Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Rybárová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32P/171/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109211339
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Rybárová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3109211339.41
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa
A. Q. Ď., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, V.. D. C., bydliskom N. F., W. A. XX/X, štátnej občianky Slovenskej
republiky práv. zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 25 a otca,
J.. Q. Ď., trvale bydliskom C. C., K. X, štátneho občana Slovenskej republiky, o úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu a úpravu styku takto
r o z h o d o l :
Maloletý A. Q. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia .
Otec dieťaťa je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému A. Q. sumou 230 Eur mesačne k rukám matky,
vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 20.10.2009 do 31.08.2013, z čoho čiastku
60,- Eur mesačne bude otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor a s
účinnosťou od 01.09.2013 sumou 300 Eur mesačne, z čoho čiastku 60,- Eur mesačne bude otec dieťaťa
zasielať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor.
Dlh na výživnom za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu pre maloletého A. Q. z titulu bežného
výživného vo výške 10.085,80 Eur je otec dieťaťa p o v i n n ý splácať k rukám matky v
mesačných splátkach po 100,- Eur spolu, s určeným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pod
následkom straty výhody splátok.
Dlh na výživnom za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu pre maloletého A. Q. z titulu tvorby
úspor vo výške 3.503,22 Eur je otec dieťaťa p o v i n n ý splácať na osobitný účet
maloletého za účelom tvorby úspor po 100,- Eur spolu, s výživným určeným na tvorbu úspor až do
úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
Matke dieťaťa sa u k l a d á , aby v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku založila
osobitný účet na meno maloletého A. Q. s tým, že účet vinkuluje v prospech súhlasu Okresného súdu
Trenčín s jeho nakladaním a otcovi dieťaťa číslo tohto účtu oznámi v lehote do 5 dní od jeho založenia.
Návrh otca dieťaťa na zverenie maloletého A. Q. do jeho osobnej starostlivosti sa z a m i e t a .
Styk otca s maloletým A. Q. sa upravuje tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. Q. každý
párny týždeň v piatok od 16.00 h. do nedele do 16.00 h. a zmeňuje sa rozsudok Okresného súdu
Trenčín č.k. 31P/403/2009-198 zo dňa 09.09.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k.
4CoP/94/2010-314 zo dňa 3. februára 2011.Matka je p o v i n n á styk otcovi s dieťaťom umožniť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať
ho otcovi v stanovenom čase, v mieste bydliska matky, kde je otec p o v i n n ý dieťa matke v
stanovenom čase vrátiť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka dieťaťa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.05.2009 žiadala, aby súd zveril
maloletého A. Q. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť na jeho výživu sumou 232,- Eur
mesačne, s účinnosťou, ktorú upravila počas konania od 20.10.2009.
Otec dieťaťa na pojednávaní dňa 16.12.2009 a neskôr písomným podaním zo dňa 11.11.2010 žiadal,
aby súd zveril maloletého A. Q. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že otec sa vzdal nároku na výživné
pre maloletého A. Q.. Žiadal, aby súd matke neurčil povinnosť prispievať k jeho rukám na potreby
maloletého.
Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 30P/174/2011-205 zo dňa 27.08.2012 zveril maloletého A. Q. do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ho mala zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi dieťaťa uložil
povinnosť platiť na výživu mal. A. Q. sumou po 170 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa
každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 20.10.2009. Dlžné výživné za obdobie od 20.10.2009 do
rozhodnutia súdu určil pre mal. A. Q. vo výške 4.823,72 Eur a povolil ho otcovi dieťaťa splácať v
mesačnýchsplátkachpo100Eur,spolusurčenýmvýživným,krukámmatky,odprávoplatnostirozsudku,
až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Návrh otca dieťaťa na zverenie
mal. A. Q. do jeho osobnej starostlivosti zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia mal. dieťaťa. Matka dieťaťa
svojím odvolaním napadla výrokovú časť rozsudku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému.
Navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otcovi
určí povinnosť prispievať matke na výživu mal. A. Q. sumou po 232 Eur mesačne, s účinnosťou od
20.10.2009 a dlžné výživné za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 200 Eur, spolu s určeným výživným, k rukám matky. Otec dieťaťa napadol
svojím odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec, nevykonal požadované dôkazy, konanie bolo podľa jeho názoru
diskriminačné, kde súd počas celej doby konania od roku 2009 rozhodoval podľa toho, ktorý rodič
je akého pohlavia a rozsudok, proti ktorému sa odvoláva, považuje za už iba tragický dôsledok
rozhodovania súdu podľa toho, ktorý rodič je akého pohlavia, ďalej, že konanie má vadu, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, lebo
nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4CoP/105/2012 - 616 zo dňa 10.01.2013
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd v intenciách zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu spojil konanie vedené o návrhu matky
na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu a konanie o návrhu otca na zmenu v úprave styku na
spoločné konanie, vykonal ďalšie dokazovanie, oboznámil e-komunikácia rodičov, uznesenie tunajšieho
súdu č.k. 32P/170/2010-726 zo dňa 01.08.2013, ktorým rozšíril otázky na ktoré mal dať odpovede už
ustanovený znalec pre ďalšie znalecké dokazovanie, oboznámil oznámenie znalkyne o neúčasti otca
na znaleckom psychologickom vyšetrení z 10.01.2014, vyjadrenie otca k znaleckému vyšetreniu zo dňa
23.12.2013, výzvu súdu otcovi na ustanovenie sa k znalcovi, vyjadrenie otca k súdnej výzve, informáciu
znalca o nedostavení sa otca na znalecké vyšetrenie, vyjadrenie otca k znaleckému vyšetreniu zo
dňa 10.02.2014, informáciu znalca o nedostavení sa otca na znalecké vyšetrenie zo dňa 18.03.2014,
vyjadrenie otca k znaleckému vyšetreniu zo dňa 24.02.2014, lustrácie v sociálnej poisťovni, správy o
príjme otca, správy o príjme matky, správy sociálnej poisťovne o priebehu poistení otca, správy úradu
práceodávkach,oznámeniaotcaojehoneúčastinapojednávaniach,uznesenieouloženípokutyotcovi,
uznesenie o nariadení vypočutia mal. A. Q. spolu s rodičmi psychológom úradu práce, námietky otca na
nezabezpečenie rovnoprávneho postavenia účastníkov konaní, správu z poradensko-psychologckéhoporadenstva zo dňa 07.04.2015, prehľad výdavkov dieťaťa, prehľad styku otca s maloletým a zistil
nasledovný skutkový stav:
Mal. A. Q. sa narodil zo vzťahu mimo manželstva svojich rodičov, ktorí až do 19.10.2009 žili v spoločnej
domácnosti. Matka dieťaťa po doručení rozhodnutia súdu o nariadení predbežného opatrenia č.k.
