Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Er/217/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211203219
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Edit Kotrba
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2211203219.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Parlophone Slovak Republic s.r.o.,
IČO: 31 361 676, so sídlom Štefánikova č. 29, 811 05 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Dagmar
Malaschitzová, advokátka so sídlom Seberíniho č. 9, 821 03 Bratislava, proti povinnému: 4 MUSIC spol.
s r.o., IČO: 35 704 543, deň výmazu: 03.05.2012, so sídlom Senecká č. 2, 931 01 Šamorín, vedenej u
súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská č. 70, 822 01 Bratislava

214, pod spis. značkou EX 14441/10, o vymoženie uloženej povinnosti 2.739,68 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 28.12.2010 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudok Krajského
súdu v Trnave zo dňa 03.04.2007, č. k. 21Cob/328/2006-121. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť
dňom15.05.2007avykonateľnosťdňom19.05.2007.Nazákladenávrhuoprávneného,žiadostisúdneho

exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 07.03.2011 súdnemu exekútorovi poverenie na
vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

Písomným podaním zo dňa 30.04.2014 postúpil súdny exekútor svoj návrh na zastavenie exekúcie
z dôvodu zániku povinného. Súdny exekútor vo svojom podaní oznámil, že v priebehu exekučného
konania zistil, že povinný bol dňa 03.05.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra, z dôvodu ktorého

stratil právnu subjektivitu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva

z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Tunajší súd založil do spisu výpis z obchodného registra, z ktorého jednoznačne vyplýva, že účastník
konania na strane povinného stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zanikol výmazom z

Obchodného registra dňa 03.05.2012 bez právneho nástupcu.Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu,
čím stratil svoju spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a niet s kým konať na strane
povinného, čo predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd v zmysle

ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne

aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť
aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora. Súdny exekútor dňa 30.04.2014 zaslal

tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 166,12 eur, ktoré požaduje priznať v zmysle
vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť
nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných

v § 203 Exekučného poriadku. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne
nezavinil oprávnený a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku
povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je
podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata
jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza
do úvahy len v prípade, že povinný právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného
konania zistil jeho nemajetnosť. Keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, pretože povinný
zanikol bez právneho nástupcu počas exekúcie, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov
exekúcieprotioprávnenému.Ústavnýsúdvosvojomuznesenísp.zn.IVÚS27/08-12zodňa24.01.2008

uvádza, že „samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko,
ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením pri výkone exekúcie.“

Súčasne treba na to poukázať, že z predloženého exekučného spisu nevyplýva, že by bola exekúcia
účelne vedená. Povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 03.05.2012, s ktorou skutočnosťou
oznámil súdny exekútor tunajší súd po uplynutí 2 rokov. Z exekučného spisu je ďalej zrejmé, že po
získanípovereniaboližiadosťouzodňa27.06.2011dotazovaníOkresnériaditeľstvoPZDunajskáStreda
a Sociálna poisťovňa, bolo doručované upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie zo

dňa 27.06.2011 bol doručený do viacerých bánk, okrem uvedeného však súdny exekútor (od roku 2011)
do podania návrhu na zastavenie exekúcie žiadny úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky nevykonal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu
vo výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).