Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/200/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210693
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715210693.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa SECAPITAL,

S.a.r.l., reg. č. B 108306, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské
veľkovojvodstvo, zast. JUDr. Jiřím Šmidom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA - advokátní kancelář s.
r. o., organizačná zložka, IČO: 47255773, so sídlom ul. Svornosti 43, Bratislava, proti odporkyni B. C.,
H.. XX.X.XXXX, C. S., R. XXXX/X, o zaplatenie sumy 2.290,18 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 3.9.2015 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 2.290,18

eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Navrhovateľ uviedol, že dňa 14.2.2014 uzavrel s
odporkyňou právny dokument s názvom „Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh odporkyne
na základe úverovej zmluvy, ktorú uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s. Na základe úverovej zmluvy odporkyňa mala vrátiť poskytnutý úver
v sume 1.700,-- eur a zaplatiť dohodnutý úrok, teda celkovo mala vrátiť sumu 2.625,-- eur. Uvedená
spoločnosť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila na navrhovateľa pohľadávku voči
odporkyni v celkovej výške 2.390,81 eur, ktorá však bola sporná, preto sa účastníci dohodli na nahradení

pôvodného záväzku novým záväzkom vo výške 2.295,18 eur, ktorý odporkyňa mala uhradiť spolu so
zmluvným úrokom vo výške 6 % p. a. formou 99 mesačných splátok. Z tohto dlhu však uhradila iba
sumu 5,-- eur, ktorá bola započítaná na istinu. Na pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu spresnil, že v danom prípade bola spornou výška dohodnutého úroku v pôvodnej zmluve, a
preto bol dohodnutý úrok vo výške 6 %.

Odporkyňa sa napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila a k veci sa

nevyjadrila, ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

Z vyjadrenia navrhovateľa a z predložených listinných dôkazov, najmä z obsahu dohody o urovnaní,
oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o zosplatnení dlhu, zmluvy o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky, prehľadu splátok pôžičky, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 12.11.2009 uzavrela odporkyňa zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky so spoločnosťou

Consumer Finance Holding, a. s. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol odporkyni bezúčelovú pôžičku
vo výške 1.700,-- eur na dobu 42 mesiacov. Pôžička mala byť splácaná v mesačných splátkach po 66,81
eur a odporkyňa mala uhradiť celkovo sumu2.625,-- eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 29,94 %. Z predloženého prehľadu úhrad
vyplýva,žeodporkyňaodpočiatkuneuhrádzaladohodnutésplátky,pretodňom20.5.2010pristúpilveriteľ
k zosplatneniu dlhu. Následne boli ešte odporkyni účtované zmluvné pokuty. Na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 veriteľ postúpil predmetnú pohľadávku na navrhovateľa a listom
zo dňa 26.3.2013 postúpenie pohľadávky oznámil odporkyni.

Dňa 14.2.2014 účastníci konania uzavreli dohodu o urovnaní, z ktorej vyplýva, že z vyššie uvedenej
úverovej zmluvy má navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku v celkovej výške 2.390,81 eur vrátane

príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky). V časti
B, bodu 3, zmluvy, sa uvádza, že medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka voči veriteľovi
z titulu zmluvy sporná a z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci konania dohodu o urovnaní, na základe
ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ktoré sú špecifikované v časti A.
V časti C, bode 1, zmluvy, sa uvádza, že doterajší záväzok odporkyne zaniká a nahrádza sa novým
záväzkom vo výške 2.295,18 eur, ktorý sa odporkyňa zaväzuje nahradiť spolu s úrokovou sadzbou 6 %

p. a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka, ktorú je povinný zaplatiť dlžník, je tvorená súčtom úveru a
jeho príslušenstva a celkových nákladov, ktoré tvorí úrok, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou
6 % p. a. z dlžnej čiastky úveru a je vo výške 2.915,85 eur. Zároveň bol dohodnutý splátkový kalendár,
podľa ktorého mala odporkyňa uhradiť záväzok
v 99 mesačných splátkach, pričom prvých 12 splátok malo byť vo výške 25,-- eur, ďalších

86 splátok malo byť vo výške 30,- eur a posledná splátka mala byť uhradená vo výške
35,85 eur. Odporkyňa z uvedenej sumy doposiaľ uhradila iba sumu 5,-- eur, preto navrhovateľ listom zo
dňa 11.8.2015 oznámil odporkyni zosplatnenie dlhu a požadoval zaplatenie dlhu
v lehote do 25.8.2015.

