Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916202275
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6916202275.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej navrhovateľky V.. J. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX,
M. G., právne zastúpená Kováč/Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom M. Bela
2, Lučenec, IČO: 47 253 975, v mene ktorej koná JUDr. Ladislav Kováč, advokát, proti odporcovi Mesto
Rimavská Sobota, so sídlom Svätoplukova 9, Rimavská Sobota, IČO: 00319031, v konaní o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota

č. k. 7C/65/2016-33 zo dňa 10. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi, aby sa zdržal akéhokoľvek
konania, ktorým by scudzil, zaťažil alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladal s nehnuteľnosťami,
pozemkami reg. "C" parc. č. XXXX/XX o výmere 186 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 163 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie M. G. (ďalej v texte len „sporné
nehnuteľnosti“), a to až do rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou pozemkov
parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX- zastavané plochy a nádvoria a chaty súp. č. XX postavenej na parc. č.

XXXX/XXX v časti Y. zapísaných na LV č. XXXX kat. územie M. G., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa
12. 09. 2013, keď ako predávajúca vystupovala Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., ktorá
okrem chaty postavila na susednom pozemku altánok s betónovým základom a drevenou nástavbou. K
vyporiadaniu vlastníckych vzťahov však už nedošlo, pričom následkom delimitácie štátneho majetku sa
vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, z ktorého boli vyčlenené podľa geometrického plánu aj parc. č.
XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X stalo Mesto Rimavská Sobota, ktoré sa rozhodlo tieto pozemky odpredať.

Hranica novovzniknutých pozemkov medzi spornými nehnuteľností je vedená cez jestvujúci altánok,
preto pri rešpektovaní nového stavu by musela navrhovateľka tento altánok odstrániť, čím by jej vznikla
značná škoda, pričom predmetný geometrický plán, ktorý predmetnú hranicu ustálil nerešpektuje
doterajší stav v užívaní pozemkov.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v danom prípade nedošlo k naplneniu

zákonom stanovených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľka
neosvedčila svoj právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho absentuje opodstatnenosť
predbežného opatrenia. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12. 09. 2013 vyplýva, že navrhovateľka nie je
vlastníčkou sporných nehnuteľností, v predmetnom konaní preto nepreukázala dôvodnosť ochrany
formounariadenéhopredbežnéhoopatrenia.Aknavrhovateľkatvrdí,ževlastníkspornýchnehnuteľností,
teda odporca, sa rozhodol ich odpredať, a navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala existenciu

faktickej hroziacej ujmy v dôsledku ich odpredaja, návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je
dôvodný. Vyriešenie situácie týkajúcej sa sporných nehnuteľností môže byť predmetom vykonávaniadokazovania v sporovom konaní, avšak navrhovateľkou uvádzané a tvrdené skutočnosti nijako
nepostačujú pre osvedčenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka taktiež
neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže nepreukázala ani minimálnym

spôsobom túto hrozbu. Na záver zdôraznil, že „nenakladanie s vecami alebo právami je nesporne
zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou zaručených práv, preto je nevyhnuté zamedziť,
aby nariadením predbežného opatrenia došlo k zásahu do vlastníckych práv, pričom k uvedenému by
došlo poskytnutím procesnej ochrany v súdnom konaní, v ktorom nedošlo k osvedčeniu oprávnenosti
nároku navrhovateľa voči odporcovi, vzhľadom na zvolený druh súdnej ochrany.“