30PPOm/2/2009-17 zo dňa 17.10.2009, ktorým bol mal. A. Q. ponechaný v jej starostlivosti vymenila
zámok na bytových dverách a rodičia mal. A. Q. od toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Mal.
A. Q. mal v tom čase 2 roky a 7 mesiacov. Bol zdravý, navštevoval materskú školu s poplatkom
44 Eur mesačne a matka s ním mala výdavky bežné primerané jeho veku a potrebám. Matka žila s
maloletým vo vlastnom 3-izbovom byte spolu s plnoletou dcérou K. C. z jej predchádzajúceho vzťahu,
z rozvedeného manželstva, ktorá bola študentkou VŠ v Brne. Matka v čase od 16.12.2009 do 8/2010,
kedy nastúpila do práce poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 Eur mesačne a prídavky na
tri deti 63,23 Eur mesačne. Od 8/2010 až do rozhodnutia súd v auguste 2012 pracovala v pozícii Š.
W. s priemerným príjmom cca 670 Eur mesačne. Otec dieťaťa pracoval od 01.10.2010 do 30.09.2011
s priemerným mesačným príjmom vo výške 1.272,69 Eur a za obdobie 5 do 7/2012 mal priemerný
mesačný príjem vo výške 1.067,31 Eur. Styk otca s mal. A. Q. bol upravený právoplatným rozsudkom
tun. súdu č.k. 31P/403/2009-198 zo dňa 09.09.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín
č.k. 4CoP/94/2010-314 zo dňa 3. februára 2011 tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s mal. A. Q. každý
párny týždeň od piatku, od 16.00 h do pondelka, do 16,00 h a každý nepárny týždeň od stredy, od
16.00 h. do piatku, do 16.00 h.. Dňa 17.06.2011 súd na návrh otca nariadil predbežné opatrenie č.k.
30P/174/2011-37, ktorým upravil jeho styk s mal. A. Q. tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s mal. A.
Q. každý párny týždeň od piatku, od 18.00 h do pondelka, do 18.00 h a každý nepárny týždeň od stredy,
od 18.00 h. do piatku, do 18,00 h.. Toto rozhodnutie v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 6CoP/40/2001-54 zo dňa 15.07.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2011 a vykonateľnosť dňa
23.06.2011. Otec dieťaťa zároveň s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podal na tun. súd
aj návrh na novú úpravu jeho styku s mal. A. Q.. V tomto konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie.
Na základe vykonaného dokazovania bol mal. A. Q. rozsudkom tunajšieho súdu 32P/171/2009-540 zo
dňa 27.08.2012 zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na
jeho výživu sumou 170,- Eur mesačne, dlžné výživné vo výške 4.823,72 Eur bol otec povinný splácať
v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s určeným výživným, a návrh otca dieťaťa na zverenie mal.
A. Q. do jeho osobnej starostlivosti súd uvedený rozsudkom zamietol. Uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 4CoP/105/2012-616, zo dňa 10.01.2013 bol uvedený rozsudok súdu prvého stupňa
zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na nové konanie. Po vynesení rozsudku súdu prvého
stupňa dňa 27.08.2012 bol otec na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/171/2009-
648 zo dňa 20.04.2013 zaviazaný povinnosťou prispievať mal. A. Q. k rukám matky na výživu sumou
80 Eur mesačne.
Súd v intenciách zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu svojim uznesením č.k. 30P/174/2011-345
zo dňa 22.04.2013 spojil konanie vedené pod spis. zn. 32P/171/230109 o návrhu matky na úpravu práv
a povinností k mal. dieťaťu a konanie začaté na Okresnom súde Trenčín pod spis. zn. 30P/174/2011
o návrhu otca na zmenu v úprave styku na spoločné konanie a obe tieto konania sú teraz vedené pod
spis. zn. 32P/171/2009.
