Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/226/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201020
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201020.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.

Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom
Slovenskej armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a
Partneri s.r.o. so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 16. októbra 2013, jednomyseľne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/
Vask zo dňa 12. júla 2013. Správca dane označeným rozhodnutím vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2009 vo výške 216 226,10 Eur. Správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH podľa § 49

ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v celkovej výške 216 226,10 Eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa
Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup
bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka.
Išlo o faktúry:

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 01.09.2009, základ dane 8 438,38 eura, daň vo výške 1
603,30 eur, celková suma 10 041,68 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 02.09.2009, základ dane 9 203,79 eura, daň vo výške 1
748,70 eur, celková suma 10 952,49 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 03.09.2009, základ dane 34 035,00 eur, daň vo výške 6
466,70 eura, celková suma 40 501,70 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 03.09.2009, základ dane 8 709,17 eura, daň vo výške 1
654,70 eura, celková suma 10 363,87 eura,faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 04.09.2009, základ dane 9 078,42 eura, daň vo výške 1 724,90 eura,
celková suma 10 803,32 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 06.09.2009, základ dane 34 377,09 eura, daň vo výške 6 531,60 eur,
celková suma 40 908,69 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 06.09.2009, základ dane 35 554,73 eura, daň vo výške 6 755,40 eur,
celková suma 42 310,13 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 06.09.2009, základ dane 33 878,86 eura, daň vo výške 6 437,00 eur,
celková suma 40 315,86 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 07.09.2009, základ dane 9 057,13 eura, daň vo výške 1 720,90 eura,
celková suma 10 778,03 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 08.09.2009, základ dane 8 225,68 eura, daň vo výške 1 562,90 eura,
celková suma 9 788,58 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 09.09.2009, základ dane 8 293,72 eura, daň vo výške 1 575,80 eura,

celková suma 9 869,52 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 09.09.2009, základ dane 34 931,51 eura, daň vo výške 6 637,00 eur,
celková suma 41 568,51 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 10.09.2009, základ dane 8 449,87 eura, daň vo výške 1
605,50 eura, celková suma 10 055,37 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 10.09.2009, základ dane 33 970,28 eura, daň vo výške 6
454,40 eura, celková suma 40 424,68 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 11.09.2009, základ dane 9 892,21 eura, daň vo výške 1 879,50 eura,
celková suma 11 771,71 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 13.09.2009, základ dane 53 051,99 eura, daň vo výške 10 079,90 eura,

celková suma 63 131,89 eura,
faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 13.09.2009, základ dane 33 824,30 eura, daň vo výške 6 426,60 eura,
celková suma 40 250,90 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 13.09.2009, základ dane 34 050,68 eura, daň vo výške 6 469,60 eura,

celková suma 40 520,28 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 13.09.2009, základ dane 34 357,63 eura, daň vo výške 6 527,90 eura,
celková suma 40 885,53 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 13.09.2009, základ dane 2 194,73 eura, daň vo výške 417,00 eur,
celková suma 2 611,73 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 14.09.2009, základ dane 8 793,13 eura, daň vo výške 1 670,70 eura,
celková suma 10 463,83 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 15.09.2009, základ dane 8 661,70 eura, daň vo výške 1 645,70 eur,
celková suma 10 307,40 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 16.09.2009, základ dane 48 093,98 eura, daň vo výške 9 137,90 eura,

celková suma 57 231,88 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 16.09.2009, základ dane 9 005,89 eura, daň vo výške 1 711,10 eura,
celková suma 10 716,99 eura,faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 17.09.2009, základ dane 35 677,60 eura, daň vo výške 6 778,70 eura,
celková suma 42 456,30 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 17.09.2009, základ dane 8 318,16 eura, daň vo výške 1 580,50 eura,
celková suma 9 898,66 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 18.09.2009, základ dane 9 284,83 eura, daň vo výške 1

764,10 eura, celková suma 11 048,93 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 20.09.2009, základ dane 35 586,69 eura, daň vo výške 6 761,50 eura,
celková suma 42 348,19 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 20.09.2009, základ dane 55 725,61 eura, daň vo výške 10 587,90 eura,

celková suma 66 313,51 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 20.09.2009, základ dane 32 486,25 eura, daň vo výške 6
172,40 eura, celková suma 38 658,65 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 21.09.2009, základ dane 61 141,99 eura, daň vo výške 11 617,00 eur,
celková suma 72 758,99 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 20.09.2009, základ dane 33 942,34 eura, daň vo výške 6 449,00 eur,
celková suma 40 391,34 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 21.09.2009, základ dane 8 777,40 eura, daň vo výške 1 667,70 eura,
celková suma 10 445,10 eura,
faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 22.09.2009, základ dane 8 736,95 eura, daň vo výške 1 660,00 eur,
celková suma 10 396,95 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 23.09.2009, základ dane 32 795,51 eura, daň vo výške 6 231,10 eura,
celková suma 39 026,61 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 23.09.2009, základ dane 49 519,09 eura, daň vo výške 9 408,60 eura,

