Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200368
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200368.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu

JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ N. H. U., C.
XXX, XXX XX W. B. T., v rade 2/ H. U., C. XXX, XXX XX W. B. T., právne zastúpení advokátkou:
Eva Kováčechová, AK W. XX, XXX XX X. X., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a
bytovej politiky, Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti pribratého účastníka: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00071-1/Pál zo dňa 21.01.2014, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcom v rade 1/, 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa domáhali v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) preskúmania
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00071-1/Pál zo dňa 21.01.2014,
ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Žilina pod č.s. 2008/C-7489/H1 zo dňa
05.02.2010 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol.
Žalobcovia v žalobe namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj nezákonnosť postupu

správnych orgánov. To znamená prvostupňové rozhodnutie Mesta Žiliny č.s. 2008/C-7489/H1 zo dňa
05.02.2010, ako aj následné rozhodnutie o odvolaní zo dňa 21.01.2014. Žalobcovia namietali zásah
do vlastníckeho práva s odôvodnením, že sú vlastníkmi a prevádzkovateľmi čerpacej stanice PHM,
ktorá plní funkciu obslužného zariadenia motoristom mesta Kysucké Nové Mesto, ako aj celého regiónu
dolných Kysúc, pričom má dlhoročnú tradíciu dobrého poskytovateľa služieb. Žalobcovia žiadali v rámci
prvostupňového konania, aby sa v ďalšom stupni projektovej dokumentácie vyriešila možnosť záberu
pozemkov tak, aby medzi telesom diaľnice resp. medzi tunelom a komunikáciou I/11 zostal pás pozemku

so šírkou 20m pre premiestnenie Čerpacej stanice PHM. V dôsledku realizácie predmetnej stavby
žalobcoviapríduajoďalšiepozemky,ktorésúvichvlastníctve.Premiestnenímčerpacejstanicesapodľa
odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neuvažuje. Z projektovej dokumentácie
vyplýva, že v dôsledku realizácie variantu I v modifikácii s hĺbeným tunelom Kysuca prídu žalobcovia
nielen o nehnuteľnosti, ktoré sú v ich vlastníctve, predovšetkým vo vlastníctve žalobkyne v rade 2/, ale
aj o prevádzku, ktorá predstavuje zdroj ich obživy. Žalobcovia namietajú, že v dôsledku obchádzania
zákona v územnom konaní prídu o tieto neoprávnene, nezákonne a v rozpore s ústavou.

Ďalej žalobcovia namietajú zásah do práva na priaznivé životné prostredie, práva na včasné a úplné
informácie o životnom prostredí - čl. 44 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a do práva na účasť v
konaní týkajúcom sa životného prostredia - čl. 6 Aarhuského dohovoru. Základnou námietkou, ktorú
predkladajú žalobcovia od začiatku konania je absencia relevantného a nevyhnutného podkladu -konkrétne záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona
č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyv na životné prostredie. Stavebné úrady postupovali v konaní bez
toho, aby mali k dispozícii jeden z nevyhnutných podkladov, ktorým je záverečné stanovisko z procesu

posudzovaniavplyvovnaživotnéprostredie.Obaorgánypostupujúnezákonne,vrozporesustanovením
§ 38 ods. 1 a 2 zákona o EIA a § 35 ods. 1 a ods. 2 Stavebného zákona. Rozhodnutie žalovaného je
v mnohom zmätočné a vnútorne protirečivé. Predmetom povoľovania v územnom konaní je iný variant
ako bol posudzovaný v procese EIA v rokoch 1996 až 1998. Záverečné stanovisko z roku 1998 bolo
výsledkom procesu EIA, ktorý sa uskutočnil v rokoch 1996 - 1998 na stavbu v tom čase označovanú

ako diaľnica D18. V tomto procese EIA boli hodnotené dva varianty navrhovanej činnosti:
a/ Variant I - nábrežný, ktorý presadzoval investor Slovenská správa ciest a ktorý bol v modifikovanej
podobe schválený v namietanom rozhodnutí o umiestnení stavby,
b/ Variant C - obchvat, ktorý prechádzal mimo zastavané územie Kysuckého Nového Mesta a ktorého
trasa viedla poza obed Radoľa.
Ministerstvo životného prostredia v Záverečnom stanovisku nestanovilo odporúčaný variant, iba

konštatovalo, že oba varianty sú porovnateľné. Uvedené znamená, že v namietanom územnom konaní
sa povoľuje variant, ktorý v predkladanej forme nebol nikdy posúdený v procese EIA. Poukazovali ďalej
na to, že záverečné stanovisko - proces EIA a štátna expertíza sú dva odlišné a nezameniteľné procesy.
Záverečné stanovisko z roku 1998 nie je možné použiť ako podklad pre povoľovacie konanie. Platnosť
záverečného stanoviska nebola v rozpore s ust. § 65 ods. 5 zákona predĺžená podľa § 37 ods. 7

zákona. Platnosť záverečného stanoviska EIA nie je možné predĺžiť prakticky navždy tým, že na jeho
podklade je vydané územné rozhodnutie - povolenie, ktoré sa však nikdy v praxi nevykoná a nerealizuje.
Podľa ust. § 65 ods. 5 zákona EIA mala byť platnosť záverečného stanoviska predĺžená, čo sa však
nestalo. Toto záverečné stanovisko tak stratilo svoju platnosť a v konaní, ktoré začalo v roku 2008 je
nepoužiteľné. Tieto skutočnosti potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8Sžp 27/2011 zo dňa

