Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/182/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228110
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212228110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v
konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 žiadal, aby súd medzitímnym rozsudkom

rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX dlžníkom - povinným Y. G., U.. X.XX.XXXX a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu 5.038,71 eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 1.007,74 eur a nahradiť trovy konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním postupom podľa ust. § 38 a nasledujúcich zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom Y. G., U.. X.XX.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX17541/2010.
Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne,
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému

Okresnému súdu Košice II a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd
Košice II ako exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie
konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť
o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až

dňa 16.2.2011 (konanie pritom začalo 1.12.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 77 dní).Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, vyčíslenú v žalovanej výške. Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy

a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a je stanovená vo výške hmotnej škody na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje za
nesprávny úradný postup Okresného súdu Košice II, ktorý podľa názoru žalobcu, v dôsledku jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, zasiahol do

výkonu majetkových práv žalobcu. Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a
písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť nereagoval pozitívne.

Okresný súd Košice II uznesením č. 24C/198/2012 - 10 zo dňa 5.10.2012 konania vedené na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn.: 24C/198/2012, 24C/197/2012, 24C/196/2012, 24C/195/2012, 24C/194/2012,

24C/193/2012, 24C/192/2012, 24C/191/2012, 24C/190/2012, 24C/189/2012, 24C/188/2012,
24C/187/2012, 24C/186/2012, 24C/185/2012, 24C/184/2012, 24C/183/2012, 24C/182/2012,
24C/181/2012, 24C/180/2012, 24C/179/2012, 24C/178/2012, 24C/176/2012, 24C/175/2012,
24C/174/2012 spojil na spoločné konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 24C/198/2012
(č.l. 10).

Okresný súd Košice II uznesením č. 24C/198/2012 - 134 zo dňa 7.5.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.5.2014 každú z vecí, ktorá bola spojená na spoločné konanie vedené na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 24C/198/2012, vylúčil na samostatné konania vedené pod
sp. zn. 24C/198/2012, 24C/197/2012, 24C/196/2012, 24C/195/2012, 24C/194/2012, 24C/193/2012,

24C/192/2012, 24C/191/2012, 24C/190/2012, 24C/189/2012, 24C/188/2012, 24C/187/2012,
24C/186/2012, 24C/185/2012, 24C/184/2012, 24C/183/2012, 24C/182/2012, 24C/181/2012,
24C/180/2012, 24C/179/2012, 24C/178/2012, 24C/176/2012, 24C/175/2012, 24C/174/2012 (č.l. 15).

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.11.2013 (č.l. 122 spisu

Okresného súdu Košice II, č. 24C/198/2012), v ktorom uviedol, že žaloba žalobcu je zmätočná, keď
žalobca neuviedol spisovú značku príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci
a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, čím žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na
súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na

náhradu škody, keďže nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu.
Žalobca neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si svoj nárok uplatňuje
z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie.

Žiadosť o informáciu o stave konania nie možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda že
využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Činnosť charakteru podávania žiadosti

o informáciu o stave konania nie je možné považovať za aktívny postoj žalobcu vo veci v záujme
účinného odstránenia prieťahov. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR.
Z ust. § 15 a 16 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby
o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná poukázala na to, že prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobné návrhy, ktoré boli spojené do tohto konania boli Okresnému súdu
doručené už dňa 27.9.2012 je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, ale skôr
a žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaná informovala súd,
že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovaložalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola
doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia

súdu resp. uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu
na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp.
jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik majetkovej ujmy. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek

možnosť predbežne prerokovať jeho nárok na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. , preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.
Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu pri zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia po zákonom stanovenej lehote uviedol, že žalobca si v súvislosti so zamietnutím návrhu
na vydanie poverenia uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho
spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Je nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie

právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí,
ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Podľa ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
navykonanieexekúcieaexekučnýtitul,akideoexekučnékonanievykonávanénapodkladerozhodnutia

vykonateľnéhopodľa§26zák.č.231/1999Z.z.oštátnejpomocivzneníneskoršíchpredpisov,exekučný
titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia
bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti
zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Predmetné

rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť, resp.
nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia taktiež nie je na mieste posudzovať. Ide o namietanie
samotného rozhodnutia a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Zároveň žalovaná
poukázala na to, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa

nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Týka sa prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15
-dňová lehota neplatí.
Žalobca k existencii prieťahov v konaní uviedol, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.
súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie

prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje
existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti za prieťahy podľa
§ 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch.Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom k nesprávnemu úradnému
postupuokresnéhosúdumalodôjsťvobdobípred23.4.2009,pretožalovanázdôvoduopatrnostivznáša
námietku premlčania. V prípade ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom
spočívajúcom v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 - dňovej lehote,
lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po 3 rokoch od uplynutia 15 - dňovej lehoty od doručenia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
K materiálnej škode žalovaný uviedol, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady škody
pozostávajúcej alternatívne z čiastkových nárokov. Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza
saskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpis neustanovujeinak.Preúspešnéuplatnenienárokuna
náhradu škody podľa citovaného zákona je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa
názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať

za hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov
a žalovaná má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje
skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu
vecných nákladov nemožno považovať ani zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý majetkový
prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca

nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho čoho sa domáha, nepreukázal
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.
K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v pomernej výške k čiastke 660,- eur alebo 663,88 eur (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný

súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie, ktorá má byť
spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať porušenie práva
na súdnu ochranu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vychádzal z viacerých nálezov Ústavného
súdu SR a v súvislosti s tým na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, pričom každé prípadové okolnosti sú

osobitné a vychádzať z paušálnej sumy je nesprávna úvaha. Žalobca sťažnosť na Ústavnom súde SR
nevyužil, preto je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov
Ústavného súdu a navyše, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Žalobca
zároveň opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žaloby nevyplýva a

z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala
poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Z ust. § 5 ods. 1 a § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. je zrejmé, že
pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa tohto zákona je nevyhnutné, okrem existencie
nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy
preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Pričom v danom prípade nemožno tvrdiť, že

žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol v zákonom

ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaný má za to, že stav,
vktoromsažalobcaocitolsizavinilsámatospôsobomvykonávaniapodnikateľskejčinnosti,pasivitoupri
obhajovaní svojich práv a najmä, je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené
a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady

škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. považuje žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a navrhol, aby
Okresný súd Košice II žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania.

Na pojednávanie nariadené na 4.11.2014 boli riadne a včas predvolaní právny zástupca žalobcu a
žalovaný. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickým podaním doručeným súdu

dňa 30.10.2014 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu z dôvodu, že žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Košice II. Navrhol, aby súd zrušilnariadené pojednávanie a až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného
sudcu v prejednávaní veci nepokračoval (č.l. 19).
Súd elektronickým podaním zo dňa 3.11.2014 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že jeho žiadosti

o zrušenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko ním uvádzané skutočnosti považuje za nedôvodné.
O námietke žalobcu o zaujatosti sudkyne konajúcej v predmetnej veci rozhodol Krajský súd v
Košiciach uznesením sp. zn. 11NcC/74/2012 zo dňa 19.9.2012 tak, že konajúca sudkyňa JUDr. Adriana
Szaniszlová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci, ktoré uznesenie bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 27.10.2012. Cit. uznesenie Krajského súdu v Košiciach

sa nachádza v spise Okresného súdu Košice II č. 24C/198/2012 (č.l. 28) aj s dokladom o doručení
právnemu zástupcovi žalobcu.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a o odročenie pojednávanie nežiadal.
Na základe uvedených skutočností v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 35Er/2352/2010 súd zistil, že dňa 1.12.2010 do zápisnice
spísanejpredsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutýmvExekútorskomúradevBratislave,sosídlom
Záhradnícka 60, Bratislava bol pojatý návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie proti

povinnému Y. G., U.. X.XX.XXXX, R. H. L., U. O. XX na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 1.10.2010 sp. zn. SR 08310/10 na vymoženie istiny vo výške 1.284,49
eur s príslušenstvom, ktoré príslušenstvo pozostáva zo zmenkového úroku, zákonného úroku a trov
konania (č.l. 2).
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 23.12.2010 doručil tunajšiemu súdu Žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. (súdneho exekútora) EX 17541/10 vo veci oprávneného -
žalobcu proti povinnému Y. G. pre vymoženie 1.284,49 eur istiny s príslušenstvom (č.l. 1).
Okresný súd Košice II v predmetnej exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 35Er/2352/2010 uznesením
zo dňa 12.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 17541/2010 zamietol (č.l. 10). Žalobca sa proti cit.

uzneseniu neodvolal.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania

mal nesporne preukázané, že žalobca sa písomne obrátil na žalovaného ako na príslušný orgán so
svojim nárokom na náhradu škody. Odporca ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil
a preto sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd. K žalobcom namietanému nesprávnemu
úradnému postupu Okresného súdu Košice II ako exekučného súdu v exekučnej veci vedenej podsp.zn.: 35Er/2352/2010 súd uvádza, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že by
15 - dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora, aby vykonal exekúciu sa mala vzťahovať aj
na rozhodnutie súdu, ktorým sa zamieta žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd

konštatuje, že z vykonaného dokazovania (z obsahu spisu 35Er/2352/2010) jednoznačne vyplýva,
že exekučný súd konal priebežne, napriek tomu, že nemal žiadnu zákonom stanovenú lehotu na
rozhodnutie (podľa názoru žalobcu 15-dňovú lehotu), vo veci rozhodol v lehote 20 dní od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto nie je preukázané, že by Okresný súd Košice
II v konaní vedenom pod sp. zn. 35Er/2352/2010 nesprávne úradne postupoval, čo je predpoklad pre

vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Naviac v danom prípade z
exekučného spisu vyplýva, že potom čo súd uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca sa proti tomuto uzneseniu neodvolal a nepodal sťažnosť
na prieťahy v konaní, keďže zjavne v danom prípade ani na to nebol dôvod. Na základe uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu
uvedené v § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z., preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako

nedôvodný zamietol.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1O.s.p.nazákladezásadyúspechu.Odporca
mal vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto konaním si trovy konania v lehote 3 dní nevyčíslil a z
obsahu spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.