Súd v intenciách zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu svojim uznesením č.k. 32P/171/2009-726
zo dňa 01.08.2013 rozšíril otázky položené už ustanovenému znalcovi v konaní o zmenu v úprave
styku otca s maloletým A. Q. tak, aby znalec v rámci nariadeného znaleckého dokazovania zameral
dokazovanie na vzťah oboch rodičov k maloletému a vzťah maloletého k rodičom, ako aj to, z akých
dôvodov sa skutočne prerušil vzťah medzi otcom a dieťaťom, či to mohlo byť spôsobené správaním
otca, ktorý podľa kolízneho opatrovníka odmieta spoluprácu a navrhované riešenia alebo aj správaním
matky, ktorá podľa otca mu v styku s maloletým bráni. Otec dieťaťa súhlasil iba so znaleckým vyšetrením
rodičov maloletého a s vyšetrením mal. A. Q. nesúhlasil.
Z troch oznámení znalkyne o neúčasti otca na znaleckom psychologickom vyšetrení zo 10.01.2014,
18.03.2014 a 14.05.2014 mal súd preukázané, že otec dieťaťa znalkyni najskôr telefonicky a následne
2x písomne oznámil že so znaleckým posudkom na maloleté dieťa nesúhlasí s odôvodnením, že dieťa
počas vyjadrovania bude hovoriť len názor matky, bude sa báť povedať svoj vlastný slobodný názor
a teda znalecké vyšetrenie bude neobjektívne. Poukázal, že dieťa nesmie byť počas vyjadrovania
manipulované a vystavené nepatričnému ovplyvňovaniu, alebo nátlaku. Maloletý má právo vyjadrovaťsvoje vlastné slobodné názory a nie názory svojej matky. Znalecké vyšetrenie je preto podľa názoru otca,
neobjektívne a voči dieťaťu diskriminujúce a tým, že sa súd vyhráža súdnym predvedením, porušuje
čl. 2 bodu 3 Ústavy SR, lebo ho núti, aby konal niečo, čo zákon neukladá a to je povinnosť vedome
spolupracovať so štátnymi orgánmi na porušovaní ľudských práv jeho maloletého syna. Znalkyňa
uviedla, že sa domnieva, že postoj otca k znaleckému vyšetreniu je nelogický a kontroverzný. Práve
týmto vyšetrením by sa vzájomný vzťah rodičov mohol potvrdiť, či objasniť. Znalkyňa poukázala, že
znalecké vyšetrenie bez kontaktu s otcom nemôže poskytnúť znalkyni obraz o vzájomných vzťahoch,
postojoch,výchovnýchprístupochavzájomnejakceptácierodičov.Zuvedenýchdôvodovznalkyňapreto
spisový materiál vrátila tunajšiemu súdu späť bez vypracovaného znaleckého posudku.
Z dvoch vyjadrení otca, zo dňa 10.02.2014 a 24.02.2014 ktoré otec adresoval znalkyni mal súd
preukázané, že otec dieťaťa znalkyni 2x písomne oznámil že so znaleckým posudkom na maloleté
dieťa nesúhlasí. Znalecké dokazovanie nariadené uznesením tunajšieho súdu otec dieťaťa odmietol
s odôvodnením, že dieťa žije s matkou, je ňou ovplyvňované a svoj názor preto vyjadriť nemôže. Dieťa
je podľa názoru otca vystavené intenzívnemu programovaniu zo strany jeho matky. Poukázal na právo
dieťaťa, nebyť pred alebo počas vyjadrenia svojho slobodného názoru manipulované a vystavované
nepatričnému ovplyvňovaniu alebo nátlaku. Za jediné možné riešenie vzniknutej situácie otec videl to,
že súd musí dieťa vrátiť do jeho pôvodného prostredia výchovy obidvomi rodičmi v pomere 1/1, otec/
matka, v ktorom dieťa žilo predtým, než do jeho života deštruktívne vstúpili štátne orgány.
Matka dieťaťa vo svojej výpovedi, ako účastníčka konania uviedla, že je rozvedená a s maloletým A.
Q. a s jej dvoma plnoletými dcérami z predchádzajúceho vzťahu rozvedeného manželstva bývala v
čase podania návrhu vo vlastnom 3-izbovom byte. Náklady na bývanie mala mesačne vo výške 149,-
mesačne, v čom boli platby za plyn, elektrinu, fond opráv, za TV platila 10,- Eur mesačne, vodu 30,-
Eur mesačne, komunálny odpad 9,- Eur mesačne a ďalšie výdavky má so svojimi osobnými potrebami
a potrebami detí. Staršia z plnoletých dcér pracovala a mladšia študovala na vysokej škole. Jej otec
jej prispieval na výživu sumou 250,- Eur mesačne. Maloletý A. Q. mal v čase prvého rozhodnutia 5
rokov a chodil do materskej školy. Bol a je zdravý a matka má s ním výdavky bežné, primerané jeho
veku a potrebám. Podľa vyjadrenia matky otec na výživu maloletého A. Q. od času, kedy odišiel z ich
domácnosti ( 10/2009) prispel 20-krát sumou po 50,- Eur, ale od 01.07.2011 do 27.08.2012 na jeho
potreby neprispieval ničím, dieťa nenavštevoval, styk upravený súdnym rozhodnutím nerealizoval a o
dieťa sa žiadnym spôsobom nezaujímal. Matka pracovala ako Š. W. na D. Š.K. M. C. so zárobkom asi
650,-Eurmesačne.Vsúčasnostisapomerymatkyvrodinnomstaveabydliskunezmenili.Je rozvedená,
a s maloletým A. Q. býva vo vlastnom 3-izbovom byte sama. Jej dve plnoleté dcéry sú vydaté a nežijú
s matkou v spoločnej domácnosti. Náklady na bývanie má bývanie 216 Eur mesačne včítane energií,
vody a TV. Na cestu do práce má náklady 60 Eur mesačne, telefón 24 Eur mesačne a za potraviny a
drogériu 400 Eur mesačne. Mal. A. Q. má 8 rokov, je žiakom 2. ročníka ZŠ. Je zdravý. Výdavky s ním má
mesačne 25 Eur za školskú jedáleň, 6 Eur za školský klub, 8 Eur za ZUŠ, 40 Eur za oblečenie a obuv
a 20 Eur za školské potreby, 20 Eur za športové potreby a hračky, 5 Eur za lieky, 30 Eur za C. klub, 20
Eur na športová činnosť a 20 Eur na rekreácie a tábory. Matka pracuje v pozícii L. na D. v Y. s príjmom
770 Eur mesačne. Otec na potreby mal. A. platí od apríla 2013 mesačne sumou 80 Eur. Nakoľko otec
súdom stanovené výživné neplatil riadne a včas, musela matka podať návrh na exekúciu. Otec sa o mal.
