Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209367
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115209367.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom 040 71
Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX O.
pri F., P. XXX/XX, o vymoženie 220,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra z 19. augusta 2015, č.k. 25Er/339/2015-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený podaním doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 24.03.2015 žiadal o vykonanie exekúcie, na základe čoho tento požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 3 ods.

1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernicu Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa,tým,žeznemožňujespotrebiteľovizvoliťsispôsobriešeniaprípadnéhosporua
ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Priamo prikazuje, že všetky spory medzi zmluvnými stranami
sa majú riešiť prostredníctvom rozhodcovského konania. Neplatnosť rozhodcovskej doložky posúdil aj

z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe toho dospel k záveru, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.

Oprávnenýpodalprotitomutouzneseniuvčasodvolanie,domáhajúcsanímjehozrušeniaavráteniaveci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že v konaní došlo k porušeniu legitímneho očakávania

oprávneného v spojení s porušením práva na kontradiktórnosť konania a tým aj práva na spravodlivý
proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 36 ods. 2 Listiny. Súd si podľa neho zaobstaral a
vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez účasti oprávneného. Tieto hodnotil a na ich základe sformuloval
skutkový a právny záver, pričom oprávnenému neumožnil sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť,
čím oprávnenému odňal právo konať pred súdom. Vyšší súdny úradník prekročil svoje právomoci
vyplývajúce mu z § 4 - § 7 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch nakoľko vykonal dokazovanie

nad rámec viazaných dôkazov uvedených v ust. § 44 ods. 2 EP, tieto dôkazy hodnotil a napokon vo
veci aj meritórne rozhodol. Takýmto konaním došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy, v spojení s čl.
144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Exekučný súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným
poriadkom a judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08). Pretože nedisponuje legitimáciou
určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali exekučnému titulu a
konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, možno takéto konanie súdu hodnotiť jednoznačne

ako neprípustné.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, so sídlom
Exekútorského úradu v Galante, Švermova 273, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
predložená súdu prvého stupňa dňa 07.04.2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 220,83 eura s príslušenstvom a exekučný titul,

ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 3C/1757/2012 zo dňa 19.01.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.06.2013. Súčasťou spisu je i poistná zmluva č.
4465200015, uzatvorená účastníkmi konania dňa 29.09.2008, všeobecné poistné podmienky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie

o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 5 písm. g) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, v občianskom súdnom konaní vyšší
súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného

predpisu okrem schválenia príklepu súdom.

Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym
predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre
exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať

súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú
tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto
vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na
neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie,

na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK).

Predmetná poistná zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uzatvorená štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnejkontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže

odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa
§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na

ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.
Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp.zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v

rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).
Odvolací súd k námietke oprávneného, že vyšší súdny úradník prekročil svoje právomoci vyplývajúce
jej z § 4 - § 7 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, pretože vykonala dokazovanie nad

rámec viazaných dôkazov uvedených v ust. § 44 ods. 2 EP, tieto dôkazy hodnotila a napokon aj vo veci
meritórne rozhodla, uvádza, že v zmysle § 5 písm. g/ zákona č. 549/2003 Z.z. v občianskom súdnom
konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa
osobitného predpisu (Exekučného poriadku) okrem schválenia príklepu súdom. Pretože exekučný súd
je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej,

resp. platnej rozhodcovskej zmluvy a vyšší súdny úradník koná a rozhoduje aj o exekučnom konaní
(okrem schválenia príklepu), táto námietka nie je dôvodná.

Účastníci konania sa v XV. časti všeobecných poistných podmienok poistnej zmluve č. 4465200015
dohodli, že „všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným,
oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä a/ pohľadávky poisťovne voči poistníkovi

z dlžného poistného, ... “. I podľa názoru odvolacieho súdu takto koncipovaná rozhodcovská doložka
celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to
v neprospech spotrebiteľa. Táto nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal
reálnu možnosť ju ovplyvniť. Predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie v tom,
že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd. Sú preto namieste obavy, že povinná

si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces,
nedokázala náležite uvedomiť, pričom z rozhodcovskej zmluvy vôbec nevyplýva, v akom rozsahu a akou
osobou bola povinná ako spotrebiteľ poučený o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Povinná
tak nemala reálnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Je notorietou, že v spotrebiteľských
veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu

spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú
skôr len indikátorom, do akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou
stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, ako už bolo uvedené
vyššie. Výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy odporuje dobrým mravom,

ako i právnej úprave, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok
ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným
titulom,nazákladektoréhobyoprávnenémuvočipovinnejvznikolnárok,ktoréhovymoženiabysamohol
v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdil.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.