Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816892356
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816892356.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: R.. V. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. B. O., I. B. č. XXX/XX, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andreou
Cvikovou, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku
a neplatnosť zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Žilina, ul.
Framborská 3605, pod sp. zn. RK-PC-1936/14-EK zo dňa 29.09.2015 a to v celosti.

Konanie v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.11.2012 so stanovením
ročnej úrokovej sadzby vo výške 76,21% z a s t a v u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet OS Prievidza súdny poplatok z návrhu na začatie konania
331,50 eur, do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 1.2.2016 navrhol zrušiť rozhodcovský rozsudok vydaný

Rozhodcovským súdom zo dňa 29.9.2015, sp. zn. RK CP - 1936/14 - EK, ktorým bola účastníkovi
konania uhradiť záväzok vo výške 1842,84 eur, zmluvnú pokutu a úroky z omeškania ako i trovy
konania. Ďalej žiadal určiť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19.11.2012 so stanovením ročnej
úrokovej sadzby 76,21% je neplatná. Uviedol, že uzavrel s odporcom dňa 19.11.2012 zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8400047521, na základe ktorej mu poskytol odporca revolvingový úver vo výške
1500,- eur. Súčasne uzavrel rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej sa spory medzi zmluvnými

stranami budú riešiť prostredníctvom rozhodcovského súdu. Zástupca odporcu mu dal podpísať zmluvy
dňa 13.11.2012, kde na úverovej zmluve neboli vyplnené údaje o úrokoch, tieto boli doplnené a
podpísané až dňa 19.11.2012 a poštou odoslané navrhovateľovi spolu s oznámením veriteľa.
Navrhovateľ po zistení stanovenej ročnej úrokovej sadzby 76,21% a RPMN 70,33% zaplatil odporcovi
sumu 1532,70 eur a úroky odmietol platiť, pretože sú neprimerane vysoké. Vzhľadom k uvedeného
odporca podal dňa 1.12.2014 rozhodcovskému súdu žalobu, pričom všetky materiály mu boli doručené

až dňa 23.12.2014 rozhodcovským súdom. Vo veci mu bol najskôr doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorého neplatnosti sa domáhal v konaní pred Okresným súdom v Prievidzi sp. zn. 14C/16/2015, ktorý
napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. Vec v súčasnej dobe nie je právoplatne skončená. Napriek
tomu rozhodcovský súd vydal opäť rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. RK - PC 1936/14 -EK, ktorým
opäť ukladá odporcovi neprimerané úroky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu vyjadril nesúhlas s návrhom navrhovateľa. Už prvý
rozhodcovský rozsudok bol zrušený podaním žalobnej odpovede, preto všeobecný súd nemal zrušovaťskôr vydaný rozhodcovský rozsudok. Námietkami navrhovateľa o výške úrokovej sadzbe a RPMN sa
zaoberal už rozhodcovský súd a relevantným spôsobom sa s tým vysporiadal. Poukázal na § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pričom dojednaný úrok je potrebné

považovať za obvyklú odplatu. Navrhovateľ nedodržal zákonnú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere č.
8400047521 zo dňa 19.11.2012, rozhodcovskou zmluvou z 19.11.2012, žalobou zo dňa 1.12.2014,

rozhodcovským rozsudkom RK PC 1936/14 EK zo dňa 29.9.2015, rozsudkom OS Prievidza sp.
zn. 14C/16/2015 zo dňa 22.5. 2015, písomným vyjadrením odporcu z 8.3.2016, spisom Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria Arbiter RK - PC 1936/14 a písomným vyjadrením rozhodcovského súdu
z 14.3.2016, písomným vyjadrením navrhovateľa, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 14C/16/2015 zo dňa 22.5.2015 súd zrušil na návrh navrhovateľa /
totožný ako v tomto konaní/ rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria

rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého č. 793/21 010 01 Žilina v konaní pred
rozhodcom JUDr. S., dňa 4.12. 2014 pod sp. z. RK - PC 1936/EK. Vo zvyšnej časti, a to určenia
neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere návrh zamietol. Voči rozsudku bolo podané odvolanie
odporcom /PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o./, navrhovateľ odvolanie voči rozsudku nepodal, vec
doposiaľ nie je právoplatne skončená. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dňa 13.11.2012 podpísal

navrhovateľ predtlačený formulár odporcu označený ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /
Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400047521, dňa 19.11.2012 podpísal uvedený formulár odporca.
Z formulára okrem iného vyplýva, že odporcovi bola poskytnutá čiastka 1500,- eur, ďalej splatnosť
úveru určená počtom splátok a dňom splatnosti, výška mesačnej splátky 80,37 eur, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3375,53 eur, RPMN za úver 70,33%, ročná úroková sadzba

70,01%. V rovnaký deň bola podpísaná aj listina Rozhodcovská zmluva č. 8400048521, z ktorého
vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami zmluvy s porušením, skončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z označených
rozhodcovskýchsúdov.Zdokazovania vtejtovecivyplynulo,žepriuzatváraní zmluvynebolnavrhovateľ

pracovníkom odporcu podrobne informovaný s podmienkami úveru a s rozhodcovskou zmluvou.
Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, navrhovateľ nemal zachovanú možnosť voľby
prijať alebo neprijať takýto návrh, neboli mu poskytnuté informácie a vysvetlenie významu riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je preto neprijateľná zmluvná podmienka, a
tým absolútne neplatná podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe neplatnej rozhodcovskej

zmluvy preto nebolo možné založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto súd rozhodcovský rozsudok
vydaný dňa 4.12.2014 zrušil. V časti nároku o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere súd
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Navrhovateľovi nič nebráni tomu,
aby svoje práva vykonal spôsobom, že zaplatí odporcovi len sumu, o ktorej je presvedčený, že mu
patrí, čo nakoniec aj urobil. Pre prípad, že odporca nebude mať rovnaký názor, uplatní si svoje

právo na všeobecnom súde a navrhovateľovi nič nebráni v tom, aby sa svojho právneho presvedčenia
o neplatnosti zmluvy domáhal v súdnom konaní o plnenie z tejto zmluvy.

Z písomného stanoviska rozhodcovského súdu vyplýva, že pôvodný rozhodcovský súd vydal dňa
4.12.2014 rozhodcovský rozsudok, a to v zmysle čl. 15 Rokovacieho poriadku, t.j. v zrýchlenom konaní,

rozhodcovský rozsudok bol spolu s písomnou výzvou na vyjadrenie k žalobe doručený odporcovi,
v súdnom konaní navrhovateľovi. Odporca prevzal rozsudok dňa 23.12.2014. Vzhľadom k zmenám
v oblasti spotrebiteľského práva a k tomu, že od 1.1.2015 už pôvodný rozhodcovský súd Stály
rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, ktorý vydal pôvodný rozhodcovský rozsudok,
nebol oprávnený v danej spotrebiteľskej veci konať, došlo k prerušeniu konania do doby, kým nebude

Stály rozhodcovský súd spĺňať podmienky stanovení v § 11 a nasl. ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Keďže rozhodcovský rozsudok s poukazom na § 73 ods. 6
zákona nenadobudol právoplatnosť a rozhodcovský súd nebol oprávnený ďalej vo veci konať, preto bol
rozhodcovský rozsudok považovaný za nulitný, nevyvolávajúci žiadne právne následky a nástupnícky
rozhodcovský súd po nadobudnutí oprávnenia, t.j. získania povolenia SRS 004 zo strany MS SR v

rozhodcovskom konaní pokračovať tým, že poučil žalovaného o pokračovaní v konaní, o skutočnosti,
že rozhodcovské konanie bolo prerušené a z akého dôvodu y opätovne vyzval na podanie žalobnej
odpovede. Následne vydal dňa 29.9. 2015 nástupnícky rozhodcovský súd nový rozhodcovskýrozsudok, ktorý doručil odporcovi 2.11.2015, a keďže bola podaná žaloba o zrušenie tohto rozsudku,
nie je rozhodcovský rozsudok právoplatný.