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd analogicky podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) odvolanie
navrhovateľka. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, nakoľko okresný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že návrh na

vydanie predbežného opatrenia podala 01. 03. 2016 a do 30 dní od podania tohto návrhu podá na súd aj
návrh vo veci samej, a to návrh na úpravu hraníc medzi spornými nehnuteľnosťami - pozemkami parc.
č. XXXX/X a XXXX/X. Opätovne tvrdila, že je vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria, ako aj chaty č. súp. XX postavenej na parc. č. XXXX/XXX v časti Y.,
ktorú nadobudla od Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s.. Zdôraznila, že „na novovzniknutom

pozemku parc. č. XXXX/XX vlastní altánok, ktorý kúpila od pôvodného vlastníka Stredoslovenskej
vodárenskej spoločnosti, a. s., altánok však zasahuje aj na novovzniknutý pozemok parc. č. XXXX/XX“.
Spochybnila neodborne vyhotovený geometrický plán, na základe ktorého odporca ponúkol pozemky
parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX ( sporné nehnuteľnosti ) na predaj reálnym užívateľom, avšak bez
konzultácie s ňou vytýčil hranicu pozemkov tak, že prechádza cez jestvujúci, už vybudovaný altánok v

jej vlastníctve. V prípade predaja pozemku parc. č. XXXX/XX nastane podľa nej nezvratný stav, ktorý
bude možné napraviť len novou žalobou. Do rozhodnutia vo veci samej, v ktorom bude súd rozhodovať
o hranici medzi spornými nehnuteľnosťami, ktorá je podľa nej sporná, je v záujme navrhovateľky, ale
aj odporcu, aby sa so spornými nehnuteľnosťami nenakladalo. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a predbežné opatrenie nariadil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako v celom rozsahu
vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom okresný
súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za osvedčené, ktoré naopak
ani za osvedčené nepovažuje, akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, čím spĺňa
podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd preto

na dôvody uvedené v uznesení okresného súdu odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza odvolací súd nasledovné :

Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky

skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd
sa preto správne obmedzil len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť
opodstatnenosť nároku a nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru,
že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu,
ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.

Pri nariadení predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosťnároku na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu
ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd dokazovanie vykonávať.
Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla

listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania
procesnúmožnosťvyjadriťsakobsahulistín,zktorýchvyvodzujezáveryopredpokladochprenariadenie
predbežného opatrenia.

Z pozitívno-právnej úpravy ust. § 74 a nasl. O. s. p. vyplývajú tieto základné predpoklady pre

vydanie predbežného opatrenia: 1. naliehavosť vydania predbežného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne
hroziacej ujmy, 4. preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5.
určitosť,zrozumiteľnosťavykonateľnosťnavrhovanéhopredbežnéhoopatrenia.Základnoupodmienkou
predbežného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona
ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje

dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do práv dotknutého účastníka musí byť primeraný
navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Existencia právneho
vzťahu medzi účastníkmi, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samy o sebe ešte netvoria zákonný
dôvod predbežného opatrenia. Vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené.
Až toto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím veci nariadiť príslušné predbežné opatrenie.

Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí
vždy ešte navyše osvedčiť.

Z obsahu spisu, a ani z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, resp. ani zo samotného odvolania
navrhovateľky nevyplýva, v čom by malo spočívať konkrétne ohrozenie jej práv. Navrhovateľa v odvolaní

tvrdí, že je vlastníčkou altánku, ktorý sa nachádza čiastočne na parc. č. XXXX/XX a čiastočne na
parc. č. XXXX/XX, ktoré obe parcely ponúka na predaj odporca. Z výpisu LV č. XXXX Okresného
úradu M. G., odbor katastrálny bolo preukázané, že navrhovateľka je zapísaná ako výlučná vlastníčka
nehnuteľností vedených v registri „C“, a to parc. č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 156
m2 a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, ako aj stavby - chaty súp. č.

XX nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/XXX v k. ú. M. G., miestna časť Y.. Z uvedeného listu vlastníctva
nie je možné vyvodiť, že by navrhovateľka osvedčila svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,
ktoré sú na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu M. G., odbor katastrálny v registri „C“, parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2, ako aj parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 163 m2 v k. ú. M. G., miestna časť Y., vedené vprospech odporcu. Z listu

