Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113215125
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113215125.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Z. H. D. A. AG, so sídlom Z. XXC, XXXX M., T., Z.:
O.-XXX.XXX.XXX, zastúpeného H.. H. T., advokátom so sídlom v U., X. X proti odporcovi A. J., bytom O.
- T., T. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu K., zastúpeného JUDr. JK. o zaplatenie
351,15 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.
októbra 2014, č.k. 13C/379/2013-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej v celom rozsahu, odporcovi

nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 68,97 €, a to na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497 zák.
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( účinného do
30.03.2008). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že návrhom podaným dňa 18.06.2013,

sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 351,15€ s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 20.01.2008 bol odporcovi poskytnutý
úver vo výške 99.831,- Sk t.j. 3.313,78 €, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach
po 161,30 €. Odporca porušil ustanovenie bodu č. 6.1 všeobecných obchodných podmienok zmluvy
o úvere tým, že bol v omeškaní s úhradami splátok podľa splátkového kalendára a preto spoločnosť
E. a.s. mu vypovedala zmluvu dňa 17.10.2010. Žalovanú pohľadávku navrhovateľ špecifikoval tak, že

táto pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 270,10 €, úrokov z omeškania vo výške 64,45 € a
poplatkov vo výške 16,60 €. Navrhovateľ si uplatňoval aj 9% úrok z omeškania zo sumy 108,80 € od
5.10.2012 do zaplatenia a zo sumy 161,30 € od 5.10.2012 do zaplatenia. V návrhu ďalej uviedol,
že dňa 27.9.2012 uzavrel ako postupník so spoločnosťou GE J., a.s. ako postupcom zmluvu o postúpení
pohľadávok, ktorá sa týkala aj žalovanej pohľadávky voči odporcovi. Toto postúpenie mu oznámil právny
predchodca navrhovateľa listom zo dňa 26.10.2012. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 7.8.2013

ďalej uviedol, že ako vyplýva z predloženej Platobnej histórie odporca uhradil na dlžnú sumu splátky
vo výške 3.727,22 €. Celková čiastka, ktorú mal odporca zaplatiť bola vo výške 4.078,37 €. Rozdiel
medzi uvedenými sumami tvorí žalovaná suma. Následne dňa 09.10.2013 do konania vstúpil vedľajší
účastníknastraneodporcu-ObčianskezdruženieslovenskýchspotrebiteľovAZ,ktorývosvojompodaní
zo dňa 10.1.2014 vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa y vykonaného dokazovania zistil,
že navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v

obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca
uzavrel dňa 20.01.2008 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nazáklade ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 99.831,- Sk t.j. 3.313,78 € na financovanie kúpy
motorového vozidla. Odporca sa zaviazal splácať uvedený úver v 36 mesačných splátkach po 4.859,20
Sk t.j. 161,30 € s dátumom prvej splátky 20.02.2008 a poslednej splátky 20.01.2011. Odporca na úver

zaplatil sumu vo výške 3.727,22 €. Súd prvého stupňa podľa vykonaných dôkazov vyhodnotil, že vzťah
medzi spoločnosťou GE J., a.s. a odporcom je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom
na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa
ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom odporca v predmetnom spore vystupuje ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní predloženej
zmluvy súd prvého stupňa zistil, že táto neobsahuje všetky potrebné náležitosti. Podľa § 4 ods. 2 písm.
k) zák. č. 258/2001 Z.z., je jednou z náležitostí zmluvy aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnená podľa § 7a ods. 2. Zmluva obsahuje iba informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov
poskytovaného úveru, čo je náležitosť podľa § 4 ods. 1 písm. j) citovaného zákona. Sankciou za
neuvedenie uvedenej náležitosti v zmluve je v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z.
to,žeposkytnutýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Vdanomprípadetaknavrhovateľmôže
od odporcu požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Po zohľadnení skutočnosti, že

z predloženej zmluvy o úvere vyplýva poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.313,78 € a po
zohľadnení tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporca už uhradil sumu vo výške 3.727,22 €, súd prvého
stupňa ustálil, že odporca splatil navrhovateľovi sumu poskytnutých prostriedkov, a preto považoval
návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 351,15 € za nedôvodný, a z tohto dôvodu ho v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko plne
úspešným účastníkom konania bol odporca, ktorý si však žiadne trovy konania neuplatnil, súd prvého
stupňa mu ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal. Trovy konania si však uplatnil vedľajší účastník na
strane odporcu, a to vo výške trov právneho zastúpenia 68,97 €. Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho

účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktorý do konania
vstúpil dňa 09.10.2013, súd prvého stupňa konštatoval, že vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná
fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho
súd prvého stupňa vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne
vynaložené. Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia

v celkovej výške 68,97 €. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny
právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 26,56 € a paušálnej náhrady
režijných výdavkov. Súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za
2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie vo veci samej. Súd

prvéhostupňavzmysle§16ods.3vyhl.č.655/2004Z.z.priznalprávnemuzástupcovipaušálnunáhradu
režijných výdavkov vo výške 7,81 € za každý úkon právnej služby v roku 2013, t. j. vo výške 7,81 € (7,81
€ x 1) a vo výške 8,04 € za každý úkon právnej služby v roku 2014, t. j. vo výške 8,04 € (8,04 € x 1). Trovy
konania zaviazal navrhovateľ zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu v
zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to do výroku III, ktorým
bol zaviazaný na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v sume 68,97 Eur
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania neprizná. Vo

vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vystupujúceho v konaní v súlade s § 93 ods. 2
O.s.p., uviedol, že zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predpokladá existenciu združení
založených na ochranu spotrebiteľa a jeho práv. V konaní na súde môžu byť združenia účastníkom,
pokiaľ sú takéto ciele hlavnou náplňou ich činnosti. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca
mal v úmysle vytvoriť priestor na vstup subjektu, ktorý bude aktívne chrániť spotrebiteľov v tzv.

spotrebiteľských súdnych sporoch. Ich existenciu a činnosť podporuje aj Ministerstvo hospodárstva
SR, kde majú združenia právo za stanovených podmienok uchádzať sa o príspevok na ich činnosť
podľa § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej namietal, že právny zástupca vzniesol námietku
premlčania, avšak nesprávne posúdil skutkový stav veci. Súdu doručil formulárové vyjadrenie týkajúcesa námietky premlčania, ktorá nebola opodstatnená a nemala žiaden vplyv na meritórne rozhodnutie
súdu. Mal za to že vedľajší účastník sa v konaní iba priživil. V prípade spotrebiteľských zmlúv s
účinnosťou od 1.5.2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúcemu zo

spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať na prekážky pri uplatnení práva i bez návrhu. Odporca
by teda dosiahol v konaní rovnaký úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka. Vynaložené trovy
vedľajšieho účastníka považoval za zbytočné a podľa jeho názoru by nemali byť súdom priznané
z dôvodu neúčelnosti. K účelnosti trov konania, najmä vo vzťahu k zastúpeniu účastníka konania
advokátom v prípadoch hromadných a administratívne jednoduchých podaní sa vo viacerých nálezoch

zaoberal aj Ústavný súd ČR (napr. IV. ÚS 3259/11, III. ÚS 3303/11, i. ÚS 988/12), ktorý konštatoval,
že účelnosť vynaloženia nákladov je podmienkou priznania ich náhrady. V tejto súvislosti poukázal na
spôsob vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktoré bolo neadresné, uskutočnené len oznámením
o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a to všetko
bez akejkoľvek znalosti predmetu konania, len predpokladajúc podľa navrhovateľa, že sa jedná o
spotrebiteľský spor, pričom neraz išlo aj o právoplatne skončené veci. Vedľajší účastník je navyše v

každom prípade zastúpený advokátom, bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu. Je podľa
jeho názoru zrejmé, že ak združenie ponúka svoje služby na ochranu a pomoc spotrebiteľom, malo by
byť dostatočne personálne a finančne vybavené, aby mohlo svedomite vykonávať svoju činnosť a teda
pomáhať občanovi - spotrebiteľovi. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sži/10/2014,
sp. zn. 6MCdo/5/2013, rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/465/2013, Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob/259/2011 a iné.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník sa podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom neúspešne domáhal voči odporkyni zaplatenia
istiny v sume 351,15 Eur s príslušenstvom, pričom v konaní na strane odporkyne vystupoval aj vedľajší
účastník spĺňajúci predpoklady podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 68,97 €. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom
súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek

iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku
čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne
vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej
veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu
mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca

zastúpenieriadneprevzaladňa14.01.2014doručilsúduprvéhostupňaprávnekvalifikovanévyjadrenie.
V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150
O.s.p., nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2
O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by podľa zákona patrila náhrada
trov odvolacieho konania, avšak keďže si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu ani žiadne trovy
nevyplývajú, odvolací súd rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .