Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204764
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2714204764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou právnej veci navrhovateľa: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti odporkyni: C. K.,
G.. XX.X.XXXX, K. Š. XX, A., občianka SR, za účasti Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova
9, Bratislava 5, IČO: 42 260 086, zast. advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6,
Bratislava, IČO: 36 727 334 ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, o zaplatenie 310,29 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 1.8.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu 310,29 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 310,29 eur od 22.7.2014 do zaplatenia z
titulu nesplateného revolvingového úveru, vyčíslený ročný úrok z omeškania 41,36 eur a trovy konania.

Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, neospravedlnila a ani nežiadala odročiť termín
pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou zo dňa 10.3.2010, úverovými zmluvnými podmienkami,
splátkovým kalendárom, sadzobníkom poplatkov a odmien, výzvou k splateniu celého úveru zo
dňa 27.12.2012, výpisom z účtu odporkyne, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka, písomným
vyjadrením vedľajšieho účastníka konania, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav

veci:

Home Credit Slovakia, a.s. uzatvoril s odporkyňou dňa 10.3.2010 úverovú zmluvu č. 6003098960,
ktorej súčasťou sú na predtlačenom formulári voľným okom ťažko čitateľné úverové zmluvné podmienky.
Navrhovateľ jej poskytol úverový rámec 380 eur a táto sa ho zaviazala splácať v mesačných splátkach
4% z dlžnej čiastky, vždy k 20. dňu v mesiaci. Na prvej strane zmluvy je uvedená ročná úroková sadzba
26,28 %, 11,88%. Úverová zmluva je riadne podpísaná obomi zmluvnými stranami. Z výpisu z karty

klienta vyplýva, že k prvému čerpaniu úveru došlo dňa 29.3.2010, preto sa prvá splátka stala splatnou
dňa 20.4.2010.V zmluve je dopisované len meno a priezvisko odporkyne, jej rodné číslo, číslo OP, rodinný stav,
štátna príslušnosť, telef. číslo, bydlisko, jej zamestnávateľ, výška mesačnej splátky v percentách a výška
úverového rámca, typ úveru, číslo zmluvy.

V dolnej časti zmluvy je v predtlačnej forme uvedené, že „neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové
podmienky a že dolu podpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený, sú mu
ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito
podmienkami.“ Zmluva je riadne podpísaná obomi zmluvnými stranami.

Z obsahu úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( na ktoré sa navrhovateľ
odvoláva) súd zistil, že tieto sú na predtlačenom formulári písané malými písmenami, ťažko čitateľné
voľným okom a nie sú v nich dojednané žiadne individuálne podmienky. Z navrhovateľom doložených
úverových zmluvných podmienok súd zistil, že sú vyhotovené na predtlačenom formulári a je v nich
uvedené, že sú zmluvnými podmienkami v zmysle v zmysle § 273 Obchodného zákonníka.

V Hlave 5, §1 zmluvných podmienok je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý
úver v pravidelných mesačných splátkach, výška a termín splatnosti sú určené v zmluve, pričom prvú
splátku hradí klient v mesiaci nasledujúcom o mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie. Ďalej že úver
je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Klient
je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby. Špecifikácia poplatkových služieb a

výška poplatkov je daná vždy sadzobníkom poplatkov a odmien spoločnosti aktuálnym v dobe vzniku
poplatkovej povinnosti.

V Hlave 6, §7 zmluvných podmienok je uvedené, že „Klient a spoločnosť sa dohodli, že spoločnosť
je oprávnená Sadzobník jednostranne meniť s tým, že je povinná klientovi zmenu oznámiť vopred.

Súhlas so zmenou sadzobníka poplatkov a odmien klient vyjadrí uskutočnením transakcie v období po
účinnosti zmeny.“

V Hlave 8, §5 zmluvných podmienok je uvedené, že „spoločnosť a klient v súlade s ustanovením §
262 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodno-právny vzťah vyplývajúci z úverovej

zmluvy vzájomnoudohodouurčili,žezáväzkovývzťah,ktoréhopredmetomjeVIČpodľaÚZsaspravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka.“

Z obsahu platobnej histórie mal súd preukázané, že odporkyňa v rámci poskytnutého úverového rámca
vyčerpala od navrhovateľa celkovo sumu 355,57 eur a doposiaľ z vyčerpanej sumy splatila 363,50 eur.

