Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/596/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513212031
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513212031.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO : XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, Justičná
9, Bratislava, proti žalovanému V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, o zaplatenie 475,93 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 13C/221/2013-33
z 26.novembra 2013

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26.11.2013 žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodol tak o žalobnom návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k
zaplateniu sumy 475,93 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,22
eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 105,68

€, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 455,14 € od 17.7.2013 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Návrh odôvodňoval tým, že žalobca uzavrel so žalovaným úverovú zmluvou,
ktorá bola uzavretá ako telefónna pôžička s tým, že úverová zmluva bola písomne zapracovaná a
odoslaná na podpis žalovanému spolu s úverovými zmluvnými podmienkami, ktorý ju podpísanú spätne
vrátil žalobcovi. Úverové zmluvné podmienky žalobcu sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.
Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 663,88 € a žalovaný sa

zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 33,89 € s
počtom splátok 36. V dôsledku omeškania žalovaného splnením svojho záväzku bol žalobcom vyzvaný
listom zo dňa 28.3.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 476,15 € v lehote do 15 dní odo dňa
odoslania výzvy, ktorú povinnosť si nesplnil.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 20.10.2008 a na základe

tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 20.000,- Sk (663,88 €), ktorý mal
žalovaný splácať v 36 mesačných splátkach po 1.021,- Sk (33,89 €). Súd prvého stupňa uzavrel, že
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého
stupňa aplikoval ustanovenia § 497 a § 499 Obchodného zákonníka, § 1 ods.1 ,§ 2 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch spolu s ust. § 3 ods.3 zákona č.250/2007 Z.Z. o ochrane spotrebiteľa v

spojitosti s ustanoveniami § 52 ods.1, 2, 3, 4 a § 54 ods.1 Obč.zák. V nadväznosti na závery vykonaného
dokazovania poukázal na ust. § 39 a § 457 Obč.zák. a uzavrel, že zo zmluvy vyplýva poskytnutie úveru
v celkovej výške 663,88 € s 0,- poplatkom za poskytnutie úveru a vedenie účtu, pričom žalovaný mal
tento úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 33,89 € a celkové náklady spotrebiteľa predstavovali
14.164,- Sk (470,16 €). Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že v zmluve nie je uvedená skutočná
suma, ktorú by mal odporca po splatení všetkých splátok uhradiť. Podľa splátkového kalendára, ktorý

predložil žalobca žalovaný uhradil spolu 745,58 €. Žalobca vo svojej špecifikácii dlžnej sumy požaduje
sumu 475,93 €, ale nie je známe, ako žalobca k tejto istine dospel. Ak žalovaný podľa splátkovéhokalendára zaplatil žalobcovi sumu 745,58 €, poskytnutý úver už zaplatil. Súd poukázal na neprimerane
vysoký úrok, ktorý je uvedený v úverovej zmluve vo výške 44,17% ročne ,oproti čomu priemerné úrokové
miery z úverov obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch boli v mesiaci október, (v čase uzatváranie

úverovej zmluvy) určené vo výške 13,76% v zmysle zverejnenia Národnou bankou. Súd mal za to,
že zo strany žalovaného došlo k zaplateniu úveru, ktorý mu bol poskytnutý žalobcom, a preto žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešného
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu tieto nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 ods.2 písm.a/,
b/, c/, d/, f/ O.s.p. t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 v spojení s § 221
ods.1 písm.f/ a písm.h/, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalobca považoval rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný s poukazom na to, že
z odôvodnenia nie je zrejmý dôvod zamietnutia a text odôvodnenia pôsobí veľmi zmätočne, keďže
pojednáva len o neprimerane vysokom úroku z úveru a nezrozumiteľnosti výpočtu žalovaného nároku.
Zvyšná časť odôvodnenia sa obmedzuje len na všeobecné tvrdenia ohľadom spotrebiteľských vzťahov,
pričom súd nezohľadnil podanie žalobcu zo dňa 25.11.2013, v ktorom bola uvedená presná a detailná

špecifikácia žalovaného nároku a v ktorom žalobca aj v časti zobral žalovaný nárok späť. Zároveň
v tomto podaní bola navrhnutá aj zmena žalobného návrhu v časti úrokov z omeškania, s ktorým
návrhom sa súd vôbec nevysporiadal. Súd týmto odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a
zároveň neobstojí tvrdenie súdu o nezrozumiteľnom výpočte žalovanej sumy, ktorá je v tomto podaní
presne špecifikovaná vrátane výpočtu. Zároveň poukázal na to, že pokiaľ súd považoval predmetný