Z obsahu rozhodcovského spisu vyplýva, že dňa 2.12.2014 žalobca PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.
podal proti odporcovi R.. V. L. žalobu o zaplatenie 1842,84 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 19.11.2012. K žalobe bol pripojený pokus o zmier z 27.10.2014.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400047821 vyplýva, že dňa 13.11.2012 navrhovateľ podal

žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1.500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov
pri výške mesačnej splátky 80,37 eur, celkovej čiastky k zaplateniu 3.375,54 eur, s predpokladanou
RPMN a úrokovou sadzbou. V časti 6.formulára sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom
úvere s uvedením poskytnutej čiastky 1.500,- eur, splatnosťou úveru 42 mesiacov k 18.dňu
v mesiaci, mesačnou splátkou 80,37 eur, celkovou čiastkou 3.375,53 eur, RPMN 70,33%,
ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %, priemernou RPMN 46,35%. Zmluva je podpísaná stranou veriteľa

dňa 19.11.2012 v Bratislave. V rovnaký deň je datovaná a podpísaná rozhodcovská zmluva č.
8400047521, ktorou malo dôjsť podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v platnom znení k uzavretiu dohody medzi veriteľom a dlžníkom, podľa ktorej veriteľ vyhlasuje, že
uzatvorenie zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere,
dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje,

že o tejto skutočnosti bol riadne informovaný. Ďalej sa nachádza text, podľa ktorého veriteľ pred
uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, t.j. o možnosti
riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere s číslom
zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v

súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Znenie rozhodcovskej
zmluvy spočívalo v tom, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou
zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych

rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o IČO 44 130
481 so sídlom Bratislava, Knižna č. 56 a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter s.r.o., IČO 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta č. 37, Banská Bystrica. Výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. V bode 7.rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že dlžník je oprávnený

od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto
zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie
od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla
veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Dňa 19.11.2012 veriteľ doručoval dlžníkovi oznámenie o schválení úveru - zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8400047521, kde okrem iného je uvedený údaj o dátume prvej splátky, dátume splatnosti
poslednej splátky, výške úroku a RPMN s tým, že zmluva nadobúda platnosť 19.11.2012. Z karty klienta
vyplýva prehľad predpísaných splátok a prehľad vykonaných úhrad odporcom.

Z rozhodcovského spisu ďalej vyplýva, že dňa 4.12.2014 vydal rozhodcovský súd výzvu na podanie
žalobnej odpovede a zároveň aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo žalobe veriteľa vyhovené a
odporca bol zaviazaný k zaplateniu 1842,84 eur so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania,
ako i náhradou trov rozhodcovského konania a trov právneho zastúpenia. Uvedené písomnosti boli
doručené odporcovi 23.12.2014. Dňa 12.5.2015 oznamoval rozhodcovský súd odporcovi pokračovanie

v rozhodcovskom konaní, ďalej ho vyzýval na podanie žalobnej odpovede, ktorú výzvu prevzal
22.5.2015. Dňa 29.9.2015 vydal Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter so sídlom Framborská
3605 Žilina znovu rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK - PC - 1936/14 EK, ktorý zaväzoval odporcu k
zaplateniu sumy 1842,84 eur so zmluvnou pokutou 0.065% denne a úrokom z omeškania 0,425 %
ročne z jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia, a to až do sumy zmluvnej pokuty 1500,-

eur a následne s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 1842,84 eur do zaplatenia, s poplatok
za rozhodcovské konanie 31,80 eur a trovami právneho zastúpenia 321,75 eur. Z obsahu rozsudku
vyplýva, že rozhodcovský súd odvíjal svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy č. 8400047521,
uzavretej dňa 19.11. 2012, pričom rozhodcovskú zmluvu považuje za uzavretú riadne a predpísanýmspôsobom. Zmluvu o revolvingovom úvere považoval za zmluvu uzavretú podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o platnú zmluvu, ktorá obsahuje všetky zákonné
náležitosti. V odôvodnení rozsudku súd konštatuje, že odporca uhradil len sumu 1532,70 eur. V ďalšom

rozhodcovský súd odôvodňuje priznanie jednotlivých nárokov žalobcu.

Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že bol znovu nútený podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol opätovne vydaný v tej istej veci. Rozhodcovská zmluva nebola riadne uzavretá.
UzatváralzmluvunapobočkevPrievidzi,dostalpriuzatvorení zmluvy napodpislenveľkúčasťpapierov,

ktoré mu boli predkladané na podpis bez bližšieho vysvetlenia čo podpisuje a aké to má pre neho
následky. Keby bol vede čo znamená rozhodcovská zmluva, vôbec by ju nebol uzavrel. Nemohol ani
platne odstúpiť od úverovej zmluvy, pretože podmienky mu neboli jasné a boli mu všetky dokumenty
doručené až po lehote 14 dní, preto je celá zmluva uzatvorená neplatne. Rozhodcovský súd nesprávne
vyhodnotil aj zmluvu o úvere, vyložil ju v rozpore s právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa a
namietal aj zákonnosť plnenia, ku ktorému ho rozhodcovský súd zaviazal, a to predovšetkým zmluvnú

pokutu a úrok z omeškania. Namietal neprimeranú výšku úrokovej sadzby, nebol riadne oboznámený
s podmienkami zmluvy. Najskôr podpisoval listiny v Prievidzi, potom mu prišlo z Bratislavy, kde bol už
aj splátkový kalendár, toto mu prišlo až v decembri. Uhradil sumu viac ako 1500,- eur, odmieta
platiť navýšenie .

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ku dňu uzavretia
predmetných rozhodcovských zmlúv , rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská

zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 73 ods. 1) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je

ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú
aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 3) citovaného zákona Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 73 ods. 4) citovaného zákona na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom
2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v

konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Podľa § 73 ods. 5) citovaného zákona rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom
uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych
rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak

nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu 10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady
udržiavať stály rozhodcovský súd.Podľa § 73 ods. 6 citovaného zákona rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V
rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom,

ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom.
Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa
rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal

povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského
súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní
doteraz vykonaných zostávajú zachované.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde

domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského

rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval

podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil

predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a
i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zrušírozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 46 ods. 1,2) citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby
podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľkou. Vzhľadom k tomu,

že rozhodcovské konanie začalo podaním žaloby dňa 2.12.2014 a keďže nebolo ukončené do
1.1.2015, došlo následne v zmysle § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní k prerušeniu konania a následne došlo k jeho zapokračovaniu, pričom
rozhodcovský súd vydal v danej veci dva rozhodcovské rozsudky. Navrhovateľ sa správne domáhal
zrušenia oboch rozhodcovských rozsudkov, pričom predmetom tohto konania bol rozsudok vydaný dňa

29.9. 2015. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní možno
žalobu podať do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľovi bol doručený
rozhodcovský rozsudok do vlastných rúk dňa 2.11.2015, pričom žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podal dňa 1.2. 2016, t.j. riadne a včas.

Navrhovateľ namietal v návrhu na začatie konania a následne aj na pojednávaní spôsob uzatvárania
zmluvy o revolvingovom úvere ako i rozhodcovskej zmluvy, pričom tieto mu boli doručené poštou po
tom, čo boli doplnené stranou veriteľa. Nemal vedomosť o význame rozhodcovskej zmluvy a aké
dôsledky pre neho vyvoláva. Namietal teda okrem iného i neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy podľa § 45 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona a poukazoval a na iné vady rozhodcovského

konania. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 19.11.2012, teda za účinnosti zákona
č. 244/2001 Z.z. o rozhodcovskom konaní a v zmysle §73 ods. 3 zákona č. 355/2014 Z.z. sa takáto
rozhodcovská zmluva spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere rozhodca v rámci rozhodcovského konania posúdil ako

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenú v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného a účinného v
rozhodnom čase.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy

o úvere /ďalej len OZ/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom je fyzická osobaalebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Súd v prvom rade skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom úvere" zo dňa 19.11. 2012 , ktorá vytvára
právny rámec vzťahu medzi účastníkmi konania a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený
zmluvou označenou ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere"
je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy
sú „Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o."