A. Q. od augusta 2013 vôbec nezaujíma. Potom, čo okresný súd v auguste 2012 rozhodol o úprave práv
a povinností k mal. A., sa otec začal o A. Q. zaujímať, navštevoval ho, avšak s návštevami boli vždy
problémy. Teraz otec dieťa nenavštevuje. Matka sa domnieva, že otec prestal navštevovať A. Q. z toho
dôvodu, že maloletý začal navštevovať ZŠ a styk upravený pôvodne mu nevyhovoval. Návrh na zmenu
v úprave styku si už potom otec nepodal a striktne trval na úprave styku 1:1. O syna sa v súčasnosti
vôbec nezaujíma, nepýta sa na neho v škole a nepýta sa na neho ani u lekárky. Matka potvrdila, že s
otcom dieťaťa vôbec nekomunikuje.
Právny zástupca matky v časti konania o určenie výživného pre mal. A. Q. navrhol, za primerané
možnostiam otca, ako aj potrebám maloletého a tiež s prihliadnutím na výlučnú osobnú starostlivosť
matky o maloletého výživné vo výške 232 Eur mesačne, s účinnosťou od 20.10.2009 do 31.08.2013 a
súčinnosťou 01.09.2013 navrhol určiť výživné sumou 300 Eur mesačne, s odôvodnením, že maloletý
nastúpil na ZŠ a z toho dôvodu vzrástli primeraným spôsobom jeho potreby. Poukázal, že otec nad
rámec peňažného plnenia neposkytoval žiadne vecné, ani iné plnenie v prospech maloletého a všetky
jeho potreby tak zabezpečovala výlučne matka. V časti úpravy styku otca s maloletým, právny zástupca
uviedol, že je treba vziať na zreteľ, že maloletý chodí už na základnú školu a teda jeho styk s otcomje potrebné upraviť tak, aby nedochádzalo k narušeniu jeho školskej dochádzky a prípravy na školu.
Vzhľadom na vyjadrenie matky, z ktorého vyplývať, že otec už takmer dva roky styk s maloletým
nerealizuje, navrhol za primerané upraviť styk otca s maloletým tak, že tento sa bude realizovať každý
párny týždeň od piatku od 16.00 h. do nedele do 16.00 h. Pokiaľ ide o zameškané výživné, vzhľadom
na jeho stále narastajúcu výšku, právny zástupca matky navrhol, aby bol otec zaviazaný toto plniť popri
bežnom výživnom v splátkach najmenej po 200 Eur s odôvodnením, že aktuálne zárobkové pomery
otca, ktorý nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, to umožňujú.
Otec dieťaťa na pojednávaní dňa 16.12.2009 a neskôr písomným podaním zo dňa 11.11.2010 žiadal,
aby súd zveril maloletého A. Q. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že otec sa vzdal nároku na výživné
pre maloletého A. Q.. Žiadal, aby súd matke neurčil povinnosť prispievať k jeho rukám na potreby
maloletého. Uviedol, že matka je už raz rozvedená a z jej prvého manželstva má dve dcéry, v tom
čase vo veku 18 a 20 rokov. Na základe predbežného opatrenia zo dňa 14.10.2009 bol maloletý A.
