Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoZm/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111211333
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111211333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: v
rade 1/ EXPRESS STARS, s.r.o., so sídlom Bytčická 89, 010 09 Žilina, IČO: 44 145 012, v rade 2/ G. T.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX R., v rade 3/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. S.
XXXX/XX, XXX XX T., zdržiava sa na adrese Z. XXX, XXX XX R., v rade 4/ REAL EXPRESS, s.r.o., so
sídlomBytčická89,01009Žilina,IČO:36811751(spoločnosťdňa03.04.2013vymazanázobchodného
registra), v konaní o zaplatenie pohľadávky zo zmenky vo výške 78.636,32 Eur s príslušenstvom, o

námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalovaných 2/
a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/9/2011-116 zo dňa 17. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/9/2011-116 zo dňa 17. apríla 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd ponechal v platnosti voči žalovanej 2/ G. T. Z. a voči žalovanému v
rade 3/ C. T. zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina zo dňa 21.07.2011 č.k. 11Zm/30/2011-11.
Žalobcovi náhradu trov konania o námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému

rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 21.07.2011 č.k. 11Zm/30/2011-11 nepriznal.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v článku I § 75 Zákona zmenkového a šekového
č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon zmenkový a šekový“), článku I § 77
ods. 1, 2 a 3 Zákona zmenkového a šekového, I § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, článku
I § 34 Zákona zmenkového a šekového, článku I § 30, 31 a 32 Zákona zmenkového a šekového,
článku I § 47 Zákona zmenkového a šekového, článku I § 10 Zákona zmenkového a šekového, okresný

súd ponechal zmenkový platobný rozkaz napriek námietkam žalovaných v platnosti. V odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vo veci vydal dňa 21.07.2011 zmenkový platobný rozkaz
č.k. 11Zm/30/2011-11. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému v rade 1/ a
žalovanému v rade 4/ dňa 23.08.2011. Faxovým podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.08.2011,
ktoré bolo doplnené predložením jeho originálu podaným na poštovú prepravu dňa 22.08.2011 a
doručeným okresnému súdu dňa 24.08.2011, podali žalovaná v rade 2/ G. T. Z. a žalovaný v rade 3/
C. T. proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Na odôvodnenie podaných námietok uviedli, že

zmenka, ktorú žalobca predložil spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, bola pri
jej vystavení dňa 12.05.2010 neúplná a pre potreby doplnenia chýbajúcich údajov bola dňa 12.05.2011
(správne má byť uvedené dňa 12.05.2010) uzavretá Dohoda o vydaní a vyplnení vista blankozmenky
č. 02/022A/08 (ďalej aj len „Dohoda“). Pre posúdenie platnosti zmenky je podľa žalovaných v rade 2/a 3/ potrebné poukázať na predmetnú Dohodu, nakoľko údaje dopísané do zmenky a tvrdenia žalobcu
o správaní sa pred podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nie sú v súlade s
touto Dohodou, a preto žalovaní v rade 2/ a 3/ považujú zmenku za absolútne neplatnú. Neplatnosť

predmetnej zmenky podľa žalovaných v rade 2/ a 3/ spočívala v tom, že: „Odporcom v rade 2/ a 3/
nebola v súlade s bodom 4.3.1. Dohody oznámená skutočnosť o vyplnení chýbajúceho obsahu zmenky
v súlade s Dohodou.
V súlade s bodom 4.3.2. Dohody nebola odporcom v rade 2/ a 3/ zmenka predložená na platenie a
tvrdenie navrhovateľa uvedené v tejto súvislosti v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu

je nepravdivé.
S odkazom na bod 3.3.1. Dohody odporcovia v rade 2/ a 3/ uviedli, že navrhovateľ, ako osoba oprávnená
na doplnenie chýbajúcich údajov v zmenke nepreukázal, že výška zmenkovej sumy zodpovedá
pravidlu dohodnutému v Dohode a túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal ani v návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, ktorá z podmienok v zmysle bodu
3.1.1. alebo 3.1.2. Dohody na vyplnenie zmenky bola splnená. Odporcovia v rade 2/ a 3/ uviedli, že do

zmenky doplnená suma 498.636,32 eur nezodpovedá výške sumy, ktorú bol navrhovateľ oprávnený v
súlade s Dohodou do nej doplniť.
Odporcoviavrade2/a3/namietli,žedoplneniezmenkovejsumy498.636,32eurjevrozporesDohodou,
nakoľkovdeň,kedybolauvedenásumadozmenkydoplnená,sizmenkovýdlžníkmalriadneavčasplniť
svoje záväzky, nebol so splatením svojho dlhu v omeškaní, a preto vyplnenie zmenky takýmto spôsobom

bolo porušením Dohody o podmienkach jej vyplnenia, teda podmienok, za ktorých odporcovia v rade 2/
a 3/ sa za splnenie zmenkového záväzku zo zmenky zaručili. Nakoľko sa jedná o rozpor so zmluvou
a o uvedenie dlžníkov na strane ručiteľov zo strany navrhovateľa, ako osoby oprávnenej na doplnenie
údajov do zmenky do omylu, neexistuje kauzálny nexus na vyplnenie zmenky s takýmto obsahom a s
prihliadnutím na túto skutočnosť je zmenka absolútne neplatná.

Odporcovia v rade 2/ a 3/ ďalej uviedli, že v čase, kedy ako avalisti zmenku podpísali, t.j. dňa
12.05.2010, boli zo strany navrhovateľa a zmenkového dlžníka, ktorý bol zároveň úverovým dlžníkom,
informovaní o tom, že splnenie záväzkov z poskytnutého úveru, ktorý bol odporcom v rade 1/ prevzatý
od pôvodného dlžníka spoločnosti HOME EXPRESS, s.r.o., je zabezpečené taktiež záložným právom
na nehnuteľnosti, ktoré v čase ku dňu poskytnutia úveru mali hodnotu podľa ohodnotenia znalcom vo

výške viac ako 700.000,- eur. Z obsahu návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je pritom
zrejmé, že navrhovateľ ako úverový veriteľ nežaluje aj plnenie zo zálohu, pričom po oboznámení sa
s obsahom úverovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ č. 02/022/08 a s
predmetom zálohu v prospech navrhovateľa, odporcovia v rade 2/ a 3/ zistili, že podľa LV č. XXXX
pre katastrálne územie T. na nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet zálohu, záložné právo v prospech

navrhovateľa už nie je liste vlastníctva ako ťarcha evidované, a to napriek tomu, že jeho pohľadávka
nebolo v celosti uspokojená. Vzhľadom na uvedené odporcovia v rade 2/ a 3/ majú za to, že v
čase, kedy z ich strany došlo k avalu zmenky vystavenej na zabezpečenie splnenia pohľadávky zo
zmenkového záväzku, boli uvedení do omylu v tom smere, že ako osoby zmenkových ručiteľov vždy
mali za to, že pri zabezpečení poskytnutého úveru budú mať až do jeho úplného splatenia rovnaké

postavenie ako záložca, ktorý na zabezpečenie splatenia úveru a jeho príslušenstva navrhovateľovi
poskytol záloh, teda že všetky zabezpečovacie záväzky majú rovnocenné postavenie. Z listu vlastníctva
je pritom zrejmé, že napriek nedoplatku poskytnutého úveru už zabezpečenie záložným právom na
nehnuteľnosti neexistuje. Navrhovateľ tým vlastným konaním zmenil podmienky postavenia osôb, ktoré
poskytlizabezpečenieúveru,čímtiežzmenilpodmienkynavymoženiepohľadávokznehovyplývajúcich,

pritom o tomto dispozičnom práve pri vstupe do záväzku vyplývajúceho pre odporcov v rade 2/ a 3/
zo zmenky odporcovia v rade 2/ a 3/ nemali vedomosť a neboli naň upozornení. S prihliadnutím na
uvedenú skutočnosť považujú Dohodu zo dňa 12.05.2010 o vydaní a vyplnení vista blankozmenky
za absolútne neplatnú, pričom odporcovia v rade 2/ a 3/ v podaných námietkach citovali ustanovenie
§ 37 ods. 1 a § 49a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na opísané okolnosti v čase podpísania

Dohody, ktoré boli vyvolané správaním navrhovateľa, odporcovia v rade 2/ a 3/ považujú Dohodu zo
dňa 12.05.2010 o vydaní a vyplnení vista blankozmenky za absolútne neplatnú, nakoľko konaním
navrhovateľa boli uvedení do omylu vo vzťahu ku skutočnosti, pri ktorej pokiaľ by o nej mali vedomosť,
teda o dispozícii navrhovateľa so zabezpečovacími prostriedkami, resp. že počas doby do splatenia
úveru nebudú pôsobiť voči všetkým osobám, ktoré poskytli zabezpečenie úveru, rovnaké podmienky, by

Dohodunepodpísaliavzhľadomnauvedenéajsvojzmenkovýručiteľskýzáväzokpovažujúzaabsolútne
neplatný.“Okresný súd po podaní námietok žalovanými v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu
postupoval podľa § 175 ods. 4 veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„OSP“),podľaktoréhoakodporcapodávčasnámietky,súdnariadinaich

prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví,
či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti, alebo či ho zrušuje
a v akom rozsahu.