žalobný návrh za neúplný, nezrozumiteľný alebo nesprávny, bolo jeho povinnosťou dať žalobcovi
možnosť, aby neúplné podanie doplnil, keďže ide o odstrániteľný nedostatok podania v zmysle §
43 ods.1 O.s.p.. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/143/2006 zo
dňa 1.11.2006 a vo vzťahu k nedostatočnému a zmätočnému odôvodneniu žalobca poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo 16.marca 2015 ,uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03 z 3.júla 2003, aj na ďalšiu judikatúru a
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca má za to, že rozhodnutie prvostupňového
súdutrpítakýminedostatkami,žetietonedostatkyjepotrebnépovažovaťzaprejavarbitrárnostisúdneho
rozhodnutia a odňatie možnosti konať pred súdom a práva na spravodlivý súdny proces, pričom
nepreskúmateľnosťodôvodneniapostihujekonanieinouvadou,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne

rozhodnutie vo veci.
Ďalej žalobca vo vzťahu k nároku na úrok z úveru a jeho výšku upriamil pozornosť na obsah zmluvy
uzatvorenej so žalovaným dňa 24.10.2009 a ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu
o úvere, úrok (dohodnutý a z omeškania) a špecifikoval výpočet uplatnených úrokov. V súlade s
ust. § 2 písm.c/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

predmetnej úverovej zmluvy ako aj s § 3 ods.10 a 11 citovaného zákona v spojitosti s ust. § 1 ods.1
Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z. poukázal na prehľad maximálnej výšky odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru za druhý štvrťrok 2008 platný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, kedy bola
maximálna výška odplaty pre spotrebiteľské úvery vo výške do 50.000,- Sk so splatnosťou od 1 do 5
rokov stanovená vo výške 98,44%. Vzhľadom na skutočnosť, že sumu celkových nákladov spotrebiteľa

v tomto konkrétnom prípade tvoril iba úrok za poskytnutie úveru, ktorý bol v danom prípade vo výške
470,16 €, čo predstavovalo 70,82% zo sumy poskytnutého úveru žalobca má za to, že dohodnutá
výška úrokovej sadzby a následná suma celkových nákladov spotrebiteľa je primeraná a žalobca si
nárok uplatnil dôvodne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Na základe uvedených skutočností
žalobca navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie,

pričom si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods.2 O.s.p. prejednal odvolanie v rozsahu

vyplývajúcom z § 212 ods.1, 3 O.s.p. a zistil, že boli naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalobcom
a postupom súdu prvého stupňa bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok v
celom rozsahu podľa § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a písm.h/ O.s.p., keď súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil

tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej
z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p.,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1 písm.a/ až h/ O.s.p. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi
vady konania v zmysle § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p.

Vadami konania podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p. sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené

v § 221 ods.1 O.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní, pri posudzovaní
procesných otázok v priebehu konania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch
činnosti súdu, ku ktorým došlo počas konania a v súvislosti s rozhodovaním. Spôsobilým odvolacím
dôvodom tieto vady však nie sú sami osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také
porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu,
v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym
súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä
procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o
pojednávaní, v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu (nepredvolanie alebo oneskorené
predvolanie), neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods.1 O.s.p.) alebo poučenie o
dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.1 prvá veta O.s.p.), rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania,

aj keď na to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania môže byť aj okolnosť vzťahujúca
sa na vykonávanie dokazovania, pokiaľ pri dokazovaní nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§
122 ods.1 O.s.p.), svedok nebol riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný spôsobom ustanoveným
v § 129 ods.1 O.s.p., účastníkovi nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.) a pod.
Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen
procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade,
ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Podľa ust. § 157 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v súlade s citovaným zákonným ustanovením je súčasťou
procesných záruk spravodlivého rozhodnutia a z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že súd
je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie
založené tak po skutkovej ako aj právnej stránke. V odôvodnení rozsudku je potrebné uviesť okrem

toho, čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov ,aké je stanovisko ( obrana ) žalovaného, aj to,
ktoré skutočnosti boli dokazovaním prípadne zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom
predpísaným spôsobom preukázané podľa názoru súdu a ktoré nie, resp. ktoré z nich súd považuje
pre rozhodnutie vo veci za bezvýznamné. Pri každej jednotlivej skutočnosti - skutkovom zistení
(preukázanom aj nepreukázanom) musí súd stručne a jasne uviesť, ako k svojmu záveru dospel, t.j. z

