Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/467/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213224941
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213224941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.RenátyGavalcovejačlenovsenátu

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: BECK FINANC, s.r.o., so
sídlomRožňavská1,Bratislava,IČO:35830522,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaDvorecký
& Bohunický s.r.o., so sídlom Lermontovova 18, Bratislava, IČO: 35 967 421, proti odporcovi: O. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. O. XX, o zaplatenie 454,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 17. decembra 2014, č.k. 14C/268/2013-35 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky
z r u š u j e a vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd zamietol návrh navrhovateľa, odporcovi nepriznal náhradu trov
konania a určil, že ako neprijateľná podmienka je neplatné ustanovenie zmluvy v časti II. bod 8: „V
prípade, ak sa nájomca dostane s platením nájomného alebo jeho časti podľa splátkového kalendára do
omeškania, má prenajímateľ právo na zmluvnými stranami dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z
dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia. V prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania
so splácaním viac ako tri mesiace so splácaním akejkoľvek splátky alebo jej časti, stávajú sa zvyšné

splátky splatnými. V prípade, ak je dohodnutá rozdielna výška a počet splátok v tejto Nájomnej zmluve a
v splátkovom kalendári, platí výška jednotlivých splátok a ich počet dohodnutý v splátkovom kalendári.
V prípade pochybností platí, že splátky nájomného sú dohodnuté v rovnomernej výške a sú splatné
mesačne.“
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52
ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1, 2 O.z., §
2 zákona č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, § 4

ods. 1, § 4 ods. 2 písm. g) a i), § 4 ods. 3, § 3 ods. 1 cit. zákona, § 517 ods. 1, 2, § 549 ods. 1, 2
O.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 107 ods. 3 O.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.,
keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 9. júla 2009 na
predtlačenom formulári navrhovateľa zmluvu označenú pojmovo ako kúpna zmluva, nájomná zmluva s
následnou kúpou prenajatej veci. Ako predmet zmluvy označili zmluvné strany druh tovaru, a to Merino
deka 2x, parný čistič, nože, vozík v celkovej kúpnej cene 499,00 eur. Vo formulári je ďalej vyplnená
kolónka nájomná zmluva, kde cena tovaru je uvedená sumou 499 eur, z ktorých malo byť zaplatené

pri podpise zmluvy záloha vo výške 0 eur a prvá mimoriadna splátka nájomného vo výške 110,00 eur
a v zostávajúcej časti čiastka nájomného má predstavovať 389 eur, pričom celková cena je určená
sumou 654,60 eur a zostávajúca cena nájomného 544,60 eur. Zostávajúca cena mala byť uhradená v
20 mesačných splátkach po 27,23 eur a zmluva uzatvorená na dobu 20 mesiacov s uhradením prvejmimoriadnej splátky dňa 11. júla 2009. Z predloženej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania
súd zistil, že medzi účastníkmi konania vznikol občianskoprávny vzťah s prvkami kúpnej a nájomnej
zmluvy, pričom tento vzťah je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zmluva o prenájme s následnou kúpou veci, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným, nie je vylúčená z
pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preskúmal účastníkmi uzavretú
spotrebiteľskú zmluvu, pričom zistil, že táto zmluva neobsahuje všetky náležitosti citované vo vyššie
uvedenom ustanovení zákona. V zmluve chýbajú náležitosti poukazujúc na § 4 ods. 2 a to celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (zo samotnej

zmluvy nie je zrejmá presná výška poskytnutého spotrebiteľského úveru, nakoľko navrhovateľ používa
veľmi nejasnú terminológiu pri označovaní jednotlivých označovaní zmluvy, chýba ďalej ročná úroková
sadzba, výška a počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj ročná percentuálna
miera nákladov a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný
kalendárny rok. Z uvedeného dôvodu je potrebné zmluvu považovať za zmluvu bez úrokov a bez

poplatkov. Vzhľadom na obsahové náležitosti formulárovej zmluvy však súd považuje predmetnú zmluvu
za neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon, z ktorého jednotlivé ustanovenia tak, ako sú špecifikované
majú mätúci vplyv na spotrebiteľa a preto ich považuje súd za neplatné. Takto formulovaná zmluva
podľa názoru súdu nespĺňa základné požiadavky kladené na právny úkon v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka a to v časti určitosti a zrozumiteľnosti. Keďže zmluva je neplatná podľa názoru

