Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/215/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213882
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213882.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
IČO: 001 660 73, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 18. 11. 2014 č. k. 7C/114/2012 - 43, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému z
titulu náhrady škody zaplatenia sumy 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 319,01 Eur. Majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným
nesprávnym úradným postupom, konkrétne rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní exekučným spisom 15Er/144/2011

Okresného súdu Rimavská Sobota prvostupňový súd zistil, že dňa 04. 02. 2011 bola na súd podaná
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej: X. U. na
základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa 16. 06. 2011 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol po preskúmaní exekučného titulu v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku keď zistil, že dojednanie o rozhodcovskej doložke je neprijateľnou
podmienkou v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami Smernice 93/13
EHS a uvedeným rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané aj plnenie, ktoré je v rozpore

s dobrými mravmi. Následne bola exekúcia zastavená. Okresný súd poukázal na znenie ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia s tým, že na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti lehota zákonom stanovená nebola, súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia bez zbytočných prieťahov. Keďže bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia bola
podaná na súd 04. 02. 2011 a súd rozhodol 16. 06. 2011 súd vyvodil, že tento časový úsek nemožno
považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného súdu. Pokiaľ sa teda žalobca
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, žalobu

považoval za nedôvodnú.

Zároveň okresný súd zamnietol návrh žalobcu na prerušenie konania, keď neboli pre tento postup
naplnené predpoklady podľa § 109 ods. 1 písm. b/, ani § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V
rozsiahlom odvolaní namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, okresný súd rozhodol v jeho

neprítomnosti, hoci neboli pre tento postup splnené zákonné podmienky. On trval na osobnej účasti
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré však bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Postupom súdu mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom, neumožnil mu vyjadriť sa k
tvrdeniam žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, čím došlo k porušeniu jeho práva na kontradiktórne
konanie. Ďalej odvolateľ uvádza, že vo veci sa neuskutočnilo ústne pojednávanie, hoci nebolo možné

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím opätovne došlo k porušeniu jeho práva na kontradiktórny
súdny proces. Namietal, že žalovaný nereagoval na výzvu súdu predložiť písomné vyjadrenie a
preto malo byť rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, keď skutkovým základom mal byť žalobcom
tvrdený skutkový stav. Súd namiesto toho ignorujúc príslušné zákonné ustanovenie § 153b O. s. p.
doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého rozsah a obsah si určil sám. K posúdeniu majetkovej
škody vytýka súdu ignorovanie všetkých tvrdení žalobcu k majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na

udržiavanie a správu informačného systému a titulu výdavkov na administratívne, publikačné, poštové
a telekomunikačné výdavky. Rozhodnutie považuje v tejto časti za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. K nemajetkovej ujme vytýka súdu, že nevysvetlil, prečo nekonštatoval porušenie práva napriek
tomu, že toto bolo objektívne zistené, pričom pre nesprávny úradný postup nenašiel súd žiadne
udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie označil za vnútorne rozporné, keď napriek zisteniu

porušenia práva súd toto nekonštatoval a na takejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní
nemajetkovej ujmy žalobcovi. K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania vytýkal, že povinnosťou súdu
bolo o tomto rozhodnúť pred rozhodnutím vo veci samej. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku
a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným
v napadnutom rozsudku, tiež s jeho odôvodnením, ktoré považuje za zrozumiteľné, jasné a presvedčivé.
Námietky žalovaného nepovažuje za dôvodné. V súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozsudku, na ktoré v podrobnostiach

odkazuje.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky a aj predchádzajúce konanie spolu s
napadnutým rozsudkom okresného súdu. Konštatuje, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a na tieto aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu,

súd vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu o nesplnení predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu považuje v celom rozsahu za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený
nesprávny úradný postup. Prvostupňový súd jasne a presvedčivo vysvetlil, z akého dôvodu nezistil
tvrdené porušenie súdu rozhodnúť vec v zákonnej lehote. V tomto smere odvolací súd v celom rozsahu
odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu, ktoré je vecne správne a zákonné.

Odvolacísúdsatiežstotožňujesrozhodnutím,ktorýmokresnýsúdzamietolnávrhnaprerušeniekonania
a aj v tejto časti odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu.

K ďalším odvolacím námietkám odvolací súd konštatuje, že je z nich zrejmé, že ide o odvolanie

podávané v mnohých veciach a preto mnohé odvolacie námietky vôbec nesúvisia s odôvodnením
napadnutého rozsudku. Bezdôvodná je námietka ohľadne tvrdenia, že súd nemohol rozhodnúť bez
ústneho prejednania veci, pretože zo spisu je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že súd v
dostatočnejlehoteurčiltermínriadnehopojednávaniaatotoajvykonal,hocajvneprítomnostiúčastníkov
konania, keď žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil a z vážneho dôvodu nepožiadal o odročenie

pojednávania, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť dal a súhlas s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.Ďalšianámietkaopovinnostirozhodnúťrozsudkomprezmeškanieneobstojí,pretožejebezakýchkoľvek
pochybností zrejmé, že žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila a toto bolo včas doručené právnemu
zástupcovi žalobcu.

Pokiaľ ide o námietku ohľadne nemajetkovej ujmy a o nedostatkov v odôvodnení rozsudku odvolací
súd uvádza, že vzhľadom na zistenie, že zo strany okresného súdu v exekučnom konaní 3Er/327/2011
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, neboli preto naplnené podmienky zodpovednosti za škodu
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ako sa tejto domáhal žalobca, nebolo preto dôvodné, aby sa súd

zaoberal správnosťou, resp. oprávnenosťou či už výšky skutočnej škody alebo tvrdenej nemajetkovej
ujmy. Za takéhoto stavu nemožno preto ani konštatovať, že rozhodnutie je v tomto smere nepresvedčivé,
či nedostatočne odôvodnené. Preto ani z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý súdny proces.

V zmysle uvedeného, ako aj vzhľadom na dôvody, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvého stupňa a ktoré

nepovažoval odvolací súd za potrebné vzhľadom na ich presvedčivosť opätovne uvádzať, bol rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. potvrdený.

Zároveň súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc ustanovenie
§ 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Žalovaná bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania,
pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani zo spisu nevyplývajú trovy odvolacieho

konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.