28.06.2012. To, že vo veci nastali významné zmeny potvrdil aj sám navrhovateľ stavby, nakoľko bolo
nutné overiť znovu všetky inžinierske siete v teréne a iné investície, ktoré mohli za tie roky vybudovať
alebo zmeniť, zmenili sa ceny, legislatíva, technické normy, smernice, presunuli sa tak kompetencie
štátnej správy na samosprávu, bola vykonaná transformácia dotknutých organizácií, zabezpečila sa v
roku 2006 nová dokumentácia pre územné rozhodnutia a stavebný zámer. Územné konanie, ktoré je

predmetom preskúmania začalo až na základe návrhu zo dňa 13.02.2008. Toto konanie teda nemohlo
automaticky predĺžiť platnosť záverečného stanoviska starého 10 rokov, t.j. v roku 1998. Žalovaný
uvádza, že vzhľadom na zmeny, ktoré sa udiali od vykonania vydania pôvodného územného rozhodnutia
bola vypracovaná nová dokumentácia pre územné rozhodnutie a stavebný zámer pre tú istú činnosť,
avšak v rôznych úsekoch. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pripúšťa, že nie je možné rozhodovať

na podklade záverečného stanoviska z roku 1998. Jeho ďalší postup je však o to absurdnejší, že mu
postačuje ako relevantný podklad vyjadrenie ministerstva životného prostredia, keďže podkladom pre
rozhodnutie o podaných odvolaniach už nie je záverečné stanovisko ministerstva, ale nové posúdenie
zmeny navrhovanej činnosti. Žalobcovia namietajú, že vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR
je nielen nepoužiteľné, ale je chybné aj z iných dôvodov. Zdôraznili, že diaľnica a rýchlostné cesty

vrátane objektov podliehajú povinnému hodnoteniu bez limitov s poukazom na § 18 zákona o EIA.
V aktuálnom územnom konaní sa nepovoľuje zmena územného rozhodnutia, ale povoľuje sa nová
činnosť, t.j. umiestnenie stavby D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto. Územné konanie sa na tento
úsek stavby uskutočňuje nanovo. Bolo preto potrebné aplikovať ust. § 18 ods. 1 a nie § 18 ods. 4
zákona o EIA. Ak by aj predmetom konania bola zmena činnosti, t.j. zmena diaľnice, rovnako by sa

nemohlo aplikovať ustanovenie § 18 ods. 4, nakoľko diaľnica podlieha povinnému posudzovaniu bez
limitov, t.j. každý jej úsek. Ak by došlo k zmene navrhovanej činnosti, k zmene diaľnice, museli by
štátne orgány postupovať podľa § 18 ods. 2. Interpretácia žalovaného by znamenala, že na zmeny
činností, ktoré sa posudzujú bez ohľadu na prahovú hodnotu a teda sa povinne posudzujú vždy, by sa
vzťahovalo miernejšie ustanovenie zákona o EIA, ako na zmeny činností, ktoré sa povinne posudzujú len

vtedy, ak dosiahnu určenú prahovú hodnotu. Zdôraznili tiež, že poukazujúc na povahu záverečného EIA
stanoviska nie je zaručené, že príslušný orgán pri vydávaní povolenia skutočne prihliadne na výsledky
postupu EIA, čím sa zmení účinok ustanovení Smernice EIA. Najdôležitejší následok je to, že projekt
môže byť zmenený po ukončení postupu EIA bez toho, aby táto zmena podliehala novému posúdeniu
jej vplyv na životné prostredie v prípadoch, keď by táto zmena také posúdenie v zmysle Smernice EIA

vyžadovala.
Žalobcovia dávali do pozornosti aj znenie Smernice o EIA 2001/92/EC, podľa ktorej akákoľvek zmena
alebo rozšírenie projektov uvedených v tejto prílohe, ak táto zmena alebo rozšírenie samotné spĺňajú
limity, prípadne ustanovené v tejto prílohe, pričom povinnému posudzovaniu podľa Smernice o EIApodliehajú stavby diaľnic a ciest I. triedy vrátane akejkoľvek zmeny alebo rozšírenia. Zdôraznili, že v
danom prípade sám navrhovateľ inicioval nové územné konanie, bez nového územného rozhodnutia
by nebolo možné realizovať povoľovanú činnosť, t.j. stavbu diaľnice D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové

Mesto. Oba správne orgány v územnom konaní rozhodujú bez toho, aby mali ako podklad záverečné
stanovisko EIA, postupujú v rozpore so zákonom o EIA - § 38 ods. 1 a 2, ako aj v rozpore so Stavebným
zákonom § 35 a § 37, keď záverečné stanoviska EIA nahradili vyjadrením Ministerstva životného
prostredia SR, ktoré však v žiadnom prípade nemôže byť alternatívou k záverečnému stanovisku EIA.
Žalobcovia namietali, že v konaní chýbajú aj ďalšie nevyhnutné podklady - rozhodnutia orgánov

ochrany prírody, pričom je zrejmé, že výruby drevín rastúcich mimo lesných pozemkov budú značné.
Navrhovateľ nepredložil súhlasy na výruby predmetných drevín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žiadali rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť v celom
rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania.

K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán. Vo vzťahu k námietkam zásahu do

vlastníckeho práva žalobcov v rade 1/ a 2/ uviedol, že nie je možné hovoriť o zásahu do vlastníckeho
práva žalobcov v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko táto vo svojom článku 20 ods. 4 práve
zásah do vlastníckeho práva formou vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vo verenom záujme
pripúšťa. Verejný záujem výstavby daného úseku diaľnice je nespochybniteľný a je daný podkladmi,
ktoré zároveň vyšpecifikoval, ide o materiály EÚ pre oblasť definovania celoeurópskej dopravnej siete

a odhad potrieb dopravnej infraštruktúry v asociovaných krajinách - projekt TINA. Je preto odôvodnené
naďalej definovať diaľničnú sieť v trasách nosnej siete TINA s tým, že táto sieť je v zásade kompatibilná
s najvýznamnejšími dopravno-urbanistickými koridormi Slovenska, nakoľko projekt TINA na území
Slovenskej republiky pozostáva z nosnej a doplnkovej siete. Jedná z troch koridorov nosnej siete
TINA je Grécko - Helsinský koridor č. VI. - Gdaňsk - Katovice - Skalité - Žilina, ktorý je totožný so

západným severo-južným dopravným a urbanistickým koridorom, ktorého súčasťou je diaľnica D3:
Žilina (križovatka s D1) - Kysucké Nové Mesto - Čadca - Skalité štátna hranica SR/PR. Koncepcia
územného rozvoja Slovenska, z jej záväznej časti vyplýva rešpektovať dopravné siete a zariadenia
alokované v trasách multimodálnych koridorov a to multimodálny koridor č. IV Žilina - Čadca - Skalité
- Poľská republika lokalizovaný pre cestné komunikácie - D3 (bod 11.3.). Trasa diaľnice je v súlade

s územnoplánovacou dokumentáciou Územného plánu Vyššieho územného celku Žilinského kraja,
Územného plánu - sídelného útvaru Žilina a Územného plánu - sídelného útvaru Kysucké Nové Mesto.
Diaľnica je v súlade s programom rozvoja diaľničnej siete Slovenskej republiky, ako aj uznesením vlády
SR č. 523 z 26.06.2003 k Aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Vo vzťahu k namietaniu zásahu do práva na priaznivé životné prostredie, práva na včasné a úplné

informácie o životnom prostredí a účasti v konaní týkajúcim sa životného prostredia - čl. 6 Aarhuského
dohovoru uviedol, že prvostupňový správny orgán nevydal územné rozhodnutie bez toho, aby nemal
k dispozícii záverečné stanovisko posudzovania vplyvu stavby na životné prostredie z roku 1998.
Navrhovateľ predložil vyjadrenie ministerstva zo dňa 05.02.2010, z ktorého vyplývalo, že záverečné
stanovisko je platné. Žalobcovia neuviedli konkrétne, čím bolo zasiahnuté do ich práva v otázke