celková suma 58 927,69 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 23.09.2009, základ dane 8 566,29 eura, daň vo výške 1 627,60 eura,
celková suma 10 193,89 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 27.09.2009, základ dane 32 485,21 eura, daň vo výške 6 172,20 eura,
celková suma 38 657,41 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 28.09.2009, základ dane 54 289,92 eura, daň vo výške 10 315,10 eura,
celková suma 64 605,02 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 28.09.2009, základ dane 45 656,09 eura, daň vo výške 8 674,70 eura,
celková suma 54 330,79 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 28.09.2009, základ dane 9 302,99 eura, daň vo výške 1 767,60 eura,

celková suma 11 070,59 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 29.09.2009, základ dane 31 877,24 eura, daň vo výške 6 056,70 eura,
celková suma 37 933,94 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30.09.2009, základ dane 25 403,43 eura, daň vo výške 4 826,70 eura,
celková suma 30 230,13 eura,faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30.09.2009, základ dane 31 804,73 eura, daň vo výške 6 042,90 eura,
celková suma 37 847,63 eura,

faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30.09.2009, základ dane 8 523,24 eura, daň vo výške 1 619,40 eura,
celková suma 10 142,64 eura.

Žalovaný tvrdil, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti
Ostwerke s.r.o. v celkovej sume 216 226,10 eura. Tieto faktúry boli žalobcom zaplatené bezhotovostne.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový
stav a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru s tým, že žalobca si uplatnil odpočítanie
DPH z horeuvedených faktúr, ktoré vystavila dodávateľský spol. Ostwerke,
s.r.o., avšak žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru, ktorý bol uvedený na sporných
faktúrach spoločnosťou Ostwerke, s.r.o.. Spol. Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská

Bystrica, IČO: 36 743 950 podľa výpisu z obchodného registra sídlila do 20. apríla 2009 na adrese Pod
kaštieľom 627/10, Dubnica nad Váhom, od 21. apríla 2009 do 15. augusta 2011 na adrese Školská
768/25 Bánovce nad Bebravou a od 16. augusta 2011 na adrese Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica.
Od 17. októbra 2008 je jediným spoločníkom spoločnosť Kovošrot s.r.o., Kukučínova 504/6, Trenčín.
V mene spoločnosti Ostwerke, s.r.o. konal od 7. marca 2008 do 28. júna 2010 G. D., od 28. júna

2010 do 29. júla 2010 W. T., C. republika a od 29. júla 2010 B. H.. Polícia šetrením
realizovaných obchodov s bravčovým mäsom zistila, že tovar - bravčové mäso - nadobudli slovenskí
predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrované
ako platitelia DPH, avšak ide o spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu činnosť,
sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, niektoré osoby mali

kriminálnu minulosť a niektorí boli občanmi C.. Tieto daňové subjekty nepodávali daňové priznania,
nekomunikovali s príslušnými daňovými úradmi. Žalovaný konštatoval, že intrakomunitárne
dodávky tovaru (mäsa) z Európskej únie na Slovensko neboli spochybnené. Závažné pochybnosti boli
zistené u dodávok, v ktorých bolo deklarové nadobudnutie tovaru z Českej republiky. Z faktúr, ktoré mali
vystaviť spol. Ostwerke, s.r.o., spol. HK trade, s.r.o. a spol. PARADISSE, s.r.o. si uplatnili odpočítanie

dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými dodávkami mäsa z
členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
vo veľkom rozsahu. Príslušný správca dane miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. zistil, že spoločnosť sa nenachádza na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri, a nemá sídlo
ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste 14, Banská Bystrica.

Spol. Ostwerke, s.r.o., resp. jej splnomocnený zástupca O. O., neodpovedali na žiadosť správcu dane o
zapožičanie účtovných dokladov (táto žiadosť bola doručená splnomocnenému zástupcovi spoločnosti
O. O. dňa 13.11.2012), požadované doklady ani na opakovanú žiadosť správcovi dane nepredložili.
Príslušný správca dane určil spol. Ostwerke, s.r.o. daň podľa pomôcok na Dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia január - marec 2009, september 2009 a február 2010 a taktiež i na Dani z príjmov

právnickejosobyzazdaňovacieobdobie2009,nakoľkospoločnosťOstwerke,s.r.o.nepredložiladoklady
pri výkone daňových kontrol. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k Dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, pričom v daňových priznaniach za zdaňovacie
obdobia január - apríl 2011 spoločnosť Ostwerke, s.r.o. uviedla, že jej v uvedených obdobiach nevznikla
daňová povinnosť ani nárok na odpočítanie dane. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. si neplní svoje povinnosti

tak ako ukladá § 3 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov
a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca
dane predvolával opakovane na výsluch splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o. O. O.,
ktoré zásielky si menovaný prevzal dňa 4. februára 2013, a dňa 8. marca 2013, na výsluch sa však
nedostavil. Správca dane predvolával opakovane na výsluch i bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke,

s.r.o.G.D.,ktorézásielkysavrátilisprávcovidanespoznámkou„adresátneznámy“.Dňa19.marca2013
sa splnomocnený zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. O. O. telefonicky skontaktoval so správcom
dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je
dlhodobo odcestovaný v zahraničí, prisľúbil však, že koncom mája telefonicky potvrdí správcovi dane
návrat a zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. O. O. v telefonickom rozhovore

ďalej správcovi dane oznámil, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a že konateľ spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. zomrel. O. O. sa už viac so správcom dane neskontaktoval. V zmysle ustanovenia §
20 ods. 2 a 3 daňového poriadku využil správca dane inštitút predvedenia útvarom Policajného zboru
a bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. G. D. bol dňa 14. marca 2013 predvedený na Daňovýúrad Trenčín, kde pred správcom dane G. D. uviedol, že má k dispozícii protokol o odovzdaní dokladov
novému konateľovi spol. Ostwerke, s.r.o. a predloží ho správcovi dane do 22. marca 2013, čo však G.
D. neučinil. Bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. G. D. pred správcom dane potvrdil, že žalobcovi

ako odberateľovi vystavil faktúry, avšak len za zdaňovacie obdobie január 2009, a to konkrétne faktúru
číslo XXXXX zo dňa 1. januára 2009 v sume 10 230,12 euro, faktúru číslo XXXXX zo
dňa 4. januára 2009 v sume 9969,33 euro, faktúru číslo XXXXX zo dňa 4. januára 2009 v
sume 14 484,98 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 26. januára 2009 v sume 9130,52 euro, faktúru
číslo XXXXXXX zo dňa 27. januára 2009 v sume 9459,81 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 28.

januára 2009 v sume 10 288,98 euro a faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009 v sume 4012,37
euro (správne mali byť v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené faktúry za obdobie február 2010,
za ktoré bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH). G. D. na ústnom pojednávaní dňa 14.03.2013 do
zápisnice u správcu dane č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX síce potvrdil vystavenie a podpísanie faktúr pre
žalobcu, avšak medzi nimi sa nenachádzajú faktúry za zdaňovacie obdobie september
2009. Zmluvy na dodávky tovaru - mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom uzatváral G.

D. s konateľom žalobcu, s T. N.. Faktúry za dodaný tovar spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. boli doručené
žalobcovi poštou. Spolupráca medzi žalobcom a spol. Ostwerke, s.r.o. bola ukončená v
septembri 2010, k tejto skutočnosti sa G. D. nevyjadril. Tovarom deklarovaným na faktúrach
bolo mäso, ktoré spoločnosť Ostwerke, s.r.o. kupovala od dodávateľov z Českej republiky. Dodávateľmi
boli Mäsokombinát Makovec, Mäsokombinát Kostelec na Hané, bitúnok Bučovice. Podľa vyjadrení G.

D. dodávky mäsa sa vozili v chladiacich kamiónoch od českého dodávateľa, prepravcov však osobne
nevybavoval, osobne nevybavoval ani tieto dodávky, nevedel ani uviesť, kto ich vybavoval, ani kde sa
presne vykladalo, nevedel, kto objednal prepravu a kto dodávky mäsa prepravoval, a ani kde skončila
preprava tovaru. G. D. nevedel, ako prebiehala manipulácia s tovarom - mäsom, kto tovar - mäso zo
strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo strany platiteľa tovar preberal. G. D. však tvrdil,

že bol pri nakládke a vykládke, ale nepamätá si, kde sa presne vykladalo, pričom spoločnosť Ostwerke,
s.r.o. neznášala náklady na prepravu. Faktúry boli uhrádzané prevodom na účet, G. D. osobne robil
úhrady dodávateľských faktúr. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1
zákona o DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

Žalobcavžalobeopreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutianamietal, žesprávcadane
v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania, neriadil sa dôsledne ustanovením § 3
ods.2daňovéhoporiadku,keďneoboznámilžalobcu spochybnosťamipočaskonania,čím
bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom konaní. Ďalej namietal porušenie
§ 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď daňová kontrola bola ukončená vydaním rozhodnutia

bez ústneho pojednávania, na ktorom mal byť žalobca oboznámený s pochybnosťami správcu dane o
uplatnenom odpočte DPH. Žalobca správcovi dane vytýkal, že v rozhodnutí neuviedol aký konkrétny
zákon mal porušiť a na ústnom pojednávaní nebol riadne poučený ako mal odstrániť nedostatky zistené
daňovou kontrolou. Ďalej správca dane nevyužil inštitút predvedenia svedka O. O., pričom tento inštitút
využil vo vzťahu k svedkovi G. D., pričom práve výpoveď tohto svedka bola rozhodujúca pre záver,

