Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 22C/259/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228236
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212228236.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v
konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom

rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom - povinným: M. H., J.. XX.X.XXXX a rozsudkom rozhodol tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu 175,- eur a titulom nemajetkovej
ujmy sumu 165,96 eur a nahradiť trovy konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním postupom podľa ust. § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) zmenu
exekútora. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom M. H., J.. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie, súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 877/2004. V exekučnom konaní
vedenom podľa ust. § 44 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa 10.3.2011 o zmene súdneho exekútora.

Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, vyčíslenú v žalovanej výške. Majetková škoda predstavuje
náhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsčinnosťoužalobcuuskutočňovanouvovecisprávya
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútora a rozhodnutím o ňom a je stanovená vo výške hmotnej škody na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje za nesprávny úradný
postup Okresného súdu Košice II, ktorý podľa názoru žalobcu, v dôsledku jeho nesústredenej činnosti

takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, zasiahol do výkonu majetkových práv
žalobcu. Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tejto žaloby
na žiadosť nereagoval pozitívne.

Okresný súd Košice II uznesením č. 22C/246/2012 - 9 zo dňa 9.10.2012 konania vedené na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn.: 22C/246/2012, 22C/247/2012, 22C/250/2012, 22C/259/2012, 22C/267/2012
spojil na spoločné konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 22C/246/2012 (č.l. 9).

OkresnýsúdKošiceIIuznesenímč.22C/246/2012-50zodňa14.2.2014,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa 15.4.2014 každú z vecí, ktorá bola spojená na spoločné konanie vedené na Okresnom súde

Košice II pod sp. zn. 22C/246/2012, vylúčil na samostatné konania vedené pod sp. zn. 22C/246/2012,
22C/247/2012, 22C/250/2012, 22C/259/2012, 22C/267/2012 (č.l. 17).

Kžalobesapísomnevyjadrilžalovanýpodanímdoručenýmsúdudňa28.1.2013(č.l.32spisuOkresného
súdu Košice II, č. 22C/246/2012), v ktorom uviedol, že žaloba žalobcu je zmätočná, keď žalobca

neuviedolspisovúznačkupríslušnéhoexekučnéhokonania,ktoréjevedenénasúde,chýbajúrelevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum,
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, čím žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody, keďže nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Žalobca

neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Jednak žalobca namieta „nezákonné konanie“ v
podobenerozhodnutiaonávrhunazmenusúdnehoexekútoravzákonomstanovenejlehote,alezároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.
Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie.
Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej,

či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť
podania ústavnej sťažnosti, teda že využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania.
Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Z ust. § 15 a 16 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby
o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná poukázala na to, že prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobné návrhy, ktoré boli spojené do tohto konania boli okresnému súdu
doručené už dňa 27.9.2012 je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, ale skôr
a žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaná informovala súd,
že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo
žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola

doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia
súdu resp. uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu
na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp.

jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik majetkovej ujmy. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať jeho nárok na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. , preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnenévšetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu
súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu exekútora. Pripustil, že v niektorých prípadoch

mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takého návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol
dodržal zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie
pôvodného exekútora a súčasne postúpil exekučný spis novému exekútorovi. V prípadoch podozrenia,

že exekučný súd nekonal o návrhoch žalobcu na zmenu exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť
účinný prostriedok nápravy, ktorým je sťažnosť predsedovi súdu pre porušovanie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil,
zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa
rozhodlo, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony

(výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie a vyčíslenie trov pôvodným exekútorom,
doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného
exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup.
Žalobca k existencii prieťahov v konaní uviedol, že v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade

škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom
konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie prieťahov v konaní

nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný vzhľadom na vyššie
uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Efektívnosť a rýchlosť súdneho
konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.,
ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade
sťažnosti za prieťahy podľa § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch.

K materiálnej škode žalovaný uviedol, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady škody
pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175,- eur. Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona je okrem iného nevyhnutné preukázať
existenciu škody. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si

uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov a žalovaná má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia tým, že
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor,
že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani zmenšenie majetku
poškodeného ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa

zák. č. 514/2003 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.
K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v pomernej výške k čiastke 663,88 eur (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za
prieťahy na rok) podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou
za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať porušenie práva na súdnu ochranu.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca vychádzal z viacerých nálezov Ústavného súdu SR a v súvislosti
s tým na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniuprípaduzostranysúdu,pričomkaždéprípadovéokolnostisúosobitnéavychádzaťzpaušálnej
sumy je nesprávna úvaha. Žalobca sťažnosť na Ústavnom súde SR nevyužil, preto je neprijateľné,
aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu a navyše,

keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Žalobca zároveň opomenul, že pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žaloby nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný
nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch. Z ust. § 5 ods. 1 a § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie

práva na náhradu škody podľa tohto zákona je nevyhnutné, okrem existencie nesprávneho úradného
postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami. Pričom v danom prípade nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu.Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol v zákonom
ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaný má za to, že stav,
vktoromsažalobcaocitolsizavinilsámatospôsobomvykonávaniapodnikateľskejčinnosti,pasivitoupri
obhajovaní svojich práv a najmä, je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené
a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. považuje žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a navrhol, aby
Okresný súd Košice II žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania.

