Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216098
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712216098.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, P.: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporkyni p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21. 09. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa 27.

09. 2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen. V návrhu uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6116171) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“)
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a
zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.6116171 dlžníkom: Z. C., nar. XX.XX.XXXX.

Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: „EX
2974/2010“. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky efektívne a účinne
predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen (ďalej len „Exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú
súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej

dobe. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súdnezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie,
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora
aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).

Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym

zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Na
tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že on disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú
rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
v znení neskorších predpisov. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je
založená povinnosť Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 02.
2002 do 31. 05. 2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V exekučnom konaní vedenom
podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto Exekučný súd
mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý

sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie
rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola napríklad notárska zápisnica. Exekučný súd
napriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
časpotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,rozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

až dňa 16.2.2011 (konanie začalo dňa 18.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 335 dní). Doplnil, že na označenie exekučnej veci používa všetky informácie,
ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd mu totiž neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo
k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Nesprávny úradný postup Exekučného súdu

charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou
konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane.
Ďalej poukázal v návrhu na to, že dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu upravenej v §
40 zákona č. 244/2002 Z.z, o rozhodcovskom konaní je inter alia zrušenie rozhodcovského rozsudku.

K zrušeniu dochádza s cieľom autoritatívne zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku na právne
postavenie odporcu (dlžníka). Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v
právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia
smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie odporcu (dlžníka)
tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam,

kde ich platné právo zaraďuje. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva,
ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Tento účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv
účastníka konania tak, že sa ochrana subjektívnych práv celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.
Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (v okolnostiach
prípadu cesta aplikácie § 40 a nasl. zákona č.244/2002 Z.z.,o rozhodcovskom konaní), ktorou súdna

úprava rozhodnutí rozhodcovských súdov svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné
využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou kontroly rozhodcovského
rozhodnutia Exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym
postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej

v právnom vzťahu medzi ním ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu
od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty (§ 41 zákona č. 244/2002
Z.z., o rozhodcovskom konaní) a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak jez pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
jeho ako veriteľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka

veci právoplatne rozhodnutej. Ďalej upozornil na to, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok
rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v
občianskom súdnom konaní. Opísaný postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so
zákonom konkrétne ustanovení § 44 ods.2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala Exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi

tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci
reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť
Exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v predmetnej veci
počassúdnehokonanianachádzal,čojezákladnýmúčelomprávazaručenéhovčlánku48ods.2Ústavy

Slovenskej republiky. Preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pričom majetková škoda v sume 2494,29 Eur
predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založeného zmluvou o úvere. K. si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume

498,86 Eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46
ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods.1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom Exekučného súdu. Nesprávny
úradný postup je dôsledkom nesústredenej činnosti Exekučného súdu takej intenzity, ktorá má za

následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva. Nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom Exekučného
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu Exekučného súdu v zákonnej
lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť

o udelenie poverenia bola zamietnutá. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má
každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.
Z tohto vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav
veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 77/02). Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v
požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. V konaní si z týchto dôvodov
uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom Exekučného súdu) sumu 498,86 Eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Pred podaním
návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., a písomnou žiadosťou požiadal

odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť
pozitívne nereagovala, preto podal voči nej návrh na súd. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 10C/195/2012-16 zo dňa 8.2.2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené
pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 10C/195/2012, 10C/196/2012, 10C/197/2012, 10C/198/2012,

10C/199/2012, 10C/200/2012, 10C/201/2012, 10C/202/2012, 10C/203/2012, 10C/204/2012 s tým, že
konanie sa bude ďalej viesť pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. 10C/195/2012. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2013.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 17.06.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.06.2013 k spojeným

návrhom (ďalej len „návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatnený, žiadala ho v celom
rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. K návrhu vzniesla
procesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov, najmä odkazuje naexekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného súdu bolo jedným z

dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou Exekučného súdu, keď uviedla príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to, že okrem toho,
kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu
škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v

ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu § 43 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v tomto
momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ v návrhu neuvádza, aké kroky podnikal na
odstránenie neželaného stavu. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo

Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé, že navrhovateľ
ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v

znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných
ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone

verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske
súdne konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným
číslom R 28/1978). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporkyňa ďalej

informovalasúd,ženapriekopakovanýmvýzvamnadoplneniežiadostí,ktoréMinisterstvospravodlivosti
SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ
nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy,
kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol,