ďalej len ako „Zmluvné dojednania". Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ pri uzatváraní
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu
bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa.
Na druhej strane je nepochybné, že odporca ako veriteľ uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde

týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov". Z toho dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní
je zrejmé, že navrhovateľ nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na
predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol

navrhovateľom poskytnutý ako spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34)
(ďalej len smernica „Rady 93/13/EHS") na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné
podmienky definované v čl.3

Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvekiný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na

inej zmluvnej strane.

Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.
B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné

aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny
vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ si neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si odporca ako veriteľ svoje nároky v rozhodcovskom

konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy č. 8400047521 zo dňa 19.11. 2012 , kde rozhodca
bez vypočutia navrhovateľka vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok. V prvom rade sa súd zaoberal
právomocou rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci predmetný spor, a to vzhľadom na dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku.

V zmysle čl. 4, 5 Rozhodcovskej zmluvy č. 8400047521 zo dňa 19.11. 2012 sa veriteľ a dlžník
dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa

rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B.

Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom ako spotrebiteľom je podľa názoru súdu len zdanlivá.
V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako

spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia
sporov.

Tu sa súd zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú

doložku uzatvoriť. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch riešenie sporov prostredníctvom
rozhodcu vyslovene nezakazuje. Na druhej strane vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie
de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a
inú právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Takouto

otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32Cdo
2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či
skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvourozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá
v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch
zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. Rovnako

dohoduvyžadujevzmysleustanovenia§6ods.1a§8zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní
aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V zmysle § 73 ods. 4 zákona č. 355/2004
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred
1.1.2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1.1.2015 rozhodovať len rozhodca
v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ďalšie

podmienky rozhodcovského konania sú upravené v § 73 ods. 5 a 6 citovaného zákona.
V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu, resp. predchodcu rozhodcovského súdu, ktorý
napadnutý rozhodcovský rozsudok vydal, a tým osoba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko
samotné ustanovenie rozhodcovského súdu a tým i rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu dlžníka si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere vôbec pristúpil. Jednostrannosť

a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je
rozhodcom je v tomto prípade Veriteľ, čiže odporca , pretože tento zostavil znenie vo vopred pripravenej
formulárovej zmluve.

Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám

alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od
jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú

nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul
identické rozhodcovské doložky, resp. zmluvy, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu
ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným
súdom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácia o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o
tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z vykonaného dokazovania nevyplýva,
že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný

zástupca veriteľa najprv poučil spotrebiteľa a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Spotrebiteľovi
jetaktoodopretámožnosťbrániť svojeprávapredvšeobecnýmsúdom vovšetkýchprípadoch,akveriteľ
podávočinemužalobunarozhodcovskomsúde. Predtlačenépoučenieveriteľavrozhodcovskejzmluve
o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Ak použije veriteľ neplatnú rozhodcovskú doložku, ide o

výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /uznesenie ÚS SR z 24.2.2011 sp. zn. IV.ÚS 55/2011/. Preto
predmetný rozsudok, ktorý vydal rozhodca, ktorý si odvodil právomoc na konanie a rozhodol na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej
zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy jednostranne odstúpiť bez uvedenia dôvodu
do 14 dní od jej doručenia, súd udáva, že odstúpiť je možné len od platne zmluvy. Ak je zmluva od

začiatku ex tunc neplatná, nie sú splnené podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská
zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po
jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť.

