Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/263/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203894
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203894.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcu CD Consulting, s. r. o., Praha,
Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: XX XXX XXX, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej O. Y., Z., S.. U. X, za účasti vedľajšieho účastníka
OZ Spolok právnej ochrany spotrebiteľa, Košice, Čajakova 1, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom
Dorkinom, advokátom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Nám. baníkov 33, o zaplatenie 905,01 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/362/2013-93 z 19.2.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Pripúšťa čiastočné späťvzatie v rozsahu zmluvného úroku 0,19 % denne, zrušuje rozsudok v tejto časti

a konanie zastavuje.
P o t v r d z u j e rozsudok v ostatnej časti.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu žalobcu zamietol a vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Žalobca žalobou žiadal podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vydanie rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 905,01 eur, zmenkový úrok vo výške

0,25 % denne zo sumy 905,01 eur od 1.5.2011 až do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy
905,01 eur od 15.6.2011 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
3,02 eur a náhradu trov konania. Žalobca poukázal na to, že indosatár je nadobúdateľ všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná 2.6.2010 na zmenkovú sumu 905,01 eur, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 1.5.2012. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok
žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu

s 0,25 % denným úrokom od 1.5.2012. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil. Nakoľko
zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej do troch dní uhradiť žalobcovi zmenkovú istinu s
príslušenstvom. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis z
obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovanou 2.6.2010 na zmenkovú sumu 905,01 eur

s príslušenstvom.
Vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods.1 písm. b/ v spojení s článkom 9 ods.1 až 3 nariadenie
č. 861/2007, a to oboznámením sa so Zmenkou z 2. 6. 2010, ako aj so Zmluvou o úvere uzavretou
medzi predchodcom žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovanou, vrátane všeobecných podmienokposkytnutia úveru. Z originálu zmenky predloženej žalobcom vystavenej žalovanou s údajmi, ktoré
reprodukoval, zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovanou vyplynulo, že
žalovaná sa zaviazala zaplatiť požičanú sumu, zvýšenú o príslušný poplatok a konštatoval, že v zmluve

o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani RPMN. Citoval z článku 11 a 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná, preto ju zamietol.
Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uviedol,

že v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zák. č.
191/1950Zb.-zákonzmenkovýašekový,žepredloženázmenkajevlastnouzmenkou,ktorájeupravená
v článku 1 druhej časti zákona.
Citoval znenie § 75, § 77 ods. 1,2,3, § 5 ods. 1,2,3, § 11 ods. 1,2,3, § 48 ods. 1,2,3,4, § 33 ods.1,2
zák. č. 191/1950 Zb. a zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti zaplatenia, čo
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené dva údaje o zročnosti, čo spôsobuje

neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods.1 O. z. (ktorého znenie citoval), že neurčitý údaj
zročnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápis "zaplatím za túto zmenku pre
predložení" je uvedená zročnosť zmenky na videnie a z údaja "na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia" je uvedená zročnosť zmenky na určitý čas po dáte vystavenia. Jedná sa teda o
neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako je to uvedené v § 33 ods.2 zák. č. 191/1950 Zb.

Takáto zmenka sa považuje za neplatnú /rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Obdo/59/2010/. Dospel
k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa 33 ods.1 zák. č. 191/1950 Sb., a
preto je v zmysle ods. 2 citovaného paragrafu neplatná, preto žalobu zamietol.
Konštatoval, že zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na
ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere

uzavretou medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou. Uviedol, že v konaniach o právach z
indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.
Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím
tretej osoby umožňuje od žalovaného ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať

v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN.
Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech na jednej zmluvnej
strany. Nakoľko zmenka bola vystavená žalovanou v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o
úvere, súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej
dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka. V danom prípade postupoval podľa O. s. p., O.

z. a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS a smernicou č. 2005/29/ES. Citoval
znenie čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods.1,2 smernice 93/2013 EHS.
Poukázal na § 121 O. s. p. a uviedol, že v zmysle cit. ust. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne
známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v

Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku
Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Citoval znenie § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,4 písm. k/ a 5, § 54 ods.1,2 O. z., § 4 ods.6 zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy,
Podľa § 37 ods.1, § 39 O. z. a mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok

zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo
14.3.2013 /Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi/ samotný Európsky súdny dvor v konaní
pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa
záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, je jeho povinnosťou skúmať postavenie žalovaného ako

spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné
dojednanie v čl. 17 VOP, podľa ktorého „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky", je v priamom rozpore
s § 4 ods.6 z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25

% denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný
celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so
zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo
strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky považoval za podmienku, ktorá je v zmyslečl. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. c/ smernice 93/13 EHS výslovne nekalá,
nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmluvné

dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky považoval za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s
§ 53 ods.4 písm. k/ O. z. požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods.5 O. z. neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je

podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu
ktorého dochádza výlučne na základe porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej
úpravy účinnej v SR od 15. 1. 2009, konkrétne § 369 ods.1 Obch. z. platí, že ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
stanovenejnariadenímvládySRč.87/1995Z.z.Zuvedenéhovyplýva,žeprivystaveníneúplnejzmenky
s úrokom 0,25 % denne, kde o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v

prípade porušenia zmluvných povinností od dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Dospel k
záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je
právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 O. z. absolútne neplatný a preto sankčný
úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje neplatnosť zmenky.
Ďalej zistil, že vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4