Na pojednávanie nariadené v tejto veci na 17.04.2014 sa žalovaní v rade 2/ a 3/ nedostavili. Doručenie

predvolanianatermínpojednávaniamaliriadneavčasvykázané,atožalovanávrade2/dňa21.03.2014
(č.l. 101 spisu) a žalovaný v rade 3/ rovnako dňa 21.03.2014 (č.l. 103 spisu). Písomným podaním zo dňa
15.04.2014 doručeným okresnému súdu dňa 16.04.2014 žalovaní v rade 2/ a 3/ požiadali o odročenie
pojednávanianariadenéhona17.04.2014o8.30hod.,zdôvodudlhodoboplánovanejpracovnejcestydo
zahraničia, ktorú im zahraničný obchodný partner potvrdil 14.04.2014 v neskorých večerných hodinách.
Žalovanými v rade 2/ a 3/ tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania (zahraničná pracovná cesta)

okresný súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 1 OSP.
Navyše žalovaní v rade 2/ a 3/ tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania ani nepreukázali. Uvedenú
skutočnosť okresný súd oznámil žalovaným v rade 2/ a 3/ dňa 16.04.2014 elektronicky na e-mailovú
adresu uvedenú žalovanými v rade 2/ a 3/ v žiadosti o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené
okresný súd v súlade s § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti žalovaných v rade 2/ a 3/.

Okresný súd v konaní o námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému
rozkazu vykonal dokazovanie prednesom poverenej zamestnankyne žalobcu, oboznámením sa s
listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Konštatoval, že poverená
zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na návrhu na začatie konania a v písomnom vyjadrení

žalobcu k námietkam žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu. Trovy konania
o námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ si žalobca neuplatnil.

Dňa 12.05.2010 vystavil žalovaný v rade 1/ v Žiline vista zmenku č. 02/022A/08 na rad žalobcu, ktorou
sa v deň predloženia zmenky na plnenie zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 498.636,32 Eur,

ktorá suma je úročená úrokovou sadzbou vo výške 20% ročne od 15.02.2011 do zaplatenia, v platobnom
mieste Dexia banka Slovensko, a.s., pobočka Žilina, adresa Hodžova 9, 010 11 Žilina. Zmenka je
vystavená s doložkou „bez protestu“ a môže byť predložená na plnenie najneskôr do 24 mesiacov
od dátumu jej vystavenia. Žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ podpísali zmenku v ľavej časti dňa 12.05.2010
ako avalisti vystaviteľa. Žalobcom predložená zmenka je vo fotokópii súčasťou spisu na č.l. 5 a v

origináli bola založená do trezoru Okresného súdu Žilina. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne
územie T. sú evidované pozemky parcely registra C, parcelné číslo 1330 záhrady o výmere 254 m2,
parcelné číslo 1331 zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 a stavba: dom, súpisné číslo XXX
postavené na pozemku parcelné číslo 1331, pričom ako vlastníci sú evidovaní K. Z. a Z., rod. K., v
podieli 1/1. K predmetným nehnuteľnostiam je v časti C listu vlastníctva evidovaná ťarcha na základe

zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech OTP Banka Slovensko. Podľa Dohody
o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 02/022A/08 (Dohoda), táto bola uzatvorená dňa 12.05.2010
medzi žalobcom, žalovaným v rade 1/ ako vystaviteľom zmenky a žalovanými v rade 2/, 3/ a 4/ ako
avalistami zmenky. V zmysle článku 1 bod 1.1 „Predmet dohody", vystaviteľ zmenky vystavil a banke
ako prvému majiteľovi (remitentovi) vydáva zmenku popísanú v článku 2 tejto dohody, ktorá je pri vydaní

neúplná a má byť vyplnená majiteľom zmenky podľa dojednania v tejto dohode (blankozmenka). Banka
blankozmenku preberá a zaväzuje sa vrátiť ju vystaviteľovi zmenky podľa tejto dohody. Podľa článku
2 Dohody „Popis blankozmenky“, blankozmenka je vystavená na zmenkovom formulári ako vlastná
vista zmenka v prospech banky ako remitenta podpísaná vystaviteľom - žalovaným v rade 1/, v mene
ktorého konala ako štatutárny orgán Ing. G. T. Z., konateľka spoločnosti. Zmenka bola vystavená dňa

12.05.2010 v Žiline s doložkou „bez protestu“ a ako avalisti sú uvedení žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/. V
článku 3 Dohody zmluvné strany dojednali podmienky vyplňovacieho práva, v zmysle ktorého zmluvné
strany sa dohodli, že banka je oprávnená vyplniť zmenku, ak nebude riadne a včas splnený ktorýkoľvek
zmluvný záväzok zmluvného dlžníka vyplývajúci zo Zmluvy o prevzatí dlhu, zo Zmluvy o termínovanom
úvere č. 02/022/08 na sumu úveru 480.000,- Eur medzi bankou ako veriteľom a v tejto zmluve uvedeným

dlžníkom (bod 3.1.1.) alebo pri výzve na predčasné splatenie celého úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere spolu s jeho príslušenstvom v zmluve o úvere uvedený dlžník nevyplatí banke požadovanú istinu s
príslušenstvom (bod 3.1.2.). Ako zmluvný dlžník zo Zmluvy o úvere bol v bode 3.2.1. označený vystaviteľzmenky - žalovaný v rade 1/. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že banka je oprávnená vyplniť zmenku v
chýbajúcich náležitostiach najneskôr 24 mesiacov po jej vystavení v časti určenia, ktorými sú:
„- zmenová suma, ktorú je klient bezpodmienečne povinní zaplatiť, pričom doplnená suma nesmie

presiahnuť výšku peňažného záväzku klienta podľa zmluvy uvedenej v bode 3.1.1. v čase vyplnenia
(bod 3.3.1.),
- úroková sadzba, ktorou je zmenová suma úročená, pričom doplnená úroková sadzba je zhodná s
aktuálnou úrokovou sadzbou úročenia istiny (bod 3.3.2.),
- dátum, od kedy je zmenková suma úročená, pričom uvedený dátum bude zhodný s dátumom doplnenia

chýbajúcich častí zmenky (bod 3.3.3.),
- pobočka banky s udaním jej adresy, v ktorej bude klient povinný splatiť zmenkovú sumu (bod 3.3.4.).“ V
zmysle článku 4 Dohody „Osobitné dojednania“, zmluvné strany sa dohodli, že prevzatie blankozmenky
a jej vyplnenie sa nedotýka existencie a trvania záväzkov uvedených v bode 3.1. Po splnení záväzkov
uvedených v bode 3.1. podľa Zmluvy o úvere vráti banka vystaviteľovi zmenku opatrenú potvrdením o
zaplatení zmluvného záväzku alebo zmenku inak znehodnotí. Zmluvné strany sa dohodli, že po vyplnení

zmenky banka oznámi túto skutočnosť vystaviteľovi a avalistovi s doplnenými údajmi o zmenkovej sume,
úrokovej sadzbe a túto zmenkovú sumu odpíše z účtu vystaviteľa alebo avalistu vedeného bankou
(bod 4.3.1.) alebo v prípade, že túto zmenovú sumu nie je možné uhradiť spôsobom uvedeným v bode
4.3.1., predloží banka vystaviteľovi a avalistovi takto vyplnenú zmenku na plnenie (bod 4.3.2.). V zmysle
článku 5 bod 5.2. Dohody zmluvné strany dojednali, že pokiaľ sa na základe tejto zmluvy predpokladá

odoslanie, zaslanie alebo doručenie akýchkoľvek správ, oznámení alebo písomností, platia pre účinky
doručenia týchto správ, oznámení alebo písomností ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o
doručovaní písomností, ktoré nie sú určené do vlastných rúk adresáta. Listom zo dňa 15.02.2011 (č.l.
59 spisu) označeným ako Výzva na dostavenie sa na predloženie zmenky na plnenie žalobca oznámil
žalovanejvrade2/,žepristúpilvzmysleDohodyovydaníavyplneníblankozmenkyč.02/022A/08zodňa

12.05.2010 a v nej obsiahnutom vyplňovacom práve k vyplneniu blankozmenky avalovanej žalovanou
v rade 2/. Do vista zmenky č. 02/022A/08 bolo podľa vyplňovacieho práva doplnené: zmenková suma
vo výške 498.636,32 Eur, úroková sadzba 20 % ročne, ktorou bude tento zostatok úročený, dátum
15.02.2011, odkedy bude zmenková suma úročená a pobočka Žilina, Hodžova 9, 010 11 Žilina, kde
bude zmenka splatná. Žalobca zároveň vyzval žalovanú v rade 2/ ako dlžníka zo zmenky, aby sa dňa

