Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/365/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613204150
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613204150.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom v
Bratislave na ul. Suché mýto č. 1, právne zast. AK Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave na ul.
Bárdošovej č. 2/A proti žalovaným: 1/ H. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v N. č. XXX a 2/ O. T., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v N. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici na ul. Petrovskej č. 10, právne zast. JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom v Chorvátskom Grobe na Námestí Josipa Andriča č. 1 o
zaplatenie sumy 478,80 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa
01.06.2015 č.k. 7C 251/2013-89 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi sa
ich náhrada nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňovýsúdnapadnutýmrozsudkomžalobuzamietolažalovanýmnáhradutrovkonanianepriznal.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 123,49 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca svoj nárok opiera o revolvingovú zmluvu,
pričom jej platné uzavretie v písomnej forme nepreukázal. Z úverovej zmluvy z marca r. 2008 je čitateľné
len poskytnutie úverového limitu 663,88 Eur (20.000,- Sk). Samotná úverová zmluva (č.l. 7 spisu) je
nečitateľná a nečitateľné sú i všeobecné obchodné podmienky (č.l. 8 a nasl. spisu), na ktoré poukazuje
žalobca, a ktoré majú obsahovať podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva pre jej nečitateľnosť je právne neúčinná. Vzhľadom na
nedostatok písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere so všetkými zákonnými náležitosťami je
takáto zmluva neplatná a plnenie, ktoré žalovaní prijali sú povinní vrátiť len z titulu bezdôvodného
obohatenia. Naviac žalobca listom zo dňa 01.03.2012 (č.l. 13 spisu) od zmluvy odstúpil a táto skutočnosť
medzi účastníkmi konania sporná nebola. Podľa Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú
práva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim
bezdôvodného obohatenia. Žalovaní čerpali sumu 663,88 Eur a vrátili žalobcovi čiastku 853,05 Eur.
Žalovaní teda vrátili žalobcovi viac ako dostali, a preto súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
Výrok o trovách odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že so žalovanými uzatvoril zmluvu o revolvingovom
úvere. Táto zmluva bola uzatvorená v súlade s ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a ust. Obchodného zákonníka. Žalovaní podpisom zmluvy
o úvere potvrdili, že sa so zmluvou o úvere oboznámili, súhlasia s ňou a uzatvárajú ju v súlade so
slobodnou a vážnou vôľou. Žalovaní svojim podpisom tiež zobrali na vedomie, že všeobecné obchodné
podmienky,ktorésúvytlačenénarubovejstranetlačivazmluvyaprílohy1-4súneoddeliteľnousúčasťou
zmluvy o úvere, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní.
Zmluva o úvere je typom formulárovej zmluvy, čiže zmluvy, ktorú veriteľ používa vo viacerých prípadoch,
kde je vopred pripravený návrh na uzatvorenie zmluvy a oblát môže návrh zmluvy len prijať alebo
tiež neprijať. V uvedenom prípade bola povinnosť žalovaných oboznámiť sa so znením všeobecných
obchodných podmienok a v prípade, že by pre nich podmienky neboli prijateľné, zmluvu by neuzatvorili.
Knámietkenečitateľnostiúdajovuvedenýchvzmluveavšeobecnýchobchodnýchpodmienkachžalobca
dodal, že všetky ním uvádzané údaje je možné prečítať voľným okom a menšia veľkosť písma
bola v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach zvolená z dôvodu veľkého rozsahu údajov
a informácií, ktoré musia byť pokryté za účelom zabezpečenia ich súladu s príslušnými právnymi
predpismi. Žalovaným bol daný dostatok času na oboznámenie sa so znením zmluvy a všeobecnými
obchodnými podmienkami, ako aj so všetkými podstatnými údajmi, ako je výška úrokovej sadzby za
poskytnutie úveru, RPMN, či ostatné poplatky spojené s poskytnutím úveru.
V zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere je tak absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom, čo znamená, že sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka, a to bez ohľadu na povahu subjektov vzťahu. Ustanoveniami Obchodného zákonníka sa
preto riadi aj odstúpenie od zmluvy o úvere a jeho dôsledky. Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Podľa ust. § 351
ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto
plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad.
Právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia
Občianskeho zákonníka nepoužijú. Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na
tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň dohodnúť si dôvody,
pre ktoré sú tak oprávnené urobiť. Podľa všeobecnej úpravy v ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku. Obchodný zákonník nehovorí o zrušení zmluvy,
ale o zániku zmluvy, čo je obsahovo totožné. Rozdielne je však stanovený moment zániku (zrušenia)
zmluvy, pretože zmluva zaniká, keď odstúpenie od zmluvy je doručené druhej zmluvnej strane. Navyše
zozákonač.258/2001Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvynevyplýva,ževprípadeuzavretej
zmluvy o úvere pôsobí Občiansky zákonník ako lex specialis k Obchodnému zákonníku, a to tiež s
poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Citované ust. nemôže byť interpretované tak, že na všetky nároky vyplývajúce zo
spotrebiteľských zmlúv majú byť aplikované výlučne ust. Občianskeho zákonníka, ale tak, že len ust. o
spotrebiteľských zmluvách sú jednostranne kogentné, to znamená aj voči Obchodnému zákonníku.
To, že zákonodarca nepočítal s kogentnosťou Občianskeho zákonníka pri všetkých spotrebiteľských
zmluvách asi najviac logickým výkladom dokazuje ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol so
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Pokiaľ ide o trovy konania priznané vedľajšiemu účastníkovi, tieto neboli účelne vynaložené. Vedľajší
účastník sa špecializuje na ochranu práv spotrebiteľov, a preto musí aj zamestnávať ľudí s dostatočnými
vedomosťami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva. Preto za účelné uplatňovanie alebo bránenie právanie je možné považovať to, že spotrebiteľské združenie sa za účelom ochrany spotrebiteľa dalo zastúpiť
advokátom.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v
ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikaniaaspotrebiteľompodľa§3ods.2tohtoprávnehopredpisufyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré
žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalobcom
tvrdenéaanipreukázané,abyúverposkytolžalovanýmzaúčelomvýkonuzamestnania,povolaniaalebo
podnikania.
Okrem toho ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá i v Občianskom
zákonníku. Podľa ustanovenia § 52 tohto právneho predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách,aleajvšetkyinéustanovenia,t.j.iustanoveniaObčianskehozákonníkaoodstúpeníodzmluvy
sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.
Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a
to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka
odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany
odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ust. § 351 ods. 1 umožňuje,
aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po
ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného, Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ust. § 48
ods. 2 v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v
Občianskom zákonníku je teda pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia, a tejto výhodnejšej úpravy
sa žalovaní vzdať nemohli. Aj keď ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy
dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je
výrazne obmedzená ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ust. zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svojezmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od
začiatku vzhľadom na následky tohto jednostranného právneho úkonu bez akýchkoľvek pochybností
zmluvné postavenie žalovaných zhoršuje.
Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od
občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže ustanovenie § 54
Občianskehozákonníkanikdynebolozaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti(§40aObčianskeho
zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Správnosť záveru o potrebe aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z
ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto
ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Osobitný právny predpis
účinný v čase uzatvorenia zmluvy, a to zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ust. §
5 priamo upravoval odstúpenie od zmluvy veriteľom v prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním
splátok úveru. Táto právna úprava priamo odkazovala na použitie ust. § 48 Občianskeho zákonníka, a
teda vyriešila otázku, aký právny predpis má byť použitý na prejednávanú vec.
V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať i na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal
sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a
považoval ho za ústavne konformný a preto sťažnosť odmietol.
Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8
MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval,
že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie
práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že
ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by
tiež zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú
obe tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v
prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa posudzoval
plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak
ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka
upravujúce odstúpenie od zmluvy sa tak vzťahuje na právne vzťahy založené pred 1.4.2015, čo
nepochybne vyplýva z už skôr spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného
vo veci 8MCdo 13/2014.
Vo veci sa nedá stotožniť ani s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako
aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa.
V prejednávanej veci žalobca v konaní úspech nemal a preto pri rozhodovaní o trovách sa muselo
vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súdprizná náhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorý
vo veci úspech nemal. S prihliadnutím na výsledok sporu žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešných žalovaných trovy konania.Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasledujúcich, umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom
prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky
trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal
a žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.