Q. ponechaný v starostlivosti matky. Od toho dňa sa začalo diať jeho veľké utrpenie pre maloletého
A. Q., pretože jeho matka robila všetko možné aj nemožné, s cieľom brániť mu v styku s dieťaťom.
Ďalej otec uviedol, že matka dieťaťa bránila v styku s deťmi aj svojmu prvému manželovi, ktorý musel
mať styk upravený súdom. Z uvedeného dôvodu konanie matky označil za vypočítavosť a pomstu
otcovi dieťaťa. Ani jedno ani druhé nie je v záujme maloletého. Zverením maloletého A. Q. do osobnej
starostlivosti otca bude umožnené maloletému, aby mohol byť vychovávaný obidvomi rodičmi tak, aby
mal pravidelný rovnoprávny a rovnocenný styk s obidvoma rodičmi. Na pojednávaní dňa 07.02.2011
otec uviedol, že pokiaľ sa jedná o možnosť zveriť maloletého A. Q. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, s touto alternatívou by súhlasil, aj keď pôvodne dal návrh na zverenie maloletého do jeho
osobnej starostlivosti. Na pojednávaní v konaní tunajšieho súdu, sp. zn. 31P/403/2009 dňa 06.04.2010
o úprave styku otca s maloletým A. Q. otec uviedol, že nežiada o striedavú starostlivosť, ale široký
rozsah styku. V konaní o úpravu práv a povinností k maloletému A. Q. otec dieťaťa ku dňu 20.07.2012
podal 11 návrhov na nariadenie predbežných opatrení, ktorými žiadal, aby mu bol maloletý A. Q. do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej zverený do jeho osobnej starostlivosti, prípadne ponechaný
v jeho starostlivosti. Ďalšie návrhy na nariadenie predbežných opatrení v počte 7 podal otec v konaní
o úpravu styku s maloletým. Otec dieťaťa v ďalšom konaní súdu niekoľkokrát písomne oznámil, že vo
veci maloletého sa nezúčastní žiadneho pojednávania až do doby, keď súd prinavráti dôveru občanovi
v súdnu moc a dodržiavanie práv a spravodlivosti. Na pojednávanie nariadené na deň 12.04.2012,
21.05.2012 a 27.08.2012 sa otec dieťaťa nedostavil, hoci mal doručenie predvolaní na pojednávania
riadne a včas vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní vždy súdu oznámil s odôvodnením, že súd
je zaujatý a je zbytočné, aby sa zúčastňoval pojednávania. Otec dieťaťa svojim prípisom zo dňa
27.11.2014 označeným ako upovedomenie, oznámil súdu, že pojednávania nariadeného súdom na
deň 27.11.2014 sa nezúčastní s odôvodnením, že žiada Okresný súd zabezpečiť rovnosť účastníkov
v tomto konaní. Uviedol, že v konaní sa rozhoduje výhradne podľa toho, ktorý z rodičov je akého
pohlavia, čo sa v demokratických spoločnostiach nazýva diskrimináciou na základe pohlavia. Podľa
názoru otca je takéto konanie na Okresnom súde Trenčín štandardnou zásadou rozhodovania vo veci
starostlivosti súdu o maloletého A. Q.. V závere svojho upovedomenia otec uviedol, že vo veci súdnej
frašky č.k. 32P/171/2009 - článok 32 Ústavy SR ho oprávňuje postaviť sa na odpor proti odstraňovaniu
demokratického poriadku základných ľudských práv a slobôd, ktorého sa opakovane dopúšťajú štátne
orgány vo veci 32P/171/2009.
Uznesením tun. súdu č.k. 32P/171/2009-949 zo dňa 27.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
17.12.2014 súd uložil rodičom mal. A. Q., aby spolu s maloletým A. Q., aby spolu s maloletým A.
Q. navštívili Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín z dôvodu vypočutia maloletého dieťaťa
spolu s matkou a otcom psychológom Referátu poradensko-psychologických služieb za účelom zistenia
vzájomných vzťahov maloletého k otcovi, z akých dôvodov došlo k prerušeniu vzťahov medzi otcom
a dieťaťom, psychológ mal zistiť správanie a prístup oboch rodičov k maloletému dieťaťu a navzájom
rodičov voči sebe a to aj pred maloletým dieťaťom, aký druh starostlivosti je pre maloletého A. vhodnejší
s prihliadnutím na záujmy maloletého, na jeho citové väzby a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, či matka rešpektuje výchovnú rolu a dôležitosť otca v živote
maloletého dieťaťa a či uznáva, že otec je dobrým rodičom, či otec rešpektuje výchovnú rolu a dôležitosť
matky v živote maloletého dieťaťa a či uznáva, že matka je dobrým rodičom, ktorá z možností zverenia
maloletého dieťaťa (do osobnej starostlivosti matky, do osobnej starostlivosti otca, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov) je pre maloleté dieťa s ohľadom na jeho záujmy vhodnejšou,
akým spôsobom a v akom rozsahu je vhodné upraviť styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému bynebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti v prípade, ak by nebola striedavá osobná starostlivosť
pre maloletého vhodnou, alebo rodičia, alebo niektorý z rodičov, o striedavú osobnú starostlivosť nebude
mať záujem.
Uznesením tun. súdu č.k. 32P/171/2009-950 zo dňa 27.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/1/2015-965 dňa 02.03.2015 súd uložil
otcovi mal. A. Q. poriadkovú pokutu vo výške 100,- Eur. Dôvodom uloženia poriadkovej pokuty bola
skutočnosť, že otec napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie sa na pojednávanie
nariadené na deň 27.11.2014 nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. V deň pojednávania doručil
súdu upovedomenie o neúčasti na pojednávaní, v ktorom súdu oznámil, že sa pojednávania nezúčastní,
pretože tunajší súd nezabezpečil v tomto konaní rovnosť účastníkov konania, porušuje práva účastníkov
konania a tiež poukázal na článok 32 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ho oprávňuje postaviť sa
na odpor proti odstraňovaniu demokratického poriadku základných ľudských práv a slobôd, ktorého sa
opakovane dopúšťajú štátne orgány vo veci 32P/171/2009.
