Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221864
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213221864.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Československá obchodná banka, a.s., so sídlom

Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, v konaní zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedűs & Partners
s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47239921, proti žalovanému : I. V., L.. XX.X.XXXX,
P. J. A. O. Š. XXX/XX, T., o zaplatenie 2.596,26 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou
Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.126,46 Eur, zmluvný úrok v sume 121,98 Eur za obdobie
od 1.11.2012 do 30.11.2012, úroky z omeškania vo výške 12,23 Eur od 1.11.2012 do 30.11.2012, úrok
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.877,25 Eur od 1.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov

konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa v sume 466,01 Eur, z toho titulom súdneho poplatku
99,21 Eur a z titulu trov právneho zastúpenia 366,80 Eur, všetko v splátkach po 30,-Eur mesačne počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 27.9.2013 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 2.596,26 Eur
spolu s úrokom vo výške 18,90% ročne zo sumy 1.877,25 Eur od 25.9.2013 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.334,27 Eur od 25.9.2013 do zaplatenia a trov konania,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 155,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 261,74 Eur. Žalobu

odôvodnil tým, dňa 23.10.2007 uzatvorila ISTROBANKA a.s. (obchodná spoločnosť ISTROBANKA a.s.
zanikla v dôsledku zlúčenia s Československou obchodnou bankou a.s., ktorá prevzala všetky jej práva
a záväzky k 1.7.2009) so žalovaným v súlade s § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu
o bežnom účte a poskytovaní KOZKONTA, predmetom ktorej bolo poskytovanie produktov a služieb
v zmysle Zákona 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Na základe Zmluvy o bežnom účte bol pre žalovaného zriadený a vedený bežný
účet č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX v mene SKK s periodicitou výpisov z účtu mesačne. Uzatvoreniu

Zmluvy o bežnom účte predchádzala Zmluva o bežnom účte zo dňa 30.8.2002. V zmysle Zmluvy
o bežnom účte sa žalovaný zaviazal disponovať s peňažnými prostriedkami na bežnom účte podľa
Obchodných podmienok. Na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie debetu uzatvorili Dodatky č.
1, 2 a 3 k Zmluve o bežnom účte z 30.8.2002, na základe ktorých umožnil žalovanému prečerpanie
peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom 1.925,25 Eur. Žalovaný
nedodržaldohodnutézmluvnépodmienky,následkomčohokudňu30.11.2012mubolaurčenásplatnosť
úveru v súlade s článkom VII. bod 1 písm. a) v spojení s bodom 2 písm. a) Podmienok pre povolené

prečerpanie bežného účtu a žalovaný bol vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy. Výška úroku pri povolenom
prečerpaní predstavuje ku dňu 24.9.2013 sadzbu 18,90% ročne (výšku aktuálnej sadzby úrokov
zverejňoval na svojej internetovej stránke a v priestoroch pobočiek v zmysle článku III. VZP). Jeho
pohľadávkapozostávazistinyvovýške1.877,25Eur,zozmluvnéhoúrokuvyčíslenéhokudňu24.9.2013v sume 342,02 Eur, z úroku z omeškania ku dňu 24.9.2013 v sume 261,99 Eur a z dlžných poplatkov
vo výške 115,-Eur.

Žalovaný ako účastník konania uviedol, že je si toho vedomý, že je dlžníkom žalobcu, avšak svoju
dlžobu nevie vyrovnať, pretože žiadne príjmy nemá. Už tretí rok je nezamestnaný, o prácu prišiel pre
nadbytočnosť. Nepoberá ani sociálne dávky, nakoľko jeho manželka dostáva dôchodok vo výške 240,-
Eur mesačne. Obývajú dvojizbový sociálny byt, začo platia mesačne 100,-Eur, za elektrinu 54,-Eur.
Žalovanú pohľadávku uznáva, len žiada, aby svoju dlžobu mohol vyrovnať v splátkach vo výške 10,-

Eur mesačne.

Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní KOZ KONTA uzatvorenej
medzi Istrobankou, a.s. a žalovaným dňa 23.10.2007, Zmluvou o bežnom účte zo dňa 30.8.2002,
Dodatkom č.1 k Zmluve o bežnom účte zo dňa 25.1.2005, Dodatkom č. 2 zo dňa 14.12.2005, Dodatkom
č. 3 zo dňa 23.7.2007, oznámením o zosplatnení úveru z 4.12.2012, dôkazom o doručení tohto

oznámenia žalovanému, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu (ďalej
len OP), úrokovými sadzbami žalobcu, výpisom z účtu žalovaného. Vykonaným dokazovaním ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci :

Istrobanka, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 23.10.2007 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní KOZKONTA

v zmysle ustanovení §-ov 708 až 715 Obchodného zákonníka. Touto Zmluvou bola nahradená Zmluva o
bežnom účte č. XXXX-XXXXXXX/XXXX uzatvorená medzi nimi dňa 30.8.2002. Predmetom Zmluvy bolo
zriadenieavedeniebežnéhoúčtubankoupremajiteľaúčtuvmeneSKKavydanieapoužívaniebankovej
platobnej karty s maximálnym denným limitom 10.000,- SKK. V záverečných ustanoveniach Zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že ich záväzky touto zmluvou neupravené sa riadia Všeobecnými obchodnými

podmienkami Istrobanky, a.s. (ďalej len VOP), ktoré sú prílohou zmluvy a jej neoddeliteľnou súčasťou a
s ktorými žalovaný súhlasil. Zaviazal sa s peňažnými prostriedkami na bežnom účte disponovať podľa
VOP a OP. K tejto Zmluve účastníci konania uzatvorili tri dodatky na poskytnutie debetu (povoleného
prečerpania). Na ich základe žalobca umožnil žalovanému prečerpanie peňažných prostriedkov na
bežnom účte s maximálnym debetným rámcom v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 25.1.2005 vo výške

20.000,- SKK s úrokovou sadzbou 12%, Dodatku č. 2 zo dňa 14.12.2005 vo výške 25.000,- SKK
s úrokovou sadzbou 12% a Dodatkom č. 3 zo dňa 23.7.2007 vo výške 58.000,- SKK s úrokovou
sadzbou 12,50%. Výška úroku pri povolenom prečerpaní uverejnenej na internetovej stránke žalobcu
a v pobočkách banky ku dňu 24.9.2013 bola 18,90%.

Podľa článku II. bod 5 OP klient je povinný zabezpečiť na svojom účte ku ktorému bolo poskytnuté
povolené prečerpanie, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok peňažných prostriedkov
postačujúcich na úhradu mesačných splátok úrokov, vrátane úrokov z omeškania. V prípade
nepovoleného prečerpania úverového limitu je čiastka, o ktorú bol úverový limit prečerpaný, splatná
ihneď.Kudňukonečnejsplatnostiúverujeklientpovinnýuhradiť aktuálnečerpanúčiastkuúveruvrátane

príslušenstva.

Čerpané prostriedky v zmysle článku III bod 1,2 OP čerpané peňažné prostriedky až do výšky
úverového limitu sú úročené úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktorú banka zverejňuje v
prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na www.csob.sk . Úrok z peňažných

prostriedkov čerpaných v rámci povoleného prečerpania je splatný na konci každého kalendárneho
mesiaca.Úverovýlimitniejepovolenéprečerpať.Vprípade,žeklientúverovýlimitnepovoleneprečerpá,
bude čiastka, o ktorú bol úverový limit prečerpaný, úročená debetnou úrokovou sadzbou pre bežné účty.

Podľa článku VII bod 2. písm. a) OP vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného

prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky, ak klient bude v omeškaní so
splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, prípadne inému subjektu, ktorý mu poskytol úver.

Až do konečnej splatnosti úveru bol žalovaný povinný uhradiť aktuálne čerpanú sumu úverového limitu
a príslušenstva. Čerpanie a splácanie úveru sa uskutočnilo tak, že okamihom prevodu peňažných

prostriedkov z bežného účtu žalovaného v čiastke prevyšujúcej kreditný zostatok dochádzalo k čerpaniu
úveru a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na účet žalovaného bol najskôr splatený úver.Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1- 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 do 28.2.2010

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1, 2 citovaného Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatní, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 2 ods.1 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2006
(a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, (b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 citovaného zákona (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Daný právny vzťah medzi účastníkmi konania súd v zmysle ustanovení Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj vzhľadom na ustanovenie
§ 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 posúdil ako občianskoprávnu vec

( spotrebiteľskú zmluvu), pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v
predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j.
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania).

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili platnú Zmluvu o
bežnom účte a poskytovaní KOZ KONTA, z ktorej pre obe zmluvné strany vyplývali práva a povinnosti.
Žalobcovi založiť a viesť účet pre žalovaného, žalovanému mať na účte finančné prostriedky tak, aby
mohla pokryť výdavky spojené s vedením účtu a v prípade prečerpania finančných prostriedkov zaplatiť
prečerpanie - debet v stanovenej lehote. Nakoľko žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky,
žalobca listom zo dňa 4.12.2012 určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 30.11.2012 v zmysle čl. VII.

bod 1 písm. a) v spojení s bodom 2 písm. a Podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu a
vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy 2.133,81 Eur najneskôr do 15.12.2012. Oznámenie o
zosplatnení úveru bolo žalovanému doručené 14.12.2012. Žalovaný výzve nevyhovel ani čiastočnou
platbou. Pohľadávka žalobcu tvoriaca predmet konania pozostáva z dlžoby na istine vo výške 1.877,25
Eur, zo zmluvného úroku 342,02 Eur vyčísleného ku dňu 24.9.2013, z úroku z omeškania ku dňu