25.02.2011 dostavila do priestorov pobočky Dexia banky Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 9, 010 11
Žilina na zaplatenie uvedenej zmenky. Žalobca predložil fotokópiu poštového podacieho hárku zo dňa
16.02.2011 (č.l. 61 spisu), z obsahu ktorého vyplývalo, že žalobca dňa 16.02.2011 odovzdal na poštovú
prepravu poštovú zásielku adresovanú žalovanej v rade 2/ na adresu Z. XXX, XXX XX R. pod podacím
číslom RR761339397SK a RR761339468SK. Listom zo dňa 15.02.2011 (č.l. 58 spisu) označeným ako

Výzva na dostavenie sa na predloženie zmenky na plnenie žalobca oznámil žalovanému v rade 3/, že
pristúpil v zmysle Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 02/022A/08 zo dňa 12.05.2010 a v
nej obsiahnutom vyplňovacom práve k vyplneniu blankozmenky avalovanej žalovaným v rade 3/. Do
vista zmenky č. 02/022A/08 bolo podľa vyplňovacieho práva doplnené: zostatok úveru (zmenová suma)
vo výške 498.636,32 Eur, úroková sadzba 20 % ročne, ktorou bude tento zostatok úročený, dátum

15.02.2011, odkedy bude zmenková suma úročená a pobočka Žilina, Hodžova 9, 010 11 Žilina, kde
bude zmenka splatná. Žalobca zároveň vyzval žalovaného v rade 3/ ako dlžníka zo zmenky, aby sa dňa
25.02.2011 dostavil do priestorov pobočky Dexia banky Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 9, 010 11 Žilina
na zaplatenie uvedenej zmenky. Žalobca predložil fotokópiu poštového podacieho hárku (č.l. 61 spisu)
zodňa16.02.2011,zobsahuktoréhovyplývalo,ževuvedenýdeňžalobcaodovzdalnapoštovúprepravu

poštovú zásielku adresovanú žalovanému v rade 3/ na adresu S. XXX/XX, XXX XX M. nad N. pod
podacím číslom RR761339454SK a RR761339499SK. Predmetom konania a rozhodovania okresného
súdu na pojednávaní dňa 17.04.2014 boli námietky žalovaných v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému
platobnému rozkazu vydanému v tejto veci dňa 21.07.2011 č.k. 11Zm/30/2011-11 tak, ako boli tieto
obsiahnuté v písomnom podaní žalovaných v rade 2/ a 3/ doručenom okresnému súdu dňa 24.08.2011

(č.l. 24 a nasl. spisu), a následne v súlade s § 175 ods. 4 veta druhá OSP rozhodovanie o tom, či súd
zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší a v akom rozsahu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že vlastná zmenka, na základe ktorej žalobca uplatnil svoj
nárok v prejednávanej veci a ktorá sa vo fotokópii nachádza na č.l. 5 spisu, bola pri jej vystavení neúplná,

t.j. išlo o blankozmenku, ktorou mal byť zabezpečený záväzok žalovaného v rade 1/ ako vystaviteľa
zmenky voči žalobcovi zo Zmluvy o prevzatí dlhu zo Zmluvy o termínovanom úvere č. 02/022/08
na sumu úveru 480.000,- Eur. Predmetná zmenka mala byť doplnená za podmienok vyplývajúcich z
Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 02/022A/08, ktorá bola uzatvorená dňa 12.05.2010medzi žalobcom a žalovanýmv rade 1/ ako vystaviteľom zmenky a žalovanými v rade 2/, 3/ a 4/ ako
avalistami zmenky, a to v časti zmenkovej sumy, úrokovej sadzby, dátumu, odkedy mala byť zmenková
suma úročená a pobočky banky s údajmi jej adresy, v ktorej bude klient povinný zmenkovú sumu

splatiť. Dohoda o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 02/022A/08 zo dňa 12.05.2010 bola v
konaní predložená žalovanými v rade 2/ a 3/, pričom žalovaní v rade 2/ a 3/ uzavretie tejto Dohody
nespochybňovali a rovnako nespochybňovali podpísanie žalobcom predloženej zmenky "per aval".

Okresný súd zdôraznil, že vo všeobecnosti je blankozmenka listinou, ktorá je pri jej vystavení zámerne

na základe dojednania v dohode o vyplňovacom práve ku blankozmenke vystavená ako neúplná.
Pri vystavení blankozmenky teda chýba určitý obsah, ktorý má byť doplnený spôsobom vyplývajúcim
z dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke a po doplnení ktorého sa blankozmenka stáva s
účinkami ex tunc zmenkou dokonalou. Existencia inštitútu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke
vyplýva priamo zo zákonnej úpravy článku I § 10 Zákona zmenkového a šekového. Dohoda o vyplnení
blankozmenky je právny úkon, ktorý určuje podmienky, za ktorých má byť chýbajúci údaj (údaje) na

blankozmenke doplnený a zároveň určuje spôsob, akým má byť obsah doplneného údaja (údajov)
určený. Aj v prípade, ak by blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, je
z formálneho hľadiska zmenkou platnou, za splnenia náležitostí vyplývajúcich zo Zákona zmenkového a
šekového a pre jej majiteľa predstavuje listinu, s ktorou sú spojené jeho nesporné abstraktné zmenkové
práva. Ustanovenie čl. I § 10 Zákona zmenového a šekového pripúšťa, aby dlžník z blankozmenky

namietalvočimajiteľovizmenkyjejvyplnenievrozporesdohodouovyplňovacomprávekblankozmenke
a ubránil sa tak plneniu záväzku zo zmenky. Vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou o jej vyplnení
však nie je dôvodom neplatnosti zmenky tak, ako to uvádzali žalovaní v rade 2/ a 3/ v podaných
námietkach.

Pokiaľ žalovaní v rade 2/ a 3/ v podaných námietkach namietali, že v rozpore s ustanovením bodu 4.3.1.
Dohody im nebolo oznámené vyplnenie chýbajúceho obsahu zmenky v súlade s Dohodou, tak okresný
súd uviedol, že v zmysle Zákona zmenkového a šekového takéto oznámenie nie je podmienkou pre
uplatnenie zmenkových nárokov voči osobám z vyplnenej blankozmenky zaviazaným a nemá vplyv na
platnosť zmenkového záväzku zmenkových dlžníkov. Navyše žalobca v prejednávanej veci predložil

oznámenie zo dňa 15.02.2011, ktorým žalovaným v rade 2/ a 3/ (č.l. 58 a 59 spisu) oznámil, že pristúpil
v zmysle Dohody k vyplneniu blankozmenky, rovnako im oznámil, akým spôsobom predmetnú zmenku
doplnil, pričom toto oznámenie bolo žalovaným v rade 2/ a 3/ preukázateľne doručované na adresy
uvedené v Dohode (č.l. 61 spisu). Taktiež pokiaľ žalovaní v rade 2/ a 3/ v podaných námietkach uvádzali,
že v rozpore s bodom 4.3.2. Dohody im vyplnená zmenka nebola predložená na platenie, tak okresný

súd konštatoval, že v rámci Oznámenia o vyplnení blankozmenky (č.l. 58 a 59 spisu), ktoré bolo
preukázateľne doručované žalovaným v rade 2/ a 3/ na adresy žalovaných v rade 2/ a 3/ podľa Dohody
(č.l. 61 spisu), žalobca vyzval žalovaných v rade 2/ a 3/, aby sa dňa 25.02.2011 dostavili do pobočky
Dexia banky Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 9, 010 11 na zaplatenie zmenky. Okresný súd pritom
uviedol, že v zmysle čl. I § 46 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového je na dlžníkoch, aby preukázali, že

zmenka nebola predložená riadne a včas, bez ohľadu na problémy so zabezpečením takéhoto dôkazu
spojené. Pokiaľ nie je dlžník schopný, hoci z objektívnych dôvodov, takéto dôkazy predložiť, platí voči
nemu zmenka za riadne a včas predloženú k plateniu. Úspešnému uplatneniu práva na zaplatenie
zmenky voči priamemu dlžníkovi nebráni ani preukázané nepredloženie zmenky k plateniu (rozsudok
Vrchného súdu v Prahe zo dňa 23.01.1994 sp.zn. 5Cmo/435/1993). S poukazom na uvedené námietky

žalovaných v rade 2/ a 3/ o neoznámení vyplnenia chýbajúceho obsahu zmenky a o nepredložení
zmenky na platenie nepovažoval okresný súd za dôvodné.

