Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Cb/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206258
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214206258.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu S. Z., S., s

miestom podnikania Q. XX, O.: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Branislavom Pechom, advokátom so
sídlom Piaristická 2, Nitra, proti žalovanému O.. E. T. - E., s miestom podnikania I. XX, O.: XXXXXXXX,
o zaplatenie 2.226,18 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.226,18 Eur spolu s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1.726,18 Eur od 26.11.2010 do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom zo sumy
500 Eur od 5.8.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.2.2014 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu 5.128,69 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.902,51Eur od 1.8.2010 do
zaplatenia, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.726,18Eur od 26.11.2010 do zaplatenia,
spolu s 9,5% ročným úrokom zo sumy 500 Eur od 5.8.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania
žalobcu z dôvodu, že na základe dohody s žalovaným vykonal práce, za ktoré mu žalovaný nezaplatil.
Súd v zmysle návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v
ktorom uviedol, že žalobcovi dlhuje iba sumu 1.376,38 Eur, pričom na faktúru č 8/2010 na sumu 2.902,51

Eur žalobcovi uhradil takmer celú hotovosť, okrem 0,2 Eur. Z žalovanej faktúry č. 14/2010 zo dňa
4.11.2010 žalobcovi zaplatil celkovo 5.400 Eur a to na jeho účet, alebo doma u žalobcu a je mu dlžný
spolu 1.376,18 Eur, ktorú je ochotný žalobcovi uhradiť. Faktúru č. 1/2011 žalobcovi uhradil celú. Veci
bola pridelená spisová značka 2Cb 28/2014.

Dňa 8.7.2014 bolo súdu doručené podanie, v ktorom žalobca vzal späť svoj návrh v časti, prevyšujúcej
nárok na zaplatenie 2.226,18 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.726,18 Eur od

26.11.2010 do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom zo sumy 500 Eur od 5.8.2011 do zaplatenia
a na náhradu trov konania. Na tomto nároku v zvyšnej časti žalobca stále trvá. Uznesením tunajšieho
súdu č.k. 2Cb 28/2014 - 37 zo dňa 21.7.2014 súd zastavil konanie v časti, prevyšujúcej nárok žalobcu na
zaplatenie 2.226,18 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.726,18 Eur od 26.11.2010
do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom zo sumy 500 Eur od 5.8.2011 do zaplatenia a na náhradu
trov konania a uviedol, že vo zvyšnom rozsahu vylučuje túto právnu vec na samostatné konanie, v
ktorom rozhodne aj o trovách tohto konania. Vylúčenej veci bola pridelená spisová značka 4Cb 0/2014.

Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, faktúrami, obsahom spis 2Cb 28/2014,
ostatným spisovým materiálom.Žalobca na základe dohody s žalovaným vykonal práce na stavbe "Univerzita Prešov, škola Levoča a
HS Košice - Šaca" a vyfakturoval mu ich na základe faktúry č. 14/2010 zo dňa 4.11.2010, ktorá bola
splatná dňa 25.11.2010 na sumu 6.776,18 Eur, z uvedenej sumy bola zaplatená iba časť vo výške 5.050

Eur, nezaplatená ostala suma vo výške 1.726,18 Eur. Žalobca na základe dohody s žalovaným vykonal
práce na stavbe "Nemocnica Stará Ľubovňa" a vyfakturoval mu ich na základe faktúry č. 1/2011 zo dňa
14.7.2011, ktorá bola splatná dňa 4.8.2011 na sumu 3.728,4 Eur, z uvedenej sumy bola zaplatená iba
časť vo výške 3.228,4 Eur, nezaplatená ostala suma vo výške 500 Eur.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ýška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného

kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka

omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak

veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia
úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

Podľa § 536 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,

pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo
v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu
aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Po vykonanom dokazovaní súd uzatvára, že účastníci uzavreli niekoľko platných zmlúv o dielo, na
základe ktorých žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce, za ktoré mu vyúčtoval dohodnutú
odmenu.

V tomto konaní žalobca pôvodne uplatňoval aj nárok vo výške 2.902,51 Eur za práce na stavbe Plzeň,
vyúčtované faktúrou č. 8/2010 splatnou dňa 31.7.2010, avšak následne vzal žalobu o túto sumu s
príslušenstvom späť a súd konanie o tomto nároku zastavil.