Zo správy z poradensko - psychologického procesu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín
zo dňa 07.04.2015 mal súd preukázané, že obaja rodičia boli dňa 23.03.2015 pozvaní za účelom
psychologickej konzultácie, ohľadne starostlivosti o maloletého dieťaťa. Matka maloletého sa dostavila,
otec dieťaťa sa nedostavil, pričom sa úradu nepodarilo nadviazať s otcom telefonický kontakt
niekoľkokrát, napriek tomu, že otec maloletého prevzatie pozvánky potvrdil svojim podpisom dňa
12.03.2015.Úradsasnažilotcatelefonickyskontaktovaťpribližnevobdobíkoncomfebruáraazačiatkom
marca 2015, avšak neúspešne. Z informácií od matky úrad poukázal, že psychologicko-právny spor
trvá už od roku 2009 a do sporu je zapojené aj dieťa. Počas týchto rokov sa opakuje už druhýkrát
vzorec správania otca dieťaťa, ktorý sa prejavuje v citovom nadviazaní maloletého na svoju osobu
a neskôr si dieťa nevšíma a odmieta ho. V októbri 2015 by to bolo teda druhý rok, čo svojho syna
nenavštevuje. Otec u dieťaťa vyvoláva pocit viny, sklamania, zlyhania, uzatvárania sa do seba a
negativistické vnímanie vlastnej osoby. U maloletého dieťaťa v jeho veku sú to potrebné premenné,
aby mal v dospelosti problémy so vzťahmi, nehovoriac o osobnostných problémoch. Z psychologického
hľadiska je veľmi vážne ohrozený vývoj dieťaťa. Takéto správanie zo strany rodiča zaručuje v
budúcnosti maloletého návštevy u klinického psychológa, resp. psychiatra. Postup psychológa Referátu
poradensko-psychologických služieb úradu je taký, že pracuje najskôr s rodičmi, nakoľko sa môže
dopracovať k rodičovskej dohode. Tým, že sa otec maloletého na konzultácie nedostavil, nie je možná
ďalšia práca s rodinou z dôvodu efektívnosti.
Súd v konaní po zrušení rozsudku tunajšieho súdu č.k. 30P/174/2011-205 zo dňa 27.08.2012
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/105/2012 - 616 zo dňa 10.01.2013 otca dieťaťa
nevypočul. Tento sa napriek 2 krát riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie dňa 27.11.2014
a 22.06.2015 a právoplatne uloženej poriadkovej pokute na konanie nedostavil a svoju neúčasť
neospravedlnil. V deň pojednávania 22.06.2015 doručil súdu upovedomenie o jeho neúčasti na
pojednávaní, v ktorom súdu oznámil, že pojednávania sa nezúčastní, s odôvodnením, že vo veci
32P/171/2009 nemá rovnaké práva a rovnaké postavenie účastníka konania ako má matka, s poukazom
na čl.12, čl.17 ods.1, čl. 19 ods.2, čl. 32, šl. 47 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2, čl.3 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine , § 18 O.s.p. a uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 32O/171/2009-58 zo dňa
15.01.2010. Poukázal, že konanie vo veci starostlivosti o mal. A. Q. vedené na Okresnom súde Trenčín
trvá od roku 2009, už neuveriteľných 6 rokov a za celú dobu Okresný súd Trenčín nezabezpečil pre
maloletého a jeho otca rovnaké postavenie v konaní, ako má matka dieťaťa. V závere 11 stranového
odôvodnenia svojej neúčasti na pojednávaní otec uviedol, že k takémuto postupu ho oprávňuje článok
32 Ústavy SR. Vzhľadom na bezmocnosť, ktorú prežíva je toto jediný nástroj, ako môže bojovať s
diskrimináciou v nespravodlivom procese, ktorý zbabrala konajúca sudkyňa v konaní 32P/171/2009.
Súd preto prejednal vec, podľa § l0l ods. 2 O.s.p., v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu,
doposiaľ vykonané listinné dôkazy a platnú právnu úpravu Zákona o rodine.
Zo správ o príjme matky od jej zamestnávateľa M..D. C. mal súd preukázané, že matka dieťaťa v čase
od za 08-12/2011 mala priemerný mesačný zárobok vo výške 469,36 Eur, v roku 2011 vo výške 804,28
Eur mesačne, za obdobie 1-3/2012 mala priemerný mesačný príjem vo výške 609,77 Eur a za 4-7/2012
mala priemerný mesačný zárobok vo výške 676,64 Eur. Za obdobie 8/2012 až 1/2014 mala matka
priemerný zárobok 707,51 Eur včítane daňového bonusu. Za obdobie od 17.01.2014 do 30.06.2014
mala matka priemerný zárobok 744,52 Eur mesačne, z dohody o pracovnej činnosti za obdobie od10/2014 do 4/2015 mala matka priemerný príjem 16,33 Eur mesačne a za obdobie od 7/2014 do 4/2015
mala matka priemerný zárobok 724 Eur mesačne.
Zo správy ÚPSVaR Trenčín mal súd preukázané, že matka dieťaťa poberala v čase od 01.01.2010 do
31.05.2011 rodičovský príspevok vo výške 164,22 Eur mesačne, prídavky na 3 deti v sume 66,03 Eur,
od 01.06.2011 do 31.12.2011 v sume 44,02 Eur a od 01.01.2012 do 8/2012 v sume 45,03 Eur mesačne.
V ďalšom období, až doteraz matka poberá prídavky na dve deti 47,08 Eur mesačne.
