Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714208552
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714208552.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému: U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XXX, XXX XX G. o vymoženie
1.823,79 eura s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Záhradnícka 60,
Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 3.10.2014, č.k.

15Er/365/2014-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 3.10.2014, č.k.

15Er/365/2014-15 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 29.5.2014 mu bola predložená žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým v tomto prípade je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 16.9.2013, č. SR 06771/13 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Súd prvého

stupňavecprávneposúdilpodľa§44ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd konštatoval, že dňa 4.10.2011 uzavrel oprávnený s
povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné

prostriedky vo výške 1.000,- eur, pričom konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a povinný
sa zaviazal túto sumu zvýšenú o poplatok za jeho poskytnutie v sume 872,- eur oprávnenému vrátiť.
Na základe vyššie uvedeného súd posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže
spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd uviedol, že zmluvné strany sa v rámci rozhodcovskej zmluvy zo dňa
4.10.2011 dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX H.zatvorenej

dňa 4.10.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z
dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde;
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu. Súd ďalej uviedol, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy tvorí

neprijateľnú podmienku, a teda je v rozpore s ustanoveniami zabezpečujúcimi ochranu spotrebiteľa. Mal
za to, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konaniea takto vydaný rozhodcovský rozsudok (na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) nemôže byť
exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Súd taktiež poukázal na to, že predmetná zmluva
bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 4.10.2011, kde oprávnený

vystupoval ako remitent a povinný ako vystaviteľ. Podľa Dohody o vyplnení zmenky dlžník ako vystaviteľ
zmenky na zabezpečenie svojho peňažného záväzku voči veriteľovi ako remitentovi vystavil zmenku, v
ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní remitent najskôr v deň, kedy sa celý dlh stane splatný okamžite, t.j.
keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí

včasposlednúsplátkualebočasťposlednejsplátky.Zmenkovásumabudepozostávaťzosumyvšetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Súd prvého
stupňa mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (bod 13),
je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa
a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Zo zmluvy vyplynulo, že povinnému bol poskytnutý
úver vo výške 1000 eur, za ktorý mal zaplatiť poplatok v sume 872,- eur, čo predstavuje takmer 96 %

z ceny úveru. Túto sumu považoval súd za neprimerane vysokú, pričom z rozhodcovského rozsudku
nebolo možné zistiť, ktorá suma predstavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Ďalej
súd zistil, že exekučný titul zaväzoval povinného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi
účastníkmi vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Súd však takúto dohodu považoval
za v rozpore s dobrými mravmi. Výška úrokov totiž nesmie byť v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého treba za neplatný považovať taký právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, tento obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Preto dojednanie medzi zmluvnými
stranami ohľadne zmenkového úroku považoval súd za absolútne neplatné. V závere uznesenia súd
ešte poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom oprávneného,
čo podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, sp. zn. ÚS 322/2010 považoval

za okolnosť vylučujúcu ho z vykonávania exekúcie. Uvedenú skutočnosť považoval za ďalší dôvod, pre
ktorý nemohol súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému udeliť poverenie na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľavyjadreniaoprávnenéhoexekučnýsúdvprejednávanejveciprekročilrámecsvojejpreskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a ZoRK. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonanievprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje

dobrým mravom, ale oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný
súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 ZoRK.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného exekučný

súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný
súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať
účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať

právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č.
18/2000.Spôsobomprávnehoposúdeniasprávnostivýrokurozhodcovskéhosúdusúdukrátilúčastníkov
exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní,

pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na
prejednanie veci. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci
súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril
rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej

listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály
rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že
exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods.4 písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom

rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných
ustanovení.Ktvrdeniamsúdu,ktorýprirozhodovaníovylúčenísúdnehoexekútoravychádzalajználezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 uviedol, že tento nález
predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje
teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR

ním nie sú viazané. Podľa názoru odvolateľa skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti
zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom
exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k
jeho vylúčeniu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia okresných súdov SR, ako aj na rozhodnutia
Nejvyššího soudu ČR, ktoré riešia otázku nezaujatosti sudcu/zamestnanca správneho orgánu v prípade,
ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Zároveň uviedol, že odstraňuje vadu konania, pre

ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá a oznámil meno nového exekútora,
ktorým je JUDr. Ivan Nestor, Haburská 49/A, Bratislava.

Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc danú
mu zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne
posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 4.10.2011 zmluvu o

úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.000,- eur,
ktorý sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 872,- eur v 12 mesačných splátkach
po 156 eur, t.j. celkovú sumu 1.872,- eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto
konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 16.9.2013, č. SR 06771/13, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 28.10.2013 a vykonateľnosť dňa 31.10.2013.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra

2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v
uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň mal
oprávnený za to, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 4.10.2011, nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Pozornosti oprávneného však ušlo, že súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení rozhodcovskou
doložkou zaoberal, keď uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu vychádzala
z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4.10.2011. Túto zmluvu súd zároveň posúdil v zmysle § 53 ods. 4 a 5
Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú, a tým aj neplatnú podmienku.

V zmysle čl. 2 Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 4.10.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej zmluve
ako neprijateľnej podmienky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v

prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v
jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je
otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený

nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný
osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,

ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá v čl. 2 rozhodcovskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná
podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne

dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie.

Platnosťou dohody o vyplnení zmenky sa už odvolací súd nezaoberal, keďže posúdenie platnosti

rozhodcovskej doložky považoval za prvoradé, nakoľko od nej závisí určenie platnosti exekučného titulu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne.

Oprávnený v odvolaní oznámil meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor so sídlom v
Bratislave, Haburská 49/A. Nakoľko však odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa pre
neplatnosť rozhodcovskej doložky, považoval za nadbytočné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal týmto

návrhom.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.