Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/819/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215749
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andraja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: XX XXX XXX,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, jej menom: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokát a
konateľ,protiodporcoviSlovenskárepublika,vjejmeneMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,
so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 16C/185/2012-21 z 30. apríla 2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) návrh zamietol a vyslovil, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.

Vychádzal z toho, že dňa 27.9.2012 bol na súd doručený návrh, v ktorom požiadal navrhovateľ o
zaplatenie náhrady škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 495 €. Svoj návrh odôvodnil, pokiaľ
ide o náhradu majetkovej škody, tým, že táto mu vznikla nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - Okresného súdu Michalovce a predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s

jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.

Zo spisu sp.zn. 19Er/548/2010 okresného súdu, bolo zistené, že u súdneho exekútora G.. Z. U., sa
vedie exekučná vec pod sp.zn. Ex13502/2010, pričom návrh na vykonanie exekúcie u exekútora bol
spísaný dňa 12.8.2010. V návrhu oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, Pribinova 25, požiadal o
vykonanie exekúcie proti povinnému C. X., Č. XXX, na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu, zo dňa 26.5.2010, sp.zn. : SR04149/10, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.7.2010,
a vykonateľnosť 9.7.2010. Týmto rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému,
ako žalobcovi, sumu 420 €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 420 € do zaplatenia,
zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 420 € od 16.3.2010 do zaplatenia a trovy konania
vo výške 159,92 €. Ďalej z exekučného spisu vyplýva, že súdnym exekútorom bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručená dňa 26.11.2010.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.4.2014, ktorého sa však navrhovateľ bez ospravedlnenia
nezúčastnil. Požiadal síce dňa o zrušenie pojednávania, a to z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť,
predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu, a práva na nestranný súd,dôsledkom ktorej podľa neho má byť zrušenie rozhodnutia Krajského súdu, vo veci nevylúčeného sudcu
povereného pojednávaním vo veci.

Súd citoval §§ 3, 5, 9, 15, 19 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a po posúdení zákonných predpokladov
na uplatnenie nároku na náhradu škody - v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody z toho dôvodu, že súd nevydal
povereniev15.dňovejlehoteurčenejvustanovení§44ods.1Exekučnéhoporiadku,apretonavrhovateľ
tvrdí, že vznikli prieťahy v exekučnom konaní. Z exekučného spisu mal súd za preukázané, že o žiadosti

súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 10.2.2011, keď súd uznesením v časti zamietol
žiadosť a dňa 23.3.2011 v časti vydal poverenie na sumu 200 € a vzhľadom na uvedené súd rozhodol
o žiadosti bez prieťahov, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva v návrhu. Nárok navrhovateľa na náhradu
škody, nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z.,
apretoniejedanýanisamotnýzákladjehonároku. Súdsazuvedenéhodôvodu nezoberalsprávnosťou
vyčíslenia výšky náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ požadoval a návrh, ako

neopodstatnený, zamietol. Odporca síce nepoprel, že mu navrhovateľ návrh adresoval, avšak uviedol,
že návrh vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení
relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa
nárok mal týkať a pod. Nemožno akceptovať, aby doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu
dokazoval súd, alebo odporca. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá navrhovateľ prístup, alebo ktorý

by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si navrhovateľ neponechal ani kópiu návrhu, sám sa dostal do
dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania, ale ani z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú
povinnosť na súd.

V podanom odvolaní žiadal navrhovateľ podľa § 221 ods. 1 s použitím § 205 ods. 2 písm. a) a § 221

ods. 1 písm. f), g), c), rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Tak ako v ostatných stovkách
sporov namietal, že rozhodoval nezákonný sudca, nebola splnená zákonná povinnosť podľa § 101
ods. 2 O.s.p. pokračovať v konaní a svoju judikatúru citoval (napr. nález ústavného súdu IV.ÚS/345/09.
Keďže sa neuskutočnilo ústne pojednávanie, nebol tak zachovaný spravodlivý proces a tak nebola ani
dodržaná kontradiktórnosť súdneho procesu, súd ignoroval všetky tvrdenia žalobcov majetkovej škode

(interpretáciasúdnehorozhodnutiajeneúplná,čojevrozporesčl.6ods.1Dohovoruoochraneľudských
práv a základných slobôd, pozri nález Ústavného súdu SR I.ÚS/243/07 z 19. júna 2008.). Napokon
namietal aj porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd.

Vo veci nedošlo vyjadrenie odporcu k odvolaniu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2

O. s. p., lebo je vecne správne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil,
odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.

Ani jeden z navrhovateľom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný tak ako aj v stovkách iných

žalôb.

K niektorým skutočnostiam tvrdeným v odvolaní odvolací súd uvádza:

Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumieť taký jeho procesný postup alebo aj

rozhodnutie, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých konkrétnych procesných práv, ktoré
mu O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.

Podľa § 101 ods.2 druhá veta O. s. p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 115 ods.1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom, ak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, ani sa ho nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol
riadne a s dostatočným predstihom upovedomený (subjektívne sú názory odvolateľa k postupu súdu).

Dôvod uvedený žalobkyňou v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitý, lebo jej muselo byť
známe, že ÚS SR odmietol všetky jej sťažnosti, ktorými namietala porušenie svojich základných práv
podľa Čl.46 ods.1 a Čl.48 ods.1 Ústavy SR a práva podľa čl.6 ods.1 Dohovoru uzneseniami KS
v Košiciach (a aj iných KS), ktorým bolo rozhodnuté, že ňou namietaní sudcovia nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania v ňou uvedených veciach (napr. uznesením I. ÚS/293/2013-10 z
29.5.2013, I. ÚS/311/2013-10 z 29.5.2013, III. ÚS/351/2013-11 z 18.7.2013, IV. ÚS/508/2013-8 z

15.8.2013 atď.) pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie podaných sťažností.

Súd sa nedopustil viacerých omylov, lebo nekonštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané vo všetkých prípadoch, pretože neuvádza exekučné veci, v ktorých došlo k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zák. ustanovenej lehote 15 dní,

(pozri aj uznesenie NS SR 3Cdo/102/2013).

Vo veci bolo rozhodnuté po nariadenom pojednávaní, dôkazom čoho je zápisnica o pojednávaní, na
ktorom sa však žalobkyňa - ako už bolo uvedené - bez dôležitého dôvodu nezúčastnila, preto jej právo
na kontradiktórny súdny proces nebolo porušené, rozhodnutie súdu je spravodlivé.

Pôvod listín, ktorými súd vykonal dokazovanie je z odôvodnenia rozsudku jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť poznateľný, lebo je výslovne uvedené, že šlo o listiny založené v exekučnom spise.

Napadnutý rozsudok je preskúmateľný, lebo právne závery, ku ktorým súd dospel nie sú v extrémnom

nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, odvolací súd súhlasí s dôvodmi v rozsudku.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná
žiadne trovy neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.