vlastníctva jednoznačne vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností vrátane predmetného altánku je
Mesto Rimavská Sobota. Navrhovateľka sa za vlastníčku sporných nehnuteľností síce považuje, avšak
z obsahu spisu a dosiaľ vykonaného dokazovania nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že by tomu
zodpovedal, či už právny alebo faktický stav veci. Ak navrhovateľka tvrdí, že je vlastníčkou sporných
nehnuteľností, resp. altánku na nich postavenom titulom kúpnej zmluvy uzavretej so Stredoslovenskou

vodárenskou spoločnosťou, a. s., ani toto tvrdenie nie je v súlade s obsahom tejto zmluvy. Z predmetnej
kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou spisu vyplýva len to, že navrhovateľka nadobudla predmetnou kúpnou
zmluvou zo dňa 12. 09. 2013 nehnuteľnosti uvedené v čl. I. tejto kúpnej zmluvy ako nehnuteľnosti v k. ú.
M. G., obce M. G., vedených na LV č. XXXX : stavba - chata, mestská časť Y., súp. č. XX postavená na
parc. č. KN-C XXXX/XXX, pozemok parc. č. KN - C XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

156 m2 a pozemok parc. č. KN - C XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2. Z dosiaľ
predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností,
na ktorých sa predmetný altánok nachádza, preto neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana.

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka tvrdila, že by musela v prípade odpredaja
sporných nehnuteľností odstrániť altánok, čím by jej vznikla značná škoda. Ani uvedené tvrdenie
však ničím neosvedčila, nakoľko tak, ako bolo uvedené vyššie sporné nehnuteľnosti, ani altánok na
nich postavený nie je vo vlastníctve navrhovateľky. Z uvedeného preto nevyplýva jej povinnosť tento
odstrániť. Naviac, navrhovateľka v odvolaní poukazuje na to, že podá návrh vo veci samej, ktorým

sa bude domáhať úpravy hraníc medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X, teda medzi spornými
nehnuteľnosťami, ktorých však taktiež nie je vlastníčkou, v dôsledku čoho nie je osvedčený ani jej
právny záujem na usporiadaní tejto hranice medzi nehnuteľnosťami, ktoré nevlastní. Predbežným
opatrením sa v žiadnom prípade nemôže vytvárať, resp. dotvárať právny stav podľa predstávnavrhovateľky, resp. vytvárať právny stav, ktorý by zodpovedal jej predstave ohľadne vlastníctva
sporných nehnuteľností, ktoré by mala záujem od odporcu odkúpiť. Navrhovateľka tak v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia neosvedčila svojimi tvrdeniami, ani doloženými listinnými dôkazmi

naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia požadovaného predbežného opatrenia. Vyhovenie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľke nemôže byť postavené len na jej predstavách o tom,
ako má odporca pri odpredaji sporných nehnuteľností postupovať. Z podaní navrhovateľky nevyplýva, k
porušovaniu akých, konkrétnych práv dochádza, príp. by malo dochádzať do budúcna, ktoré by súčasne
vyvolávali nevyhnutnú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, resp. ktoré vyvolávajú hrozbu

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke.

Za daného stavu odvolaciemu súdu neprináleží posudzovať, do akej miery by mohla byť navrhovateľka
v konaní vo veci samej ( „v konaní na úpravu hraníc medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X“)
úspešná alebo nie, avšak predbežné opatrenie by malo mať za cieľ len provizórnu, dočasnú úpravu
pomerovúčastníkovkonaniascieľomumožniťničímnerušenéjudikovanievovecisamej.Navrhovateľka

však neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ani naliehavosť
vydania predbežného opatrenia, neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy, v
dôsledku čoho nie je daný zákonný dôvod pre jeho nariadenie.

Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o vydanie predbežného opatrenia

žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie
smeruje tak, aby tým nebola znemožnená ochrana oprávnených záujmov toho, kto o jeho vydanie žiada.
Z obsahu spisu však nevyplýva, že by na strane navrhovateľky bolo ohrozené jej vlastnícke právo voči
pozemkom, ktorých je vlastníčkou.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol analogicky podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. odvolací súd
tak, že navrhovateľke, ktorá v odvolacom konaní nebola úspešná, náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.