životného prostredia a z ich strany dochádza k účelovému opakovanému spochybňovaniu samotného
procesu posudzovania vplyvu stavby na životné prostredie, ktorého sa však vôbec nezúčastňujú.
Žalobcom v žiadnom prípade nebolo znemožnené uplatňovať námietky v konaní na ochranu svojich
práv. Taktiež uviedol, že H. U., žalobkyňa v rade 2/, si v rámci územného konania neuplatnila na ochranu
svojich práv žiadne pripomienky a námietky. Žalobcovia mohli zasiahnuť do procesu posudzovania

vplyvu na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., avšak neurobili tak a nevzniesli žiadne
pripomienky a námietky a týmto nevstúpili do procesu posudzovania ako zainteresovaná verejnosť s
poukazom na § 24 písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z.. Všetky žalobné námietky zo strany žalovaného
možno považovať za účelové s cieľom zabrániť ďalšiemu procesu, ktorý by nasledoval po právoplatne
ukončenom územnom konaní. Žalovaný zdôraznil, že ministerstvo je v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.

jediným orgánom štátnej správy na posudzovanie vplyv na životné prostredie, ktorý je kompetentný
posudzovať vplyv stavby diaľnice na životné prostredie. Výsledkom bolo práve vydané vyjadrenie zo
dňa 25.03.2013 a žalovaný nie je oprávnený zasahovať do kompetencie ministerstva, spochybňovať
jeho postup pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Písomné vyjadrenie k žalobe podal aj pribratý účastník konania a to Národná diaľničná spoločnosť, a.s.,
Bratislava. Vo vzťahu k odmietnutiu umiestnenia pásu so šírkou 20m medzi komunikáciou I/11 a tunelom
ako časti diaľnice poukázal na nemožnosť naplnenia tejto požiadavky s ohľadom na tú skutočnosť,že objekt čerpacej stanice pohonných hmôt, ktorý prevádzkuje žalobca v rade 1/ leží presne v trase
tunela Kysuca (v bode, kde leží ČSPH prechádza diaľnica na teréne do presypaného tunela) v km 17,6
diaľnice D3. V tomto mieste nie je možné čerpaciu stanicu ponechať a ani s trasou uhnúť, vzhľadom

na stiesnené pomery - z jednej strany rieka Kysuca, z druhej strany obec Radoľa, medzitým diaľnica
a cesta I/11. Z uvedených dôvodov nie je možné vytvoriť požadovaný 20m voľný pás pre vybudovanie
novej čerpacej stanice pohonných hmôt a požiadavke žalobcu v rade 1/ vyhovieť. Uvedenej skutočnosti
si žalobca musí byť vedomý. Vo vzťahu k zásahu na priaznivé životné prostredie a práva na inú právnu
ochranu považuje tieto námietky za nedôvodné a vzhľadom na opakované a dlhotrvajúce konania jeho

pripomienky a námietky za absurdné. Žalobca, resp. žalobcovia sa procesu posudzovania vplyvov
na životné prostredie nezúčastnili vôbec, napriek tomu, že mali preto vytvorené všetky predpoklady.
Poukázal aj na starú rímskoprávnu zásahu „vigilantibus iura scripta sunt.“ V slobodnej spoločnosti je
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či
zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. S uvedenou zásadou
úzko súvisí aj posúdenie právneho stavu prezentované žalobcami, kde sa účastník konania stotožňuje s

argumentáciou žalovaného správneho orgánu a poukazuje na to, že argumentácia žalobcov je účelová,
prispôsobená ich potrebám. Účastník konania má za to, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky je ako jediné oprávnené zabezpečovať proces posudzovania navrhovaných činností v prílohe
č. 8 A. Je potom potrebné poukázať na skutočnosť, že vecne nepríslušný orgán - stavebný úrad
nemôže preskúmavať postup vecne príslušného orgánu Ministerstva životného prostredia SR v rámci

jemu zverenej právomoci postupom podľa § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., čoho výsledkom je
vyjadrenie vydané zo dňa 25.03.2013. Najvyšší súd v predchádzajúcom rozhodnutí zaviazal žalovaného
nie k vyžiadaniu vykonania nového procesu EIA, ale aby sa vysporiadal s námietkou o potrebe jeho
vykonania, čoho dostatočným naplnením považuje účastník konania vyjadrenie Ministerstva životného
prostredia SR, ako jediného vecne príslušného správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu

ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania.

Na nariadenom termíne pojednávania právna zástupkyňa žalobcov v rade 1/ a 2/ zotrvala na dôvodoch

uvedených v žalobe.

