Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adriana Szaniszlová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214206448
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214206448.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľky: E. M., F..

XX.X.XXXX, T. R. P., C. XX, proti odporcovi: D. P., F.. XX.X.XXXX, T. J. XXX/XXX, C. F., v konaní o
určení otcovstva za účasti maloletého T. M., F.. X.X.XXXX, T. R. P., C. XX, zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odporca D. P., F.. XX.X.XXXX je otcom mal. dieťaťa T. M., F.. X.X.XXXX z matky E. M.,
F.. XX.X.XXXX.

Súd schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:

Mal. T. M. sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.
Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu mal. T. M. sumou vo výške zákonom stanoveného
minimálneho výživného mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca k rukám navrhovateľky od
28.2.2014 do budúcna.
Dlžné výživné od 28.2.2014 do 28.2.2015 vo výške 326,53 eur sa odporca zaväzuje zaplatiť
navrhovateľke v mesačných splátkach po 5,00 eur splatných s bežným výživným pod hrozbou straty

výhody splátok.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.2.2014 žiadala, aby súd určil, že otcom mal.
T. M. je odporca a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. T. M. sumou 100,- eur mesačne
od podania tohto návrhu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že mal. T. M., F.. X.X.XXXX pochádza z družobného pomeru s odporcom, s
ktorým bývali v spoločnej domácnosti od augusta 2010 do 12.5.2011. V uvedenom období sa pravidelne

intímne stýkali, pričom navrhovateľka nemala pohlavný styk so žiadnym iným mužom. Odporca svoje
otcovstvo odmietol k maloletému uznať. Navrhovateľka sa okrem maloletého T. stará aj o mal. dcéru
L. M., F.. X.X.XXXX; mal. syn E. M., F.. XX.X.XXXX, bol zverený rozsudkom Okresného súdu Košice
II, č.k. 27P/29/2011 zo dňa 30.1.2013 do spoločnej náhradnej starostlivosti starých rodičov z otcovej
strany. Na mal. L. M. jej otec prispieva výživným vo výške 120,- eur mesačne a navrhovateľka na mal.
E. M. prispieva výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima. Navrhovateľka sa s dvoma deťmi
zdržiava v 3-izbovom byte, ktorý patrí do jej bezpodielového spoluvlastníctva s bývalým manželom S.

M. a ohľadom ktorého prebieha konanie o vyporiadaní ich BSM.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 3.6.2014 (č.l. 55) namietal, že by bol
biologickým otcom mal. T. M.. Nesúhlasil ani s výživným vo výške 100,- eur mesačne z dôvodu, že jeod januára 2014 nezamestnaný a nepoberá žiadne príspevky od štátu. Má vyživovaciu povinnosť k mal.
synovi F. P., F.. XX.XX.XXXX. Pre prípad, že by súd určil jeho otcovstvo k maloletému žiadal, aby súd
upravil jeho styk s maloletým na každý párny týždeň v mesiaci cez letné prázdniny vždy jeden mesiac,

cez sviatky striedavo.

Kolízny opatrovník vo svojej správe k prejednávanej veci zo dňa 19.5.2014 (č.l. 52) uviedol, že z
manželstva navrhovateľky a S. M., F.. XX.X.XXXX pochádzajú dve mal. deti L. M., F.. X.X.XXXX
a E. M., F.. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 10C/43/2007 zo dňa 3.8.2010

boli zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť
prispievať na výživu dcéry sumou 120,- eur mesačne, syna sumou 100,- eur mesačne. Maloletý Matúš
bol následne rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 27P/29/2011 zo dňa 30.1.2013 zverený do
spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov z otcovej strany. Matke bolo určené výživné
v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu. Navrhovateľka od júna 2011 nastúpila na materskú
dovolenku, poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne a prídavky na dve nezaopatrené

deti v sume 47,04 eur mesačne. S maloletými deťmi sa zdržiava v 3-izbovom byte, ktorý je súčasťou
jej bezpodielového spoluvlastníctva s bývalým manželom S. M.. Maloletá L. M. je žiačkou 1.ročníka
Obchodnej akadémie v Košiciach, mal. T. je v celodennej starostlivosti matky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu mal. T. M., F.. X.X.XXXX vyplýva, že matkou je navrhovateľka, otec nie je uvedený.
Rodný list je zapísaný v knihe narodení Matričného úradu Mestskej časti Košice - Západ vo zväzku XX,
ročníku XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XXX (č.l. 2).
Vzhľadom na to, že odporca spochybňoval svoje biologické otcovstvo k mal. T. M., súd v konaní

nariadil znalecké dokazovanie znalcom Prof. RNDr. D. T., H... Dňa 7.10.2014 bol vyhotovený Znalecký
posudok č. XX/XXXX o vykonaní paternitnej expertízy metódou analýzy DNA za účelom potvrdenia
alebo vylúčenia otcovstva odporcu. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že na základe porovnania
DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo Jaroslava Koreňa. Jeho otcovstvo k mal. T. M., F.. X.X.XXXX
matke E. M., F.. XX.X.XXXX možno preto pokladať za prakticky dokázané. Pri porovnaní genetických

znakov dieťaťa matky a pravdepodobného otca bola zistená zhoda vo všetkých 15 testovaných
genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k mal. T. M. potvrdené (č.l. 85).

Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 5.1.2015 (č.l. 143 a 144) vyplýva, že
navrhovateľka za obdobie od februára do októbra 2014 poberala prídavky na dve deti v celkovej výške

47,04 eur mesačne a od novembra do decembra 2014 prídavky na tri maloleté deti (L. M., F.. X.X.XXXX,
T.Í. M., F.. X.X.XXXX, E. M., F.. XX.XX.XXXX) v celkovej výške 70,56 eur mesačne. Od februára 2014
do júla 2014 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 5.1.2015 vyplýva, že navrhovateľke od augusta 2014 do
novembra 2014 boli vyplácané nemocenské dávky v celkovej výške za uvedené obdobie 1.266,40 eur

(č.l. 145).
ZlustrácievSociálnejpoisťovnizodňa26.1.2015vyplýva,ženavrhovateľkajepoberateľkoumaterských
dávok vo výške 403,- eur mesačne (č.l. 146). Navrhovateľka za obdobie od januára 2014 do januára
2015 obdŕžala na výživnom na mal. dcéru L. M. celkom 1.095,- Eur (č.l. 141).

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 25.6.2014 vyplýva, že odporca
bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 25.6.2014 (č.l. 125). Z oznámenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 13.2.2015 vyplýva, že odporca v súčasnosti nie je
príjemcom ani žiadateľom pomoci v hmotnej núdzi. V minulosti bol poberateľom dávky sociálnej pomoci
od 03/2000 - 07/2000 (č.l. 159).

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 17.2.2015 vyplýva, že odporca nie je
v evidencii poberateľov pomoci v hmotnej núdzi (č.l. 161).

Odporca predložil rodný list F. P., F.. XX.XX.XXXX z ktorého vyplýva, že otcom maloletého je odporca
(č.l. 58).

Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2015 navrhovateľka a odporca navrhli, aby súd schválil ich
rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
odporca sa zaviazal prispievať na výživu mal. T. M. vo výške minimálneho výživného do 15.dňa každéhomesiaca do rúk navrhovateľky s tým, že dlžné výživné za obdobie od 28.2.2014 do 28.2.2015 vo výške
326,53 eur (t.j. 27,13 eur : 28 dní = 0,97 eur + 12 mesiacov x 27,13 eur) zaplatí navrhovateľke v
mesačných splátkach vo výške 5,- eur splatných spolu s bežným výživným a obaja súčasne navrhli, aby

súd styk odporcu s maloletým dieťaťom neupravoval.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka navrhla, aby súd túto rodičovskú dohodu účastníkov konania schválil
a o úprave styku odporcu s mal. dieťaťom nerozhodoval v zmysle návrhu účastníkov konania.

Podľa ust. § 84 zák. č. 36/2005 Z.z. (zákon o rodine), otcovstvo sa určuje na základe domnienok

otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa ust. § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa ust. § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o

rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých
účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba
predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

VdanomprípadeksúhlasnémuvyhláseniurodičovanipredMatričnýmúradom,anipredsúdomnedošlo,
preto súd, na základe návrhu navrhovateľky, za otca mal. T. M. určil odporcu, na základe záverov
vykonaného znaleckého dokazovania.
Súd v zmysle návrhu oboch účastníkov konania, so súhlasom kolízneho opatrovníka, schválil rodičovskú

dohodu účastníkov konania, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Styk odporcu s maloletým dieťaťom súd neupravoval vzhľadom na to, že účastníci žiadali neupraviť styk
odporcu s maloletým dieťaťom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 141 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na to, že ani jeden z

účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil, nakoľko im žiadne trovy ani nevznikli súd im náhradu trov
konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.