súdu, účastníci zmluvného vzťahu by si mali vydať navzájom plnenia, ktoré touto zmluvou získali. V
prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká
od samotného vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku
takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia lehota začne plynúť odvtedy, kedy sa oprávnený
dozvie, že bezdôvodné obohatenie bolo získané a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený zvyčajne

dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, avšak môže sa o nich dozvedieť aj
neskôr. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 5.decembra 2013, pričom neplatný právny úkon -
spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená dňa 9.júla 2009, teda trojročná objektívna premlčacia lehota
na uplatnenie si práva navrhovateľa uplynula dňa 10.júla 2012 a najneskoršie týmto dňom musela
uplynúť aj subjektívna premlčacia lehota, ktorá môže plynúť len v rámci lehoty objektívnej. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Navrhovateľ predložil súdu taktiež
všeobecné zmluvné podmienky, v zmysle ktorých časti II. Osobitné ustanovenia pre nájomnú zmluvu
s následnou kúpou prenajatej veci bod 8.: „V prípade, ak sa nájomca dostane s platením nájomného
alebo jeho časti podľa splátkového kalendára do omeškania, má prenajímateľ právo na zmluvnými
stranami dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do

zaplatenia. V prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania so splácaním viac ako tri mesiace so
splácaním akejkoľvek splátky alebo jej časti, stávajú sa zvyšné splátky splatnými. V prípade, ak je
dohodnutá rozdielna výška a počet splátok v tejto Nájomnej zmluve a v splátkovom kalendári, platí
výška jednotlivých splátok a ich počet dohodnutý v splátkovom kalendári. V prípade pochybností platí,
že splátky nájomného sú dohodnuté v rovnomernej výške a sú splatné mesačne. Súd vyslovil túto časť

zmluvy, že sa jedná o neprijateľné úverové podmienky podľa § 153 ods. 3 O.s.p.. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
v konaní však mu žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania ani
nepriznal.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu nesprávne právne
posúdenej veci a nepoužitia správneho ustanovenia právneho predpisu v časti, v ktorej návrh zamietol,
v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keď
z dôvodu nepresvedčivého odôvodnenia vyslovenia dojednania o zmluvnej pokute ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1

písm. f) O.s.p. zrušil. Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že návrh na vydanie
platobného rozkazu v právnej veci navrhovateľa proti odporcovi bol Okresnému súdu Dunajská Streda
doručený dňa 05.12.2013 a v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 O.s.p. je konanie začaté dňom, keď došiel
súdu návrh na jeho začatie, alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína. Právo,
ktoré je predmetom tohto konania, bolo uplatnené pred dňom 01.05.2014, kedy nadobudol účinnosť §

5b zákona č. 250/2007 Z.z. rovnako aj konanie pod sp. zn. 14C/268/2013-35 bolo začaté pred dňom
účinnosti predmetného ustanovenia. Predmetné konanie je teda súdnym konaním, na ktoré sa nemôže
vzťahovať uvedené novelizujúce ustanovenie. Spätná účinnosť právnych noriem je pripustiteľná iba v
prípadoch, kedy zákon takúto spätnú účinnosť predpokladá. Opak by predstavoval závažné porušenieviacerých zásad, ktoré k právnemu štátu neodmysliteľne patria a to zásadu právnej istoty, legitímnych
očakávaní, zákonnosti, ale aj dodnes platnú rímsko-právnu zásadu iura quaesita (princíp ochrany
dobromyseľne nadobudnutých práv). V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na Nález Ústavného súdu

ČR zo dňa 03.06.2009 sp. zn. ÚS 420/2009, Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 215/94, Nález
Ústavného súdu SR PL.ÚS 16/95, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sž 20/2010. Navrhovateľ je toho názoru,
že na predmetný právny nárok ako na náhradu vyplývajúcu zo spotrebiteľského záväzkovo-právneho
vzťahu sa ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa musia aplikovať rovnako a teda v súlade
s normami upravujúcimi časovú pôsobnosť. Ďalej navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že súd prvého

stupňa zároveň vo výrokovej časti rozsudku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyslovil dojednanie o
zmluvnej pokute, pričom v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom neopísal rozhodujúce skutočnosti,
ktoré súd viedli k takémuto právnemu posúdeniu. Bol toho názoru, že odôvodnenie rozsudku v časti
vyslovenia zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je nepostačujúce, nakoľko neuvádza
dostatočne presvedčivú právnu argumentáciu, ktorá by odôvodňovala takéto rozhodnutie vo veci a z
toho dôvodu je v rozpore s právom na spravodlivý proces.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento

opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné len
v časti v ktorej súd určil zmluvnú podmienku za neprijateľnú, ktorý výrok je potrebné postupom podľa §

221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušiť, keď v zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania
nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v týchto výrokoch vecne správny a je potrebné
ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť .

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/268/2013 je návrh navrhovateľa,

ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 454,60 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, závislý výrok o náhrade trov konania ako aj výrok
rozhodnutia, ktorým súd určil, že zmluvná podmienka v časti II. bod 8 je neprijateľná podmienka a z

toho dôvodu je aj neplatná.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, prečo by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu ohľadne zamietnutia

návrhu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým
dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa
vo veci samej je v celom rozsahu nedôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ - spoločnosť BECK FINANC, s.r.o. so sídlom Rožňavská 1,
Bratislava, IČO: 35 830 522 uzatvoril s odporcom nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci
č. 29010964 a to dňa 09.07. bez uvedenia čitateľného roku, kedy bola uzavretá zmluva. Z návrhu
navrhovateľa vyplýva, že predmetná zmluva bola uzavretá dňa 09.07.2009. Predmetom zmluvy - druh
tovaru bolo merino deka 1 ks, merino deka 1 ks, parný čistič 1 ks, nože 1ks, vozík 1 ks, keď bola

uvedená kúpna cena celkom v eurách 499,- a v slovenských korunách 15.032,- Sk. Ďalej zo zmluvy
vyplýva, že krížikom je zaškrtnuté prevzatie tovaru osobne pri podpise zmluvy a v spodnej časti tejto
nájomnej zmluvy je uvedené, že cena tovaru s DPH predstavuje 499,- eur, záloha nájomného pri
podpise zmluvy 0,- eur, prvá mimoriadna splátka nájomného 110,- eur, zostávajúca čiastka 389,- eur,finančné navýšenie 155,60 eur, cena celkom 654,60 eur/19.720,- Sk, zostávajúca cena nájomného
544,60 eur, zostávajúca cena bude uhradená v 20 mesačných splátkach po 27,23 eur, nájomná zmluva
je uzatvorená 20 mesiacov, uhradenie prvej mimoriadnej splátky dňa 11.07., nečitateľný rok, konečná

splatnosť spotrebiteľského úveru 11.03.2011, ročná percentuálna miera nákladov bez uvedenia výšky.
Z návrhu navrhovateľa ďalej vyplýva, že odporca zaplatil prvú mimoriadnu splátku vo výške 110,- eur a
zvyšné mesačné splátky hradil čiastočne a to dňa 22.02.2010 vo výške 40,- eur, 20.08.2010 vo výške
50,- eur. Navrhovateľ od predmetnej zmluvy neodstúpil. Odporca ku dňu podania návrhu neuhradil
navrhovateľovi sumu vo výške 454,60 eur s príslušenstvom, keď zároveň okrem jej zaplatenia sa

navrhovateľ domáha aj dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý deň omeškania až do
zaplatenia a taktiež sa domáha aj zákonných úrokov z omeškania. Z osobitných zmluvných ustanovení
prekúpnuzmluvuII.bod8vyplýva,ževprípade,aksanájomcadostanesozaplatenímnájomnéhoalebo
jeho časti podľa splátkového kalendára do omeškania, má prenajímateľ právo na zmluvnými stranami
dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia.
V prípade ak sa nájomca dostane do omeškania so splácaním viac ako tri mesiace, so splácaním

akejkoľvek splátky alebo jej časti stávajú sa zvyšné plátky splatnými.