Predmetom konania sa tak stala suma vo výške 1.726,18 Eur z faktúry č. 14/2010 zo dňa 4.11.2010,

ktorá bola splatná dňa 25.11.2010 a suma vo výške 500 Eur, z faktúry č. 1/2011 zo dňa 14.7.2011, ktorá
bola splatná dňa 4.8.2011.Žalovaný nepopieral svoj záväzok vo výške 1.376,18 Eur z faktúry č. 14/2010, o zvyšku do požadovanej
sumy 1.726,18 Eur tvrdí, že ho žalobcovi zaplatil osobne, potvrdenie o tom nemá a učinil tak bez svedkov
u žalobcu doma. Spornou v tomto konaní ostala aj úhrada časti faktúry č. 1/2011 vo výške 500 Eur,

o ktorej žalobca tvrdí, že mu žalovaný zodpovedajúcu sumu neuhradil a žalovaný naopak tvrdí, že ju
uhradil v celom rozsahu.

Podľa § 324ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že splnením riadne a včas záväzok
( alebo jeho splnená časť) zaniká.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Citované ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom

dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude

predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremenatvrdeniaotejtoskutočnostibudemaťpreúčastníkaväčšinouza následokprenehonepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh

skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. V spore o
úhradu dlžných faktúr má dlžník - žalovaný bremeno tvrdenia, že svoj dlh voči veriteľovi - žalobcovi splnil
a to úhradou dohodnutej sumy, resp. tvrdenej časti. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalovaného
vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že k takémuto splneniu dlhu, resp.
žalovaným tvrdenej časti - rozdiel medzi požadovanou sumou zo strany žalobcu vo výške 2.226,18 Eur

a uznaným záväzkom zo strany žalovaného vo výške 1.376,18 Eur, v tomto prípade teda suma 850 Eur,
skutočne a preukázateľne došlo. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalovaný uniesol ako bremeno
tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. V danom prípade žalovaný, ako ten, kto mal splniť svoju povinnosť
zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu z platne uzavretých zmlúv o dielo, musí právne relevantne preukázať,
že došlo k splneniu tejto spornej časti pohľadávky žalobcu, naopak žalobcovi stačí tvrdiť, že túto sumu

od žalovaného nedostal.

Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi odovzdal túto sumu, ostalo v konaní nepreukázané. Žalovaný svoje
tvrdenie nijako právne relevantne nepreukázal, nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by skutočne preukázal
jeho tvrdenia o tom, že žalobcovi danú sumu zaplatil a preto súd žalobe v časti istina vyhovel v celom

rozsahu, t.j. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nielen tú časť, ktorú žalovaný uznal a to sumu vo
výške 1.376,18 Eur, ale aj zvyšok požadovaného nároku žalobcu, a to sumu vo výške 850 Eur. Žalovaný
nepreukázal,že žalobcovizfaktúryč.14/2010zaplatilžalobcovinielen5.050Eur(čonebolopredmetom
tohto konania), ale aj ďalších spolu 350 Eur (dňa 19.4.2011 sumu 50 Eur, dňa 4.6.2011 sumu 150 Eur,dňa 18.5.2011 sumu 50 Eur, dňa 21.4.2011 sumu 50 Eur a dňa 24.6.2014 sumu 50 Eur) a rovnako
nepreukázal, že žalobcovi na faktúru č. 1/2011 zaplatil nielen 3.228,4 Eur (čo nebolo predmetom tohto
konania), ale aj sumu vo výške 500 Eur a to dňa 3.8.2011.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného k 26.11.2010 a k 5.8.2011 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania
zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška

úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 26.11.2010 a k 5.8.2011, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky

z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 2 prvej vety Obchodného zákonníka účinného k 26.11.2010 a k 5.8.2011, úroky
z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie
peňažného záväzku.

V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku v časti o zaplatenie

1.726,18 Eur z faktúry č. 14/2010 zo dňa 1.7.2010 a to ku dňu 26.11.2010, čo je deň nasledujúci
po splatnosti, ktorá ohľadne tejto časti záväzku žalovaného nastala dňa 25.11.2010. Žalovaný nijako
nevyvrátil toto tvrdenie žalobcu a táto lehota splatnosti je uvedená aj na faktúre, súd má teda za to,
že účastníci si ohľadne tejto sumy dohodli splatnosť na 26.11.2010 a vychádzal z tejto skutočnosti. K
tomuto dňu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila 1%. Súd preto žalobcovi priznal