či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady
preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným,
ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok navrhovateľa nepovažuje

za predbežne prerokovaný. Nesprávny úradný postup navrhovateľ v návrhu špecifikuje ako nevydanie
rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote (teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej
lehote) a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok (zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Teda ide o dva namietané nesprávne úradné postupy.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu, ktorým má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na
účely zákona č. 514/2003 Z.z. Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu, v súlade
s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už
súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - našiel svoj bezprostredný

výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 24/2004 uverejnený pod
publikačným číslom 23/2011). Teda akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci,
záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia
a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vovydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradnom postupom“ na účely zákona č. 514/2003
Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Z
navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento
zákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím
tohto orgánu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, súd preskúmava

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 Zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).

Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení

alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň
ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že
súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie práva navrhovateľa na

zaplatenie dlhu“, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 03.
03. 2011 č.k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011,
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. 09. 2011 sp. zn. 3Mcdo 11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 29.03.2011 sp. zn.5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu

vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa názoru Ústavného súdu,
pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum
materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského

rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý
z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. K nesprávnemu
úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po 15 dňovej lehote považovala za nevyhnutné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť,
že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje

na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15 dňová lehota sa
týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho
súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, žeby to bol zámer
zákonodarcuurčiť15dňovúlehotuinazamietnutiežiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu

na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení
účinnom od 01. 01. 2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Navrhovateľnepreukázal,žebypodalsťažnosťnaprieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo skutkových
okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému postupu súdu

malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu
škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď ss poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia
práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota
odo dňa dourčenia (oznámenia) rozhodnutia. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a to po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia doba) uplynula po
3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla námietku premlčania,
ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 04.
2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovania nároku).
Tiež pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem

iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa
§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé
zmenšeniemajetkupoškodenéhoaušlýziskpredstavujeušlýmajetkovýprospech,resp.nerozmnoženie

majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom
na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku navrhovateľ
doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý
zisk. Nepreukázal tiež existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, ani
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť

pohľadávky. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tu
odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“
sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie
jeho podnikateľské postupy“. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a

príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Navrhovateľ
zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať,
že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu nevyplýva
a z tohto dôvodu nepovažuje za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, žeby sa mala
poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti poukázala na § 17 ods. 2 a ods.

3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v
ktorommaloknesprávnemuúradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnosti
navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila

najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z
titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila list Európskej komisie
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že

v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o
týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho prejednania, ktorý
podľa článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem uvedeného o negatívnej
percepcii navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov

(napríklad Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo dňa 16. 07. 2012,
ktorý odporkyňa tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva, že navrhovateľ
obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil
konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok popisujeaj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na
rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu
RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že

Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila
navrhovateľa zo svojich radov. Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako

spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko
príjmových osôb. Vzhľadom na uvedené má za to, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc §17 ods.3 zákona č.514/2003 Z.z. po zohľadnení
osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou
povesťou využívajúcou neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky,

ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi
priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť,
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov ja každá

príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, žeby navrhovateľovi vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ
tak nepreukázal, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol
žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.

V konaní pod sp.zn. 10C/195/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume
2.494,29 € a nemajetkovej ujmy v sume 498,86 €, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným
konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o úvere
č.6116171 dlžníkom Z. C., nar. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci č.EX 2974/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o

žiadosti súdneho exekútora až dňa 16.2.2011 ( konanie sa začalo dňa 18.3.2010), teda bol v omeškaní
s rozhodnutím viac ako 335 dní.

V konaní pod sp.zn. 10C/199/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume
5164,02EuranemajetkovejujmyvsumeXXXX,XXEur,ktorámumalavzniknúťvsúvislostisexekučným

konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere
č.6116489 dlžníkom: Q. O., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 664/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora až dňa 06.04.2011 (konanie začalo dňa 17.1.2011), teda bol v omeškaní s
rozhodnutím viac ako 79 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 10C/200/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 1809,63 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 361,93 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 67802223 dlžníkom: N. Z., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie

súdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX13606/2010.Exekučnýsúdvtejtoexekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 24.1.2011 (konanie sa začalo dňa 18.8.2010), teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 159 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 10C/201/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 1714,66 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 342,93 €, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6780174 dlžníkom: B. O., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 5326/2010. Exekučný súd v tejto exekučnejveci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 24.2.2011 (konanie sa začalo dňa 20.5.2010), teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 280 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 10C/203/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2133,49 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 426,70 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6780219 dlžníkom: A. Q., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 8924/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 21.02.2011 (konanie sa začalo dňa 12.07.2010),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 224 dní.

Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 11.05.2015. Na toto pojednávanie boli právny

zástupca navrhovateľa, i odporkyňa predvolaní včas a riadne. Odporkyňa podaním zo dňa 07.05.2015,
doručenýmtunajšiemusúduvtenistýdeňprostredníctvome-mailuospravedlnilasvojuneúčasťnatomto
pojednávaní z dôvodu jej kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značný počet pojednávaní
po celom území SR v obdobných konaniach s navrhovateľom s ohľadom na hospodárnosť konania ako
aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností odporkyne

pojednávaní taktiež nezúčastní, pričom sa odporkyňa pridržala svojich zaslaných vyjadrení k veci.
Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 07.05.2015, ktoré bolo súdu doručené v
ten istý deň požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky v konaní, ako aj návrh na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o

porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorého dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Tunajší súd
tomuto návrhu na prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením č.k. 10C/195/2012-233 zo dňa
11.05.2015 konanie zastavil pre prekážku právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu podľa § 159
ods.3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení. Súd návrhu práv. zástupcu
navrhovateľa na odročenie tohto pojednávania nevyhovel.
Podaním zo dňa 07.05.2015 doručeným tunajšiemu súdu v ten istý deň elektronickou formou
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol prerušiť toto súdne konanie podľa § l09
ods.2 písm.c) O.s.p. do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť

SR-Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn.7C/6/2010. O tomto procesnom návrhu navrhovateľa rozhodol súd uznesením
sp.zn. 10C/195/2012-229 zo dňa 11.05.2015, ktorým tento návrh navrhovateľa na prerušenie konania
zamietol. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
Právnyzástupcanavrhovateľa,aniodporkyňasatohtopojednávanianezúčastniliakeďžesúdnevyhovel

žiadostiprávnehozástupcunavrhovateľaoodročeniepojednávania,vecnatomtopojednávaníprejednal
a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s § l0l ods.2 O.s.p.

Pred otvorením pojednávania súd vylúčil na samostatné konanie vec pôvodne vedenú pod sp.zn.
10C/196/2012, 10C/197/2012, 10C/198/2012,10C/202/2012 ,10C/204/2012, ktoré boli následne

spojené na spoločné konanie a ďalej vedené pod sp.zn. 10C/195/2012, a to uznesením č.k.
10C /195/2012-226 zo dňa 11.5.2015.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu, ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen, a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného

súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),
sp.zn. súdnych spisov exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal vykonať dôkaz
oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené pre exekučné
konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811

09 Bratislava a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre vymoženie peňažnej
pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov) vyplývajúceho zo
zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že exekučný súd mu neoznámil sp.zn.pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na exekučnom súde. V návrhoch neopomenul uviesť
„ exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval sp.zn.: sp.zn.
26Er/412/2010, 28Er/47/2011, sp.zn. 24Er/974/2010, sp.zn. 27Er 795/2010, sp.zn. 27Er/905/2010.

Súd z exekučného spisu sp.zn. 26Er/412/2010 (EX 2974/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Z. C., IČO: 44 508 042. Tento došiel dňa
28.4.2010. Podaním zo dňa 7.6.2010 vyšší súdny úradník požiadal Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. aby zaslali zmluvu o úvere, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok SR1 8908/09 zo dňa l9.11.2009. Dňa 30.6.2010 bola na tunajší súd doručená odpoveď
na žiadosť, keď v prílohe tohto listu malo byť zaslané CD s fotokópiami predmetných písomností.
Uznesením č.k. 26Er/412/2010-19 zo dňa 5.1.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, ktoré
bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 4.2.2011. Následne bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý
uznesením č.k.17CoE/109/11-32 zo dňa 31.3.2011 uznesenie Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.5.2011. Dňa l2.7.2011 vyzval vyšší
súdny úradník práv. zástupcu oprávneného, aby súdu zaslali riadne čitateľnú kópiu zmluvy o úvere,

na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver. Dňa 27.l2.2011 bola na tunajší súd doručená
odpoveďoprávneného,keďvprílohetohtolistuzaslalipožadovanúzmluvuoúverevrátanevšeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Dňa 3.1.2012 exekučný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vykonaním exekúcie. Vyšší súdny úradník prípisom zo dňa 24.2.2014 vyzval povinného, aby
oznámil na aký účet mu bol poskytnutý úver na základe úverovej zmluvy č.6116171 zo dňa 6.3.2009.