ktorý správca dane vo veci učinil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že G. D. ako bývalý
konateľ spol. Ostwerke, s.r.o. si nepamätal, kto vybavoval dodávky tovaru, kde sa tovar nakladal a
vykladal a kto tovar za žalobcu preberal. Napriek tomu tento svedok vo výpovedi uviedol,
že tovar bol vozený v chladiacich kamiónoch, že sa osobne zúčastnil nakládky a vykládky
tovaru. Podľa žalobcu výpoveď svedka bola ovplyvnená časom, ktorý uplynul medzi jeho vypočutím

a uskutočnením obchodov. Žalobca tvrdil, že výpoveď svedka G. D. potvrdzuje, že tovar existoval a
obchody sa uskutočnili riadne a nielen fiktívne. Preto správca dane nesprávne vyhodnotil dôkaz svedka
G. D., ktorý vypovedal v jeho prospech.

Žalobca s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. decembra

2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010 tvrdil, že právne posúdenie veci musí urobiť daňový orgán zo všetkých
skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov obchodných spoločností zúčastnených na
transakciách. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citov. rozsudku uviedol, že z daňového hľadiska je
hospodárska kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu. Žalobca súčasne poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006,

podľa ktorého zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného
obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca
namietal, že správca dane pri svojom rozhodovaní neprihliadol na bezprostredný hospodársky a teda
dospel k nesprávnemu záveru, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil.Žalobca zdôraznil, že daňové orgány nepostupovali v súlade s § 74 ods. 2 daňového poriadku, pretože
rozhodnutie správcu dane nemalo zákonné náležitosti rozhodnutia, a žalovaný takéto nezákonné

rozhodnutie bol povinný zrušiť a nie potvrdiť. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení musí
byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tieto náležitosti nie sú uvedené.

Žalobca tvrdil, že má k dispozícii niekoľko nákladných listov CMR, tieto však správcovi dane nepredložil,

pretože podľa § 49 zákona o DPH sú faktúry a daňové priznania dostatočným dôkazom na uplatnenie
právanaodpočetDPH.Žalobcasúčasnetvrdil,žepreúčelyuplatneniaDPHniejepodstatnáskutočnosť,
od koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa až k
poslednému odberateľovi je reťazovým obchodom, ale sa nejednalo o podvodný reťazový obchod,
pretože tovar, s ktorým obchodoval, aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu nemusí získať
právo disponovať s tovarom ako vlastník a získanie tohto práva nie je podmienkou uznania platnosti

obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný názor žalovaného
je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým je
usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa jednalo o reťazový obchod,
uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca vylúčiť žalobcu, ktorý bol v
tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný v písomnom stanovisku (č.l. 55) žiadal žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný k jednotlivým dôvodom žaloby zaujal toto stanovisko:

1. k námietke, že správca dane porušil základné zásady daňového konania, pretože ho neoboznámil
s pochybnosťami o zákonnosti uplatneného odpočtu DPH a tým mu bola odňatá možnosť odstránenia
nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 45
ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku. Správca dane doručil žalobcovi
dňa 13. mája 2013 oboznámenie so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly dane z

pridanej hodnoty č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013 za zdaňovacie obdobie
január až december 2009, január až december 2010, január 2011, marec až august 2011, október
až december 2011. Žalobca následne využil svoje právo a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k
zisteným skutočnostiam správcom dane listom z 22. mája 2013. Správca dane doručil žalobcovi dňa 11.
júna 2013 Protokol o zisteniach z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 6. júna

12013 a Výzvu č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask tiež zo dňa 6. júna 2013. Žalobca sa listom zo dňa
24.06.2013 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a jeho pripomienky k protokolu boli
so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013. O prerokovaní protokolu bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask. V zápisnici je uvedené, že žalobca
nepredložil žiadne dôkazy ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a ktoré by menili záver

správcu dane. Žalobca bol so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať dôkazy
mohol a mal počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s odvolaním.
Vyrubovacie a odvolacie konania prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami správcu
dane. Žalobca mal teda dostatočný priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

2. k námietkam žalobcu, že správca dane

-- nevyužil vo vzťahu k svedkovi O. O. inštitút predvedenia,
-- sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov,
-- právne posúdenie veci musí urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení,

-- z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že
zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane,
žalovaný uviedol, že správca dane je ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je
povinný postupovať v medziach zákona. Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také

dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov
konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí
osvedčiťinýmipodkladmi.Hodnotenievykonanýchdôkazovjevecousprávnejúvahysprávcudane,ktorý
posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo čisi treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Dokazovanie v daňovom konaní vedie
správca dane, dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia však spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2
daňového poriadku). V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných

prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. Finančné orgány preverili viacerých účastníkov
obchodov a na základe kompletných zistení si správca dane urobil úsudok. Takéto konanie správcu dane
je postupom v súlade s ustanoveniami § 44, § 45, § 46, § 47 daňového poriadku, v nadväznosti na § 24
ods. 2 daňového poriadku, keď viedol dokazovanie a použil všetky dostupné prostriedky, ktorými bolo

možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4
daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady uvedené v § 3 daňového poriadku, postupoval podľa
všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 daňového poriadku),
pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami,
ktoré boli poučené o procesných právach a povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového poriadku).

Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového
poriadku) a v neposlednom rade vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu
ako napríklad zaslané dožiadanie alebo predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa
§ 3 ods. 8 daňového poriadku právom a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb

podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Zákonný postup
správcu dane, ktorý prihliadal na všetky dôkazy zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť
ako postup v neprospech daňového subjektu.
K námietke týkajúcej sa predvedenia O. O., žalovaný uviedol, že správca dane neúspešne predvolával
splnomocneného zástupcu spol. Ostwerke, s.r.o. O. O., ktorý sa dňa 19. marca 2013 telefonicky

skontaktoval so správcom dane. Tvrdil, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad
Trenčín, pretože je dlhodobo odcestovaný v zahraničí a uviedol, že po návrate zo zahraničia koncom
mája 2013 sa dohodne so zamestnancom správcu dane na termíne, kedy sa osobne dostaví k správcovi
dane. Následne O. O. zamestnancovi správcu dane oznámil, že účtovné doklady tejto spoločnosti nemá
a súčasný konateľ spol. Ostwerke, s.r.o. zomrel. O. O. sa do dňa spracovania protokolu

neskontaktoval so správcom dane. Správca dane nepostupoval v rozpore so zákonom, keď nepožiadal
políciu o predvedenie svedka, pokiaľ sa O. O. zdržuje v zahraničí. Správca dane
vykonával daňové kontroly u obchodných partnerov žalobcu, pričom zistil, že spol. Ostwerke, s.r.o.
deklarovala faktúrami obchody s mäsom a mäsovými výrobkami, v skutočnosti však
tovarvdeklarovanommnožstvenenakupovalaaninepredávala,pričomspol.Ostwerke,s.r.o.kukontrole

nepredložila žiadne doklady, a preto kontrola dane bola vykonaná na základe pomôcok. Správca dane
pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní vždy prihliadol na skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku).
Zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa
na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf/25/2010, žalovaný uviedol, že
v prípade citovaného rozsudku ide o odlišný prípad. Správca dane postupoval v súlade s názorom
vysloveným v citovanom rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že spol. Ostwerke, s.r.o. vystavovala faktúry
bez skutočného dodania tovarov s následným uplatnením odpočtu DPH bez jej odvedenia do štátneho
rozpočtunapredchádzajúcomstupni.Žalovanýuzavrel,žeekonomickýmdôvodomobchodnejtransakcii

nemôže byť odpočítanie dane z faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

3. k námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď
nezrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný uviedol, že podrobne preskúmal rozhodnutie
prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane

vychádzalo z podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca
dane dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, odôvodnenie je zrozumiteľné
a presvedčivé.

4. k námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný uviedol, že dokazovanie v daňovom konaní
nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania
i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosťdaňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 401/09-17,
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn. 4Sž/136/1999). Daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje

tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady
podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,

hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
kpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujepraktické

vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
Žalobcajepovinnýviesťsvojuevidenciu,uskutočňovaťsvojučinnosťapreverovaťsisvojichobchodných
partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne
preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Skutočnosť,
že v súčasnosti dodávateľ t.j. spol. Ostwerke, s.r.o. nepodáva daňové priznanie a táto spoločnosť

je fakticky nezastihnuteľná, nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v
obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu
dane. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval odvolaním napadnuté rozhodnutie a posudzoval
jeho správnosť v nadväznosti na námietky uvedené v odvolaní a predložené dôkazy. Ak

žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný ich predložiť už počas daňovej
kontroly, následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní a najneskôr v odvolacom konaní.
ŽalobcanepredložilžiadnezCMRnajneskôrvodvolacomkonaní.Predmetomsúdnehoprieskumumôžu
byť len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný ako
odvolací orgán vyporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom

preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu
na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti
O.s.p.. V daňovom konaní platí nielen zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní
kompetentným orgánom, ale i zásada prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od všeobecného
správneho konania, v ktorom platí zásada vyhľadávacia.