Vychádzajúc z uvedeného súd v rámci konania o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku

preto ustálil, že rozhodcovská zmluva je neplatná od samého začiatku, pretože nebola individuálne
dojednaná, rozhodca nemohol rozhodnúť na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, navrhovateľ
dôvodne namietal jej platnosť, preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok práve z tohto dôvodu.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa

vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom kudňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s
účinnosťouod01.01.2008jevustanovení§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníkavýslovneuvedená
aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovská zmluva dáva
na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným,
povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde) sa musí spotrebiteľ
podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť účinnú súdnu ochranu v rámci exekúcie,

ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.

Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienkaobsiahnutávzmluveuzatvorenejmedzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľom,ktorá
bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého
obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská

zmluva podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, aby z pohľadu ustanovení § 53, 54 odst. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS
(výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) bola kvalifikovaná ako nekalá a absolútne
neplatná /§ 54 odst. 5 Občianskeho zákonníka/.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského
súdu.Aksirozhodcasvojuprávomocztaktouzavretejzmluvyodvodil,naktoromzákladenáslednevydal
exekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovaťzarozhodnutievydanéosobounatooprávnenou.

Navrhovateľ však uplatnila ako dôvod na podanie žaloby aj námietky týkajúce sa samotného

rozhodovania rozhodcovského súdu, keď pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky /§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2004 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní/ a nepriznal teda rozhodcovskému rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie
je potrebné zaoberať sa vecnou stránkou napadnutého rozsudku. Pre úplnosť však súd udáva, že

zmluva o úvere nemá zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v nej absentuje údaj o splatnosti splátok, termíne
konečnej splatnosti úveru, ročná úroková sadzba viac ako 70,00% je neprimerane vysoká a zjavne
prekračuje úrokové sadzby bánk v obdobných úveroch a je zjavne určená nesprávne vzhľadom na
výšku pôžičky a výšku sumy, ktorú je navrhovateľka ako spotrebiteľ povinná vrátiť. Úver je preto

potrebné v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona považovať za bezpoplatkový a bez úverov. Z
rozhodcovského rozsudku vôbec nie je zrejmé z čoho pozostáva prisúdená istina, aké plnenia sú v nej
zahrnuté, pretože rozhodca len preopakoval žalovaný nárok do rozsudku bez náležitej špecifikácie
tohto plnenia. Z obsahu rozsudku len vyplýva, že odporca zaplatil len sumu 1532,70 eur, pričom
vôbec nie je zrejmé na čo bola uvedená suma započítaná. Z uvedeného je preto naplnený aj

druhý dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v zmysle § 45 ods. 1 písm. g/ i/ l/ zákona
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na uvedené súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu, pretože
neprichádza do úvahy čiastočné zrušenie rozhodcovského rozsudku vzhľadom na neplatnú

rozhodcovskú zmluvu ako celok.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci /podmienky konania/.

Podľa § 104 odst. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Vychádzajúc zcitovanýchustanoveníO.s.p. súdkonanieonávrhunavrhovateľa naurčenie neplatnosti
zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.11. 2012 so stanovením ročnej úrokovej sadzby 76,21 %
za neplatnú, zastavil pre prekážku veci začatej. Navrhovateľ sa domáhal rovnakého určovacieho
nároku v konaní vedenom na OS Prievidza sp. zn. 14C 16/2015 zo dňa 22.5. 2015, pričom súdjeho návrh zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu z dôvodov uvedených v
tomto rozhodnutí. Keďže konanie vo veci nie je právoplatne skončené v dôsledku podaného odvolania
odporcom, vec aj v tejto časti nie je právoplatne rozhodnutá, konanie o nej však stále prebieha, preto

je tu daná prekážka veci začatej. Súd konanie o duplicitnom určovacom nároku navrhovateľa zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný navrhovateľ,
ktorý si trovy konania neuplatnil, resp. mu nevznikli, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.

O zaplatení súdneho poplatku z návrhu na začatie konania súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta prvá
zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť
žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako

osoba, ktorá sa domáhala ochrany svojho práva ako spotrebiteľ, bol v konaní úspešný, jeho návrhu
v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo vyhovené, preto prechádza poplatková povinnosť
na odporcu. Výška poplatku je podľa Položky č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov v
sume 331,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.