V ďalšom námietky žalovaných v rade 2/ a 3/ smerovali k tvrdeniu o nevyplnení zmenky v súlade s
Dohodou, pričom namietali, že žalobca nepreukázal, že výška zmenkovej sumy zodpovedá pravidlu

uvedenému v Dohode (bod 3.3.1.), ďalej že žalobca nepreukázal, ktorá z podmienok na vyplnenie
zmenky (bod 3.1.1. alebo 3.1.2. Dohody) bola splnená, ďalej že doplnená suma 498.636,32 Eur
nezodpovedá výške sumy, ktorú bol žalobca oprávnený v súlade s Dohodou vyplniť, ako aj to, že v deň
vyplneniazmenkovejsumysidlžníkriadneavčasplnilsvojezáväzky,resp.nebolvomeškaníavyplnenie
zmenky bolo preto porušením Dohody a žalovaní v rade 2/ a 3/ ako ručitelia boli žalobcom uvedení do

omylu. Ako už bolo konštatované, situácia, kedy blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím
právom,jeupravenávustanoveníčl.I§10Zákonazmenkovéhoašekového.Zpredmetnéhozákonného
ustanovenia vyplýva, že aj pokiaľ bola blankozmenka vyplnená spôsobom, ktorý odporuje dohode o
vyplňovacom práve, napriek tomu sa z formálneho hľadiska stala skutočnou zmenkou za predpokladusplnenia náležitostí vyplývajúcich zo Zákona zmenkového a šekového. Dlžník z takejto zmenky má k
dispozícii len námietku proti majiteľovi zmenky v zmysle čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového,
ktoré však neustanovuje, že takáto listina by nebola platnou zmenkou. Dlžník v konaní, v ktorom sú

uplatnené nároky z vyplnenej blankozmenky, je tak následne nositeľom dôkazného bremena, že dohoda
o vyplňovacom práve k blankozmenke nebola dodržaná. K uvedeným právnym záverom okresný súd
poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 13.10.1998 sp.zn. 5Cmo/125/1998, v zmysle
právnej vety ktorého: pokiaľ majiteľ vyplní zmenku, ktorá bola vydaná ako neúplná (blankozmenku)
odlišne od dohody o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie len

zakladá námietku dlžníka podľa čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového. Z odôvodnenia predmetného
rozhodnutia zároveň vyplýva záver, že pokiaľ ide o vzťah majiteľa, ktorý je prvým majiteľom zmenky, k
zlej viere alebo hrubej nedbanlivosti v zmysle čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového, je potrebné
dospieťkzáveru,žetentoprvýmajiteľsanajmenejhrubounedbanlivosťoupreviníužtým,ženevyplnenú
zmenku nesprávne vyplní, a tým z nej vytvorí úplnú zmenku, ktorým okamihom sa stane jej majiteľom,
aj keď má všetky predpoklady vedieť, či vôbec a ako mala byť zmenka vyplnená. Zároveň okresný súd

poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 29.03.2004 sp.zn. 9Cmo/7/2003,....„podľa právnej vety
ktorého: pokiaľ je v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu len konštatované, že zmenková
suma bola v blankozmenke vyplnená nesprávne, nemôže táto námietka obstáť, pretože z nej nevyplýva,
v akom rozsahu je zmenový platobný rozkaz napádaný a či teda predmetom konania o námietkach
je celý zmenečný peniaz alebo iná čiastka. Úplne v rozpore so zákonom je požiadavka odporcu, aby

navrhovateľ sám preukázal správnosť vyplnenej zmenkovej sumy.“ Pokiaľ teda žalovaní v rade 2/ a 3/
namietali, že žalobca nepreukázal, že výška zmenkovej sumy zodpovedá pravidlu uvedenému v Dohode
a rovnako že nepreukázal, ktorá z podmienok na vyplnenie zmenky v zmysle bodu 3.1.1. alebo 3.1.2.
Dohody bola splnená, tak žalobca tieto skutočnosti v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu
na základe predloženej platnej zmenky, ktorá predstavuje nesporný a abstraktný záväzok zmenkovo

zaviazaných osôb a rovnako ani v konaní o námietkach žalovaných v rade 2/ a 3/ nebol povinný
preukazovať. Naopak, žalovaní v rade 2/ a 3/ boli nositeľmi dôkazného bremena, že blankozmenka
bola vyplnená nesprávne, resp. v rozpore s Dohodou. K tomuto tvrdeniu však žalovaní v rade 2/ a 3/
v súlade s § 120 ods. 1 veta prvá OSP neoznačili žiadne dôkazné prostriedky, a preto ich námietka v
tomto zmysle ostala len v rovine nepreukázaného tvrdenia. Uvedené závery sa v rovnakom rozsahu

obdobne vzťahovali aj na námietku žalovaných v rade 2/ a 3/, že v deň doplnenia zmenkovej sumy
si dlžník riadne a včas plnil svoje záväzky, a teda nebol v omeškaní, a preto vyplnenie zmenky bolo
porušením Dohody. Rovnako žalovaní v rade 2/ a 3/ tu boli nositeľmi dôkazného bremena, že nenastali
predpoklady pre vyplnenie blankozmenky v zmysle bodu 3.1.1. alebo 3.1.2. Dohody, ktoré žalovaní v
rade 2/ a 3/ v konaní neuniesli. Okresný súd pritom poukázal na to, že žalovaná v rade 2/ bola do

12.10.2011 konateľkou vystaviteľa zmenky, ktorý bol zároveň zmluvným dlžníkom zo Zmluvy o úvere, a
teda mala podľa okresného súdu bez objektívnych prekážok možnosť predložiť dôkazy na preukázanie
uvedených tvrdení. Žalovaní v rade 2/ a 3/ ďalej bližšie nekonkretizovali, v čom konkrétne mali byť v
súvislosti s vyplnením blankozmenky zo strany žalobcu uvedení do omylu a rovnako na preukázanie
tohto tvrdenia neoznačili žiadne dôkazné prostriedky.

Pokiaľ žalovaní v rade 2/ a 3/ v rámci podaných námietok ďalej namietali, že žalobca pri uspokojení
svojej pohľadávky nepristúpil k realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX pre katastrálne územie T., tak okresný súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by
pohľadávka žalobcu z kauzálneho vzťahu s vystaviteľom zmenky bola zabezpečená záložným právom

k nehnuteľnostiam tak, ako to uvádzali žalovaní v rade 2/ a 3/, resp. že by táto pohľadávka už bola
uspokojená výkonom iného zabezpečovacieho prostriedku (napr. výkonom tvrdeného záložného práva
k nehnuteľnostiam), v dôsledku čoho by vznikla žalobcovi povinnosť podľa bodu 4.2. Dohody zmenku
vrátiť alebo znehodnotiť. Podpisom predmetnej zmenky "per aval" vznikol žalovaným v rade 2/ a 3/
priamy zmenkový záväzok, pričom zo Zákona zmenkového a šekového ani z iného právneho predpisu

a ani z Dohody nevyplýva povinnosť žalobcu uspokojovať svoje právo aj/alebo prednostne z iných
zabezpečovacích prostriedkov. Uplatnením práva z predloženej zmenky žalobca využil prostriedok
uspokojenia svojho nároku a s poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd námietku žalovaných
v rade 2/ a 3/ o prípadnej existencii iných prostriedkov zabezpečenia, ktorá však ostala len v rovine
nepreukázaného tvrdenia, nepovažoval za dôvodnú. Rovnako v kontexte námietok žalovaných v rade 2/

a 3/ dospel okresný súd k záveru, že v konaní neboli zistené, resp. žalovanými v rade 2/ a 3/ preukázané
konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali neplatnosť Dohody z 12.05.2010 v zmysle § 49a Občianskeho
zákonníka a rovnako ani v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Okresný súd námietky žalovaných
v rade 2/ a 3/ proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému v prejednávanej veci vyhodnotenéokresným súdom ako nedôvodné, a preto okresný súd rozhodol tak, že ponechal v platnosti voči
žalovanej v rade 2/ G. T. Z. a voči žalovanému v rade 3/ C. T. zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Žilina zo dňa 21.07.2011 č.k. 11Zm/30/2011-11. O náhrade trov prvostupňového konania o námietkach

žalovaných v rade 2/ a 3/ rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v rade 2/ a 3/, ktorí
namietali, že prvostupňový súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17.04.2014 v ich neprítomnosti a
následne na tomto pojednávaní aj vyhlásil napadnutý rozsudok. Žalovaní v rade 2/ a 3/ pritom v súlade

s § 119 OSP oznámili okresnému súdu dôležitý dôvod, pre ktorý žiadali pojednávanie vytýčené na deň
17.04.2014 odročiť, ktorým bola dlhodobo plánová zahraničná pracovná cesta. Žiadosť o odročenie
pojednávania zo dňa 15.04.2014 podali žalovaní 2/ a 3/ na okresný súd dňa 16.04.2014, t.j. bezodkladne
po tom, ako im bolo zahraničným obchodným partnerom potvrdené rokovanie na deň 17.04.2014.
Obchodný partner žalovaným v rade 2/ a 3/ definitívne potvrdil rokovanie dňa 14.04.2014 v neskorých
večerných hodinách, na čo žalovaní 2/ a 3/ v nasledujúci deň 15.04.2014 spísali žiadosť o odročenie

pojednávania na okresný súd a túto dňa 16.04.2014 doručili okresnému súdu. Išlo o dlhodobo plánované
a pre žalovaných veľmi významné rokovanie ohľadne obchodných aktivít v spolupráci so zahraničným
investorom. Na potvrdenie presného termínu čakali už dlhšiu dobu, pričom obratom ako sa dozvedeli
termín rokovania, tento dôvod neúčasti na pojednávaní oznámili okresnému súdu a zároveň si dovolili
požiadať o odročenie pojednávania. Z akého dôvodu súd prvého stupňa nepovažoval tento dôvod za

dôležitý na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2, resp. podľa § 119 ods. 1 OSP z napadnutého
rozsudku nevyplývalo. Na strane 4 rozsudku len okresný súd konštatoval, že zahraničnú pracovnú
cestu nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pričom presvedčivé zdôvodnenie tohto
procesnéhopostupuokresnýsúdneuviedol.Zožalovaným vrade2/a3/nepochopiteľnýchdôvodovsúd
prvého stupňa zvolil postup, keď vec prejednal v ich neprítomnosti, ktorým tak odňal možnosť realizovať

ich procesné oprávnenia v súdnom konaní. V samotnom konaní pritom ide o značnú čiastku, ktorá bude
mať pre žalovaných v rade 2/ a 3/ ako fyzické osoby (naviac manželia) likvidačné účinky. Žalovaní v rade
2/ a 3/ dopĺňajú, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou ústnosti, čo však už využiť nemohli.