akých dôkazov tento záver podľa názoru súdu vyplýva a ako tieto dôkazy v súlade s § 132 až § 135
O.s.p. hodnotil. Uvedené je potrebné najmä vtedy, ak ide o dôkazy protichodné. Rovnako je potrebné
uviesť dôvody, pre ktoré súd nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov a následne
jednotlivé preukázané skutkové zistenia má súd premietnuť do záverov o skutkovom stave veci - do tzv.skutkovej vety, na ktorú nadväzuje právne posúdenie veci. Z odôvodnenia rozsudku teda musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť

úplné v tom zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi
s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatneným nárokom a obranou proti takémuto uplatneniu.
O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak odôvodnenie uvedené náležitosti neobsahuje alebo dôvody
rozhodnutia sú nezrozumiteľne podané a to aj v prípade, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

strane druhej, resp. keď sú právne závery v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v
žiadnej možnej interpretácii nevyplýva. O nepreskúmateľný rozsudok ide tiež vtedy, ak súd v odôvodnení
rozsudku iba cituje skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov bez toho, aby presne špecifikoval, aké
zistenia, z ktorých konkrétnych dôkazov vyvodil a aký majú tieto zistenia význam z hľadiska hmotného
práva.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že ak sa súd nedostatočným spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka
týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takýmto postupom vo svojich dôsledkoch
odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý
súdny proces podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods.1 Listiny základných práv

a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
(uverejneného oznámením č. 209/1992 Zb. a čl. 102/1999 Z.z.), lebo v takom prípade účastník
objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu
a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby
bol v odvolacom konaní úspešný, t.j. neumožňuje mu pri nespokojnosti s rozhodnutím efektívne

využitie jeho procesného práva na podanie odôvodneného odvolania. Preto, ak je rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje vyššie uvedené náležitosti alebo obsahuje nezrozumiteľné dôvody,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom chýbajú dostatočné
skutkové a právne závery ako aj podrobné zdôvodnenie úvah, ktoré viedli súd k zamietnutiu žaloby.
Dôvodná je teda námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Za dôvodnú odvolací súd považuje aj námietku žalobcu o tom, že sa súd prvého stupňa nezaoberal

podaním žalobcu zo dňa 25.11.2013, ktoré obsahuje výpočet žalovanej sumy spolu s čiastočným
späťvzatím žalovaného nároku a zároveň je v tomto podaní navrhnutá zmena žaloby v časti úrokov
z omeškania.
Zo spisu je zrejmé, že podanie žalobcu zo dňa 25.11.2013 bolo súdu doručené faxom dňa 26.11.2013
o 9.49 hod., pričom v predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie na deň 26.11.2013 so začiatkom

pojednávania o 10.30 hod.
Zo samotnej zápisnice o pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 okrem iného vyplýva aj to, že súdu
v čase pojednávania bolo známe doručenie a obsah tohto podania žalobcu, nakoľko po vyvolaní
veci a zistení prítomnosti účastníkov konania súd konštatoval, že nie je prítomný právny zástupca
žalobcu, ktorý ospravedlnil neúčasť na danom pojednávaní s tým, že súhlasí, aby súd rozhodoval v

jeho neprítomnosti na základe predložených dokladov, ktoré ospravedlnenie je tiež obsiahnuté v podaní
zo dňa 25.11.2013 (doručeného faxom 26.11.2013). Zo zápisnice ani odôvodnenia rozsudku, ktorý
je predmetom preskúmavania však nevyplýva skutočnosť, že by sa súd vysporiadal aj s procesnými
návrhmi, ktoré sú obsahom tohto písomného podania. V dôsledku uvedeného je odvolací súd toho
názoru, že došlo aj k vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci čím

bol tiež naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p.

Vytýkané nedostatky neumožňujú odvolaciemu súdu preskúmať vecnú správnosť skutkových a
právnych záverov súdu prvého stupňa a teda ani posúdiť správnosť jeho rozhodnutia o zamietnutí
nároku, preto musel byť rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o procesných návrhoch žalobcu a následne
rozhodnúť o uplatnenom nároku vyhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiacha rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle vyššie uvedených zásad. V novom rozhodnutí rozhodne súd
aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté hlasom 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.