Z obsahu splátkového kalendára súd zistil, že odporkyňa nesplácala splátky riadne a včas, dostala sa
do omeškania, preto spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. zosplatnila úver a listom zo dňa 27.12.2012
vyzval odporkyňu zaplatiť mu celý úver 315,88 eur do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Výzva na splatenie
bola pre odporkyňu daná na poštovú prepravu dňa 28.12.2012, čo navrhovateľ preukázal poštovým
podacím hárkom.

Vedľajší účastník vstúpil do konania na stranu odporkyne. Právny zástupca vedľajšieho účastníka sa vo
svojom vyjadrení opieral o ustanovenia § 52 ods. 1,3,4 OZ, zákon č. 258/2001 Z. z. Na podporu svojich
tvrdení sa odvolával na množstvo obdobných rozhodnutí vydaných inými súdmi ( pr. uznesenie KS v
Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010 z 9.8.2011, rozsudok KS v Trnave sp. zn. 11Co/141/2012 z 3.7.2013,

rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžo/19/2012 z 12.3.2013, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05
z 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium,... ). V rámci svojho vyjadrenia
na obranu odporcu poukázal na to, že v tomto prípade ide o formulárovú zmluvu vopred pripravenú
navrhovateľom a jej obsah nemala odporkyňa možnosť reálne ovplyvniť. Medzi účastníkmi konania
bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Z príloh k návrhu právny zástupca zistil, že odporkyňa reálne

vyčerpala 355,57 eur a uhradila spolu sumu 363,50 eur. Je pre neho ťažké nájsť logický podklad na
vymáhanie žalovanej sumy 310,29 eur , ktorá by v súčte so sumou 7,93 eur predstavovala odpaltu za
poskytnutie úveru ako 89%! Pritom nemôže byť uznávané pravidlo , aby odmena za poskytovanie úveru
predstavovala také vysoké percento. Zároveň poukázal na to, že zmluva neobsahuje podmienku danú
§ 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. , na ktoré sa viaže § 4 ods. 3 citovaného zákona. Nárok

navrhovateľa považuje za neopodstatnený v celom rozsahu, lebo má za preukázané, že odporkyňa
zaplatila celú výšku istiny. Taktiež podľa neho úverové podmienky k zmluve obsahujú neprijateľné
podmienky a spôsobujú hrubú nerovnováhu v pávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, sú v rozpore s dobrými mravmi.Právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia počítajúc odmenu za jeden úkon práve z
žalovanej sumy 310,29 eur ako tarifnej hodnoty. Konkrétne si uplatnil sumu 779,06 eur pozostávajúcu z
odmeny za 2 úkony právnej služby x 24,90 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie sa vo veci);

2 x režijný paušál á 8,04 eur, 20% DPH.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že právne závery právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka považuje za nesprávne, nestotožňuje sa s nimi. Potvrdil, že navrhovateľ
ako veriteľ uzatvoril s odporkyňou ako dlžníčkou dňa 10.3.2010 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo

poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca 380 eur. je toho názoru, že na tento právny
vzťah treba aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z., osobitne § 2 písm. a) citovaného zákona.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), platný

v čase uzatvorenia zmluvy dňa 10.3.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) b) zákon o spotrebiteľských úveroch, a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu
spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na
spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia

vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú

sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré
sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a
ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do
15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za

príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na

spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zozmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v

ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,
7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu
vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 273 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, (1) Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené. (2) Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok
uvedených v odseku 1. (3) Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v

obchodnom styku.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb o ochrane spotrebiteľa, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný od 10.3.2010), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinný od 10.3.2010), ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný od 10.3.2010), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinný od 10.3.2010), za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinný od 10.3.2010), ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinný od 10.3.2010), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v
dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa

sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný od 10.3.2010), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinný od 10.3.2010), v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom sporu je zaplatenie sumy 310,29 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 310,29
eur od22.7.2014dozaplateniaztitulunesplatenéhorevolvingovéhoúveruaročnéhoúrokuzomeškania
41,36 eur.Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh
nebol podaný dôvodne. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., Winterova 7, Piešťany, IČO: 36 234