Vadným procesným postupom súd prvého stupňa znemožnil žalovaným v rade 2/ a 3/ brániť sa

voči uplatnenému nároku žalobcu, najmä bližšie ústne zdôvodniť jednotlivé body ich námietok voči
zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 19.08.2011 (č.l. 18 a nasl. spisu) a predovšetkým navrhovať
a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ide o označenie dôkazov, ktorými žalovaní v rade 2/
a 3/ nedisponujú a považujú ich za potrebné v konaní vykonať. Na pojednávaní mali v úmysle požiadať
okresný súd o vyžiadanie listinných dôkazov od žalobcu, a „to najmä zmluvy o úvere uzavretej medzi

navrhovateľom a predchodcom odporcu 1/ - spoločnosťou HOME EXPRESS, s.r.o. a záložnej zmluvy
uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX pre k.ú. T. ako záložcami, ktorí svojimi nehnuteľnosťami ručili za poskytnutý úver. Taktiež chceli
odporcovia 2/ a 3/ položiť na pojednávaní otázky navrhovateľovi, akým spôsobom došlo k uvoľneniu
záložného práva na nehnuteľnosti, keďže úver podľa obsah návrhu na začatie konania v žalovanej sume

splatený nebol a prečo v takomto prípade navrhovateľ ako banka nepostupoval pri vymožení svojej
pohľadávky najefektívnejším spôsobom, t.j. výkonom záložného práva, ktorý bol nesporne najsilnejším
zabezpečovacíminštitútomposkytnutéhoúveru.Odporcoviaktomudodávajú,ženavrhovateľakobanka
bol povinný postupovať s potrebnou odbornou starostlivosťou, ktorú od neho ako od banky bolo možné
očakávať, čo je premietnuté v zákonnej povinnosti banky podľa § 27 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.

o bankách. Predmetné ustanovenie prikazuje banke pri svojej činnosti postupovať obozretne, obchody
vykonávať spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, za výhodných ekonomických a právnych
podmienok pre banku a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch a pri vynaložení odbornej
starostlivosti, pričom vynaloženie odbornej starostlivosti je banka povinná hodnoverne preukázať. V
konkrétnom prejednávanom prípade postupoval navrhovateľ presne opačne, keď z odporcom 2/ a

3/ neznámych a nepochopiteľných dôvodov uvoľnil záloh na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXXX pre k.ú. T. bez toho, aby zabezpečený úver bol v celosti splatený a naopak uspokojil sa len
so zmenečným ručením odporcov 2/ a 3/, ktorý zabezpečovací prostriedok je vo svojej podstate pre
banku veľmi rizikový a oproti záložnému právu k nehnuteľnosti výrazne nedobytnejší.“ Ak by okresný
súd zabezpečil dôkazy, ktoré žalovaní v rade 2/ a 3/ plánovali označiť na pojednávaní dňa 17.04.2014,

musel by sa následne v odôvodnení svojho rozsudku vecne vyporiadať s námietkami žalovaných
voči zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 19.08.2011. Keďže realizácia procesných oprávnení
žalovaných v rade 2/ a 3/ „bola prejednaním veci v ich neprítomnosti znemožnená, okresný súd potom
už v odôvodnení napadnutého rozsudku iba uvádzal, že všetky skutočnosti uvádzané v námietkachostali len v rovine tvrdení a že odporcovia 2/ a 3/ neuniesli dôkazné bremeno.“ Žalovaní v rade 2/ a
3/ podotkli, že v konaní nebolo sporným, že išlo o zabezpečovaciu zmenku, kde je kauza relevantná a
ako taká sa dokazuje, čo môže mať následne vplyv aj na uplatnené zmenkové práva v súdnom konaní.

Zotrvali na názore, že žalobca ich pri vstupe do zmenkových ručiteľských záväzkov uviedol do omylu,
keď ich na jednej strane informoval o existencii záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV
č.XXXX prek.ú.T.,ktorýmivlastníkzabezpečovalsplneniezáväzkovzúveru,avšaknastranedruhejich
neupozornil,resp.neuviedolimmožnosť,žepredmetnézáložnéprávomôžebyťbankouuvoľnenéajbez
úplného splatenia záväzkov zo zabezpečeného úveru. Hodnota zabezpečených nehnuteľností pritom

podľa odhadu znalca bola ku dňu poskytnutia úveru vo výške viac ako 700.000,- Eur. Ak by žalovaní
mohli predpokladať, že banka záložné právo uvoľní aj bez splatenia úveru, tak do vzťahu s bankou
by nikdy nevstúpili. V tomto konaní žalobcu videli ich uvedenie do omylu podľa § 49a Občianskeho
zákonníka, „ktorý má za následok absolútnu neplatnosť minimálne Dohody o vydaní a vyplnení vista
blankozmenky č. 02/022A/08 zo dňa 12.05.2010, ktorá neplatnosť sa nevyhnutne musí prejaviť aj na
následne doplnenej blankozmenke, vyplnenej práve na základe neplatnej Dohody o vydaní a vyplnení

vista blankozmenky č. 02/022A/08 zo dňa 12.05.2010. Nejde o prípad podľa § 10 zákona č. 191/1950 Zb.
akouvádzaprvostupňovýsúd,pretožetotozákonnéustanovenieupravujesituáciukeďjeblankozmenka
nesprávne vyplnená podľa platnej dohody o vyplňovacom práve a nedopadá na prípad, kedy je dohoda
o vyplňovacom práve absolútne neplatná.“

V odvolaní žalovaní v rade 2/ a 3/ ďalej uviedli, že „sa javí aj samotná blankozmenka ako neplatná
podľa § 75 bod 6. zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na § 76 ods. 1 tohto zákona, pretože v čase
jej vystavenia na nej nebol uvedený dátum jej vystavenia. Je to zrejmé z toho, že dátum vystavenia
zmenky (12. máj 2010) je v nej uvedený ako rukou písaný text, ktorý je zhodný s rukopisom, ktorým
boli do blankozmenky doplnené ostatné údaje podľa Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky

č. 02/022A/08 zo dňa 12.05.2010 (zmenková suma, úroková sadzba, dátum, od kedy je zmenková
suma úročená, označenie pobočky banky a jej adresy).“ Z bodu 3.3.3. Dohody o vydaní a vyplnení
vista blankozmenky č. 02/022A/08 zo dňa 12.05.2010 je zrejmé, že do blankozmenky boli chýbajúce
údaje doplnené dňa 15.02.2011, odkedy je zmenková suma úročená, avšak blankozmenka ako taká
bola vystavená a žalovanými v rade 2/ a 3/ avalovaná už skôr a bez uvedenia dátumu jej vystavenia.

Tento záver možno vyvodiť tiež z toho, že v blankozmenke boli všetky údaje v čase jej vystavenia
uvedenéstrojom(počítačom-mechanicky)písanýmpísomnomaznakmi(údajeovystaviteľovi,avaloch,
remitentovi, doložka „BEZ PROTESTU"), len údaj o dátume vystavenia je uvedený rukou písaným
textom. Žalovaní tiež „podotýkajú, že Dohodu o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 02/022A/08
zo dňa 12.05.2010 podpisovali zároveň s blankozmenkou, t.j. v ten istý deň na tom istom mieste s

tými istými bankovými pracovníkmi, pričom v dohode je dátum vystania blankozmenky na strane 2
vyznačený dátumovou pečiatkou, rovnako ako dátum uzavretia dohody na strane 5. Z toho, že dátum
vystavenia blankozmenky na samotnej listine zmenky nebol rovnako vyznačený dátumovou pečiatkou,
majú odporcovia 2/ a 3/ za to, že dátum vystavenia blankozmenky bol do zmenky dopísaný rukou až
dodatočne,podľazhodnostirukopisupravdepodobneažprivyplneníblankozmenkydňa15.02.2011.Ajv

tomto smere chceli odporcovia realizovať svoje procesné práva a označiť, resp. navrhnúť v tomto smere
dôkazy (znalecké dokazovanie), avšak nesprávnym procesným postupom súdu im to už umožnené
nebolo.“ Odvolaciemu súdu odvolatelia navrhli, „aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
20CbZm/9/2011-116 zo dňa 17 04 2014 v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