24.9.2013vsume261,99Eurazdlžnýchpoplatkovzaupomienkuzodňa3.8.2012,zavýzvyz15.8.2012
a 3.9.2012 a za poslednú výzvu zo dňa 2.10.2012 spolu v sume 115,- Eur. Žalobca je oprávnený úročiť
čerpané peňažné prostriedky sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktorú banka zverejňuje. Má nárok
aj na úroky z omeškania vo vzťahu ku všetkých čiastkam, so zaplatením ktorých je klient v omeškaní,
teda žalobca je oprávnený požadovať úrok z omeškania aj zo súm kapitalizovaných riadnych úrokov,

neuhradenýchpoplatkov.Podľaúrokovýchsadziebžalobcupovolenéprečerpanieúčtuprefyzickéosoby
sa úročí od 1.7.2013 úrokovou sadzbou 18,90% ročne. Ku dňu 30.11.2012 (predčasná splatnosť
úveru) dlžoba žalovaného na úverovom účte bola 1.877,25 Eur, na zmluvnom úroku 121,98 Eur, na
úrokoch z omeškania 12,23 Eur a na poplatkoch 115,- Eur, t.j. spolu 2.126,46 Eur. Vyplýva to z výpisu
účtu predloženého žalobcom, správnosť ktorého žalovaný nerozporoval. Vykonaným dokazovaním súd

dospelkzáveru,žeprávnynárokžalobcujeopodstatnenýibasčasti,atočodozaplateniasumy2.126,46
Eur a v tejto časti s poukazom na citované zákonné ustanovenia vyhovel.

Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj zmluvné úroky po zosplatnení úveru, ako aj úroky z omeškania.
Pokiaľ požaduje úrok aj po splatnosti úveru, t.j. po 30.11.2012, súd v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu,

žeodsplatnostijedlžníkvomeškaníamusíplatiťúrok zomeškania,nievšakuždohodnutézmluvné
úroky ( viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 146/98, ZSP 4/2000 ). Splácanie úveru v splátkach na
strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a
spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí
v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s

touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci
splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a zakladá nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne

zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody

splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnymstavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou .

V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie určené § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené nárok žalobcu na
zmluvný úrok po 30.11.2012 zamietol.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení dlhu
aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov
z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis (ktorým je vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z.)

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 8.5.2013

do 13.11.2013 bola 0,50%).

Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Pohľadávka žalobcu bola splatná dňom 30.11.2012. Základná úroková sadzba

ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%, čiže žalobcovi prináleží úrok z omeškania vo výške 8,75%
ročne. Nakoľko do sumy 2.334,27 Eur žalobca zahrnul aj úroky z omeškania v tejto výške od 30.11.2012
do 24.9.2013, teda úroky z omeškania sú v konaní uplatnené nie iba od 25.9.2013, súd s poukazom na
ustanovenie § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z.
priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia

Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, jeho osobné,
majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške
30,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna

splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške
dlžnejsumy,ajdobesplatenia.Boltohonázoru,žepovoleniesplátokneznevýhodňuježalobcuvzhľadom
k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani
žalovaného nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac mu narastá príslušenstvo pohľadávky

a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jeho neprospech.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o
zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesieťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania

podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ účastník
je v konaní čiastočne neúspešný, v tomto rozsahu je úspešný druhý účastník, pričom pod pojem vec
treba rozumieť celý predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania.
Žalobca si uplatnil trovy konania sumou 714,36 Eur, z toho titulom súdneho poplatku vyrubeného vo

výške 6% z ceny predmetu konania podľa položky 1 písm.a) Sadzobníka súdnych poplatkov sumu
155,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. sumu
558,86 Eur za tieto úkony právnych služieb:
- prevzatie veci a príprava zastúpenia podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm. a) 101,25 Eur,
- vyhotovenie žaloby dňa26.9.2013 podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm.c) 101,25 Eur,

- zastúpenie na pojednávaní dňa 13.4.2015 podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm. d) 101,25 Eur,
- režijný paušál 2 x 7,81 Eur a 1 x 8,58 Eur, t.j. 24,20 Eur podľa § 16 ods.3
- náhrada za čas strávený cestou z Bratislavy do Komárna a späť podľa § 17 za každú začatú polhodinu
1/60 výpočtového základu, t.j. 6x 14,30 Eur = 85,80 Eur,
-20%-ný DPH podľa § 18 ods.3 zo sumy 413,75 Eur, t.j. 82,75 Eur

- hotové výdavky(cestovné osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Komárna a späť 256 km pri
spotrebe phm 6 lit./100km a cene phm 1,010 Eur/lit, t.j. 15,51 Eur
- za opotrebovanie vozidla 0,183 Eur/km, t.j. 46,85 Eur podľa Opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z.
Trovy právneho zastúpenia boli uplatnené v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami,
avšak podľa súdu hotové výdavky žalobca nevypočítal správne, nakoľko vzdialenosť medzi Komárnom

a Bratislavou je 100 km, čiže za opotrebenie vozidla patrí náhrada v sume 36,60 Eur a za pohonné
látky 12,12 Eur, spolu hotové výdavky 48,72 Eur.
Žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil.

Žalobca mal vo veci 81,90%-ný úspech, žalovaný 18,10%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel

úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vo výške
68,30% (81,90% - 18,10% = 68,30%), čo z účelne vynaložených trov 730,42 Eur činí 498,88 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.