Poverený zamestnanec žalovaného správneho orgánu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Pribratý účastník do konania žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj
prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými
dôvodmi žalobcov v rade 1/ a 2/ mal za to, že obidve rozhodnutia sú vecne správne, súladné s predpismi
hmotného a procesného práva (Stavebného zákona a Správneho poriadku)a preto pri aplikácii ust. §

250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:

Mesto Žilina, Spoločný obecný úrad so sídlom v Žiline, Odbor stavebný a životného prostredia -
Oddelenie stavebného poriadku rozhodnutím pod č.s. 2008/C-7489/H1 zo dňa 05.02.2010 vydalo
územné rozhodnutie pre navrhovateľa Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. Mlynské Nivy 45, Bratislava

pre diaľnicu D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto, katastrálne územie: L. S., X., X., P., G., C.,
G., W. B. T., X. I., L., W. I. pre líniovú stavbu a podľa ust. § 39a ods. 1 a § 39a ods. 2 Stavebného
zákona, § 3, § 4 Vyhl. MŽP SR č. 453/2000 Z.z. a vyhl. Č. 532/2002 Z.z.. Rozhodnutím bolo zároveň
rozhodnutéoumiestnení stavbyvšpecifikovanýchkatastrálnychúzemiach,zároveňtubolšpecifikovaný
stručný popis trasy. V bode 13 výrokovej časti rozhodnutia, pod označením požiadavky na stránenie

stavieb bolo uvedené, že pre potreby výstavby diaľnice je potrebné uskutočniť demolácie niekoľkých
objektov, ktoré zasahujú do trasy diaľnice alebo iných súvisiacich objektov. Sú to demolácie spevnenej
plochy parkoviska Anita, demolácia mostného objektu v Brodne, demolácia objektov ZŠ v Brodne,
demolácia objektov ČSPLV v Radoli, demolácia prístrešku SAD v Radoli, demolácia automotoklubu v
Budatínskej Lehote, demolácia objektov SUSEC v Budatínskej Lehote, demolácie objektov rodinných

domov v Kysuckom Novom Meste.. Zároveň pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu boli určené
podmienky, ktoré sú vedené vo výrokovej časti rozhodnutia, medzi inými aj dodržať podmienky a
stanoviská dotknutých orgánov a organizácii - medzi inými aj záverečné stanovisko a vyjadrenie MŽP
SR zo dňa 27.07.1998 a zo dňa 05.02.2010 pod č. 4272/10-3,4/Ml. Pod bodom 18 výrokovej častirozhodnutia bolo rozhodnuté aj vo vzťahu k námietkam účastníkov konania, a to vo vzťahu k námietke
Ing. H. U., ktorý podal námietku na ústnom pojednávaní dňa 02.06.2008, a to tak, že písomné námietky
a pripomienky k návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnený stavby diaľnica D3 Žilina

- Brodno- Kysucké Nové Mesto v znení : v súvislosti so záberom pozemku v kat. úz. G. cca 1 ha
a likvidáciou ČS PHM, v ktorej pripomienke žiadal, aby v ďalšom stupni PD bola riešená možnosť
záberu pozemkov tak, aby medzi telesom diaľnice, resp. tunela E 11 zostal pás pozemku šírky 20m pre
premiestnenieČSPHM.Čerpaciastanicasvojoupolohouplnífunkciuobslužnéhozariadeniamotoristom
mesta Kysucké Nové Mesto a celého regiónu dolných Kysúc. Zamestnáva 10 pracovníkov a má

dlhoročnú tradíciu dobrého poskytovateľa služieb motoristickej verejnosti. Mesto Kysucké Nové Mesto
nemávúzemnomplánealternatívunovejČSPHM.Tútonámietkuprvostupňovýsprávnyorgánzamietol.
Vo vzťahu k žiadosti, aby bol záber pozemkov realizovaný v minimálnom rozsahu a nezabratý pozemok
zostal vo vlastníctve žalobcov, tejto námietke bolo vyhovené. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k
podanej námietke účastníka konania Ing. H. U., prvostupňový správny orgán uviedol, že projektová
dokumentácia pre územné rozhodnutie o umiestnení stavby diaľnica D3 Žilina - Brodno - Kysucké Nové

Mesto sa rieši v objektovej skladbe pod č. 017 demolácia objektov ČS PL v Radoli. S premiestnením
danej ČS PL sa neuvažuje. Umiestnenie čerpacej stanice medzi diaľnicou D3 a cestou I/11 je možné
iba za súhlasu NDS, a.s. a následného povolenia stavby príslušným stavebným úradom. To však nie je
predmetom rozhodnutia a stavebný úrad nemôže zaviazať navrhovateľa, aby v projektovej dokumentácii
pre vydanie stavebného povolenia zapracoval umiestnenie novej čerpacej stanice. Námietke, aby

bol záber pozemkov realizovaný v minimálnom rozsahu a nezabratý pozemok ostal vo vlastníctve
účastníka konania, stavebný úrad vyhovel. Navrhovateľ môže zabrať pozemok len v nevyhnutnom
rozsahu potrebnom pre realizáciu a následné užívanie diaľnice, vrátane jej ochranného pásma. Avšak
vysporiadanie záberov na jednotlivých pozemkov pod stavbou nie je predmetom rozhodnutia. Uvedené
je vecou dohody medzi navrhovateľom stavby : NDS, a.s. a jednotlivými vlastníkmi pozemkov, cez ktoré

stavba diaľnice prechádza, prípadne to môže byť predmetom vyvlastňovacieho konania, ak zúčastnené
strany nedospejú k dohode, nakoľko v zmysle. ust. § 38 Stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k
pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení
stavby vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa ustanovenia § 108 ods.
2 písm. f) Stavebného zákona možno pozemky vyvlastniť len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu

diaľnic, ciest a miestnych komunikácii, vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných
predpisov.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 21S/89/2010 z rozsudku zo dňa 21.9.2011 mal súd
preukázané, že Krajský súd v Žiline žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol, pričom predmetom

prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako druhostupňového
správneho orgánu pod č. A/2010/01335/KSÚ Žilina zo dňa 10.08.2010, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Mesta Žilina č. 2008/C-7489/H1 zo dňa 5.2.2008 o vydaní územného rozhodnutia vo vzťahu
k stavbe - diaľnica D3 Žilina (Brodno) - Kysucké nové Mesto. Proti predmetnému rozsudku zo strany
žalobcov v rade 1/ a 2/ bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom pod