176 ( ďalej len „Home Credit Slovakia, a.s.“) je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri,
odporkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Právny vzťah medzi účastníkmi
založený úverovou zmluvou na poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 10.3.2010 súd posudzoval
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o
úvere je tzv. absolútny obchod ( §261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie

uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna
úprava ( v tomto prípade zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) má prednosť pred všeobecnou ( Obchodný zákonník) a je nevyhnutné právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd mal preukázané, že pri uzatvorení zmluvy bol poskytnutí odporkyni
úverový rámec 380 eur.

Ide tu o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky ( ako súčasť zmluvy
s miniatúrnymi písmenkami) mala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. už pripravené a dopisovali sa
do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporkyne, pričom tento obsah zmluvy i úverových podmienok
nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná do

zmluvy o úvere na predtlači vyhotovenej veriteľom. Odporkyňa mala síce možnosť sa s ňou oboznámiť
pred podpísaním zmluvy, ale nemohla ju individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal
platnosťou predmetnej zmluvy.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS sa súd zaoberal

otázkou, či spotrebiteľská zmluva, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú
podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania

alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút
spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom

Slovenska do EÚ. Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60, ktorý
nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne akty
Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v
EÚ a jej zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva,

avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Novela zaviedla do
prvej časti Občianskeho zákonníka (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské
zmluvy. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami
adhéznymi,ktoréourčitomrovnakompredmeteplneniaštandardneaopakovaneuzatvárajúdodávatelia

s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred
v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie.
Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, boli upravené ďalšími novelami

Občianskeho zákonníka. Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v
slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To
vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice
premietnutý záväzok pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje, že nečestné podmienky nie sú pre

spotrebiteľa zaväzujúce. Podľa článku 7 Smernice možno stanoviť vo vnútorných právnych
poriadkoch a zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov,
ak podľa Čl. 3 Smernice, spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a súnekalé, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
na ujmu spotrebiteľa, čo je premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod
následkom ich neplatnosti podľa § 54 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje,
aby bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace

s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero)
je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla
faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom.

Na základe preskúmania úverovej zmluvy z 10.3.2010 súd dospel k záveru, že celá
zmluva je postavená na „dohode“ zmluvných strán, čo sa uvádza v ustanovení zmluvy podľa jej Hlavy
8, § 5 úverových podmienok, podľa ktorého strany prejavili vôľu, aby sa ich právne vzťahy riadili
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Za neplatné zmluvné dojednanie o tom, že sa

právne vzťahy budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka súd považuje z dôvodu rozporu s
dobrými mravmi podľa § 3 OZ a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrýmmravom,nakoľkojezrejmé,žejezneužitímsilnejšiehopostaveniadodávateľavočispotrebiteľovi
tým, že mu vnútil bez individuálneho dojednania podmienky zmluvy dané do zmluvy dodávateľom,

ktoré mohol spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Dodávateľ sa správal pri predkladaní
zmluvy odporcovi ako profesionál, podnikateľ, ktorý ovláda na rozdiel od spotrebiteľa obchodné právo a
využil ho stanovením prísnejších podmienok vo svoj prospech oproti spotrebiteľovi, neznalému práva.
Pri posudzovaní neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd vyvodil, že došlo k porušeniu zmluvnej
slobody a rovnosti zmluvných strán medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o voľbe

práva súd preto považoval s poukazom na § 53 ods. 1 ods. 1OZ za ustanovenie v spotrebiteľskej
zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a za podmienku pre spotrebiteľa neprijateľnú, poškodzujúcu ho a tiež v zmysle § 53 ods.
5 OZ za neplatnú, porušujúcu podľa § 54 ods. 1 OZ zákon v tejto časti, odchýliac sa v zmluvnej
podmienke od tohto zákonného ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho nastal stav,

že spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznávajú na jeho ochranu Občiansky zákonník a
občianskoprávne predpisy, zhoršujúc si cez zmluvné podmienky stanovené dodávateľom svoje zmluvné
postavenie. Súd si taktiež ustálil, že úverové zmluvné podmienky neboli individuálne dojedané ( práve
pre ich formulárovú podobu v celom rozsahu) a navrhovateľ nepreukázal opak .