Na pojednávanie nariadené na 23.1.2015 boli riadne a včas predvolaní právny zástupca žalobcu a
žalovaný. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickým podaním doručeným súdu

dňa 16.1.2015 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu z dôvodu, že žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Košice II. Navrhol, aby súd zrušil
nariadené pojednávanie a až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného
sudcu v prejednávaní veci nepokračoval (č.l. 48).

Súd elektronickým podaním zo dňa 22.1.2015 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že jeho žiadosti
o zrušenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko ním uvádzané skutočnosti považuje za nedôvodné.
O námietke žalobcu o zaujatosti sudkyne konajúcej v predmetnej veci rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn. 3NcC/60/2012 zo dňa 19.10.2012 tak, že (pôvodne) konajúca sudkyňa JUDr. Slávka
Zborovjanová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci, ktoré uznesenie bolo

právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 26.11.2012 (č.l. 31). Cit. uznesenie Krajského súdu v
Košiciach sa nachádza v spise Okresného súdu Košice II č. 22C/246/2012 (č.l. 24) aj s dokladom o
doručení právnemu zástupcovi žalobcu. Opatrením predsedu Okresného súdu Košice II č. 16/2014 zo
dňa 1.10.2014 bola predmetná vec pridelená sudkyni JUDr. Adriane Szaniszlovej, ktorá skutočnosť bola
právnemu zástupcovi žalobcu písomne oznámená dňa 29.12.2014 s poučením podľa ust. § 14 ods. 1

O.s.p. (č.l. 45). Žalobca nenamietal zaujatosť sudkyne JUDr. Adriany Szaniszlovej.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal.
Na základe uvedených skutočností v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 38Er/1115/2004 súd zistil, že dňa 17.5.2004 žalobca doručil
súdnemu exekútorovi Ing. Karolovi Mihalovi návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie
proti povinnému: Z.. M. H., J.. XX.X.XXXX, bytom v H., N. X na základe exekučného titulu - Notárskej

zápisnice uloženej v Zbierke listín pod číslom N1001/2004, NZ19647/2004, ktorú vyhotovil notár JUDr.
Ondrej Ďuriač so sídlom v Partizánskom, dňa 6.3.2004 na vymoženie istiny vo výške 11.970,- Sk s
príslušenstvom, ktoré príslušenstvo pozostáva z úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a trov konania
(č.l. 2).
Súdny exekútor Ing. Karol Mihal dňa 8.6.2004 doručil tunajšiemu súdu Žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sp. zn. (súdneho exekútora) EX 877/04 vo veci oprávneného - žalobcu proti
povinnému: Z.. M. H. pre vymoženie 11.970,- Sk istiny s príslušenstvom (č.l. 1).
Okresný súd Košice II vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 21.7.2004 (č.l. 10).
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.11.2010 navrhol zmenu exekútora (č.l. 13).
Pôvodný exekútor exekučný spis predložil súdu dňa 28.12.2010 (č.l. 14).

Okresný súd Košice II ako exekučný súd uznesením zo dňa 10.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.4.2013, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil (č.l 15).

Podľa ust. § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 1.3.2004 do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a

súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie.Podľa ust. § 238 ods. 1 a 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,

§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania mal
nesporne preukázané, že žalobca sa písomne obrátil na žalovaného ako na príslušný orgán so svojim
nárokom na náhradu škody. Žalovaný ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil a preto sa
žalobca obrátil so svojim návrhom na súd.

K žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Košice II ako exekučného
súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn.: 38Er/1115/2004 súd konštatuje, že z vykonaného
dokazovania (z obsahu spisu 38Er/1115/2004) jednoznačne vyplýva, že exekučný súd konal priebežne,
vo veci rozhodol uznesením zo dňa 10.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2013, ktorým
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Z cit. ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku vyplýva,

že súd nemal stanovenú žiadnu zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora aj keby vyhovel
žiadosti oprávneného na zmenu exekútora tak, ako tvrdil žalobca vo svojej žalobe. Exekučný súd konal
priebežne, napriek tomu, že nemal žiadnu zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie (podľa názoru
žalobcu 30-dňovú lehotu), preto nie je preukázané, že by Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod
sp. zn. 38Er/1115/2004 nesprávne úradne postupoval, čo je predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Naviac v danom prípade z exekučného spisu vyplýva, že
potom čo súd uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, žalobca sa proti tomuto
uzneseniu odvolal a proti uzneseniu odvolacieho súdu podal aj dovolanie, ale až do právoplatného
skončenia veci dňa 10.4.2013 nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní, keďže zjavne v danom prípade
ani na to nebol dôvod. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené

hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z., preto
súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1O.s.p.nazákladezásadyúspechu.Odporca
mal vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto konaním si trovy konania v lehote 3 dní nevyčíslil a z

obsahu spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.