K doručenému odvolaniu žalovaných v rade 2/ a 3/ sa písomne vyjadril žalobca, ktorý tvrdenie ..„o
odohraní služobnej cesty, o ktorej sa obidvaja odporcovia zázračne údajne dozvedeli dva dni pred
pojednávanímamuselisananejobajazúčastniť,hocimalivdostatočnompredstihuvykázanédoručenie
predvolania na pojednávanie a mohli obchodnému partnerovi oznámiť, že sa v tento deň ich rokovanie

nemôže odohrať, resp. sa mohli dať na pojednávaní zastúpiť nepovažujeme za dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania.“ Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že už na predchádzajúcom pojednávaní
sa žalovaní nezúčastnili, dokonca bez ospravedlnenia. K odvolaniu žalovaných, aké všetky dôkazy
nemali k dispozícii a chceli ich vyžiadať od žalobcu a dovolávali sa nejakého domnelého poradia, v
akom mal žalobca uplatňovať zabezpečovacie inštitúty, uviedol, že tieto nesúvisia s týmto konaním,

nakoľko v tomto konaní išlo o zmenku, ktorá je abstraktným právnym úkonom a ak bola vyplnená,
predložená na plnenie a následne na súde uplatnená, tak je samostatným predmetom sporu. Okrem
toho, žiadny právny predpis neukladá žalobcovi, v akom poradí sa má uspokojovať zo zabezpečovacích
prostriedkov, ktoré má k dispozícii a medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ - 4/ neexistovala osobitnádohoda, ktorá by žalobcu obmedzovala v spôsobe, či poradí, v akom bude zabezpečovacie prostriedky
využívať. Žalovaní mali predložiť všetky svoje námietky a dôkazy k svojim tvrdeniam v lehote na podanie
námietok voči platobnému rozkazu, pričom žalobca bol presvedčený, že ako štatutárny orgán žalovaný

v rade 1/ tieto mal k dispozícii. V ostatnom sa pridržiaval vyjadrenia k námietkam žalovaných zo dňa
12.7.2012. S ohľadom na fakt, že žalovaní v rade 2/ a 3/ nenamietali, že zmenku nepodpísali a na
základe vyššie uvedeného ich argumenty nepovažoval žalobca za relevantné, tak navrhol odvolaciemu
súdu, aby potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 17.4.2014 sp.zn. 20CbZm/9/2011
a zmenkový platobný rozkaz vydaný dňa 21.7.2011 v konaní sp.zn. 11Zm30/2011 ponechal v platnosti.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním
v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2
OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/5/2015-145 zo dňa 20.10.2015
k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o

termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského
súdu zo dňa 20.10.2015 (č.l. 146 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v
Žiline.

Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd

je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný
podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v

prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP),
bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania
dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako
správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého
výrokurozsudku,ktorýmokresnýsúdžalobevyhovelastotožneniesasdôvodmiuvedenýmivpísomnom

vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného

súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať
cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade
sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza,
že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci
uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie
dôvodov na to, aby ponechal v platnosti voči žalovanej v rade 2/ G. T. Z. a voči žalovanému v rade 3/ C.
T. zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina zo dňa 21.07.2011 č.k. 11Zm/30/2011-11. Okresný

súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o ktoré
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie
otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú
skutkový stav veci.Vo vecno-právnej rovine žalovaní v rade 2/ a 3/ s poukazom na § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP napádali
postuparozhodnutieokresnéhosúduvprvostupňovomkonanístým,ženamietali,žesúdprvéhostupňa

im odňal možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na tento odvolací dôvod, ktorý smeroval do procesného
postupu okresného súdu bolo potrebné sa oboznámiť s priebehom celého prvostupňového konania,
ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu. Z obsahu spisu okresného súdu
bolo zrejmé, že žalobca podal žalobu na okresnom súde dňa 07.04.2011. Žaloba spolu s vydaným
zmenkovým platobným rozkazom bola doručená žalovaným podľa obsahu zásielok na č.l. 15 a 16 spisu.

Proti predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu podali žalovaní v rade 2/ a v rade 3/ námietky,
ktoré boli doručené okresnému súdu v podobe riadneho podania dňa 24.08.2011 (č.l. 24 a nasl. spisu).
Od doby doručenia zmenkového platobného rozkazu spolu so žalobou bol vytvorený tak žalovanej v
rade 2/ ako aj žalovanému v rade 3/ dostatočný časový priestor pre obranu voči uplatnenému nároku
žalobyvrovineposkytnutiatvrdeníaoznačeniaapredloženiadôkazovnaichpreukázanie,tedavzmysle
povinnosti tvrdenej a dôkaznej povinnosti, zaťažujúcej každého účastníka súdneho konania, v danom

prípade v rámci obrany žalovaných v zmysle právnej úpravy v § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 OSP. V
tomto smere je však potrebné pripomenúť i základnú právnu úpravu vyplývajúcu z § 175 ods. 4 prvá veta
OSP, v zmysle ktorého, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie;
na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. Žalovaní sa teda primárne bránili v písomných
námietkach, tak ako už krajský súd uviedol zo dňa 21.08.2011 (riadne podanie č.l. 24 a nasl. spisu).

Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Namietané pojednávanie podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.04.2014 (č.l. 112 a nasl.
spisu) začalo podľa obsahu zápisnice o 8,30 hod. a skončilo o 9,55 hod. K odvolaciemu dôvodu v
rovine námietok o odňatí možnosti žalovaným konať pred okresným súdom tým, že dňa 17.04.2014 bolo
pojednávanie vykonané v neprítomnosti žalovaných, krajský súd uvádza, že podľa obsahu spisu zistil, že
žalovaným bolo doručované predvolanie na pojednávanie zásielkami, ktoré boli doručené žalovanému

v rade 3/ dňa 21.03.2014 (č.l. 103 spisu) a žalovanej v rade 2/ dňa 21.03.2014 (podľa doručenky na
č.l. 101 spisu).

Krajský súd v súvislosti s podaným ospravedlnením žalovaných zo dňa 15.04.2013 (správne malo
byť 2014), ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 16.04.2014 (č.l. 109 spisu) uvádza, že v zmysle

konštantnej judikatúry súdov nestačí na odročenie pojednávania akékoľvek podanie účastníka, ktoré
obsahuje len ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Ospravedlnenie neprítomnosti účastníka bude
akceptovateľné ako zákonný a opodstatnený dôvod pre odročenie nariadeného súdneho pojednávania,
len ak účastník súčasne požiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Krajský súd na tomto
mieste opätovne zdôrazňuje, že od momentu doručenia žaloby žalovaným mali žalobca a žalovaní

pred súdom rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu
predkladať, označovať dôkazy, ktoré žiadali, aby boli vo veci vykonané. Nie je možné teda v zúženom
zmysle slova pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho-ktorého účastníka
konania toto viazať len na samotné pojednávanie. V danom prípade je však potrebné zohľadniť i § 175
ods. 4 OSP, pretože v priebehu celého súdneho konania môžu tak žalobca ako i žalovaní do spisového

materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vykonať vo veci. Tak žalobca ako aj žalovaní
v tomto smere mali rovnakú procesnú pozíciu. Ak ju žalovaní nenaplnili, nezrealizovali, samozrejme za
dodržania § 175 ods. 4 OSP, tak tento postup nemôže byť na ujmu práv druhého účastníka súdneho
konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaní, a to aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský súd konštatuje, že v konaní pred okresným

súdom Ústavou Slovenskej republiky vyžadovanú rovnosť všetkých účastníkov v konaní okresný súd
dodržal, a to na základe záverov, ktoré uviedol krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Krajský súd považuje za podstatné práve v rovine tejto odvolacej námietky žalovaných zvýrazniť, že
podľa § 125 OSP výsluch žalovaných, ako účastníkov konania, je len jedným z dôkazných prostriedkov

a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd
ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom
okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovaných konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že
nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovaných, ako účastníkov súdneho konania,podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky.Ideoprávo,vdanomprípadežalovanýchakoúčastníkov
konania, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti s tým, aby
sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaných

postupom okresného súdu, ktorý bol vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovaným vytvorené
podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaní nenaplnili, nevyužili ho, tak bol správny postup
okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj § 6 OSP, a to postupovať v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s § 114 ods. 1 OSP, podľa
ktoréhojesúdpovinnýpripraviťpojednávanietak,abybolomožnérozhodnúťovecispravidlanajedinom

pojednávaní.KrajskýsúdkúplnostivecipoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp.zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných
prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“.