Základnou spornou otázkou vychádzajúc z obsahu odvolania navrhovateľa bolo, či súd prvého stupňa
postupoval správne, keď otázku premlčania posúdil podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákon
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec neobsahoval,

pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ustanovení § 387 a nasl. Obch.z.
a ustanovení § 100 a nasl. O.z. Právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre
spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. S poukazom na
to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle ustanovenia § 497 až
§ 507 Obch.z. s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských

úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení
Občianskeho zákonníka a to i v otázke premlčania práva navrhovateľa. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť
zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska
aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka

prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva.

Súd prvého stupňa v danom prípade postupoval správne, keď aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. V danom prípade síce odporca nenamietal
premlčanie uplatneného nároku navrhovateľom, v zmysle súdom prvého stupňa správne aplikovaného

ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 bolo potrebné
aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez
ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa. Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá
bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.)
došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe

ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája
2014.V§29bZákonač.102/2014boliprijatéprechodnéustanoveniakúpravámúčinnýmod01.05.2014,
nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Vychádzajúc z uvedeného, teda pokiaľ
súd prvého stupňa rozhodoval o nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo

spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z.z.
(na základe novely vykonanej Zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnou od 01.05.2014), bol oprávnený a
zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá
retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa
predchádzajúcej právnej normy. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti

novej právnej normy, právne nároky (vyplývajúce zo zmluvy o preprave osôb) sa posudzujú podľa
doterajších predpisov. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd prvého stupňa správne na premlčanie
nároku navrhovateľa v tomto konaní prihliadal; na základe princípu nepravej retroaktivity právnychnoriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol preto povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba na námietku dlžníka.

Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3
MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu,
ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho
zákonníka.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1,2 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania potvrdil.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacou námietkou navrhovateľa ohľadne časti rozhodnutia, v ktorej

súd prvého stupňa v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodnutú v
časti II. bod 8 nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci č. 290109645, kde však súd dospel
k inému právnemu záveru ako súd prvého stupňa.

V zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. prvostupňový súd určil, že ako neprijateľná podmienka je neplatné

ustanovenie zmluvy v časti II. bod 8: „V prípade, ak sa nájomca dostane s platením nájomného
alebo jeho časti podľa splátkového kalendára do omeškania, má prenajímateľ právo na zmluvnými
stranami dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do
zaplatenia. V prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania so splácaním viac ako tri mesiace so
splácaním akejkoľvek splátky alebo jej časti, stávajú sa zvyšné splátky splatnými. V prípade, ak je

dohodnutá rozdielna výška a počet splátok v tejto Nájomnej zmluve a v splátkovom kalendári, platí
výška jednotlivých splátok a ich počet dohodnutý v splátkovom kalendári. V prípade pochybností platí,
že splátky nájomného sú dohodnuté v rovnomernej výške a sú splatné mesačne.“
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom na obsahové náležitosti formulárovej
zmluvy je potrebné považovať predmetnú zmluvu za neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon, nakoľko

tak ako je formulovaná, nespĺňa základné požiadavky kladené na právny úkon v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka a to v časti určitosti a zrozumiteľnosti. Keďže zmluva je neplatná podľa názoru
súdu, účastníci zmluvného vzťahu by si mali vydať navzájom plnenia, ktoré touto zmluvou získali. V
prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká
od samotného vzniku právneho úkonu.

Zhodne ako súd prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je absolútne
neplatná z dôvodu jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť
v zmysle ust. 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného, preto odvolací súd na rozdiel od
súdu prvého stupňa dospel k záveru, že ak je predmetná nájomná zmluva absolútne neplatná, tak v
danom prípade nie je možné určiť zmluvnú podmienku takejto zmluvy za neprijateľnú, pretože táto je

v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka od samotného počiatku absolútne neplatná a teda ničotná,
neexistujúca.

Na základe uvedeného je tak odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej veci neboli v zmysle ust.
§ 153 ods. 3 O.s.p. splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky

uvedenej v časti II. bod 8 nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci č. 290109645 a preto
rozsudok súdu prvého stupňa nie je v tejto napadnutej časti vecne správny. Za takejto situácie, keďže
rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti bolo vydané bez návrhu a dôvody, pre ktoré bolo vydané
neexistovali, odvolací súd analogicky postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému
navrhovateľovi. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.