Zo správ o príjme otca od jeho zamestnávateľov a Sociálnej poisťovne ústredie mal súd preukázané,
že otec dieťaťa pracoval v čase od 01.10.2010 do 30.09.2011 v spoločnosti W. W., P..B.. Ž., s
priemerným príjmom 1333,68 Eur mesačne, v čase od 01.10.2011 do 25.10.2011 bol otec maloletého
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v čase od 10/2011 do 4/2012 pracoval otec v spoločnosti
K. Z., B..T..Y.., V., s priemerným príjmom 1.152,42 Eur mesačne, v čase od 5-7/2012 pracoval otec
v spoločnosti K. Z., B..T..Y.., V. s priemerným príjmom 1.067,31 Eur mesačne, v čase od 8-10/2012
pracoval otec v spoločnosti T. W. Z., B..T..Y.. Ž., s priemerným príjmom 1320,45 Eur mesačne. V čase od
13.11.2012 do 19.04.2013 bol otec maloletého v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal dávku v
nezamestnanosti v 11.2012 vo výške 287,30 Eur a v 12.2012 vo výške 494,80 Eur mesačne. V čase od
01.01.2013 do 6/2014 pracoval otec v spoločnosti B. W., B..T..Y.., A., s priemerným zárobkom 1.830,41
Eur aod6/2014do5/2015pracuje otecvspoločnostiB.W.,B..T..Y..,A.,spriemernýmpríjmom1.427,02
Eur mesačne.
Z prehľadu stretnutí otca s maloletým A. Q., ktorý súdu predložila matka maloletého za obdobie od roku
2011 doteraz mal súd preukázané, že otec si v roku 2011 právo na styk s maloletým A. Q. neuplatnil
ani jeden krát. V roku 2012 sa otec s maloletým A. Q. začal stretávať od 11.09.2012 a do 30.08.2013
prebiehali stretnutia podľa uznesenia o nariadení predbežného opatrenia takmer pravidelne, s výnimkou
stretnutia, ktoré sa v dňoch 21.11. až 23.11. 2012 nekonalo pre chorobu dieťaťa, v dňoch 22.05.2013 a
05.06.2013 si otec dieťa neprišiel prevziať a v dňoch 26.07.2013, 09.08.2013 a 21.08.2013 otec nevrátil
dieťa v stanovenom termíne. Od 30.08.2013 doteraz, otec dieťa nenavštívil a ani si právo na styk s
maloletým neuplatnil.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že v súčasnej dobe k rozhodnutiu súdu nie je potrebné vypočutie
maloletého. O toto sa ÚPSVaR Trenčín snažil niekoľkokrát, čo otec vždy znegoval napriek tomu, že
práve týmto argumentom, ako je vypočutie názoru maloletého, vo svojich vyjadreniach operuje i napriek
tomu, že pohovor, ktorý mal byť vykonaný na RPPS ÚPSVaR Trenčín, mal vykonať psychológ ÚPSVaR
Trenčín, ktorý je mužského pohlavia. V súčasnej dobe je maloletý vo výlučnej starostlivosti matky už po
dobu takmer 2 rokov, kedy si otec svoje práva žiadnym spôsobom neuplatňuje, je preto prirodzené, že
názor maloletého môže byť ovplyvnený matkiným výchovným pôsobením. Otec podľa názoru kolízneho
opatrovníka mal dostatočný priestor k tomu, aby sa aj on podieľal na formovaní a výchove mal. A.
Q., napriek tomu si otec svoje rodičovské práva uplatňuje skôr len ústnou formou. Tiež poukázal, že v
čase, keď nebolo ukončené konanie o úprave práv a povinností, otec ÚPSVaR Trenčín neudelil súhlas k
tomu, aby mohlo byť mal. dieťa vypočuté ÚPSVaR Trenčín príp.kolíznym opatrovníkom. Z už uvedených
skutočností preto kolízny opatrovník odporučil súdu maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky,
vzhľadom k zmene pomerov na strane maloletého, ktorá nastala nástupom maloletého na 1. stupeň
ZŠ a tiež vzhľadom k priestoru na ďalšie zvyšovanie vyživovacej povinnosti do budúcnosti, odporúčil
otca zaviazať k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 200 Eur od podania návrhu do právoplatnosti
uznesenia o úprave práv a povinností a 250 Eur sumou po právoplatnosti tohto rozsudku. Čo sa týka
úpravy styku, odporučil kolízny opatrovník upraviť styk otca s maloletým tak, ako navrhla matka, od
piatka od 16.00 h. do nedele do 16.00 h.
Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamal.dieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvekdohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti.
Podľa§62ods.1,2,4a5Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.