Súd okrem už vyššie uvedeného posudzujúc obsah úverových zmluvných podmienok a dolnej časti
na úverovej zmluve dospel ďalej k záveru, že úverové podmienky sú písané veľmi malým písmom,
ktoré je ťažko čitateľné voľným okom; sú len predtlačenou formou neobsahujúcou osobitnú vôľu
odporkyne, či s nimi súhlasí. Z obsahu zmluvných podmienok súdu vyplýva, že je v nich len odkaz
na sadzobník poplatkov a je tu uvedená zmluvná pokuta vymedzená bez toho, že by bola výsledkom

dohody zmluvných strán. Súd si takto malé nečitateľné písmo vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku
navrhovateľa odvolávajúc sa na nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 342/09 z 15.6.2009 a preto i dohodu o
zmluvnej pokute za neplatnú. Takéto konanie navrhovateľa spočívajúce v tom, že len dal odporkyni
podpísať zmluvné podmienky bez individuálneho dojednanie a len v podmienkach odkazoval na nejaký
sadzobník poplatkov súd hodní ( vychádzajúc z postavenia spotrebiteľa) za rozpor s dobrými mravmi

podľa § 3 OZ. Takto uzatvorenú úverovú zmluvu s predtlačeným formulárom zmluvných podmienok
bez konkrétnej špecifikácie neskôr započítavaných úrokov a poplatkov súd kvalifikuje za právny úkon
neplatný v zmysle § 37 ods. 1 OZ pre jeho nedostatočnú zrozumiteľnosť v časti poplatkov, úrokov z
úveru, pokút, zmluvných pokút.

Súd mal v konaní preukázané, že odporkyňa u navrhovateľa vyčerpala finančné prostriedky v
celkovej sume 355,57 eur a splatila celkovo sumu 363,50 eur. Keďže súd vyššie uvádzanú zmluvu
vyhodnotil ako absolútne neplatnú a mal preukázané reálne poskytnutie finančných prostriedkov
odporkyni navrhovateľom, súd skúmal otázku možnosti bezdôvodného obohatenia sa odporkyňou.Nakoľko ale odporkyňa zaplatila navrhovateľovi sumu vyššiu než reálne vyčerpala, súd návrh zamietol
v celom rozsahu ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá
si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd ani žiadnu nepriznal.

Nakoľko si právny zástupca vedľajšieho účastníka konania uplatnil i trovy právneho zastúpenia, žiada
ich uhradiť navrhovateľom, súd sa vyporiadal i s týmto nárokom.

Podľa §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa §93 ods. 4, veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba.

V tomto prípade má súd na mysli konkrétne otázku náhrady trov konania pre vedľajšieho účastníka. Súd

vychádzal z čl.47 ods.2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného ústavného článku , ako aj z ustanovení §
93 ods.2 OSP, §18 OSP, §24 OSP, §25 OSP vyplýva rovnaké právo pre každého účastníka, teda aj
vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom.
Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v §

142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy
so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené
trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. Súd prihliadal už aj na zaužívanú súdnu prax pri rozhodovaní v obdobných sporoch, kde
je odporcom spotrebiteľ a navrhovateľom je Home Credit Slovakia, a.s. Rozhodovanie o trovách konania

je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva
účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil
ajEurópskysúdpreľudsképráva(ďalejlenESĽP)vrozhodnutízodňa6.2.1954voveciB.protiR.,resp.
v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B. proti R. (č. 30428/96, resp. 7689/01). Základnou zásadou,
ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je zásada úspechu vo veci

vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval
alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu
trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry
bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade uplatňuje zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu
úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú : a) plný úspech

vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, c) čiastočný úspech
vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov
nemáprávonanáhradutrovkonania,pričomnároknačiastočnúnáhradutrovkonaniasavypočítatak,že
úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov konania, sa odpočíta od úspechu

účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu
trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva a d) neúspech v pomerne nepatrnej
časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva,
pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo v časti uplatneného nároku,
ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Zásada

úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej
veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehunevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich
vyvolala.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným
súdu dňa 15.8.2014, pričom odporcu v oznámení ani len neoznačil, označil navrhovateľa, predmet
žalovanej sumy a spisovú značku Ro konania, žiadal zaslať návrh s prílohami.
V tejto súvislosti súd zastáva názor, že účastníci konania majú právo byť v konaní zastúpení advokátom,
avšak majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom
nároku na náhradu trov konania individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Súd má z obsahu
spisu za preukázané, že vedľajší účastník na strane odporkyne dobrovoľne vstúpil do konania,
pričom odporkyňu nekontaktoval. Následne sa vedľajší účastník vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými
sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v

oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a
opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z
hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd má za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do
bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci advokátovi nemôže byť prejavom naplnenia jeho
cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže

byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav,
že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v
paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní ( súd má namysli napríklad to, že ani
raz nebol v kontakte s odporcom, v prospech ktorého chce vystupovať a hájiť jeho záujmy) do ktorého
vstupuje vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Súd posudzoval i samotný obsah vyjadrenia a

argumentácieprávnehozástupcu.Vrámcisvojhovyjadreniaidesíceohutnýtext,ktorýjenaformulovaný
v podobe používanej v ďalších jeho vyjadreniach v iných konaniach na tunajšom súde. Jedine mení
výšku žalovanej sumy, dátum zmluvy, výšku percenta. Teda z piatich strán hutne písaného vyjadrenia
sa samotnej ochrany konkrétneho odporcu týkala ani nie polovica jednej A4 strany.

Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd dospel k záveru, že vedľajším účastníkom uplatňované
trovy konania ( za prevzatie zastupovania a vyjadrenie sa ) sú účelne a hospodárne len v časti. Pri
rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 40 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka

správne vyčíslil odmenu za jeden úkon 24,90 eur počítajúc ju z tarifnej hodnoty 310,29 eur. Suma 40
eur pozostáva z: 1/ odmeny za jeden úkon právnej služby 24,90 eur (za prevzatie a prípravu zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom); 2/ jeden režijný paušál 8,04 eur; 3/ 20% DPH z súčtu súm z bodov
1/,2/. Právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadal poslať trovy právneho zastúpenia na konkrétny účet
vedený v E. K.,Q..A.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX.

Ako hlavný dôvod neúčelnosti a nehospodárnosti druhého úkonu právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka ( t.j. vyjadrenie sa k návrhu) súd vidí v tom, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov sú prípady
ako je tento konkrétny prípad ( t.j. Home Credit Slovakia, a.s. vers. fyzická osoba ako spotrebiteľ) už
po dobu dvoch rokov rozhodované, rozhodnutia sú právoplatné a zverejňované na stránke Ministerstva

spravodlivosti SR. A právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové
skutočnosti na obranu odporkyne okrem tých, ktoré sú súdu známe z už zaužívanej súdnej praxe. Čiže
súd si ustálil, že v tomto konaní bolo právne zastúpenie vedľajšieho účastníka dôvodné len v rozsahu
jedného právneho úkonu a to prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom, pričom v rámci prvej porady
mu mohol poskytnúť informácie použiteľné v tomto konaní. Vychádzajúc z samotného obsahu vyjadrenia

súd zistil, že zväčša o prefabrikovaný vzor vyjadrenia. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v časti
samotného vyjadrenia súd hodnotí za nadbytočné a nehospodárne.

V závere súd už len konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov
garantovaného čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy v časti vyjadrenia neboli účelne

vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu
konania. Súd ďalej vychádzal z toho, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má vradoch členov osoby, ktoré majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne názory
zaujali vo svojich rozhodnutiach pr.: Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 a sp.

zn. 3Cob/259/2011, Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012, Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.