nárok na úroky z omeškania zo sumy 1.726,18 Eur v uplatnenej výške 9% ročne od 26.11.2010 do
zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku v časti o zaplatenie 500 Eur
z faktúry č. 1/2011 zo dňa 14.7.2011 a to ku dňu 5.8.2011, čo je deň nasledujúci po splatnosti, ktorá
ohľadne tejto časti záväzku žalovaného nastala dňa 4.8.2011. Žalovaný nijako nevyvrátil toto tvrdenie
žalobcu a táto lehota splatnosti je uvedená aj na faktúre, súd má teda za to, že účastníci si ohľadne tejto

sumy dohodli splatnosť na 4.8.2011 a vychádzal z tejto skutočnosti. K tomuto dňu základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky činila 1,5%. Súd preto žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania
zo sumy 500 Eur v uplatnenej výške 9,5 % ročne od 5.8.2011 do zaplatenia.

Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku v časti o zaplatenie 168,29 Eur dňa

2.8.2012, čo je deň nasledujúci po splatnosti, ktorá ohľadne tejto časti záväzku žalovaného nastala
dňa 1.8.2012. Žalovaný nijako nevyvrátil toto tvrdenie žalobcu a táto lehota splatnosti je uvedená aj na
faktúre, súd má teda za to, že účastníci si ohľadne tejto sumy dohodli splatnosť na 1.8.2012 a vychádzal
z tejto skutočnosti. K tomuto dňu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila 0,75%.
Súd preto navrhovateľovi priznal nárok na úroky z omeškania zo sumy 168,29 Eur v uplatnenej výške

8,75% ročne od 2.8.2012 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku
v časti o zaplatenie 26,03 Eur dňa 31.8.2012, čo je deň nasledujúci po splatnosti, ktorá ohľadne tejto
časti záväzku žalovaného nastala dňa 30.8.2012. Žalovaný nijako nevyvrátil toto tvrdenie žalobcu a
táto lehota splatnosti je uvedená aj na faktúre, súd má teda za to, že účastníci si ohľadne tejto sumy
dohodli splatnosť na 30.8.2012 a vychádzal z tejto skutočnosti. K tomuto dňu základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky činila 0,75%. Súd preto navrhovateľovi priznal nárok na úroky z omeškania
zo sumy 26,03 Eur v uplatnenej výške 8,75% ročne od 31.8.2012 do zaplatenia.

Súd neumožnil splácať žalovanému uvedenú dlžnú sumu v splátkach, pretože žalovaný je v omeškaní
so zaplatením svojho záväzku vo výške 1.726,18 Eur voči žalobcovi už viac než 4 roky a so zaplatením

svojho záväzku voči žalobcovi vo výške 500 Eur už viac než 3 a pol roka. Pokiaľ by bol žalobcovi
platil každý mesiac len po 50 Eur, už by mal svoj záväzok v celom rozsahu uhradený. Súdu sa preto
nejaví vhodné, aby umožnil žalovanému splácať dlžnú sumu žalobcovi v akýchkoľvek splátkach, keďžežalobca má podľa názoru súdu právo na to, aby po rokoch mohol disponovať s finančnými prostriedkami,
na ktorých zaplatenie má právo a ku ktorým sa celé uvedené obdobie nedostal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to nielen v tomto konaní 4Cb 30/2014, ale
aj ohľadne konania 2Cb 28/2014. Obaja účastníci boli úspešní čiastočne, žalobca s časťou nároku
vo výške 2226,18 Eur a žalovaný so sumou 2.902,51 Eur. Vo väčšom rozsahu úspešný žalovaný o
náhradu trov konania nepožiadal. Žalobca síce žiadal náhradu trov konania, avšak jeho trovy, náhradu
ktorých požadoval - zaplatenie súdneho poplatku a odmenu a náhradu trov právneho zastúpenia jeho

advokáta za 2 úkony ( 1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. podanie žaloby), vznikli v priebehu konania
2Cb 28/2014, počas tej fázy, kedy bolo predmetom zaplatenie 5128,69 Eur s príslušenstvom, pričom z
takéhoto nároku žalobca bol viac než 50% neúspešný. Na náhradu týchto trov konania teda nemôže
mať právo. V priebehu konania 4Cb 30/2014, kedy bolo jeho predmetom zaplatenie 2.226,18 Eur, v čom
bol žalobca úspešný v celom rozsahu, však žalobcovi žiadne trovy nevznikli, resp. ich súdu nepreukázal
a ani za toto obdobie nepožadoval. Preto mu súd ich náhradu ani nemohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
d) dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
g) dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
h) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.