č.k. 8Sžp/27/2011 zo dňa 28.06.2012. NS SR napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že
posudzovanie vplyvov musí zahŕňať všetky vplyvy na životné prostredie, ktoré z určitého projektu zo
stavu dotknutého životného prostredia vyplývajú k danému okamihu. Len zo skutočnosti, že predmetom
posúdenia je diaľnica a proces EIA bol tak uskutočnený pre celú navrhovanú trasu, nemôže viesť k

takému výkladu § 65 ods. 5 zákona o EIA, aký zaujali vo veci konajúce orgány a teda, že konanie o
povolení posudzovanej činnosti sa začalo v prejednávanej veci v roku 1998, keď bolo vydané napadnuté
územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Takýto výklad je prísne striktne formalistický bez prihliadnutia
k zmenám, ktoré od vydania tohto rozhodnutia nastali. Rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom územného
konania v roku 1998 nemožno v súčasnej dobe použiť, diaľnica nebude umiestňovaná na základe

podmienok v ňom uvedených a preto bolo napokon vydané rozhodnutie v novom povoľovacom konaní.
Pokiaľ sa medzičasom zmenili environmentálne podmienky alebo sa zmenil projekt takým spôsobom,
že sú možné iné významné vplyvy na životné prostredie, je potrebné zaoberať sa otázkou, či výsledky
posúdenia vplyvov na životné prostredie v roku 1998 v čase vydania „starého“ územného rozhodnutia
stále vhodne reflektujú možné významné vplyvy na životné prostredie. Žalovaný sa nevysporiadal s

námietkou žalobcov ohľadne potreby nového EIA, resp. použiteľnosti starého záverečného stanoviska,
pokiaľ ide o zmenu zapusteného variantu na sypaný tunel. V ďalšom konaní žalovaný doplní podklady
pre vydanie územného rozhodnutia z hľadiska starostlivosti o životné prostredie v súlade s právnym
názorom Najvyššieho súdu SR. Zároveň Najvyšší súd SR uviedol, že došlo k zmene aplikovanýchustanovení - § 37, § 65 zákona o EIA, pričom z dôvodovej správy k zákonu č. 408/2011, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že postup v prípade akejkoľvek zmeny navrhovanej činnosti a
strategického dokumentu je dostatočne zabezpečený v úprave podľa § 18.

Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie a to dňa 21.01.2014, ktorým rozhodnutie Mesta Žiliny
zo dňa 05.02.2010 potvrdil a odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol. V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na to, že zo strany navrhovateľa bolo predložené vyjadrenie podľa § 18 ods. 4 zákona
č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého pri komplexnom riešení a zapracovaní opatrení na minimalizáciu

a elimináciou negatívnych vplyvov na životné prostredie v stupni DÚR a DSP, modifikácia trasy
diaľnice pri tomto riešení dosahuje optimálny súlad medzi identifikovanými vplyvmi na prírodné a
sociálno-ekonomické prostredie a technicko-ekonomickou realizovateľnosťou stavby. Vplyv na životné
prostredie navrhovanej zmeny, spracovanie diaľnice z hľadiska ich významnosti možno považovať za
porovnateľné, resp. v niektorých úsekoch diaľnice priaznivejšie ako boli identifikované pre variant v
proceseposudzovania.Kzvolenémuvariantutrasydiaľnicepoukázalna§35ods.1Stavebnéhozákona,

podľa ktorého územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka. Ide o návrhové konanie a z
uvedeného vyplýva, že stavebný úrad môže rozhodovať len o podanom návrhu. Nemôže tento meniť
alebo rozhodovať o inom. Stavebný úrad nemal dôvod v územnom konaní sa zaoberať variantom
C, ktorý nebol predmetom návrhu. Predložený návrh - variant 1 bol predmetom posudzovania podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. a tento nebol zamietnutý, ale odporúčaný rovnako ako variant C. Variant

1 - zapustený pod terénom s dodržaním nutných súvisiacich opatrení a variant C sú porovnateľné.
Ďalej zdôraznil, že odvolatelia si v územnom konaní mohli uplatňovať námietky a pripomienky na
ochranu svojich práv len vo vzťahu k predloženému návrhu, nakoľko predmetom územného konania
nie je posudzovanie jednotlivých variantov. Stavebný úrad s poukazom na § 37 ods. 2 v územnom
konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. Pokiaľ posúdenie

nepatrí iným orgánom, je plne v kompetencii dotknutého orgánu, ktorý si uplatňuje požiadavky podľa
osobitného zákona a v takomto prípade je týmto ministerstvo, ktoré vydalo vyjadrenie, ktoré je
jedným z dôležitých a podstatných podkladov pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa. V tejto súvislosti
poukazuje žalovaný aj na zásadu koncentrácie konania. Žalovaný poukázal na ust. § 18 ods. 4
zákona č. 24/2006 Z.z. a námietka odvolateľov týkajúca sa času platnosti záverečného stanoviska

preto odpadla, nakoľko žalovaný doplnil podklady pre vydanie územného rozhodnutia z hľadiska
starostlivosti o životné prostredie v súlade s vysloveným právnym názorom a má za to, že táto
stratila opodstatnenie, keďže podkladom je nové posúdenie zmeny navrhovanej činnosti, na ktorého
predloženie bol navrhovateľ vyzvaný a v ktorom ministerstvo posúdilo všetky zmeny navrhovanej
činnosti oproti pôvodnému záverečnému stanovisku. V odôvodnení rozhodnutia podrobne popísal

proces histórie projektovania, resp. plánovania diaľnice, pričom poukázal na to, že nové konanie o
povolení činnosti začalo dňa 02.06.2008. Poukázal na vyjadrenie ministerstva, podľa ktorého u zmeny
navrhovanej činnosti diaľnica D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto sa nepredpokladá podstatný
nepriaznivý vplyv na životné prostredie a preto nie je predmetom povinného posudzovania podľa §
18 ods. 4 zákona. Ministerstvo posúdilo všetky zmeny, ktoré vyplynuli z požiadaviek záverečného

stanoviska, požiadaviek dotknutých obcí a optimalizácie technicko-enviromentálneho riešenia diaľnice,
teda aj tunela Kysuca. Vyšpecifikoval, akým spôsobom ministerstvo komplexne posúdilo predpokladané
vplyvy predmetných zmien. Ministerstvo uviedlo a reaguje na všetky možné vplyvy stavby na životné
prostredie, zachytáva všetky stavebnotechnické zmeny oproti pôvodnej DÚR, k oznámeniu o zmene
sa mohla vyjadriť verejnosť, nakoľko toto bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva, ako aj na

úradných tabuliach dotknutých obcí a miest. Vo vzťahu k výrubu drevín uviedol, že správnym orgánom
v konaní pre súhlas na výrub drevín v rámci okresu Kysucké Nové Mesto je Obvodný úrad životného
prostredia Žilina a vyplýva, že k výrubu drevín sa vyjadrením č. A/2006/03396-01/ObÚŽP/Kis zo dňa
26.10.2006 dotknutý orgán vyjadril. Ďalej poukázal aj na § 38 a § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona.
V danom prípade ide o verejnú stavbu vo verejnom záujme a pozemky stavby a práva k nim potrebné na

uskutočnenie stavieb alebo opatrení možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemkom a stavbám
obmedziť a preto nie je potrebný podľa § 38 Stavebného zákona súhlas vlastníkov dotknutých pozemkov
a stavieb k vydaniu územného rozhodnutia.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia apovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 35 ods. 1 Stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,
z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou
ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods.
4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a
fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

Podľa § 35 ods. 3 Stavebného zákona, ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre
posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na
životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými
údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh
na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné

konanie zastaví.

Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym
zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie

priústnompojednávaní,inakžesananeneprihliadne.Stavebnýúradoznámizačatieúzemnéhokonania
do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z
hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;

preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

Podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1
až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1,

s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona, v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky,
ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný

úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.

Podľa § 104 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyv na životné prostredie, účelom zákona je najmä
a) zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych
aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo
udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a

navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení

činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. predmetom posudzovania vplyvov sú navrhované činnosti
uvedené v prílohe č. 8.

Podľa § 18 ods. 2 predmetného zákona, zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 je
predmetom povinného posudzovania vplyvov, ak v jej dôsledku dôjde k dosiahnutiu alebo prekročeniu
prahovej hodnoty uvedenej v prílohe č. 8 časti A.

Podľa § 18 ods. 4 predmetného zákona, predmetom povinného posudzovania vplyvov je okrem zmeny
navrhovanej činnosti uvedenej v odseku 2 každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8

časti A, ak príslušný orgán vydá vyjadrenie, že taká zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na
životné prostredie.

Podľa § 18 ods. 6 predmetného zákona, príslušný orgán vydá vyjadrenie podľa odsekov 4 a 5 do 15 dní
od doručenia úplného oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vypracovaného podľa prílohy č. 8a a to

do 7 dní od vydania vyjadrenia zverejní vyjadrenie v komplexnom informačnom systému posudzovania
vplyv na životné prostredie.

Z administratívneho spisu správneho orgánu mal súd zistené, že žalovaný správny orgán následne po
tom, ako Najvyšší súd SR v špecifikovanom rozsudku zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného

správneho orgánu, postupoval tak, že podaním zo dňa 03.09.2012 pod č. A/2012/01292-výzva/Pál
vyzval navrhovateľa stavby - Národnú diaľničnú spoločnosť a.s., Bratislava na doplnenie dokladov pre
účely odvolacieho konania a to posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti a jej zmeny na životné prostredie
vo vzťahu k diaľnici D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto, zároveň vydal rozhodnutie o prerušení
konania zo dňa 03.09.2012.

Žalovaný správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal z podkladu vydaného Ministerstvom životného
prostredia SR pod č. 4559/2013-3.4/ML zo dňa 25.03.2013. Išlo o vyjadrenie podľa § 18 ods. 4
zákona č. 24/2006 Z.z.. Ministerstvo životného prostredia vychádzalo z oznámenia Národnej diaľničnej
spoločnosti, a.s. o zmene navrhovanej činnosti Diaľnica Žilina, Brodno-Kysucké Nové Mesto, ktoré

oznámenie o zmene bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva a zároveň ministerstvo oznam o
oznámení o zmene zaslalo jednotlivým dotknutým obciam s požiadavkou, aby tieto informovali do 3 dní
od doručenia listu o tomto oznámení o zmene verejnosť v mieste obvyklým a zároveň oznámili adresu,
kde je možné do Oznámenia o zmene nahliadnuť a zaslať stanoviská. Zároveň požiadalo obce a mesto
spôsobom v mieste obvyklým, aby zverejnili netechnické zhrnutie, ktoré bolo v prílohe listu zaslané.

Uvedené vyplynulo z vyjadrenia MŽP SR.

Krajský súd v Žiline v predmetnom prípade poukazuje na podstatu sporu, ktorá vznikla medzi žalobcami
a medzi žalovaným a pribratým účastníkom konania na druhej strane. Žalobcovia namietajú zásah do
ich vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR vo vzťahu k prevádzke čerpacej stanice na PHM,

nakoľko táto má podliehať demolácii práve v dôsledku výstavby diaľnice D3 Žilina (Brodno) - Kysucké
Nové Mesto. Tiež namietajú zásah do práva na priaznivé životné prostredie a do práva na účasť v konaní
týkajúcom sa životného prostredia.

To znamená v danom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný správny orgán vychádzal správne,

resp. mal dostatok podkladov pre potvrdenie územného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
ohľadne stavby diaľnice D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto. Z obsahu administratívneho spisu
bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ stavby a to Národná diaľničná spoločnosť a.s., Bratislava
návrhom zo dňa 13.02.2008 sa domáhala vydania územného rozhodnutia o umiestnenie stavby -
diaľnica D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto. Nepochybné bolo, že išlo o líniovú stavbu. Taktiež

bolo nesporné, že išlo o návrh na vydanie územného rozhodnutia vo vzťahu k variantu I. vedeného
nábrežím rieky Kysuce s tzv. zapustením tunela Kysuca (SO460). Tunel Kysuca patrí medzi hlavné
objekty stavby, pričom došlo ku kompromisu pri riešení s odôvodnením na str. č. 9- 10 vyjadrenia MŽP
SR. Územné rozhodnutie riešilo požiadavky na odstránenie - demoláciu stavieb aj vo vlastníctve aprevádzke žalobcov v rade 1/ a 2/. Nesporné je, že žalobcovia v rade 1/, 2/, resp. žalobca v rade 1/
námietky vo vzťahu k územnému konaniu tejto diaľnice vznášal v rámci prvostupňového územného
konania a to teda vo vzťahu k jeho vlastníckemu právu, teda je to námietka týkajúca sa čerpacej stanice,

ktorú žalobca v rade 1/ prevádzkuje a táto námietka nakoniec vyústila do tej námietky, ktorú posudzuje
v konečnom dôsledku súd, či teda v danom prípade bolo potrebné v rámci územného konania mať ako
podklad pre vydanie územného rozhodnutia nové záverečné stanovisko EIA s poukazom na § 38 zákona
č. 24/2006 Z.z. alebo postačoval postup, ktorý vykonal žalovaný správny orgán resp. posudzujúci orgán
MŽP SR s poukazom na § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. a z ktorého vyjadrenia následne potom

žalovaný vychádzal.