5. v súvislosti s námietku žalobcu, že v danej veci sa ide o reťazový obchod, a teda, že účastník
reťazového obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný poukázal na vyhlásenie
žalobcu, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome nikdy na
žiadnom reťazovom obchode. Žalobca zaujal v žalobe opačný názor a vyhlásil, že obchod

bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre správne uplatnenie dane
dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky sú nepohyblivé. Podnikateľ,
účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa právo disponovať s tovarom ako
vlastník, len, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto vyjadrenie nie je možné vykladať
tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné, či podnikateľ nakladal s tovarom ako vlastník. V

priebehu reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné posudzovať samostatne a správne
identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí z neho priznať daň a odviesť ju do
štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine dodania tovaru. Formálne vystavenie
dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje len zapojenie obidvoch účastníkov do
transakcií a bez ďalších dôkazov nepreukazuje reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Žalovaný

konštatoval, že reťazový obchod nie je problém za podmienky, že pohyblivá dodávka tovaru skutočne ide
od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti. Správca
danezistil,že spol.Ostwerke,s.r.o.jeproblémový, resp.nekontaktnýsubjekt,svedkovia,ktoríboli
predvolávaní (bývalý konateľ spoločnosti G. D., splnomocnený zástupca spoločnosti O. O.) nepreukázali
objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili, manipulovali s ním a následne ho

dodávali odberateľom. O. O. uviedol, že doklady nemá a konateľ spoločnosti nežije. Spol. Ostwerke,
s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého tovaru. Na uplatnenie práva na odpočítanie dane
vzmysle§49vnadväznostina§51zákonaoDPHnepostačujeskutočnosť,žežalobca,ktorýsinárokuje
odpočítanie dane z predložených dokladov, formálne preukáže správcovi dane, že došlo k obchodnýmtransakciám. Žalobca nepreukázal, že daň bola reálne odvedená do štátneho rozpočtu. Spol. Ostwerke,
s.r.o. neodviedla daň do štátneho rozpočtu a u tejto spoločnosti je daň nevymožiteľná, a ak si žalobca
uplatnil odpočet dane, došlo tým k narušeniu princípu neutrality dane. Žalovaný uzavrel, že ak si žalobca

uplatnil odpočítanie dane z tovarov, z ktorých daň nebola odvedená, bol narušený princíp neutrality
dane. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznal odpočet dane, ktorá nebola
odvedená do štátneho rozpočtu.

Žalovaný v písomnom stanovisku poukázal na nezrovnalosti v žalobe v jej bodoch II., III. a údajov na

prvej a poslednej strane, pretože z podanej žaloby nebolo zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného
táto žaloba smeruje.

Krajský súd uznesením z 30. januára 2014 (č. l. 66) vyzval žalobcu na doplnenie žaloby tak, aby
bolo zrejmé, zákonnosť ktorého konkrétneho rozhodnutia žalovaného žiada preskúmať súdom. Žalobca
písomne podal opravu a doplnenie žaloby dňa 10. februára 2014 (č. l. 68) a uviedol, že žaloba smeruje

proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/
XXXX zo dňa 16. októbra 2013.

Súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 250c ods. 1
O.s.p.. O tom, že súd nevyhovel žiadosti o odklad vykonateľnosti bol žalobca písomne upovedomený

prostredníctvom svojho advokáta listom zo dňa 11. februára 2014, č. k. 13S 226/2013-70, ktorý bol
doručený advokátovi dňa 17. februára 2014.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, bez pojednávania

podľa § 250f ods. 1 O.s.p., pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom. Súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1
O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane dňa 3.
septembra 2012 začal vykonávať u žalobcu daňovú kontrolu na DPH na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie odpočtu DPH podľa zák.č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobia január až december 2009,
január až februára 2010, máj až júla 2010, máj až august 2011 a október až december 2011. Správca

dane vyhotovil dňa 6. júna 2013 protokol o výsledkoch zistenia daňovej kontroly číslo XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Vask a dňa 12. júla 2013 vydal rozhodnutie, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za
zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 216 226,10 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na
odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák.č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 zák.č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň

uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru
od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského
štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má
dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.Podľa § 71 ods. 2 písm. f/, g/ zák.č. 229/04 Z.z. v znení neskorších predpisov faktúra musí obsahovať:
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane,

jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka
je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných
knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 citov. zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré súd predmetom účtovníctva, a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.

Súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či daňové orgány

dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, či prebehlo riadne
daňové konanie a či rozhodli v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov ako aj v
súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Súd
zistil, že žalobné dôvody, z ktorých žiadal žalobca napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Súd k veci uvádza, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt
splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, osobitne upravuje zisťovanie preverovania základu
dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej

povinnosti daňového subjektu.

Predmetom tohto konania je teda preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 16. októbra 2013, ktorým na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013. Správca dane

vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september 2009 v sume 216 226,10 Eur podľa § 49 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z. s odôvodnením, že žalobca za uvedené zdaňovacie obdobie nesplnil zákonné
podmienky na uplatnenie práva odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke,
s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa -

polovičky, droby a prasiatka, z faktúr, ktoré už boli špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.
Ide faktúry číslo XXXXXXXX zo dňa 01.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 02.09.2009,
číslo XXXXXXXX zo dňa 03.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 03.09.2009, číslo XXXXXXXX
zo dňa 04.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 06.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 06.09.2009,
číslo XXXXXXXX zo dňa 06.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 07.09.2009, číslo XXXXXXXX zo

dňa 08.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 09.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 09.09.2009, číslo
XXXXXXXX zo dňa 10.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 10.09.2009, číslo XXXXXXXX zo
dňa 11.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 13.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 13.09.2009,
číslo XXXXXXXX zo dňa 13.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 13.09.2009, číslo XXXXXXXX zo
dňa 13.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 14.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 15.09.2009, číslo

