Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010161
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815010161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň

JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. mája 2016 v
Žiline, o odvolaní prokurátora a obžalovaného T. N. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/49/2015 zo dňa 10.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 4T/49/2015 zo dňa 10.11.2015 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného T. N., nar. XX.X.XXXX v H., ČR, trvale bytom D.,
V. č. XX, okres R.,

o d s u d z u j e :

podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne o d k l a d á a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný T. N. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Za tento prečin mu bol uložený podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38

ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba
na 18 mesiacov. Tým istým rozsudkom mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložené ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Zároveň bola podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená Q. N. s nárokom na náhradu škody odkázaná na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný i prokurátor.

Prokurátor podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 8.1.2016 odvolanie, podané proti výroku
o treste, písomne odôvodnil. Uviedol, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 156 ods.2Tr.zák.,keďžedolnáhranicatrestnejsadzbyjepodľazákona1rok,aniesúdomuložených8mesiacov.
Obžalovanému mal byť uložený trest odňatia slobody minimálne vo výmere 12 mesiacov. Uložený trest
je teda nezákonný. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd na základe ním podaného odvolania

napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a nahradil ho vlastným rozhodnutím.

Obžalovaný podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 21.1.2016 odvolanie, prostredníctvom
obhajcu, písomne odôvodnil. Odvolanie podal proti výroku o uložení ochranného protialkoholického
liečenia ústavnou formou a proti výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia

ambulantnou formou. Dôvodil tým, že v jeho prípade nie je potrebné a nevyhnutné ukladať
protialkoholické liečenie ústavnou formou, ale postačí aj uloženie protialkoholického liečenia
ambulantnou formou. Podľa neho aj pri ambulantnej forme liečenia budú v rovnakej miere vytvorené
základné predpoklady na dosiahnutie liečebných výsledkov. Liečbe sa chce podrobiť a bude dôsledne
dodržiavať liečebný režim nariadený lekárom. Na podporu svojich tvrdení uviedol, že už od júna 2015
abstinujeaalkoholickénápojenepožíva.Taktočinízvlastnéhopresvedčenia.Ďalejuviedol,žeabsolútne

nesúhlasí a nestotožňuje sa s názorom súdu o potrebe uloženia ochranného protitoxikomanického
liečenia. Nie je závislý na omamných látkach, nemá potrebu tieto užívať, a z tohto dôvodu je u neho
vykonávanie ochranného liečenia zameraného na liečbu závislostí na omamných látkach absolútne
nedôvodné. Už viac ako 2 a pol roka nepožil žiadnu omamnú látku. Vyjadrenie znalkyne MUDr. Zuzany
Kašparovej, ktorá na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila k jeho závislosti na omamných látkach sa týkali

obdobia spred takmer štyroch rokov. Podľa neho neexistuje relevantný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné
mu ukladať protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, keďže tieto nepožíva. Znalkyňa vo svojich
vyjadreniach nebrala do úvahy súčasný stav. Uloženie protitoxikomanického liečenia považuje za
nadbytočné,ktorénebudeplniťžiadenúčel.Nazáverprostredníctvomobhajcunavrhol,abyodvolacísúd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu uloží ochranné protialkoholické

liečenie ambulantnou formou a od uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia upustí.

Obžalovaný T. N. sa na verejné zasadnutie neustanovil. Podaním zo dňa 3.5.2016 žiadal, aby krajský
súd o jeho odvolaní a odvolaní prokurátora vykonal verejné zasadnutie určené na deň 4.5.2016 v jeho
neprítomnosti. Na verejné zasadnutie sa neustanovila ani poškodená Q. N.. Upovedomenie o termíne

verejného zasadnutia mala doručené dňa 12.4.2016. Neúčasť na verejnom zasadnutí neospravedlnila.
Krajský súd po splnení zákonom stanovených podmienok vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného i poškodenej. Obhajkyňa obžalovaného i intervenujúci prokurátor trvali na dôvodoch
podaného odvolania i na návrhu v ňom uvedenom.

Krajský súd na podklade odvolania podaného prokurátorom i obžalovaným, po zistení, že v predmetnej
veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú
takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne

zistil, že odvolanie prokurátora i obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným
subjektom, avšak iba odvolanie prokurátora je dôvodné.

Z obsahu predloženého spisu, najmä zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.10.2015 je
zistiteľné, že obžalovaný T. N. na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a po poučení o

jeho právach i podľa § 257 ods. 1 Tr. por. urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku právne
kvalifikovanom ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. Týmto prejavom sa
obžalovaný vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom
pojednávaní. Zároveň týmto vyhlásením prejavil súhlas, aby mu súd uložil trest bez dokazovania viny.
Správny a zákonu zodpovedajúci bol postup súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného,

že nepopiera spáchanie skutku a tiež rozhodnutie, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej
viny. Keďže na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace
so skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať,
meniť či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine
v napadnutom rozsudku. Krajský súd však bol povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu,

ktorý súvisel s prijatím vyhlásenia obžalovaného T. N. a tiež bol povinný preskúmať či zistený skutok
bol správne právne posúdený.Krajský súd po preskúmaní predloženej veci konštatuje, že konanie obžalovaného T. N. popísané vo
výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.

Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol odvolaním prokurátora napadnutý, krajský súd po jeho
preskúmaní zistil, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu porušil ustanovenia Trestného zákona tým,
že obžalovanému uložil trest v takej výmere, ktorú zákon nepripúšťa (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.), a
tiež mu uložil trest v zrejmom rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov podľa §

34 Tr. zák. (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.). Potom odvolanie prokurátora podané proti výroku o treste
považoval krajský súd za dôvodné a opodstatnené.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. účel trestu má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov.

V ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. sú taxatívne uvedené konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.

Treba uviesť, že pokiaľ ide o osobu obžalovaného T. N., tento v mieste bydliska nebol prejednávaný

pre priestupok. V odpise registra trestov má 2 záznamy. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom
Námestovom, sp.zn. 4T/11/2011, kedy bol rozsudkom právoplatným dňa 30.3.2011, uznaný vinným z
prečinu podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov
s určením skúšobnej doby na 18 mesiacov. Z dôvodu amnestie sa na neho hľadí akoby odsúdený
nebol.PodľavyjadreniaobhajkyneaktuálnepracujenaúzemíČeskejrepubliky.Existenciapoľahčujúcich

okolností bola prvostupňovým súdom správne vymedzená podľa § 36 písm. j), l) Tr. zák. Priťažujúce
okolnosti zistené neboli. Rozpätie trestnej sadzby pri prečine podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. je 1 až 3 roky. Pri
zohľadnení dvoch poľahčujúcich okolností a použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. (zníženie hornej
hranice o jednu tretinu) bolo možné obžalovanému uložiť trest v rozpätí trestnej sadzby od 1 roka až do
28mesiacov.Pokiaľodvolacísúdnapodkladeodvolaniapodanéhoprokurátoromsprísnilobžalovanému

trest a tento mu uložil vo výmere 18 mesiacov, považoval toto sprísnenie trestu za potrebné a konaniu
obžalovaného popísané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku zodpovedajúce. Žiada sa uviesť,
že obžalovaný fyzicky napadol svojho 5-ročného syna a tomuto spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo
lekárske ošetrenie a dobu liečenia v trvaní 21 dní. Obžalovaný sa k takémuto konaniu priznal a z jeho
správania je i zistiteľné, že toto oľutoval. Po vyhodnotení osoby obžalovaného s prihliadnutím na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a aktuálne pracuje a tiež s prihliadnutím na okolnosti prípadu
odvolací súd má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na zabezpečenie jeho
nápravy výkon uloženého trestu vo výmere 18 mesiacov nie je nevyhnutný. Práve v určenej skúšobnej
dobe vo výmere 2 roky bude mať obžalovaný možnosť preukázať, že išlo o ojedinelé jeho správanie,
a že účel trestu v jeho prípade je možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu. Na tomto mieste krajský súd

upozorňuje obžalovaného na ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák., ktoré upravuje postup súdu v prípade,
že by neviedol v skúšobnej dobe riadny život. V takomto prípade nastupuje možnosť nariadenia trestu
odňatia slobody, a to v niektorom prípade už v priebehu skúšobnej doby. Teda, ak by obžalovaný
neviedol riadny život počas skúšobnej doby 2 rokov hrozí, že si bude musieť podmienečne odložený
trest vo výmere 18 mesiacov vykonať.

Odvolanie obžalovaného T. N., ktorý prostredníctvom obhajcu namietal výrok o uložení ochranného
protialkoholického liečenia v ústavnej forme a protitoxikomanického liečenia v ambulantnej forme,
považoval krajský súd za nedôvodné. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že ochranné liečenie vo
všeobecnosti je jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších druhov ochranných opatrení. Správne

prvostupňový súd pri uložení ochranného liečenia vychádzal z odborných záverov znalcov. V tomto
smere vykonal dokazovanie v takom rozsahu ako mal a ako bolo potrebné. Význam a potrebu
protialkoholického liečenia i protitoxikomanickej liečby u obžalovaného vysvetlila znalkyňa na hlavnom
pojednávaní. S jej závermi sa prvostupňový súd správne vysporiadal a následne i správne rozhodol.Na spoľahlivé splnenie účelu trestného konania, ktoré má prispieť tak k náprave obžalovaného, ako
aj k účinnej ochrane spoločnosti bolo potrebné s prihliadnutím na povahu žalovanej trestnej činnosti a
s prihliadnutím i na stav obžalovaného, ktorý bol prezentovaný odbornými závermi znalcov ochranné

liečenie obžalovanému T. N. uložiť. K odvolacím argumentom obžalovaného, ktoré predniesol v
odvolaní prostredníctvom obhajoby treba uviesť, že tieto jeho argumenty neboli takej sily a váhy, aby
mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o uložení ochranného protialkoholického
liečenia a ochranného protitoxikomanického liečenia. Krajský súd opakovane uvádza, že ochranné
liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré podľa § 2 Tr. zák. patria medzi prostriedky

slúžiace na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Jeho účelom je rovnako ako pri treste zaistiť ochranu
spoločnosti, ale špecifickým spôsobom. V tejto súvislosti tiež treba pripomenúť, že spôsoby výkonu
ochranného liečenia, t.j. ústavná a ambulantná forma pripúšťa zmeny spôsobu výkonu ochranného
liečenia z ústavného na ambulantné a naopak, a to v ktoromkoľvek štádiu liečenia. Ochranné liečenie
sa nenariaďuje na určitú dobu, ale trvá tak dlho, dokiaľ to vyžaduje jeho účel.

S poukazom na uvedené krajský súd odvolanie obžalovaného T. N. ako nedôvodné postupom podľa
§ 319 Tr. por. zamietol, a na podklade odvolania prokurátora rozhodol vo veci sám tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.