Podľa názoru súdu žalovaný v danom prípade postupoval podľa právneho názoru vysloveného v
rozhodnutí, resp. v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR (špecifikovaný vyššie) a bolo dôležité
posudzovať predmetnú vec z hľadiska toho, či výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie v
roku 1998 v čase vydania starého územného rozhodnutia stále vhodne reflektujú možné významné

vplyvy na životné prostredie. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora
pod C-508/03 body 103 až 106 - projekty, ktoré pravdepodobne majú významné vplyvy na životné
prostredie v zmysle čl. 4 v spojení s prílohami 1 a 2 podliehajú pred vydaním (viac etapového) povolenia
posúdeniu z hľadiska ich vplyvov. Ak vnútroštátne právo zavádza viac etapové povoľovacie konanie, v
rámci ktorého jedno rozhodnutie je hlavné a ďalšie rozhodnutie je vykonávacie, ktoré nemôže ísť nad

rámec parametrov určených hlavným rozhodnutím, účinky, ktoré projekt pravdepodobne má na životné
prostredie, musia byť určené a posúdené počas konania, v ktorom má byť vydané hlavné rozhodnutie.
Len, ak je možné určiť tieto účinky až v konaní týkajúcom sa vykonávacieho rozhodnutia, iba vtedy sa
posudzovanie musí uskutočniť v rámci tohto posledného uvedeného konania.
Taktiež je potrebné poukázať na to, že stavba diaľnic je nepochybne činnosťou, ktorá má na životné

prostredienielenpočasvýstavby,alesamotnejprevádzkysignifikantnývplyv.Posúdenievplyvovdiaľnice
tak, ako bolo posúdené a uskutočnené ako jeden celok a následne sú jednotlivé úseky predmetom
schvaľovania v oddelených konaniach, je plne v súlade s cieľmi posudzovania vplyvov na životné
prostredie, kedy je nutné posudzovať všetky aspekty navrhovanej činnosti v celosti a to aj v súvislosti
s judikatúrou súdneho dvora (C-227/01, C-142/07).

Nepochybné bolo, že záverečné stanovisko EIA vo vzťahu k diaľnici D18 v úseku Hričovské Podhradie
- Kysucké Nové Mesto bolo vydané Ministerstvom životného prostredia zo dňa 27.07.1998. Takisto
bolo nepochybné, že bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie pre úsek diaľnice D3 Hričovské
Podhradie - Kysucké Nové Mesto, ktorého platnosť bola predĺžená do roku 2006. Takisto bolo

nepochybné, že v rámci tohto územného konania nebol začatý proces stavebného konania, resp. nebolo
vydané stavebné povolenie. Bolo preukázané z vyjadrenia žalovaného, že nastali zmeny od vydania
pôvodného územného rozhodnutia, bola vypracovaná nová dokumentácia pre územné rozhodnutie a
stavebný zámer pre tú istú činnosť, avšak v rôznych úsekoch. Takisto je potrebné poukázať aj na to, že
bol menený (v priebehu predchádzajúceho konania pred súdom) aj samotný zákon o EIA, teda zákon

č. 24/2006 Z.z. a to predovšetkým išlo o zákon č. 408/2011 Z.z., ktorý bol účinný od 01.12.2011 a to vo
vzťahu k ust. § 37 a § 65. Zo zákona č. 24/2006 Z.z. boli vypustené ustanovenia § 37 ods. 7 a § 65 ods.
5 zákona o EIA. V dôvodovej správe k novele predmetného zákona, teda k zákonu č. 408/2011 Z.z. je
uvedené, že zmena v odsekoch § 37 a vypustenie odseku 7 sú vyvolané skúsenosťami z praxe, kedy
predlžovanie platnosti záverečného stanoviska vyvolali viaceré procedurálne komplikácie. Zavedenie

postupu v prípade akejkoľvek zmeny navrhovanej činnosti a strategického dokumentu je dostatočne
zabezpečená podľa § 18 zák. č. 24/2006 Z.z..

V danom prípade stavba diaľnice je podľa prílohy č. 18 bodu 13 : diaľnice a rýchlostné cesty vrátane
objektov, bezprahová.

Podľa názoru súdu v danom prípade žalovaný správny orgán mal k potvrdeniu rozhodnutia o umiestnení
predmetnej stavby s poukazom na § 37 Stavebného zákona dostatok podkladov. Bolo potrebné
skúmať, či došlo k podstatným zmenám navrhovanej činnosti, podmienok v dotknutom území, k
novým skutočnostiam súvisiacim s vecným obsahom správy o hodnotení činnosti a k vývojom nových

technológii na realizáciu navrhovanej činnosti. V danom prípade je záverečné stanovisko EIA pri
posudzovaní navrhovanej činnosti v ktorom je podkladom pre ďalšie povoľovacie konanie, na ktorého
obsah je povoľujúci orgán povinný prihliadať, t.j. stavebný úrad, avšak nie je ním viazaný a v prípade,
že sa od jeho obsahu odchýli, je povinný svoj postup náležite zdôvodniť. V danom prípade teda jemožné poukázať na to, že vo vzťahu k starostlivosti o životné prostredie (§ 37 ods. 2 Stavebného
zákona), vo vzťahu k návrhu na vydanie územného rozhodnutia k predmetnej stavbe diaľnice bolo
vyjadrenie ministerstva životného prostredia zo dňa 25.03.2013, ktoré porovnáva záverečné stanovisko

EIA z 27.7.1998, ktoré odporučilo okrem variantu C aj variant I. s alternatívou zapustenej diaľnice pod
terénom so špecifikovanými zmenami dostatočným a preto postačujúcim podkladom k rozhodnutiu o
vydaní územného rozhodnutia. Teda aj podľa názoru súdu postačoval postup, ktorý vykonal posudzujúci
orgán ( MŽP SR) podľa § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., z ktorého obsahu vyjadrenia zo dňa
25.3.2013 vychádzal žalovaný správny orgán, ako z dôležitého podkladu pre rozhodnutie o umiestnení

stavby vo vzťahu k ochrane (starostlivosti) o životné prostredie. Zmeny technického riešenia hlavného
objektu (diaľnica) oproti pôvodnému návrhu (z roku 1998) vyplynuli práve z procesu posudzovania
vplyvov, optimalizácie environmentálneho technického vedenia trasy a ďalších požiadaviek, ktoré boli
akceptované v priebehu následnej projektovej prípravy a spočívajú hlavne v úprave smerového a
výškového vedenia diaľnice. Podrobne táto správa uviedla dôvody zmeny, vývoj projektu. Táto správa
uvádza aj stručný prehľad zmien, ktoré vyplynuli práve z požiadaviek záverečného stanovisko EIA z roku