Podľa§65ods.1Zákonaorodine,akrodičiamal.dieťaťaspolunežijú,súdupravírozsahichvyživovacej
povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh matky a návrh otca bol podaný
dôvodne. Keďže rodičia maloletého spolu nežijú, bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv
a povinností k mal. A. Q. a to najmä určiť, ktorému z rodičov bude mal. A. Q. zverený do osobnej
starostlivosti. Pri rozhodovaní o tejto otázke musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, musí
dbať najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby dieťaťa a tiež na to, aby boli zabezpečené
čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho zdarný a zdravý vývoj. V danom prípade súd vzal do úvahy
skutočnosť, že maloletý A. Q. žije s matkou, ktorá mu zabezpečuje všetku starostlivosť od jeho
narodenia. Rodičia maloletého od októbra 2009 nežijú v spoločnej domácnosti a otec dieťaťa od
januára 2011 až do augusta 2012, kedy tunajší súd prvá krát rozhodol o zverení maloletého do
osobnej starostlivosti matky dieťa vôbec nenavštevoval a nerealizoval ani styk upravený rozhodnutím
tunajšieho súdu, podľa ktorého bol jeho styk s maloletým upravený tak, že maloletý má byť v jeho
starostlivosti 3 dni v párnom a 2 dni v nepárnom týždni. Od septembra 2012 až do augusta 2013
otec dieťa s určitou pravidelnosťou realizoval stretnutia s maloletým A. Q., avšak od septembra 2013
doteraz nenavštívil otec maloletého ani jeden krát. Otec dieťaťa sa opakovane neúspešne pokúšal o
zverenie maloletého do osobnej starostlivosti prostredníctvom predbežných opatrení. Súdy a kolízneho
opatrovníka označil za zaujaté, z dôvodu pohlavia a konanie nazval fraškou. Súdom nariadené znalecké
dokazovanie opakovane odmietol, opakovane sa odmietol sa zúčastniť súdom nariadených pojednávaní
aj za situácie, že mu bola súdom uložená poriadková pokuta 100 Eur. Za jediné možné riešenie
vzniknutej situácie otec videl to, že súd musí dieťa vrátiť do jeho pôvodného prostredia výchovy obidvomi
rodičmi v pomere 1/1, otec/matka, v ktorom dieťa žilo predtým. Vzhľadom na skutočnosť, že vrátenie
dieťaťa do pôvodného prostredia, je absolútne nereálne, ( matka ani otec nemienia obnoviť spolužitie)
otec od augusta 2013 opäť realizoval svoje jednanie ako v roku 2012, kedy dieťa nenavštívil a úplne sa
prestal oň zaujímať, čo trvá opäť už viac ako jeden a pol roka. S poukazom na doplnené dokazovanie
vykonané v intenciách odvolacieho súdu preto súd zveril maloletého A. Q. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletého A. Q. majú obaja rodičia a na návrhotca dieťaťa na zverenie maloletého A. Q. do jeho osobnej starostlivosti zamietol. V otázke určenia
výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ktorý mal v čase začatia konania 2
roky a 7 mesiacov, bol v starostlivosti matky, neskôr navštevoval materskú školu. Za uvedené obdobie
považoval súd za primerané možnostiam a schopnostiam otca určiť vyživovaciu povinnosť pre mal.
A. Q. sumou 230 Eur mesačne, s účinnosťou od 20.10.2009 do 31.08.2014, z čoho čiastku 60,- Eur
mesačne bude otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor. S účinnosťou
od 01.09.2014 mal súd za primerané z dôvodu zmeny v pomeroch na strane maloletého, ktorý sa stal
žiakom základnej školy určiť otcovi povinnosť prispievať maloletému A. Q. výživným vo výške 300 Eur
mesačne, z čoho čiastku 60,- Eur mesačne bude otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletého
za účelom tvorby úspor. Takto stanovená výška výživného je podľa názoru súdu primeraná aj veku a
potrebám maloletého, ktorý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd pri rozhodovaní
o výške výživného pre mal. A. Q. zo strany otca vychádzal z príjmov otca a matky za obdobie od roku
2010 do 2015 u otca v priemernej výške 1333,68 Eur, 1.152,42 Eur, 1.067,31 Eur, 1333,68 Eur, 1.830,41
Eur a 1.427,02 Eur mesačne a u matky prihliadal na jej príjem najskôr iba z materských dávok a neskôr
z príjmu vo výške od 469,36 Eur, 804,28 Eur, 676,64 Eur, 707,51 Eur včítane daňového bonusu, 744,52
Eur a 724 Eur mesačne, pričom povinnosť matky prispievať maloletému na jeho výživu je vyvážená aj
jej starostlivosťou o maloletého A. Q., osobitne v jeho útlom a predškolskom veku. Vzhľadom na určenie
výživného so spätnou účinnosťou podľa návrhu matky od 20.10.2009 doteraz, vyčíslil súd súčasne
aj výšku dlžného výživného zo strany otca vo výške 10.085,80 Eur z titulu bežného výživného ( 12 dní
mesiaca 10/2009 = 65,80 Eur, plus mesiace 11/2009 až 8/2013, spolu 46 mesiacov x 170,- Eur = 7885,80
Eur, plus mesiace 9/2013 až 6/2015 spolu 22 mesiacov x 240 Eur mesačne = 5280 Eur mínus spolu
uhradené výživné 3.080 Eur ( 50,- Eur mesačne x 20 mesiacov za obdobie od 20.10.2009 do 08/2012 =
1.000,- Eur a 80 Eur mesačne x 26 mesiacov za obdobie od vykonateľnosti predbežného opatrenia č.k.
32P/171/2009-648 zo dňa 30.04.2015 = 2.080 Eur ). Dlh na výživnom pre mal. A. Q. z titulu tvorby úspor
za obdobie od 20.10.2009 doteraz je vo výške 3.503,22 Eur ( 12 dní mesiaca 10/2009 = 23,22 Eur, plus
mesiace 11/2009 až 6/2015, spolu 58 mesiacov x 60,- Eur = 3480 Eur). V súlade s ustanovením § 160
ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi dieťaťa dlžné výživné splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur za
podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O úprave styku otca s maloletým A. Q. súd rozhodol podľa návrhu matky, nakoľko otec napriek svojmu
návrhu na zmenu v úprave styku doteraz široko upravený styk nerealizuje už takmer 2 roky a žiadny iný
návrh na úpravu styku otec nepodal. Styk otca s maloletým A. Q. tak, že otec bude oprávnený stýkať sa
s maloletým každý párny týždeň v piatok od 16.00 h. do nedele do 16.00 h bude primeraný nielen z
hľadiska školských potrieb a mimoškolských záujmov maloletého, ale vzhľadom na skutočnosť, že otec
maloletého pracuje počas týždňa v A. bude môcť v čase príchodu do jeho bydliska realizovať i styk s
maloletým, pokiať zmení svoje postoje a o stretnutia s maloletým bude mať záujem.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky určí.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, žesa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi
má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.