Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžr/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200264
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej

a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: V.. D.
D., nar. XX. S. XXXX, bytom ul. I. XX, XXX XX C., právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivanou
Kirešovou, Zombova 9, 040 23 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 3798/2012-430 zo dňa 12. decembra 2012 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 6S/36/2013-45 zo dňa 12. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/36/2013-45 zo dňa 12.

septembra 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 3798/2012-430 zo dňa 12. decembra 2012
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 415,94 eur na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ivany Kirešovej, advokátky so sídlom Zombova 9, 040 23 Košice, číslo účtu:
XXX XXX XXXX/XXXX U., Z.. Bratislava, v lehote 15 dní.

o d ô v o d n e n i e :

I.

KrajskýsúdvBratislavenapadnutýmrozsudkomč.k.6S/36/2013-45zodňa12.09.2014zamietolžalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 3798/2012-430
zo dňa 12.12.2012, ktorým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
Krajského pozemkového úradu Košice zo dňa 26.08.2009, č. A/2009/00232. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci bolo v súlade so zákonom a
odvolacie dôvody žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 6 ods. 1, písm. d/, v spojení s § 13 ods. 1, a s § 9 ods. 7 zákona č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“ alebo „reštitučný zákon“), v intenciách ustanovení § 22

v spojení s § 27 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon
č. 153/2001 Z. z.“), v intenciách ustanovenia § 5 ods. 4, písm. a/ a c/ zákona č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991Zb.“) a súčasne v intenciách ustanovení § 69 ods. 1 až 4, v spojení s § 46 a s § 47 ods. 1 až 3 zákona č.
71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskoršíchpredpisov-správnehoporiadku,ktorúprávnuúpravu
citoval, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“), upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov.

Krajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu zistil, že dňa 25.09.2008 vydal Obvodný
pozemkový úrad Košice - okolie rozhodnutie číslo 11 - 2008/01354 - Kr., ktorým v súlade s ustanovením

§ 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších zmien a doplnkov, priznal účastníkom konania vlastnícke právo k
nehnuteľnosti v katastrálnom území C. č. XXX, XXXX a XXX podľa geometrického plánu č. 440/2007
zo dňa 07.12.2007. Správnemu orgánu bol následne doručený protest prokurátora zo dňa 03.04.2009
proti uvedenému rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2008, ktorým žiadal predmetné
rozhodnutie ako nezákonné zrušiť, pretože je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, §

34, § 47 ods. 2 správneho poriadku. V proteste prokurátora bolo uvedené, že vo výroku predmetného
rozhodnutia sú uvedené paragrafy, avšak nie je uvedený právny predpis podľa ktorého pozemkový úrad
rozhodoval, čím sa výrok rozhodnutia stal nepreskúmateľným. Nepreskúmateľnosť nastala aj z dôvodu,
že Obvodný pozemkový úrad rozhodoval napriek tomu, že nemal k dispozícii uplatnenia, zoznamy,
matričné listy, splnomocnenia oprávnených osôb, ktoré sa nachádzali na Krajskom súde v Košiciach.

Postup správneho orgánu pred vydaním predmetného rozhodnutia preto nebolo možné preskúmať.
Správny orgán nevedel zdokumentovať listinami ani inými skutočnosťami, aké dôkazy zabezpečil na
zistenie skutočného stavu veci. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
6Sžo/1/2008, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach číslo 3Sp/2/2007, ktorý sa týkal
rovnakého okruhu osôb a v ktorom chýbali plné moci udelené žalobcovi. Podľa názoru prokurátora, mal

správny orgán konanie v danej veci prerušiť, pričom nemohol rozhodnúť bez podkladových spisových
materiálov. O proteste prokurátora rozhodol Krajský pozemkový úrad Košice dňa 26.08.2009 tak, že
protestu vyhovel a rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie zo dňa 25.09.2008
zrušil a vrátil správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Voči tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie dňa 16.09.2009, ktoré doplnil podaním zo dňa 08.10.2009. Po predložení spisu

žalovanému, tento vo veci rozhodol dňa 30.10.2009. Predmetné rozhodnutie bolo súdom zrušené
z procesných dôvodov rozhodnutím zo dňa 13.12.2011. Žalovaný vo veci opätovne rozhodol dňa
12.12.2012 napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie Krajského pozemkového úradu Košice zo dňa
26.08.2009 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Krajský súd konštatoval, že s citovaných ustanovení príslušných zákonov vyplýva, že protest proti
rozhodnutiu správneho orgánu je prokurátor oprávnený podať aj proti právoplatnému rozhodnutiu (v
lehote do 3 rokov od jeho právoplatnosti). Právoplatnosť správneho rozhodnutia preto nie je podľa
osobitného zákona (zákon o prokuratúre) prekážkou rozhodnutej veci, tak ako to namietal žalobca,
ktorá by bránila konaniu o proteste prokurátora. Z prílohy k zákonu č. 330/1991 Zb. vyplýva, že Krajský

pozemkový úrad Košice je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol Obvodný
pozemkový úrad Košice - okolie a je teda orgánom príslušným na konanie o proteste prokurátora,
ak mu sám nevyhovel. O podanom proteste prokurátora rozhodol v prvom stupni Krajský pozemkový
úrad Košice dňa 26.08.2009. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol jeho
príslušný nadriadený orgán (§ 5 zákona č. 330/1991 Zb.), Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej

republiky dňa 30.10.2009. Predmetné rozhodnutie bolo súdom na základe žaloby podanej žalobcom
zrušené rozsudkom zo dňa 13.12.2011 z dôvodu nepredloženia administratívneho spisu. Následne
vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 19.12.2012.

Krajský súd neprihliadol na námietku žalobcu, ktorou v žalobe namietal porušenie procesných práv iných

účastníkov konania, ktoré malo nastať nedoručením vydaných rozhodnutí všetkým účastníkom. Uviedol,
že žalobca je oprávnený domáhať sa ochrany len svojich subjektívnych práv, nie je aktívne legitimovaný
domáhať sa ochrany práv iných osôb v správnom súdnom konaní (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Poukazom na to, že výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania a pokiaľ sa v
rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota
nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon, ako aj že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotenídôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,
a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia, krajský súd konštatoval, z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodnutie správneho orgánu

č. 11 2008/01354 - Kr. zo dňa 25.9.2008 vo výroku rozhodnutia trpí vadou vyčítanou v proteste
prokurátora. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie
veci, ktorá je predmetom správneho konania. Zdôraznil, že z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo
bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny
orgán rozhodoval. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Odôvodnenie plní

niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a
o zákonnosti jeho rozhodnutia a skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí
správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové
zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení

rozhodnutia. Ďalej uviedol, že právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený
skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a
skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz
na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z
ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce,

aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením.

Podľa názoru krajského súdu, Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie vo svojom rozhodnutí
napadnutom protestom prokurátora nedostatočným spôsobom odôvodnil, akým spôsobom a na základe

akých podkladov dospel k určeniu okruhu 97 oprávnených osôb po 73 pôvodných členov urbariátu.

Krajský súd uviedol tiež, že neunikla jeho pozornosti ani okolnosť, že v napadnutom rozhodnutí správny
orgán konštatoval, že vlastnícky nárok si oprávnené osoby uplatnili dňa 14.12.1993, hoci lehota na
uplatnenie si priznaného nároku v zmysle právnej úpravy uplynula dňa 31.12.1992 (§ 13 ods. 1

zákona č. 229/1991 Zb.). Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akého dôvodu
neprihliadol na predmetnú prekluzívnu lehotu, ak došlo skutočne k uplatneniu nárokov v lehote uvedenej
v rozhodnutí. Z obsahu spisu v ktorom chýbajú uvedené podklady nemožno zistiť, či sa jedná len o chybu
v prepise. Súčasne z obsahu pripojeného spisu nevyplýva, že v konaní si v určenej lehote uplatnili svoje
nároky všetky oprávnené osoby podľa bodu 3, predmetného rozhodnutia. Rozhodnutie sa aj z tohto

dôvodu javí ako nepreskúmateľné.

Poukazom na to, že prokurátor vo svojom proteste konštatoval, že spis č. 11 2008/01354-Kr.
neobsahoval všetky listiny tvoriace podklad rozhodnutia, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, krajský
súd mal za to, že správny orgán vydal svoje rozhodnutie v čase, keď nedisponoval s podkladmi

pre rozhodnutie, ktoré sa v tom čase nachádzali na Krajskom súde v Košiciach tak, ako to bolo
skonštatované v predmetnom proteste.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že protest prokurátora bol podaný v súlade
so zákonom, žalovaný nepochybil, keď na jeho základe potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového

úradu Košice č. A/2009/00232 zo dňa 26.08.2009, ktorý zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu Košice - okolie č. 11-2008/01354-Kr. zo dňa 25.09.2008 pre vady vytýkané prokurátorom. Krajský
súd žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi

nepriznal ich náhradu. Žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Navrhoval, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci, vrátane ústavne nesúladného výkladu zákona podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Tvrdil, že skutkového omylu sa dopustil krajský súd pri posúdení žalobnej námietky „res iudicata“
- prekážky právoplatne rozhodnutej veci, keď táto námietka sa týka tej skutočnosti, že o proteste
prokurátora Krajský pozemkový úrad v Košiciach (ďalej aj „KPÚ“) nerozhodol v zákonnej lehote 30 dni
(odpredloženiaprotestusprávnymorgánom,ktorýodmietolprotestuvyhovieť),pretouplynutímlehotyex
lege nastali účinky právoplatného rozhodnutia KPÚ, ktorým KPÚ nevyhovel protestu prokurátora - § 26

ods. 5, § 27 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu 26.08.2009. Žalobca vyslovil názor,
že žalovaný ako odvolací správny orgán bol povinný vysporiadať sa v odvolacom správnom konaní s
uvedenou prekážkou konania a rozhodnutie KPÚ zo dňa 26.08.2009 zrušiť a konanie zastaviť. Vytýkal
krajskému súdu, že v napadnutom rozsudku, sa jeho žalobnou námietkou, ktorou namietal prekážku
právoplatnerozhodnutejveci,vôbecnevysporiadal,čímboloporušenéjehoprávonaspravodlivýproces,
zaručený v čl. 46 Ústavy SR, ako aj Dohovorom č. oznámenia 209/1992 Zb.

Žalobca trval na žalobnej námietke o vecnej nepríslušnosti KPÚ preskúmavať právoplatné (aj
neprávoplatné) rozhodnutie obvodného pozemkového úradu o priznaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, vydané podľa osobitného zákona č. 229/1991 Zb. Uviedol, že právomoc rozhodovať o
opravnom prostriedku je zákonom zverená výlučne súdu (§ 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.). Podľa

žalobcu nedostatok tejto právomoci KPÚ nemožno nahradiť rozhodnutím, vydaným v konaní o proteste
prokurátora postupom podľa § 69 ods. 2 Správneho poriadku. Odôvodnenie výroku napadnutého
rozsudku krajského súdu, týkajúce sa tejto námietky o nedostatku vecnej príslušnosti KPÚ považoval
žalobca za ústavne nesúladné v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Žalobca mal za to, že v danom prípade
krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávne na vec aplikoval právne predpisy rovnakej

právnej sily na úrovni zákonov - zákon č. 330/1991 Zb. (§ 5 ods. 4), zákon č. 71/1967 Zb. Správny
poriadok (§ 69), zákon č. 229/1991 Zb. o pôde (§ 9 ods. 7).

Podľa žalobcu krajský súd dospel k nesprávnym právnym záverom, vyjadreným vo veci zistenia
a interpretácie obsahových náležitostí protestom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu č.

11-2008/01354-Kr, týkajúcich sa výroku rozhodnutia, nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia
vo vzťahu k určeniu okruhu oprávnených osôb, riadnemu uplatneniu nárokov oprávnených osôb,
uvedených v bode 3 rozhodnutia. Uviedol, že nakoľko absencia úplnosti pripojeného spisu mohla
mať za následok nesprávne skutkové zistenia, resp. nesprávne právne závery súdu, trvá v celom
rozsahu na žalobných dôvodoch, uvedených v žalobe, že výrok protestom napadnutého rozhodnutia je

súladný so zákonom, že tvrdené údajné porušenie procesného ustanovenia nie je dôvodom na zrušenie
právoplatného správneho rozhodnutia, že pre záver o nezákonnosti rozhodnutia sa vyžaduje zistenie
rozporu s hmotným právom a nie akékoľvek procesné pochybenie.

Žalobca ďalej namietal tú skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie

KPÚ zo dňa 26.08.2009 je neprípustné založené a odvoláva sa na listiny, dôkazy, ktoré neboli zákonným
spôsobom vykonané (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) a ktoré boli doložené prokuratúrou dodatočne -
až na KPÚ - po nadobudnutí právoplatnosti správneho rozhodnutia, napadnutého protestom prokurátora
(neúplná listina zo dňa 27.12.1905, Rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
Rady ONV v Moldave nad Bodvou zo dňa 06.09.1958).

