Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/384/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115220842
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115220842.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci
navrhovateľa: L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X/B, C. U., zastúpený JUDr. Dušanom Repákom,
advokátom, Krížna 47, Bratislava, proti odporcovi: Ing. K. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, K., o určenie
výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje zmier nasledovného znenia:

Odporca sa zaväzuje platiť navrhovateľovi výživné v sume 200 eur mesačne vždy k 15. dňu príslušného
kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 18.8.2015.

II. Zročné výživné za obdobie od 18.8.2015 do 30.4.2016 v sume 240 eur sa odporca zaväzuje
splácať v mesačných splátkach v sume 30 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca spolu s bežným výživným, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade

neuhradenia jednotlivej splátky riadne a včas, počnúc dňom právoplatnosti uznesenia o schválení
zmieru.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde dňa 18.8.2015 domáhal, aby súd určil odporcovi

povinnosť prispievať na jeho výživu v sume pôvodne vo výške 230 eur mesačne odo dňa podania návrhu
na súde. Svoj návrh na určenie výživného odôvodnil tým, že manželstvo odporcu a jeho maky bolo
rozvedenéRozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIsp.zn.21C/134/2013právoplatnýmdňa9.10.2013
v dobe, kedy bol navrhovateľ už plnoletý. V čase po rozvode manželstva, mu odporca prispieval na
výživu sumou 170 eur mesačne a uhrádzal mu náklady na mobilný telefón, teda mu prispieval sumou v
celkovej výške približne 200 eur mesačne. Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa

stará o jeho výchovu a výživu, nakoľko sa navrhovateľ sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania
denným štúdiom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulta informatiky a informačných
technológií. V súvislosti s jeho prípravou na výkon povolania má zvýšené výdavky spolu v priemernej
výškeokolo555eurmesačne.Napriektomu,žejehoodôvodnenémesačnévýdavkyzostalinezmenené,
odporca začal v ostatnom období prispievať navrhovateľovi na výživu sumou len 170 eur mesačne.
Výživné od odporcu v tejto výške však nie je postačujúce s ohľadom na výdavky navrhovateľa.

V priebehu konania navrhovateľ navrhol súdu schváliť zmier medzi účastníkmi, podľa ktorého by sa
odporca zaviazal platiť na jeho výživu sumu 200 eur mesačne od 18.8.2015, a zročné výživné splácať
v dohodnutých splátkach po 30 eur mesačne, až do úplného zaplatenia zročného výživného.

Odporca s takýmto návrhom navrhovateľa súhlasil, a obdobne žiadal schváliť medzi nimi zmier, ktorý
uzavreli v znení ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 99 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, môžu
účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či
zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi.

Povaha prejednávanej veci pripúšťa, aby spor medzi účastníkmi bol ukončený súdnym zmierom, keďže

zmier medzi účastníkmi konania nie je v rozpore s právnymi predpismi. Preto ho súd podľa vyššie
citovaného zákonného ustanovenia schválil, pričom predmet sporu bol posúdený podľa § 62 Zákona
o rodine.

Súčasťou navrhovaného súdneho zmieru bola aj dohoda účastníkov konania, v zmysle ktorej nebudú

žiadať náhradu trov konania. Z toho dôvodu súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. h/
Občianskeho súdneho poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.