Tiež bolo vychádzané z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov, ktoré sa musia oznámiť a z § 101 ods. 1 OSP, podľa ktorého, účastníci sú povinní prispieť k
tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti,
označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Ide o premietnutie ústavného práva na súdnu
(a inú právnu) ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky); pri rozhodovaní bolo odvolacím
súdom zohľadnené, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov

a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 veta
prvá Ústavy Slovenskej republiky). Uvedené (ústavou zaručené) práva boli v prípade žalovaných v
postupe prvostupňového súdu, vo vzťahu k namietanému vykonaniu pojednávania dňa 17.04.2014
dodržané, pričom bolo súčasne a rovnako prihliadané i na práva žalobcu. Odvolací dôvod o odňatí
možnosti žalovaných konať pred súdom prvého stupňa bol z uvedených dôvodov vyhodnotený ako

neopodstatnený.

Krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu v konaní o odvolaniach žalovaných dospel k
jednoznačnému záveru, že k odňatiu ich možnosti konať pred súdom nedošlo ani vzhľadom na celkový
priebeh postupu súdneho konania pred okresným súdom. V tomto smere krajský súd len primerane a

podporne poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/286/2012
zo dňa 07. marca 2013, s ktorého závermi sa stotožnil a v zmysle ktorých „Odňatím možnosti konať sa
v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri

pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v
dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej
skutočnosti,žezákonbližšievžiadnomzosvojichustanovenípojemodňatiemožnostikonaťpredsúdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký
postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených

záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov.“

Prejednaním veci v neprítomnosti žalovaných nebola porušená ani zásada rovnosti strán v súdnom
procese, pričom táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o

ktorýchprávachapovinnostiachrozhodujesúd(PL.ÚS43/95,II.ÚS121/02).Podrovnakýmpostavením
účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces.
Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať
rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči
protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho

súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového
konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a
plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných
strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to,
ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada,

vyjadrujúca„právonaspravodlivýproces“,nutnosťrovnakých„pravidielhry“,alebotiež„princíprovnosti“,
sa premieta predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V
podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov,
je upravená v § 18 OSP. Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutnéprihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovaných ako
odvolateľov, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z

účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Pokiaľ by v danom prípade
nariadeného pojednávania 17.04.2014 okresný súd vec neprejednal v neprítomnosti žalovaných, tak
jeho postupom by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Ani s ohľadom k uvedenej
zásade rovnosti, vyjadrenej § 18 OSP, krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k
vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti

zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej
procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju
nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-
Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto
požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie,
podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to,

aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s
cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24;
a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca
2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012), ktorú príležitosť procesné strany v prejednávanej veci okresným súdom
nepochybne dostali.

Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a
z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá

zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na
priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do
podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup
orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva,
no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu),

nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť
v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé
súdne konanie“. Nemožno tiež opomenúť podľa krajského súdu závery, s ktorými sa stotožnil a v
zmysle ktorých „Je preto ústavne súladné, ak posúdenie dôvodov žiadaného odročenia nariadeného
pojednávania je vecou nezávislého súdu, vrátane možnosti dostatočne zdôvodneného neakceptovania

žiadosti účastníka konania o odročenie nariadeného pojednávania a uskutočnenia pojednávania aj bez
prítomnosti účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 449/2011
z 18. októbra 2011).

Na dotvrdenie vyššie uvedenej argumentácie a na dotvrdenie správnosti prijatých záverov v rovine

odvolacej argumentácie žalovaných o „plánovanom“ navrhnutí dôkazov, len pre úplnosť krajský súd
tiež upriamuje pozornosť na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania
nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného
stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo
nemožnotopovažovaťzaodňatiemožnostikonaťpredsúdomazaznemožnenieuplatneniaprocesných

práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je
právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko-právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na
zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka. Toto základné právo nezahŕňa
ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali

procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania.
Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. A napokon podľa R 39/1993, podmienka prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f) nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konania pred
súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok

konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie.

Krajský súd v súvislosti s vyhodnotením tvrdeného odňatia možnosti konať pred súdom žalovaným, tak
ako bolo uvádzané v odvolaní, poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vktorom okresný súd podľa odvolacieho súdu v dostatočnom rámci vyhodnotil žalovanými v rade 2/ a
3/ tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania, a to zahraničnú pracovnú cestu a zdôvodnil, pre ktoré
skutočnosti uvedený dôvod nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Navyše okresný

súd konštatoval, že žalovaní v rade 2/ a 3/ tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania ani nepreukázali.
Túto skutočnosť oznámil žalovaným v rade 2/ a 3/ dňa 16.04.2014 elektronicky na emailovú adresu
uvedenúžalovanýmivrade2/a3/vžiadostioodročeniepojednávania.Vsúvislostisuvedenýmizávermi
okresného súdu krajský súd považuje za podstatné uviesť, že ak žalovaní v rámci poskytnutých tvrdení o
služobnej ceste tento dôvod neúčasti na pojednávaní bližšie nešpecifikovali, ale ani žiadnym spôsobom

nedoložili, nepreukázali, tak v prvostupňovom konaní a ani v odvolacom konaní nebolo možné, bez
konkretizácie a preukázania skutočného uskutočnenia uvedenej služobnej cesty, vyhodnotiť tento dôvod
ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

Vo vzťahu k samotnému charakteru konania pred prvostupňovým súdom považuje krajský súd vo
všeobecnostizapotrebnéuviesť,žeprejednanienámietokprotizmenkovémuplatobnémurozkazupodľa

§ 175 ods. 4 OSP sa obmedzuje výhradne na posúdenie oprávnenosti námietok a s ohľadom na už
vydaný zmenkový platobný rozkaz môže byť rozhodnuté len tak, že sa tento zmenkový platobný rozkaz
celkom alebo sčasti zrušuje, alebo sa ponecháva v platnosti. V rámci konania o námietkach nesie
dôkazné bremeno dlžník, ktorý je povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na
zmenkový záväzok. Pre hmotno-právny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť,

nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť a nespornosť sa vždy prejavuje v tom, že je to žalovaný,
ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť celkom jednoznačne preukázať.
Odvolací súd vo vzťahu k charakteru zmenky, a to, že zmenka je záväzkom abstraktným, uvádza, že
zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré sú
predpísané. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ktoré medzi výstavcom

a remitentom u zmenky vlastnej existujú. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným, ktorého podstata
je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky k plateniu, ani neskôr pri jej prípadnom
vymáhaní preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom, aby preukazoval,
že povinný zo zmenky veriteľovi zmenečnú sumu skutočne dlží. Zmenka sama, v prípade, že je platná,
je dostatočným dôvodom na vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je však len na dlžníkovi zo zmenky,

aby v prípade, ak má námietky, tieto vzniesol a v súdnom konaní preukázal. Je potrebné zdôrazniť, že
oprávnený vlastník platnej zmenky zásadne právo na vyplatenie zmenky má a je to osoba povinná, ktorá
sa musí v prípade nesúhlasu proti tomuto nároku zo zmenky brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno,
resp. ocitne sa v dôkaznej núdzi, je potom povinná na zmenku plniť. Z hľadiska, kto a voči komu môže
vznášať námietky, sa rozlišujú námietky absolútne a námietky relatívne. Do okruhu relatívnych námietok

patria aj kauzálne námietky. Je teda na dlžníkovi, v danom prípade žalovaných, aby vo vzťahu k svojim
námietkam jednoznačným a nepochybným spôsobom tieto preukázal.

Žalovaní v odvolaní uviedli, že ústne chceli bližšie zdôvodniť jednotlivé body námietok voči zmenkovému
platobnému rozkazu, predovšetkým navrhovať a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,

pričom ide o označenie dôkazov, ktorými nedisponujú a považujú ich za potrebné v konaní vykonať.
Predovšetkým mali v úmysle požiadať o vyžiadanie listinných dôkazov od žalobcu, a to najmä zmluvu
o úvere, uzatvorenú medzi žalobcom a predchodcom žalovaného a predloženie záložnej zmluvy,
uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX pre kat. územie T. ako záložcami, ktorí svojimi nehnuteľnosťami ručili za poskytnutý úver.

V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalovaných v odvolaní považuje krajský súd v prvom rade
za podstatné zdôrazniť koncentračnú zásadu, tak ako už uviedol v tomto svojom rozhodnutí, že
prejednanie rozsahu konania pred súdom prvého stupňa je potrebné realizovať len v rozsahu danom §
175 ods. 4 OSP, ktorý sa viaže na námietky voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, preto
k námietke, ktorá nebola včas podaná proti zmenkovému platobnému rozkazu v zmysle § 175 ods.