Žalobca tiež namietal nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného aj postupu a rozhodnutia KPÚ
zo dňa 26.08.2009, nakoľko správne orgány nekonali so všetkými účastníkmi správneho konania, hoci
títo účastníci boli správnemu orgánu preukázateľne známi a v rozpore s § 69 ods 3 Správneho poriadku
rozhodnutie o proteste prokurátora účastníkom konania ani nedoručili. Nesúhlasil so záverom krajského

súdu o tom, že na predmetnú žalobnú námietku nemôže prihliadať, nakoľko žalobca namietal porušenie
procesných práv iných účastníkov konania, než svojich vlastných. Namietal tiež zmätočnosť a právnu
nevykonateľnosť napadnutého rozsudku, keďže krajský súd sa nijak nevysporiadal s chybou vo výroku
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.12.2012 spočívajúcej v nesprávnom označení
čísla rozhodnutia KPÚ zo dňa 26.08.2009.

III.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť. Napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za vecne správny a v súlade so zákonom.
Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§

246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
<.. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
3798/2012-430 zo dňa 12.12.2012, ktorým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
rozhodnutie Krajského pozemkového úradu Košice zo dňa 26.08.2009, č. A/2009/00232.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení
s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa
súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný v rámci konania o proteste prokurátora rozhodol s konečnou
platnosťou tak, že protestu prokurátora bol vyhovené a rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu

Košice - okolie zo dňa 25.09.2008, č. 11 - 2008/01354 - Kr. bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie. Uvedeným rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie podľa ustanovenia § 9 ods.
4 zákona č. 229/1991 Zb. priznal účastníkom konania vlastnícke právo k nehnuteľnosti v katastrálnom
území C.. XXX, XXXX a XXX podľa geometrického plánu č. 440/2007 zo dňa 07.12.2007.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti

druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie

správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim
bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia

správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym

orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia odporcu nepostupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom
nastolených v druhej hlave piatej časti O.s.p. citovaných vyššie.

Predmetom preskúmavacieho konania bolo posúdenie otázky, či boli splnené zákonné podmienky pre
zrušenie rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie zo dňa 25.09.2008 na základe
protestu prokurátora rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím Krajského pozemkového úradu
Košice zo dňa 26.08.2009 č. A/2009/00232.

Najvyšší súd zistil, že základné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, ako aj zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočívajú
v jeho tvrdení, že „res iudicata“ - prekážka právoplatne rozhodnutej veci, sa týka tej skutočnosti, že
o proteste prokurátora Krajský pozemkový úrad v Košiciach (ďalej aj „KPÚ“) nerozhodol v zákonnej
lehote 30 dní (od predloženia protestu správnym orgánom, ktorý odmietol protestu vyhovieť), preto
uplynutím lehoty ex lege nastali účinky právoplatného rozhodnutia KPÚ, ktorým KPÚ nevyhovel protestu

prokurátora - § 26 ods. 5, § 27 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení platnom k 26.08.2009, majúc za
to, že žalovaný ako odvolací správny orgán bol povinný vysporiadať sa v odvolacom správnom konaní s
uvedenou prekážkou konania a rozhodnutie KPÚ zo dňa 26.08.2009 zrušiť a konanie zastaviť; v tvrdení,
že krajský pozemkový úrad nemal vecnú príslušnosť preskúmavať právoplatné (aj neprávoplatné)
rozhodnutie obvodného pozemkového úradu o priznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vydané

podľa osobitného zákona č. 229/1991 Zb., keďže právomoc rozhodovať o opravnom prostriedku je
zákonom zverená výlučne súdu (§ 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.), vysloviac názor, že nedostatok tejto
právomoci KPÚ nemožno nahradiť rozhodnutím, vydaným v konaní o proteste prokurátora postupom
podľa § 69 ods. 2 správneho poriadku; v tvrdení, že v konaní o proteste prokurátora pre záver
o nezákonnosti právoplatného rozhodnutia sa vyžaduje zistenie rozporu s hmotným právom a nie

akékoľvek procesné pochybenie; a v tvrdení, že správne orgány oboch stupňov v konaní o proteste
prokurátora nekonali so všetkými účastníkmi konania.

Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z. Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v
ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy,

opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní. (Zákon č. 71/1967 Zb.)

Podľa § 27 ods. 1, 2, 3 zákona č. 153/2001 Z. z. na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú

ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:
a/ orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán,
predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému
na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v
ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy

predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na
základe ním ustanovenej komisie,
b/ rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a
účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci
orgán alebo orgán uvedený v písmene a/, doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej

správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest,
c/ proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad;
na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, (Zákon č. 71/1967 Zb.).
d/ vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty

ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu
výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o proteste,e/ protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch
rokov od jeho vydania.

Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/
nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto
rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. (§ 35 ods. 1 písm. b/, § 249 a § 250b ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.)
Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/

nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely osobitného zákona (§
250b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov) sa má za to, že protestu
nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.

Podľa § 26 ods. 3, 4, 5 zákona č. 153/2001 Z. z. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie

alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so
spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu
orgánu určenému osobitným predpisom; 17) ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora
na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.
Ak orgán verejnej správy v ustanovenej lehote protestu prokurátora nevyhovie ani v tejto lehote protest

nepredloží na rozhodnutie orgánu uvedenému v odseku 3, prokurátor môže podať protest orgánu
uvedenému v odseku 3.
Orgánuvedenývodseku3jepovinnýoprotesteprokurátorarozhodnúťdo30dníodpredloženiaprotestu
na rozhodnutie orgánom verejnej správy (odsek 3) alebo do 30 dní od podania protestu prokurátorom
(odsek 4).

Podľa § 69 ods. 1 až 4 správneho poriadku ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý
rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo
nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým

materiálomvlehoteurčenejvproteste,aaklehotaniejeurčená,do30dnínarozhodnutienadriadenému
správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží
protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61
ods. 2).
Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania.

Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Zuvedenéhočlánkuústavyvyplýva,ževýkladauplatňovanievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností
do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na
ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho

správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť
interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.
Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR.

Žalovaný správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovanej právnej úpravy, pre svoje
rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil skutočný stav, svoj právny
záver ustálil na základe nesprávnej aplikácií právnej úpravy vo vzťahu lehoty na rozhodnutie o protesteprokurátora, a preto jeho právny záver bol skutkovo a právne nesprávny, z ktorých dôvodov neboli
splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

S citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca úpravu konania o proteste prokurátora ustanovil
v dvoch právnych predpisoch, keď v právnej úprave § 24 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. ustanovil,
že konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený
zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a v právnej norme § 69 ods. 1 až 4 zákona č.

71/1967 Zb. upravuje podmienky konania o proteste prokurátora. Zákonodarca súčasne však v právnej
norme § 24 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. stanovil, že ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o
proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon č. 71/1967
Zb.). Aplikáciou uvedenej právnej úpravy plynie záver, že na konanie o proteste prokurátora sa vzťahuje
primerane právna úprava správneho poriadku, ak zákon č. 153/2001 Z. z. neustanovuje inak. Vzhľadom
k uvedenému pokiaľ zákon č. 153/2001 Z. z. kogentným spôsobom ustanovil lehotu na rozhodnutie o

proteste prokurátora podmienené právnou domnienkou, nie je možné posudzovať lehotu na vydanie
rozhodnutia o proteste prokurátora v zmysle právnej úpravy správneho poriadku, v ktorej zákonodarca
ukladá vydať rozhodnutie v zmysle § 49 ods. 2.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke žalobcu vo vzťahu k prekážke veci

rozhodnutej poukazom na to, že v zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku ak správny orgán nemôže
vzhľadom na povahu veci rozhodnúť v lehote 30 resp. 60 dní, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán,
uviedol, že na základe žiadosti KPÚ zo dňa 10.07.2009 bola listom č. 2791/2009-430 zo dňa 20.07.2009
Ministerstvom pôdohospodárstva SR predĺžená lehota na rozhodnutie o proteste prokurátora, a to do
31.08.2009 a rozhodnutie KPÚ č. A/2009/00232 bolo vydané 26.08.2009. Vychádzajúc z uvedeného

pokiaľ žalovaný v konaní o proteste prokurátora posudzoval lehotu na rozhodnutie podľa právnej úpravy
ustanovenej v správnom poriadku (§ 49), postupoval v rozpore s právnou úpravou ustanovenou v § 24
ods. 2 v spojení s § 27 ods. 3 a s § 26 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd napadnutým rozsudkom

žalobu zamietol, rozhodol vo veci skutkovo a právne nesprávne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3, veta prvá O.s.p.
zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a
v spojení s § 250k ods. 1, keďže mu vzniklo právo na ich náhradu v dôsledku jeho úspechu v konaní.
Žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za žalobu a
podané odvolanie (2 x 70,- eur) a právnym zastúpení za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava,
podanie žaloby - po 130,16 eur a režijný paušál po 7,81 eur (2 x 130,16 + 2 x 7,81). Odvolací súd podľa §

246c ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 415,94 eur,
ktoré vyplývali zo spisu, keďže žalobca v určenej zákonnej lehote trovy právneho zastúpenia nevyčíslil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.