Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/488/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111235263
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111235263.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Tomáš Kušnír, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti odporkyni: O. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., J. XXX/X, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov,
Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Stropkov, Nám.
SNP7,ozaplatenie2.805,85euraspríslušenstvom,oodvolanínavrhovateľaprotiuzneseniuOkresného
súdu Nitra zo dňa 6. mája 2013 č. k. 10RO/371/2011-85, takto
r o z h o d o l :
Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňa mení tak,ževedľajšiemuúčastníkovináhradu
trov konania nepriznáva.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 361,32 eura k rukám právneho
vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 146 ods. 2 veta prvá, § 374 ods. 4 OSP a uviedol, že napadnuté uznesenie
v časti náhrady trov konania vydal vyšší súdny úradník, pričom išlo o rozhodnutie, voči ktorému zákon
pripúšťa odvolanie. Takto podanému odvolaniu môže vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje
za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom
konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku
upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že
vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď, ak má právny
záujem na výsledku konania (s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či
tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o
sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie
je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods. 4 mu priznáva rovnaké práva a povinnosti, aké má
účastník. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania v tých prípadoch, kedy
právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.
Cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa je presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združenia na ochranu
spotrebiteľov.Súdsapretozaoberal,čitrovy,ktorévzniklivedľajšiemuúčastníkovinastranespotrebiteľa,
boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v
zásade právo na náhradu trov konania a rovnako ako každý iný subjekt sa môže dať zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. V danom prípade súd videl účelnosť vynaložených trov samotným
charakterom vedľajšieho účastníka, keď vedľajší účastní vstúpil do konania za účelom ochrany práv
spotrebiteľa. Účelnosť vynaložených trov videl súd aj v tom, že v dôsledku úspešne vznesenejnámietky premlčania zobral navrhovateľ svoj návrh späť a došlo k zastaveniu konania. Vedľajší účastník
požiadal po vstupe do konania o zaslanie návrhu s prílohami, s týmito sa oboznámil a následne vzniesol
námietku premlčania. Podľa názoru súdu nemožno takéto správanie sa združenia považovať za také,
ktoré by zbytočne navyšovalo trovy konania. Vedľajší účastník sa hospodárne oboznámil s listinnými
dôkazmi a písomne podal vyjadrenie, teda jeho úkony boli úsporné a účelné. Iná by bola situácia, ak by
sa zúčastňoval pojednávaní, na ktorých by prednášal návrhy, ktoré by mohol predniesť aj písomne, na
čo by mal nepochybne právo. V takom prípade by súd skúmal účelnosť takéhoto spôsobu zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Pretože v konaní nebolo preukázané, že k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie
sa odporcu, má súd za to, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu prináleží náhrada trov konania,
ktoré je povinný znášať navrhovateľ. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov konania podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a/ a d/ , § 14 ods. 3. písm. b/, § 16 ods.
3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za prevzatie a prípravu v sume 111,21 eura + RP 7,63 eura, za
podanie odporcu 12. 09. 2012 111,21 eura + RP 7,63 eura a za odvolanie voči rozhodnutiu o trovách
konania 55,61 eura + RP 7,81 eura, spolu 301,10 eura + 20% DPH 60, 22 eura = 361,32 eura. Súd
pritom vychádzal z hodnoty 2.805,85 eura, ktorá bola predmetom konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho nesprávnym
právnym posúdením veci. Poukázal pritom na to, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa,
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka. S poukazom na to bol toho názoru, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Poukázal tiež na to, že podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v
radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Dodal, že podľa § 25 zákona č. 250/2007
Z. z. združenie na ochranu spotrebiteľa má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, pričom
tieto závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co 26/2012, ako aj v rozhodnutí
sp. zn. 3Cob 259/2011. Zdôraznil, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav
konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o
zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného považoval za zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania, združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z
označenia účastníkov konania usudzovalo, že ide o spotrebiteľskú vec. Navyše, mal za to, že vedľajší
účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností
vzťahujúcich sa na predmet sporu. Dodal, že rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v
rozhodnutí pod sp. zn. 6Co/141/2012. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v
ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, hodnotil za zbytočné navyšovanie trov konania a navodzovanie
dojmu, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v
podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov potom dospel k záveru, že trovy
konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Okrem toho upozornil aj na skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené (nález Ústavného
súdu SR II. ÚS 78/03). Z vyššie uvedených dôvodov považoval právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne, na základe čoho navrhol, aby
odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho
konania vo výške 25,31 eura s DPH.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa §
212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne náhradu trov konania nepriznať.
Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním
proti odporkyni domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 2.805,85 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 1.986,01
eura od 09. 12. 2006 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 18.
05. 2004 uzatvoril postupca s odporkyňou Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 73489521,
v rámci ktorej postupca poskytol odporkyni úver. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa neplnila splátky úveruriadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej
sumy.
Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 21. 11. 2011 a dňa 09. 02. 2012 vedľajší účastník oznámil vstup do
konania. Súd prvého stupňa vo veci dňa 27. 06. 2012 pod č. k. 10Ro/371/2011-24 vydal platobný rozkaz,
proti ktorému podal vedľajší účastník odpor a následne dňa 20. 09. 2012 došlo k späťvzatiu návrhu
na začatie konania navrhovateľom, v ktorom žiadal konanie zastaviť a zároveň požiadal o vrátenie
súdneho poplatku. Navrhol, aby súd o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol v zmysle § 150 OSP.
Uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom zo dňa 12. októbra 2012 č. k. 10RO/371/2011-36 súd
prvého stupňa konanie zastavil, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a
navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 161,37 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava
so sídlom Ševčenkova 32, P. O. BOX 154, 850 00 Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia. Proti
tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote vedľajší účastník odvolanie v časti trov konania a
navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a navrhovateľa zaviazať zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania vo výške 285,22 eura a priznať mu tiež trovy odvolacieho konania v sume 76,10
eura. O odvolaní vedľajšieho účastníka rozhodol súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným
sudkyňou, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania vo výške 361,32 eura k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Ambróza Motyku do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie súdu
o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,
podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade
rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v
§ 142 ods. 1 OSP. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred
hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc alebo či sa jedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci,
opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach alebo zrejmá
snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp.
zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).
Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.
Z obsahu spisu v predmetnej veci vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania ešte pred vydaním
platobného rozkazu, pričom po doručení platobného rozkazu voči nemu podal odpor, v ktorom vzniesol
námietku premlčania a následne došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom. Oznámením tretieho
subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného
(rozkazného) konania však nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje
to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného
konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom
(uznesenieNajvyššiehosúduSRz30.októbra2013,sp.zn.6Cdo357/2012).Vychádzajúczuvedeného
odvolací súd dospel k záveru, že ak nemôže vedľajší účastník podať odpor proti platobnému rozkazu,trovy konania spojené so vstupom tohto účastníka v rozkaznom konaní a následne spojené s podaným
odporom nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania, preto napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
konania nepriznal.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP a § 150 OSP
a napriek úspechu navrhovateľa v odvolacom konaní odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré videl v doterajšej nejednotnosti rozhodovania súdov o otázke účelnosti trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka a možnosti vedľajšieho účastníka podať odpor a tiež v tom, že navrhovateľ použil
v rámci svojho odvolania formulárové podanie a závery odvolacieho súdu majú rovnakú platnosť pre
každú sporovú stranu.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.