Dňa 23.6.2014 bol na tunajší súd doručený list povinného, v ktorom oznámil, že finančnú čiastku
ktorú si zapožičal od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. použil na stravu. Podaním zo dňa 30.1.2015
vyšší súdny úradník oznámil práv. zástupcovi oprávneného, že mieni žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietnuť z dôvodu, že zmluva na základe ktorej bol vydaný exekučný titul obsahuje
ustanovenia, ktoré sa súdu javia ako neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods.4 písm.r,o,z) s tým,

ževzmyslenálezuÚSSRsp.zn.IIÚS499/2012zodňal0.7.2013hotýmtovyzvalabysakzamýšľanému
postupu súdu vyjadrili v lehote l5 dní od jeho doručenia s tým, že ak sa v uvedenej lehote nevyjadria
bude súd v zmysle § 101 ods.3 O.s.p. mať zato, že voči tomuto postupu súdu nemajú námietky.

Súd z exekučného spisu sp.zn.28Er/47/2011 (EX 664/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému Q. O., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 11.2.2011. Uznesením č.k. 28Er/47/2011-10 zo dňa 16.2.2011 exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie
nebolo podané. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.4.2011. Uznesením č.k. 28Er/47/2011-14 zo
dňa 11.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2012

( Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 10C 199/2012).

Súd z exekučného spisu sp.zn. 24Er/974/2010 (EX 13606/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému N. Z., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 26.11.2010. Uznesením č.k. 24Er/974/2010-9 zo dňa 16.12.2010 exekučný súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie
nebolo podané. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.l.2011. Uznesením č.k. 24Er/974/2010-19
zodňa23.5.2011boloexekučnékonaniezastavené. Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa11.8.2011
( exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 10C 200/12).

Súd z exekučného spisu sp.zn. 27Er/795/2010 (EX 5326/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: B. O., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 16.7.2010. Podaním zo dňa 23.8.2010 vyšší súdny úradník požiadal Stály rozhodcovský súd
zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. o doručenie fotokópie zmenky z konania sp.zn.
SR 01895/10. Dňa 24.9.2010 bolo Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská

a.s., v prílohe zaslané CD s fotokópiami predmetných písomností. Uznesením č.k. 27Er/795/2010-13 zo
dňa 3.12.2010 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.2.2011. Uznesením č.k.27Er/795/10-25 zo dňa 26.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené.Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2012 ( exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne
pod sp.zn. 10C /201/2012.

Súd z exekučného spisu sp.zn. 27Er/905/2010 (EX 8924/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: A. Q., IČO: 30 455 197. Tento
došiel dňa 25.8.2010. Prípisom zo dňa l8.11.2010 vyšší súdny úradník vyzval oprávneného, aby
predložil zmenku, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu. Dňa l3.l2.2010 bola oprávneným
doručená odpoveď, keď v prílohe tohto listu mala byť zaslaná predmetná zmenka. Uznesením č.k.

27Er/905/2010-14 zo dňa 3.l.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie dňa 18.2.2011.
Následne bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením č.k.10CoE/503/2011-27 zo dňa
29.9.2011 uznesenie exekučného súdu potvrdil. Obidva uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa
19.12.2011. Uznesením č.k. 27Er/905/2010-28 zo dňa 4.9.2012 bolo exekučné konanie zastavené.
Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa2.l0.2012(exekučnávecsatýkanárokunavrhovateľapôvodne

pod sp.zn. 10C 203/2012).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č.514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007
Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany

oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný

postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto

predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)

rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo

vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,

resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná
úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený

povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore sozákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými
právnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.

Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní,
alebo o iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát

(prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Navrhovateľ vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn.

10C/195/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažisko argumentácie
navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu je v tvrdení, že k rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť
dňa01.07.2002.V§35tentozákonustanovuje,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.
1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené v zmieri, platobné výmery, výkazy
nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená

osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo
možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č.244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.