ods.2 písm. h/, i/, j/, k/ zák. č. 258/2001 Z. z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN,
priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods.3 zák. č. 258/2001 Z. z. sa
považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Aj z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods.1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na

náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť alebo zmeniť a návrhu vyhovieť. Podľa
§ 48 ods.1 zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, „Majiteľ môže postihom žiadať:.... 2
Šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti". Svoj nárok si svoj zo zmenky na videnie, nakoľko na zmenke

je uvedené: Zaplatím za túto zmenku pri predložení. Podľa § 34 ods.1 Zákona zmenkového a šekového
„Zmenka na videnie je sročná pri predložení." On predložil zmenku k v deň, ktorý uvádza v návrhu
na začatie konania. Keďže uplatnená zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal
skutočnosť o predložení zmenky osvedčiť verejnou listinou.
V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že mu nie je známe, že by niektorý z účastníkov túto

skutočnosť namietal, resp. spochybňoval. Nejde teda o spornú skutočnosť.
Namietal,žejenamiestepoukázaťnarozsudokNSSRsp.zn.5Obo/3/2008z22.10.2008,podľaktorého
cit.: „Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí
pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú
sumu aj skutočne dlhuje.“ Poukázal aj na rozsudok NS ČR z 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000

(uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) podľa ktorého: „Směnka je v právní
teorii obvykle definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu splnění přísných
formálních náležitostí vzniká přímý, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek určité osoby zaplatit
majiteli směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku.“
Zmenku navrhol posúdiť podľa § 33 ods.1 Zmenkového a šekového zákona, ktorú on predložil ako určitú

a namietal aj to, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu
splneniuzáväzku.Zároveňmásankčnýcharakter,leboúčastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosť,trestá
nepriaznivýmnásledkomvpodobevznikuďalšejpovinnostizaplatiťpeňažnúčiastkuvdohodnutejvýške.
Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to
však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.

Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne
posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi.

Odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok a konštatuje, že preskúmaním rozsudku podľa § 212 ods.1,3
O.s.p. okrem čiastočného späťvzatia návrhu, zistil preskúmateľnosť a správnosť rozsudku, v ostatnej

zamietajúcej časti rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p., keď súhlasí aj s jeho dôvodmi.
Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
Inými vadami podľa § 205 ods.1 písm. b) O. s. p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods.1 O. s. p. a tieto vady konaniapostihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie
účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti

s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v
konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje
otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v
dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka
o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol
účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi
poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods.1 O. s. p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.1
prvá veta O. s. p.), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia

pojednávania (§ 115a O. s. p.), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník
preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O.
s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v
súlade s príslušnými ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá

ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný
v rozopre s § 129 ods.1 O. s. p. a p.).
Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z
uvedených vád, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku

ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové

zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy

protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)

je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe

ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby
mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne

dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani
možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane
rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný a ak žalobca tvrdí opak, ide len o jeho subjektívny pocit.

Vo výroku uznesenia z 1.2.2016 bola upozornená žalovaná, že ak sa stanovenej lehote nevyjadrí, bude
sa predpokladať, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky.
Keďže čiastočne vzal svoj návrh späť žalobca, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v konaní len zmenkový
úrok 0,06 % denne, so zreteľom na § 96 ods.1,2, § 211 O.s.p. odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie

v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.
V ostatnej časti odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.
Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške
905,01eur,zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%dennezosumy905,01eurod1.5.2011aždozaplatenia,
6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 905,01 eur od 15.6.2011 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo

výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,02 eur a náhradu trov konania zamietol a jeho rozhodnutie je
presvedčivé. Zmenkový úrok síce (tak ako správne konštatuje súd prvého stupňa), plní funkciu odmeny
za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak za primeranú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
nie je možné požadovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, v čase vystavenia zmenky
boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch domácností nižšie

ako 14 % ročne podľa internetovej stránky NBS, ktorú sadzbu zmenkový úrok vo výške 0,25 % žiadaný
navrhovateľom denne, resp. 91,25 % ročne až 6x prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd
prvého stupňa správne považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a podľa ustálenej súdnej
praxe (je potrebné prihliadať na rozpor s dobrými mravmi), (porovnaj rozsudok NS SR 5Cdo/26/2011 z
26.4.2012), úroková doložka je neplatná.

Odvolací súd ešte doplňuje, že naviac v stovkách vecí žalobcu musí byť zabezpečená ochrana práv
spotrebiteľa, postup žalobcu, keď podal žalobu proti žalovanej predstavuje také konanie, ktoré pri
obchádzaní zákona z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľné (konanie in fraudem legis),
keďže v exekučnom konaní bolo predtým zastavené právoplatne (porovnaj aj rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/446/2012, 3Cdo/227/2012, 3Cdo/237/2012) a žalobca svojím postupom porušil záväzné právne

pravidlo platiace v právnom štáte, v Slovenskej republike za účelom dosiahnutia nežiaduceho výsledku
a preto tu aplikácia zákona o zmenkách neprichádzala do úvahy.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania platí aj pre odvolacie konanie.Výrok o trovách konania sa odôvodňuje neúspechom žalobcu v odvolacom konaní a § 150 ods.2 O.s.p.,
keď žalobca mal len minimálny úspech vo veci po pripustení čiastočného späťvzatia návrhu v časti

zmenkového úroku.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.