XXXXXXXX zo dňa 16.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 16.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa
17.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 17.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 18.09.2009, číslo
XXXXXXXX zo dňa 20.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 20.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa
20.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 21.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 20.09.2009, číslo
XXXXXXXX zo dňa 21.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 22.09.2009, číslo XXXXXXXX zo

dňa 23.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 23.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 23.09.2009, číslo
XXXXXXXX zo dňa 27.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 28.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa
28.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 28.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 29.09.2009, číslo
XXXXXXXX zo dňa 30.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa 30.09.2009, číslo XXXXXXXX zo dňa
30.09.2009.

Súd k jednotlivým dôvodom uvedeným v žalobe uvádza:1. k namietanému porušeniu základných zásad daňového konania je potrebné uviesť, že z
administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane doručil žalobcovi dňa 13. mája 2013
Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly, na ktoré žalobca odpovedal

listom z 27. mája 2013. Správca dane ďalej žalobcovi doručil Protokol o výsledkoch zistení z daňovej
kontroly spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k týmto zisteniam. Žalobca sa k obsahu protokolu
vyjadril listom z 24. júna 2013 a následne správca dane dňa 11. júla 2013 prerokoval so žalobcom
jeho pripomienky k protokolu o čom bola spísaná zápisnica. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že žalobca bol správcom dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci výkonu

daňovej kontroly. Zo zistení daňovej kontroly je zrejmé, že správca dane mal pochybnosti o reálnom
uskutočnení zdaniteľného obchodu. Preto žalobca nemohol očakávať iný záver v prvostupňovom
rozhodnutí, nemohlo ísť o prekvapivé a neočakávaného rozhodnutie. Žalobca v súvislosti s námietkou o
nedostatočnej súčinnosti správcu dane a ním ako daňovým subjektom poukázal na znenie ust.
§ 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého je povinnosť daňového subjektu preukazovať
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania. Súd sa s týmto výkladom citov. ustanovenia daňového poriadku nestotožnil, pretože
daňový subjekt je povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane,
alebo ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/ cit. zákona) a teda nielen tie skutočnosti, na ktoré ho
vyzval správca dane. Podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach postupom

daňových orgánov tým, že správca dane bol povinný uviesť, resp. označiť aké konkrétne návrhy
a doklady, ktoré mal predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného
obchodu, tak takéto tvrdenie nie je v súlade so zákonom.
Preto súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú.

2. K námietkam súvisiacim s nevyužitím inštitútu predvedenia svedka O. O. inštitút, nesprávneho
voľného hodnotenia dôkazov, nesprávneho právne posúdenie veci, a hodnotenia hospodárskej kauzy
vo vzťahu k samotnému typu právneho úkonu súd uvádza, že

- z administratívneho spisu je zrejmé, že O. O. telefonoval dňa 19. marca 2013 telefonoval správcovi

dane s tým, že je dlhodobo odcestovaný a teda sa dňa 8. apríla 2013 nemôže dostaviť na Daňový úrad
Trenčín. Po návrate zo zahraničia koncom mája 2013 sa telefonicky dohodne so zamestnancom správcu
dane na novom termíne podania svedeckej výpovede. O. O. sa už so správcom dane neskontaktoval,
je zrejmé, že sa zdržiava v zahraničí a táto skutočnosť bráni jeho predvedeniu. Správca dane z tohto
dôvodu nepožiadal o predvedenie O. O. a súd uzavrel, že nepostupoval v rozpore so zákonom.

- miestnym zisťovaním bolo preukázané, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. sa na adrese uvedenej v
obchodnom registri nenachádza, a ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste č.
14 v Banskej Bystrici nemá označené sídlo. Splnomocnený zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. O.
O., ani bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. G. D. na žiadosť správcu dane o zapožičanie

dokladov spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nereagovali a doklady správcovi dane nepredložili. O. O., hoci
ho správca dane opakovane predvolával na výsluch, sa k správcovi dane neustanovil, do telefónu sa
správcovi dane vyjadril, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a konateľ spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. zomrel. G. D. musel byť pred správcu dane predvedený orgánmi polície, nakoľko zásielka s
predvolaním sa opakovane vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Svedok G. D., ktorý

bol v zdaniteľnom období február 2010 konateľom spol. Ostwerke, s.r.o., nevedel pred správcom dane
uviesť žiadne podrobnosti zdaniteľných plnení, nevedel kto vybavoval prepravu mäsa a kde sa tovar
vykladalnapriektomu,žebolprítomný prinakládkeavykládke,nevedel,akoprebiehalamanipulácia
s mäsom, kto mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo strany žalobcu mäso
preberal, nevedel s kým uzatváral za spoločnosť Ostwerke, s.r.o. zmluvy, na nikoho si

nepamätal, hoci tvrdil, že osobne uzatváral zmluvy k dodávke mäsa, nevedel kto prepravu objednal, kto
ju realizoval, ani kde skončila preprava tovaru. Správcovi dane neboli predložené doklady spoločnosti
Ostwerke, s.r.o., táto spoločnosť je spoločnosťou, ktorá sa na adrese sídla nenachádza, so správcom
dane nekomunikuje. Nebolo preukázané, že spol. Ostwerke, s.r.o. odviedla do štátneho rozpočtu DPH
na výstupe z faktúr, ktoré vystavila vo februári 2010 žalobcovi. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného,

že k reálnemu zdaniteľnému plneniu uvedenému na sporných faktúrach medzi spoločnosťou Ostwerke,
s.r.o. a žalobcom nedošlo. K CMR, ktoré žalobca predložil až dodatočne po uzavretí daňovej kontroly
protokolom a po vydaní napadnutých rozhodnutí, je potrebné uviesť, že podľa uvedených dokladov tovar
dodala žalobcovi spol. PARADISSE a išlo o iné zdaňovacie obdobie ako je v danej veci.- k námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave a že správca dane nezisťoval ekonomický
dôvod daňovej transakcie súd považuje za rozhodujúce, že ak medzi odberateľom a dodávateľom nie je
preukázané reálne zdaniteľné plnenie a napriek tomu dodávateľ vystaví odberateľovi faktúru, jediným

ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej výhody, ktorá vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik, pretože neodvedená DPH na výstupe zo strany dodávateľa
pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik. Ani táto námietka žalobcu nie je
dôvodná.

Súd nepovažuje tieto žalobné námietky za dôvodné.

K námietkam súvisiacim s pochybnosťami pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, ďalej
k dôkazom - CMR, ktoré podľa tvrdenia žalobcu preukazujú existenciu prepravovaného tovaru a k
námietke o disponovaní tovaru obchodníkom ako vlastníkom v reťazci obchodov (žalobné dôvody
pod bodmi 3,4,5) súd uvádza, že z prvostupňového rozhodnutia ako aj z napadnutého rozhodnutia

žalovaného jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre zistenie skutkového stavu, aké
úvahy viedli daňové orgány pri hodnotení dôkazov a na základe akých zistení dospeli daňové orgány k
právnemu záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa § 49 zák.č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie roku
2009.

Tak, ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom predložené CMR, ktoré žalobca považoval za dôkazy
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia v zdaňovacom období jún 2009, sa týkali iného
zdaňovacieho obdobia a išlo o dodávky tovaru od iného dodávateľa (spol. PARADISSE s. r. o.), teda
nie od spol. Ostwerke, s.r.o., pričom v danej veci súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného,

ktorý neuznal žalobcom uplatnený nárok na odpočet DPH z faktúr práve od spol. Ostwerke, s.r.o..
V ďalšej námietke žalobca pôvodne tvrdil, že sa vedome nezúčastnil na žiadnom reťazovom obchode,
avšak v žalobe už účasť na reťazovom obchode nepoprel, pričom ale tvrdil, že pre správne uplatnenie
dane v takomto obchode je dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky
sú nepohyblivé a počas reťazového obchodu je nepodstatné, či podnikateľ nakladal s tovarom ako

vlastník. V priebehu reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné posudzovať samostatne a
správne identifikovať dodávku. Žalovaný v súvislosti s touto námietkou konštatoval, že reťazový obchod
nie je problém za podmienky, že pohyblivá dodávka tovaru skutočne ide od dodávateľa ku konečnému
odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti. V danej veci nie je pochýb o tom, že
spol. Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého tovaru a ak si žalobca uplatnil

odpočet dane, došlo tým k narušeniu princípu neutrality dane, a preto žalobcovi nebol priznaný odpočet
DPH v súlade so zákonom.
Ani uvedené námietky (3, 4, 5) súd nepovažoval za dôvodné.

Žalovaný správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podmienky uvedené v § 49

ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to
zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok
na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si

platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a,
že prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Existencia materiálneho
plnenia a existencia faktúr s predpísanými zákonnými náležitosťami sú síce nevyhnutnými podmienkami
uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH, nie sú však postačujúcimi podmienkami pre priznanie tohto

práva (práva na odpočet DPH), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia zo strany dodávateľa uvedeného
na faktúrach. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu
na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek
peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným
prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku

na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na
základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho
plnenia.Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré
správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, že žalobca za zdaňovacie obdobie
september 2010 nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ a § 51 ods.

1, § 71 ods. 1, písm. a/, zák.č. 222/2004 Z.z. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Krajskýsúdrozhodolonáhradetrovkonaniapodľa§250kods.1O.s.p..Žalobcanemalvkonaníúspech,
a preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.