07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do
31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia
tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.
c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm.d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k

tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný
výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských
komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.
2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už
nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,
že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.
II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch, okrem jedného, kde po zrušení
uznesenia exekučného súdu nadriadeným súdom, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo následne poverenie vydané, žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola vo všetkých ostatných veciach zamietnutá.
Aj v prípade exekučnej veci, v ktorej došlo následne k vydaniu poverenia, súd pôvodne preskúmaval
materiálne predpoklady exekučného titulu, čo je v súlade so súdnou praxou. Aj v prípadoch, kde došlo k
zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúmaval

materiálne predpoklady exekučného titulu, čo je tiež v súlade so súdnou praxou.

Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods.2
Exekučného poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie 15 dňová zákonná lehota neplatí. Uvedené sa vzťahuje na všetky prípady
exekučných konaní, od ktorých odvodzoval navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej škody a nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy. Vo všetkých prípadoch v rámci exekučného konania súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol(atoajvkonaní,vktorombolonakoniec
poverenie na vykonanie exekúcie vydané), teda v danom prípade 15 dňová zákonná lehota neplatí.

Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného súdu.

K tomuto treba doplniť, že 15 dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky
len voči osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu

exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny
exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania
exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona

povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený
domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a preto
bol Exekučný súd oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie

listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú podľa posúdenia Exekučného súdu relevantné
a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Takto postupoval Exekučný súd vo viacerých
exekučných konaniach. Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku,
resp. otázky, ktoré boli podmienkami materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodcovských
rozsudkov, týmto postupom nedochádzalo k preskúmaniu vecnej správnosti predložených exekučných

titulov (rozhodcovských rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predmetný exekučný titul, rozhodcovské
rozsudky, sú v súlade so zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď
potom, ak Exekučný súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana
(spotrebiteľ) nebol týmto dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

zamietnuť (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo
dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.
10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011 zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22. 05. 2013,
sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30. 04. 2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp.

zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011, uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010
Pohotovosť, s.r.o. proti P. E., zo dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani
v prejednávanej veci. Ani v tomto Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.Ohľadne prípadných prieťahov sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, o
sťažnostiachnaprieťahyvkonanínerozhodovalÚstavnýsúdSR,čiEurópskysúdpreľudsképráva,aani
v jednom prípade nebola uložená žiadna sankcia. Rovnako sa v žiadnom exekučnom spise nenachádza

úradný záznam o tom, že bola zo strany správy súdu riešená sťažnosť na prieťahy v konaní.
Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a je
správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne ak bude vydané po lehote, keď
záujem spravodlivosti a zákonnosti prevyšuje nad zákonnou lehotou. Navrhovateľ v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie do vydania rozhodnutia o tejto žiadosti bol v neistote, prípadne, že v dôsledku tejto neistoty
mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. Nepreukázal príčinnú súvislosť, ani vznik škody, ani
výšku škody. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
materiálne.

Navyše vo všetkých týchto konkrétnych veciach s výnimkou jednej, tak ako to bolo zistené z pripojených
exekučných spisov, boli žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručené na exekučný súd
po l.6.2010, a preto exekučný súd pri rozhodovaní o týchto žiadostiach nebol ani viazaný predmetnou
l5-dňovou lehotou, keďže exekučným titulom vo všetkých prípadoch bol rozhodcovský rozsudok.

Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)
vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo
mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal predovšetkým
existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi

vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod
odôvodňovať v rozsudku škodu a nemajetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a dôvodom na základe ktorých návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol, súd nevykonával dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi a to konkrétne

znaleckým posudkom pod poradovým č.1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaným znalcom Doc. JUDr.
PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., v ktorom malo byť úlohou znalca posúdiť, či je právom EÚ
zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované
rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, ktorý bol v originály založený na
tunajšom súde pod Spr 1686/13 na základe podania spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807

598 doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.9.2013; a tiež znalecký posudok č.1/2014 zo dňa 17.01.2014
vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, v ktorom bolo úlohou znalca
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním
zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti

súdnehoexekútora ovydaniepoverenianavykonanieexekúciealeboprirozhodovaníozmenesúdneho
exekútora, ktorý bol v originály založený do spisu č.k.13C/261/2012 do prílohovej obálky, nakoľko všetky
relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci rozhodnúť,
mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola
úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň

23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ moholsa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, a zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2

O.s.p.)