1 OSP, nemožno neskoršie, teda ani v odvolacom konaní, prihliadať. Prísnosť zmenkových záväzkov
je vyjadrená teda v koncentračnej zásade zmenkového konania, ktorá spočíva v tom, že žalovaní v
námietkach, ktoré musia byť podané v zákonnej trojdňovej lehote od doručenia zmenkového platobného
rozkazu, sú povinní uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú s tým, že k
žiadnym ďalším námietkam už súd nemôže prihliadať bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Týka sa to tak

námietok procesných, ako aj námietok spochybňujúcich zmenku ako listinu, aj námietok kauzálnych.
Žalovaní neskôr už nemôžu účinne meniť alebo rozširovať okruh námietok ani ich odôvodnenie, môžu
iba navrhovať dôkazy na preukázanie riadne a včas uplatnených námietok, keďže znášajú dôkazné
bremeno na preukázanie svojich námietok (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.1M Obdo V/6/2008). Námietky, ktoré žalovaní neuplatnili včas proti zmenkovému platobnému rozkazu,
nemožno prejednať ani v odvolacom konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
1Obdo V 34/2004), a preto odvolacie dôvody nemôžu rozširovať námietky, u ktorých sa vyžaduje ich

podanie v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Uvedené závery vyplývajú
z § 175 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého ak žalobca predloží v prvopise zmenku alebo šek, o
ich pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať a ďalšie listiny, potrebné na uplatnenie práva, súd vydá
na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom žalovanému uloží,
aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal

námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému
platobnému rozkazu namieta. Krajský súd sa z dôvodu zachovania koncentračnej zásady teda dôsledne
oboznámil s námietkami žalovaných v podaní zo dňa 19.08.2011, vo väzbe k odvolacím dôvodom
žalovaných, obsiahnutých v podanom odvolaní zo 01.07.2014 (č.l. 129 spisu). Po takomto oboznámení
krajský súd konštatuje, že z podaných námietok nevyplýva návrh na predloženie zmluvy o úvere,
uzatvorenej medzi žalobcom a predchodcom žalovaného 1/ ani návrh na predloženie záložnej zmluvy,

nevyplýva návrh žalovaných na vykonanie dôkazu „akým spôsobom došlo k uvoľneniu záložného práva
na nehnuteľnosti“, „prečo v takomto prípade navrhovateľ ako banka nepostupoval pri vymožení svojej
pohľadávky najefektívnejším spôsobom výkonom záložného práva“, „navrhovateľ ako banka bol povinný
postupovať s potrebnou odbornou starostlivosťou, ktorú od neho ako od banky bolo možné očakávať,
čo je premietnuté v zákonnej povinnosti banky podľa § 27 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách“, a tiež

tvrdenia, že žalobca postupoval „že žalobca z neznámych a nepochopiteľných dôvodov uvoľnil záloh na
nehnuteľnostiach“, že zmenka je neplatná, „pretože v čase jej vystavenia na nej nebol uvedený dátum jej
vystavenia“. „Je to zrejmé z toho, že dátum vystavenia zmenky (12. máj 2010) je v nej uvedený ako rukou
písaný text, ktorý je zhodný s rukopisom, ktorým boli do blankozmenky doplnené ostatné údaje podľa
Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 02/022A/08 zo dňa 12.05.2010 (zmenková suma,

úroková sadzba, dátum, od kedy je zmenková suma úročená, označenie pobočky banky a jej adresy).
Z bodu 3.3.3. Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 02/022A/08 zo dňa 12 05.2010 je
zrejmé, že do blankozmenky boli chýbajúce údaje doplnené dňa 15.02.2011, od kedy je zmenková suma
úročená, avšak blankozmenka ako taká bola vystavená a odporcami 2/ a 3/ avalovaná už skôr a bez
uvedenia dátumu jej vystavenia. Tento záver možno vyvodiť tiež z toho, že v blankozmenke boli všetky

údaje v čase jej vystavenia uvedené strojom (počítačom - mechanicky) písaným písomnom a znakmi
(údaje o vystaviteľovi, avaloch, remitentovi, doložka „BEZ PROTESTU"), len údaj o dátume vystavenia
je uvedený rukou písaným textom. Odporcovia tiež podotýkajú, že Dohodu o vydaní a vyplnení vista
blankozmenky č. 02/022A/08 zo dňa 12.05.2010 podpisovali zároveň s blankozmenkou, t.j. v ten istý
deň na tom istom mieste s tými istými bankovými pracovníkmi, pričom v dohode je dátum vystania

blankozmenky na strane 2 vyznačený dátumovou pečiatkou, rovnako ako dátum uzavretia dohody
na strane 5. Z toho, že dátum vystavenia blankozmenky na samotnej listine zmenky nebol rovnako
vyznačený dátumovou pečiatkou, majú odporcovia 2/ a 3/ za to, že dátum vystavenia blankozmenky
bol do zmenky dopísaný rukou až dodatočne, podľa zhodnosti rukopisu pravdepodobne až pri vyplnení
blankozmenky dňa 15.02.2011“. Vzhľadom na skutočnosti, že predmetné námietky neboli zo strany

žalovaných vznesené už v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu v podaniach zo dňa
19.08.2011, nebol priestor na to, aby krajský súd v rámci odvolacieho konania na ne prihliadal a
vyhodnocoval ich.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaných v rade 2/ a 3/ v odvolaní vo väzbe na argumentáciu

žalovaných vo vznesených námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, považuje krajský súd za
podstatné poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu zodpovedajúcej časti, kde
okresný súd dostatočným spôsobom vyhodnocoval uvedenú obranu žalovaných, pričom konštatoval, že
neboli zistené konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali neplatnosť dohody z 12.05.2010 v zmysle § 49a
OZ a rovnako ani v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou

žalovaných z dôvodu komplexnosti rozhodnutia krajského súdu s rozhodnutím okresného súdu
poukazuje cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP na dostatočné odôvodnenie uvedenej námietky v napadnutom
rozsudku okresného súdu.

Len pre úplnosť krajský súd uvádza k odvolacej argumentácii žalovaných, že „podotýkajú,

že v konaní nebolo sporným, že išlo o zabezpečovaciu zmenku, kde je kauza relevantná, a ako taká sa
dokazuje, čo môže mať následne vplyv aj na uplatnenie zmenkové práva v súdnom konaní“. Zo žaloby
vyplýva, že žalobca v samotnej žalobe argumentoval, že „Dňa 12.05.2010 v Žiline vystavil odporca
v rade 1./ vista zmenku č. 02/022A/08 na rad navrhovateľa, ktorou sa v deň predloženia na plneniezaviazal zaplatiť navrhovateľovi v platobnom mieste Žilina, Hodžova 9, zmenkovú sumu 498 636,32
EUR s úrokom 20% ročne od 15.02.2011 do zaplatenia. Obsahuje doložky „ bez protestu", „táto zmenka
môže byť predložená na plnenie najneskôr do 24 mesiacov od dátumu jej vystavenia". Vista zmenka č.

02/022A/08 bola avalovaná odporcami v rade 2/, 3/ a 4/. Vista zmenka č. 02/022A/08 bola predložená
odporcom na platenie dňa 25.02.2011 v platobnom mieste. Odporca zmenkovú sumu uhradil iba z časti
a to dňa 28.02.2011 vo výške 267.000,- EUR, dňa 09.03.2011 vo výške 88.000,- EUR, dňa 14.03.2011
vo výške 65.000,- EUR. Z uvedených dôvodov si navrhovateľ dovoľuje požiadať súd, aby na základe
tohto návrhu a predloženého prvopisu zmenky, procesným postupom v zmysle ust. § 175 Občianskeho

súdneho poriadku, vydal“. Vzhľadom na uvedené je namieste podľa krajského súdu poukázať primerane
a podporne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M Obdo V 9/2007, v ktorom je
vyjadrené, že ...„abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ
niejespojenýskonkrétnymkauzálnymvzťahom.Keďževymedzeniekauzálnehovzťahuvzišlozostrany
žalobcu, správne súdy skonštatovali, že v tejto časti dôkazné bremeno je na žalobcovi“. Podľa zistení
odvolacieho súdu však žalobca v žalobe existenciu kauzálneho vzťahu netvrdil. Je namieste zdôrazniť,

že abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný dovtedy, pokiaľ nie je spojený
s konkrétnym kauzálnym vzťahom, a tiež sa poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo
uneseniedôkaznéhobremenažalobcom,atopreukázanieexistenciezmenkovo-právnehovzťahumedzi
žalobcom a žalovanými, doložením originálu zmenky. Za tohto stavu krajský súd konštatuje, že obrana
žalovaných v tejto rovine bola vyhodnotená ako obrana bez právnej relevancie, pričom krajský súd

zvýrazňuje, že „Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je
jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov
(vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad,
neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno,
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného

bremena,tedaokruhskutočností,ktorémusíúčastníkpreukázať,zásadneurčujehmotno-právnanorma,
ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda
ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.“ (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012).

Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v
rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol
odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý
bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných, než aby napadnutý rozsudok
okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam

žalovaných, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Len pre úplnosť krajský súd pripomína, že „Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04). AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno

posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.

mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné

akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikáciepráva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,

pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného

účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo
v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Z úpravy v § 153 ods.
1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť

dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského
súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť, ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, keďže nebolo preukázané, že by v konaní pred

okresným súdom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale ani k nesprávnym skutkovým
zisteniam, alebo k odňatiu možnosti žalovaných konať pred súdom, podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od
výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej bol potvrdený

ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142
ods. 1 OSP, § 151 ods. 1, 2 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na
náhradu trov odvolacieho konania, z obsahu spisu vznik takýchto trov nevyplýval, preto mu ich náhrada

nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

(zák. č. 233/1995 Z.z.).