Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/304/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814201986
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814201986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: U. obchodná banka, a. s., so
sídlom v C., Z. 18, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného Z., S., D. & S., s.r.o., so sídlom v C., S. X/B,
IČO: 47 239 921, proti odporcom: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Na E. XXX/XX, 2/ M. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpenej Mgr. N. R., advokátom sídlom AK v S., H.. slobody XX, v
konaní o zaplatenie 22.349,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 04. februára 2015, č.k. 5C/19/2014-99, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcovia v
1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 18.481,21 eur spolu s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.322,37 eur od 4.1.2014 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
v sume 1.011,35 eur a iných trov v sume 876,42 eur na účet právneho zástupcu Z., S., D. & S., s.r.o.

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 22.349,04
eur spolu s 5,94% ročným úrokom zo sumy 14.231,83 eur od 4.1.2014 do zaplatenia, úrokom z
omeškania 9% ročne zo sumy 18.066,80 eur od 4.1.2014 do zaplatenia a trov konania dôvodiac, že
s odporcami uzavrel zmluvu o poskytnutí úveru č. 133095, na základe ktorej týmto poskytol sumu
33.150,- eur a odporcovia sa zaviazali úver splatiť najneskôr do 26 rokov od termínu jeho čerpania

v pravidelných mesačných splátkach po 208,84 eur, ktoré boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci.
V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 5,94% ročne. Súčasne s uzatvorením zmluvy
o úvere bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej
bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa na zabezpečenie všetkých
pohľadávok navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Odporcovia nedodržali platobnú disciplínu,
v dôsledku čoho navrhovateľ určil predčasnú splatnosť úveru, bol uskutočnený výkon záložného práva
dražbouzodňa6.6.2012podľazákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,ktorou boldosiahnutý

výťažok vo výške 24.000,- eur, z čoho bola suma 1.696,74 eur poukázaná na náklady dražby a suma
3.793,82 eur bola poukázaná na uspokojenie pohľadávky prednostného záložného veriteľa OSBD
Prievidza. Na uspokojenie nárokov navrhovateľa bola použitá suma 18.509,44 eur. Ku dňu 3.1.2014
pohľadávkanavrhovateľavočiodporcompredstavujesumu22.349,04eurapozostávazistiny14.231,83eur, riadneho úroku vyčísleného ku dňu 3.1.2014 vo výške 3.772,18 eur, úroku z omeškania vyčísleného
k 3.1.2014 vo výške 4.282,24 eur a neuhradených poplatkov vo výške 62,79 eur.

Odporcovia 1/, 2/ nespochybnili v priebehu konania, že s navrhovateľom uzatvorili ním tvrdenú zmluvu
o úvere, ani to, že tento úver skutočne čerpali tak, ako to uvádzal v návrhu. Nerozporovali jeho nárok
týkajúci sa istiny úveru, namietali však zaplatenie zmluvného úroku z nezaplatenej istiny od 04.01.2014
do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že účastníci dňa 24.2.2010 uzatvorili zmluvu o
poskytnutí úveru, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcom úver vo výške 33.150,-
eur. Odporcovia sa zaviazali úver navrhovateľovi splatiť, zaplatiť úroky a ďalšie príslušenstvo úveru
podľa dohodnutých podmienok. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 5,94% ročne s platnosťou do
20.3.2013. RPMN bola dohodnutá vo výške 6,34%. Celkové náklady odporcov spojené s úverom sú v
zmluve uvedené vo výške 33.170,30 eur. Odporcovia sa zaviazali úver splácať v mesačných splátkach

po 208,84 eur vždy k 20. dňu v mesiaci po dobu 26 rokov od termínu dočerpania úveru. V čl. IX bod 8
zmluvy si účastníci dohodli, že v prípade, že odporcovia porušia svoje povinnosti dohodnuté zmluvou,
obchodnými podmienkami alebo súvisiacimi zmluvnými dokumentmi, môže navrhovateľ požadovať
okamžité splatenie istiny úveru a príslušenstva. Z návrhu navrhovateľa ako aj z výpovedí odporcov v
konaní bolo zistené, že odporcovia úver riadne čerpali, povinnosť uhrádzať dohodnuté úverové splátky

riadne a včas si však neplnili, navrhovateľ preto rozhodol o zosplatnení celého úveru ku dňu 20.9.2011,
čo odporcom oznámil listom zo dňa 21.9.2011.

Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré dospel k

záveru, že návrh je dôvodný len čiastočne. Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú podľa ust. §
52 Občianskeho zákonníka. Nárok navrhovateľa považoval za dôvodný iba v časti o zaplatenie istiny
14.231,83 eur, zmluvného úroku len do dňa zosplatnenia celého úveru, t.j. do 20.9.2011 v sume 1.027,75
eur, nezaplatených poplatkov v sume 62,79 eur a úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o nárok na zmluvný
úrok v čase po zosplatnení úveru, v tejto časti súd nepovažoval návrh navrhovateľa za dôvodný. Riadny

úrok bol zmluvne dohodnutý medzi účastníkmi do konečnej splatnosti úveru. V danom prípade došlo
k splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu 20.9.2011. Pokiaľ odporcovia neuhradili dlžnú sumu tak, ako sa
zmluvne zaviazali, vzniká navrhovateľovi po splatnosti úveru voči nim už iba nárok na zaplatenie úroku
z omeškania. Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov

z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi (viď aj uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012, uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo
143/98 ). Z oznámenia navrhovateľa bolo zistené že neuhradený zmluvný úrok do dňa zosplatnenia
úveru predstavuje sumu 1.027,75 eur. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa týkajúci sa zmluvného
úroku z istiny úveru ako nedôvodný zamietol. Nárok na úrok z omeškania navrhovateľovi vznikol zo

všetkých súm, ktoré neboli zaplatené riadne a včas, t.j. okrem istiny aj zo sumy neuhradených zmluvných
úrokov a neuhradených poplatkov. Navrhovateľ si tento nárok vyčíslil do zosplatnenia úveru v sume
0,34 eur a za obdobie od 21.9.2011 do 3.1.2014 zo sumy 18.066,80 (istina 14.231,83 eur + zmluvný
úrok 3.772,18 eur + poplatky 62,79 eur). Vzhľadom k tomu, že súd považoval za dôvodný len nárok na
zmluvný úrok vo výške 1.027,75 eur, počítal úrok z omeškania 9% ročne len zo sumy 15.322,37 eur

(istina 14.231,83 eur + zmluvný úrok 1.027,75 eur + poplatky 62,79 eur) a za obdobie od 20.9.2011 do
3.1.2014 predstavuje úrok z omeškania sumu 3.158,50 eur. Pokiaľ si navrhovateľ úrok z omeškania
za uvedené obdobie uplatnil vo výške 4.282,24 eur, súd jeho nárok v časti prevyšujúcej sumu 3.158,50
nepovažoval za dôvodný. Na základe uvedených skutočností súd teda rozhodol tak, že odporcom v 1.
a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 18.481,21 eur (t.j. istina

úveru 14.231,83 eur, zmluvný úrok do zosplatnenia úveru v sume 1.027,75 eur, neuhradené poplatky
v sume 62,79 eur, vyčíslený úrok z omeškania do zosplatnenia v sume 0,34 eur, vyčíslený úrok z
omeškania 9% ročne za obdobie od 21.9.2011 do 3.1.2014 zo sumy 15.322,37 eur v sume 3.158,50
eur) spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.322,37 eur (istina 14.231,83 eur + zmluvný
úrok do zosplatnenia 1.027,75 eur + poplatky 62,79 eur) od 4.1.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvného úroku za
obdobie po zosplatnení úveru až do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania z tohto úroku, návrh zamietol
ako nedôvodný s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.2Občianskehosúdnehoporiadku.Navrhovateľsa
v konaní domáhal zaplatenia sumy 22.349,04 eur, priznaná mu bola suma 18.481,21 eur. Jeho úspech
vovecipredstavuje82,69%,neúspechje17,31%.Celkovýúspechnavrhovateľavkonaníjeteda65,38%

(82,69% - 17,31%). V tomto rozsahu mu vznikol aj nárok na zaplatenie trov konania. Navrhovateľovi v
konaní vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením vo výške 1.546,88 eur (3 úkony právnej pomoci po
386,74 eur, 1 úkon po 96,69 eur - odmena vo výške 1-ina podľa § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 4
x paušál po 8,04 eur, DPH 20% zo sumy 1.289,07 eur .... 257,81 eur) a uhradením súdneho poplatku za
návrh na začatie konania vo výške 1.340,50 eur. 65,38% zo sumy 1.546,88 eur predstavuje 1.011,35 eur

a zo sumy 1.340,50 eur je to suma 876,42 eur. Súd preto priznal náhradu trov konania navrhovateľovi vo
výške 1.011,35 eur za trovy právneho zastúpenia a vo výške 876,42 eur za zaplatený súdny poplatok.

Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti odvolaním v zákonom stanovenej lehote
napadol navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a v tejto dotknutej časti navrhoval
odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodiac

nesprávnym právnym posúdením veci, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p. namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého mu nepatrí úrok z úveru od
zosplatnenia úveru do jeho splatenia poukazujúc na ust. § 497 Obchodného zákonníka vymedzujúceho
esenciálnunáležitosťzmluvytýkajúcehosapovinnostidlžníkazaplatiťúrokzúveru,pričomjepodľaneho
vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov. Zmluvný

úrok nemá sankčný charakter, preto ho nemožno zamieňať s úrokom z omeškania. Podľa jeho názoru
rovnaký záver za použitia interpretačných pravidiel možno vyvodiť aj z ust. § 16 ods. 1 veta druhá
zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je povinnosťou spotrebiteľa uhradiť
úrok a náklady vzniknuté za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia,
t.j. do faktického vrátenia peňažných prostriedkov, ku ktorému v tomto prípade však nikdy nedošlo, čo

zodpovedá podstate úverového vzťahu. Je podľa jeho názoru nevyhnutné, aby súd rozlišoval medzi
splatením úveru a zosplatnením úveru, keďže ide o skutočnosti s rozličnými právnymi dôsledkami pre
existenciu nároku veriteľa. Splatením sa rozumie jeho vrátenie veriteľovi spolu s úrokmi, ktoré plnia
funkciu odplaty. Zosplatnením úveru sa naopak rozumie určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie
bolodohodnutévsplátkach,pričomtátoskutočnosťnijakonespôsobujezániknárokuveriteľanavrátenie

úveru a povinnosť platiť úrok z neho, keďže samotný zákon stanovuje povinnosť zaplatiť úrok až do
splatenia úveru a so zosplatnením úveru sa nespája pre veriteľa žiaden negatívny právny následok.
Uvedený nesprávny názor by totiž podľa neho mohol viesť k absurdnej situácii, keď by dlžník úmyselným
konaním spočívajúcim v nesplácaní splátok vytvoril stav, v dôsledku ktorého by veriteľ úver zosplatnil,
čím by sa tento jednoducho zbavil povinnosti zaplatiť z poskytnutého úveru úroky. Poukázal tiež na

rozhodnutie NS SR R 59/98, v ktorom je konštatované, že úroky sú súčasťou peňažného záväzku
dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky
z omeškania, z čoho podľa názoru navrhovateľa logickým výkladom možno dôjsť k záveru, že úroky
z úveru patria veriteľovi až do splatenia úveru. Uvedenému záveru podľa jeho názoru zodpovedá aj
rozhodovacia prax súdov v obdobných veciach a preto jeho nárok na zaplatenie zmluvného úroku za

obdobie od zosplatnenia úveru je podľa jeho názoru dôvodný a súdom prvého stupňa prezentovaný
názor pokladá za neudržateľný z hľadiska právnej istoty a legitímnych očakávaní navrhovateľa, pretože
miera samostatnosti posúdenia analogickej právnej otázky v každom jednotlivom konaní je limitovaná
práve zásadou materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu.

Odporcovia 1/, 2/ nevyužili svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na
podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti
podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodu odvolania vo veci samej, vykonal ako súd odvolací

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dôvodmi odvolania vymedzenými
navrhovateľom a ich rozsahom, bol odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti, je potrebné za použitia § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej vyhovujúcej časti

nepreskúmaval, nakoľko vo vzťahu k nej rozhodnutie suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté nebolo
(§ 206 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia.

Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní uplatňoval dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čo vidí v nesprávnych právnych záverov.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný podľa súdnej praxe v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov z úveru po jeho zosplatnení a z nich

plynúcich úrokov z omeškania zamietol z dôvodu, že podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky
z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do
omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.

Navrhovateľ správnosť uvedenej argumentácie namietal z dôvodov uvedených vyššie a trval na priznaní

popri úrokoch z omeškania aj úrokov z úveru a to aj za čas po zosplatnení
celého úveru.

Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre úplné zistenie
skutkového stavu a vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne
posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade s kritériami, uvedenými v ust. § 157
ods. 2 O.s.p., je správny, podrobným spôsobom zdôvodnený, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa
odvolací súd s jeho odôvodnením stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody, v podrobnostiach poukazuje.

Zároveň k dôvodom odvolania navrhovateľa uvádza:

V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že predmetom konania sú nároky navrhovateľa vyplývajúce
zo zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou a predmetný zmluvou založený vzťah posúdiť ako

spotrebiteľský, vzhľadom ku ktorej skutočnosti je tu existencia povinnosti súdu skúmať ex offo zmluvné
podmienky, s cieľom aby spotrebiteľ nebol zaväzovaný na nedovolené plnenie.

Navrhovateľ sa v konaní dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol
zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že

veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve, teda za stavu,
ak by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru.

Uvedenou problematikou sa odvolací senát krajského súdu (6Co) zaoberal už v rozhodnutí zo dňa
28.9.2015 pod č.k. 6Co 587/15, kde vyslovil : „Keďže tento stav netrvá, (rozumej stav trvania záväzku

pred zosplatnením úveru) je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním
spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj
zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa ust.§ 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné
zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou

záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok
a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá
povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva
stav absencie požičanej sumy istiny , ktorá sa iba postupne vracia a spláca , za čo patrí veriteľovi
úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové

vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ
teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov , v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba atieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia

povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Jednorazovýmzosplatnenímvznikáspotrebiteľovipovinnosťjednorazovovrátiťsumupožičanéhoúveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa
ide o proti právny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek
tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v

právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona,
čo zmluvnú podmienku podľa § 52 OZ, resp. Podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou.
V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517, ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z.z. Dohoda o platení úrokov za
úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných
prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný

mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely
aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.“.

Od vyššie uvedeného právneho názoru nemá dôvod sa odvolací súd odkloniť ani v preskúmavanej veci.

Na podporu jeho správnosti aj v tomto prípade poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012 -14, kde ústavný súd považuje za ústavne
akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, na
ktoré rozhodnutie správne poukazuje tiež prvostupňový súd.

Odvolací súd zastáva teda názor, že teda aj prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch
z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru
do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred

nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Keďže niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch
z omeškania (zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy ) je takáto dohoda o takýchto úrokoch
odklonomoddispozitívnejúpravy ajenielenvneprospechspotrebiteľa,alevyvolávahrubúnerovnováhu
v neprospech slabšej zmluvnej strany.

Pokiaľ navrhovateľ dôvodí kogentnou povahou ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, vylučujúcou
podľa neho bezúročný úver, s tým, že úroky mu patria od ,,doby poskytnutia peňažných prostriedkov“,
je potrebné uviesť, že jeho právo na priznanie úrokov za úver mu upreté nebolo.

Za nespôsobilý privodiť v jeho prospech priaznivejšie rozhodnutie vo veci je tiež jeho odkaz na

ustanovenie § 16 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré podľa jeho názoru podporuje priznanie úrokov aj
po splatnosti, čo sa nezakladá na pravde, keďže uvedené ustanovenie upravuje povinnosť platiť úroky
pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru, nezmieňuje však úroky po splatnosti úveru. Naviac
vzhľadom na úver poskytnutý vo februári 2010 je uvedená norma so zreteľom na nepravú retroaktivitu
na predmetnú vec neaplikovateľná, keďže zákon č. 129/2010 Z.z. nadobudol účinnosť až dňa 2.4.2010.

Pokiaľ sa v konečnom dôsledku navrhovateľ odvolával na ,,ustálenú rozhodovaciu prax“ súdov v
obdobných veciach a pripomína princíp rozhodovania ,,rovnako o obdobnom“, faktom je, že žiadne
takéto rozhodnutie v odvolaní neuviedol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
zamietajúcej časti potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.). Vzhľadom na nemožnosť podrobiť
odvolaciemu prieskumu vyhovujúcu časť rozhodnutia súdu prvého stupňa (nedotknutá suspenzívnym
účinkom odvolania), sa jej správnosťou odvolací súd nezaoberal.

O trovách odvolacieho konania vzhľadom na neúspech navrhovateľa, pričom odporcom trovy nevznikli,
rozhodol tak, že sa im náhrada nepriznala (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.