1998, tieto boli premietnuté v dokumentácii k stavebnému povoleniu, tieto boli porovnané so správou o
hodnotení vplyvov na životné prostredie. Vplyvy na životné prostredie navrhovanej zmeny v trasovaní
diaľnice z hľadiska významnosti dokonca možno považovať za porovnateľný, resp. v niektorých úsekoch
diaľnice priaznivejší ako boli identifikované pre variant v procese posudzovania. Pri komplexnom riešení
a zapracovaní opatrení na elimináciu a minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie v

stupni DUR a DSP modifikácia trasy dokonca dosiahne optimálny súlad medzi identifikovanými vplyvmi
na prírodné a sociálno-ekonomické prostredie a technicko-ekonomickou realizovateľnosťou stavby.
U zmeny navrhovanej činnosti sa nepredpokladá podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.
Uvedený záver vzišiel z vyššie uvedeného vyjadrenia MŽP SR, ktoré ako posudzujúci orgán na úseku
starostlivosti (ochrany) o životné prostredie postupoval v podľa ust. § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z.

Postup, resp. podklad, ktorý zabezpečil žalovaný v rámci druhostupňového správneho konania v podobe
vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 25.3.2013 s poukazom na ust. § 18 ods. 4 zák.
č. 24/2006 Z.z. aj súd v danom prípade považoval za dostatočný. Postup, ktorý požadujú žalobcovia
je podľa názoru príliš formalistický a z uvedeného je možné vyvodiť, že tento proces, ktorý by mal

zopakovať celý priebeh EIA, to znamená nanovo posúdenie už toho istého, čo sa realizovalo v rámci
celého úseku pôvodne označenej diaľnice D18 na novooznačený už samostatný úsek diaľnice D3
Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto by bol absolútne neúčelný, nehospodárny a vo svojom dôsledku
neakceptovateľný. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že diaľnica ako stavba
je líniovou rozsiahlou stavbou. Preto podľa názoru súdu vzhľadom na vyjadrenie MŽP SR, že u zmeny

navrhovanej činnosti sa nepredpokladá podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, v tomto sú
dostatočne špecifikované zmeny, preto nebolo potrebné celý proces posudzovania vplyvov zopakovať
nanovo. Bolo dostatočné samotné vyjadrenie príslušného orgánu Ministerstva životného prostredia
SR, ktoré dostatočne podrobným spôsobom porovnáva jednotlivé zmeny stavby oproti pôvodnému aj
záverečnému stanovisku EIA, ktoré sú vyšpecifikované v tabuľkovej časti tohto vyjadrenia. Nový proces

posudzovania - nové záverečné stanovisko EIA podľa názoru súdu by bolo potrebné v prípade, že by
príslušnýorgán-MinisterstvoživotnéhoprostrediaSRprizmenenavrhovanejčinnostiuviedol,žezmena
môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, čo sa v danom prípade nestalo (§ 18 ods.
4 zákona č. 24/2006 Z.z.). Tento postup je teda plne v súlade so zákonom o EIA, § 18.

Proces opakovania, resp. opätovného nového posúdenia vplyvov stavby na životné prostredie, ktorý
už raz bol vykonaný, by sa minul účelu a stratil by v konečnom dôsledku svoje opodstatnenie. Nie je
potrebné v danom prípade nové posúdenie navrhovanej činnosti, nakoľko je správny záver žalovaného,
že je nepredstaviteľné, aby každá zmena činnosti, ktorá je zaradená do povinného hodnotenia bez
limitu, bola opäť povinne hodnotená celým procesom posudzovania, ktorý pri diaľniciach trvá min. 12

mesiacov. Pri rozsiahlych stavbách ako je diaľnica logicky dochádza neustále k spresneniam a tým aj k
zmenám,ktorévpočtemôžubyťajniekoľkodesiatok.Aplikáciouust.§18ods.2byprocesposudzovania
zmien pri veľkých stavbách trval 10-tky rokov, čím by podľa názoru súdu bola absolútne znemožnená
stavebná činnosť a aj realizácia činností vo verejnom záujme v tom smere a s poukazom na vyjadrenie
žalovaného, na ktoré sa Slovenská republika v rámci európskeho spoločenstva a materiálov EÚ pre

oblasť definovania celoeurópskej dopravnej siete zaviazala.

Preto žalobné námietky žalobcov v tomto smere boli vyhodnotené vzhľadom na uvedené skutočnosti
ako nedôvodné.Rovnako sa súd stotožnil so žalovaným aj vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcov, vo vzťahu k výrubu
drevín, že táto je nedôvodná, nakoľko v rámci ďalšej realizácie o súhlasoch k výrubu drevín bude

rozhodovať orgán na ochranu životného prostredia, ktorý v danom prípade je príslušný teraz okresný
úrad a súhlas, ktorý bol daný zo strany obvodného úradu životného prostredia, bol v danom prípade
postačujúci.

Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal s

námietkamižalobcovčosatýkapremiestneniačerpacejstanicePHM,žetotovrámciriešeniaúzemného
konania nie je možné. Taktiež sa vysporiadal a dostatočným spôsobom zdôvodnil, že v danom prípade
ide o celospoločenský resp. verejný záujem na stavbe diaľnic na území SR v rámci európskeho priestoru
s tým, že s obmedzením vlastníckeho práva formou vyvlastnenia ráta aj Ústava resp. príslušné právne
predpisy pri dodržaní zákonných limitov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že
neboli dôvodné ani námietky žalobcov do práva na priaznivé životné prostredie a práva na včasné a

úplné informácie o životnom prostredí.

O náhrade trov konania rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p., žalobcovia v rade 1/ a 2/ v konaní
neboli úspešnými účastníkmi konania, preto nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.