Podľa § 585, ods. 1, Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa § 585, ods. 3, Obč. zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z
urovnania.

Podľa § 39, Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom,
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha záväzku vzniknutého na základe dohody o urovnaní.

Dohoda o urovnaní je jedným zo spôsobov zániku pôvodného záväzku, pričom jej účelom je odstránenie
skutkovej, či právnej spornosti záväzku účastníkmi záväzkového vzťahu. Na základe urovnania zaniká
pôvodný záväzkový vzťah a urovnaním vzniká nový záväzkový vzťah, ktorý je pre strany rovnako
záväznýakokebymedzinimiplatilapôvodnádohoda.Základnýmipredpokladmiurovnaniasúexistencia
záväzku, spornosť, či pochybnosť o obsahu záväzku, existencia právnej neistoty strán doterajšieho

záväzku a navzájom adresované ústupky strán. V prípade, ak pôvodný záväzok bol uzavretý v písomnej
forme, tak v zmysle § 585, ods. 2, Obč. zákonníka, aj dohoda o urovnaní záväzku sa musí uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

Predmetom dohody o urovnaní uzavretej medzi účastníkmi konania má byť pôvodný záväzok odporkyne

vzniknutý na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky právnym predchodcom navrhovateľa.
Podľa navrhovateľa sporný záväzok vo výške 2.390,81 eur pozostával z istiny vo výške 1.944,35 eur,
pôvodného zmluvného úroku do dňa zosplatnenia pôvodného záväzku vo výške 245,26 eur, zákonného
úroku z omeškania z istiny odo dňa postúpenia do dňa uzavretia dohody o urovnaní vo výške 167,80 eur
a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 33,40 eur. Podľa časti C/, bodu 1, dohody,

doterajší záväzok odporkyne zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom, keď odporkyňa sa zaväzuje
zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 2.295,18 eur, pričom z tejto sumy bol dohodnutý úrok vo
výške 6 % p. a., teda celkovo by odporkyňa mala zaplatiť sumu
2.915,85 eur. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi pôvodným záväzkom a tzv. novým záväzkom je
95,63 eur. Z obsahu dohody o urovnaní nie je zrejmé, či ide o časť istiny alebo príslušenstva a v čom

mala byť spornosť práve tejto časti pôvodného záväzku. Na pojednávaní navrhovateľ tvrdil, že sporným
mala byť výška dohodnutého úroku v pôvodnej zmluve, a preto bol dohodnutý úrok vo výške 6 %, čo
však nezodpovedá skutočnosti, pretože úrok z pôvodného záväzku predstavoval sumu 245,26 eur, tedarozdiel, ktorý mal byť medzi účastníkmi dohody sporný, ani zďaleka nepokrýva výšku kapitalizovaného
úroku z pôvodného záväzku.

Naviac v dohode o urovnaní bol zjavne dohodnutý úrok vo výške 6 % p. a., ktorým je úročená nielen
istina pôvodného záväzku, ale v sume 2.295,18 eur sú zahrnuté aj úroky a úroky z omeškania, teda
príslušenstvo pohľadávky, aj keď pre neurčitosť dohody nie je možné ustáliť ktorej položky sa týka suma
95,63 eur, o ktorú sa znížil pôvodný záväzok. Keďže táto suma je však nižšia ako úroky z úveru, resp.
úroky z omeškania, je nesporné, že k pôvodnej istine bola pripočítaná aj časť príslušenstva, ktorá sa

má opätovne úročiť s ďalším úrokom. Takýto postup je však podľa ustálenej súdnej praxe v rozpore so
zásadou zákazu anatocizmu, t. j. požadovania úrokov z úrokov. V tomto smere súd poukazuje napr. na
rozsudokNajvyššiehosúduČRč.k.35Odo/101/2002zodňa24.3.2004,ktorývychádzazprávnejúpravy
obsahovo zhodnou so slovenskou právnou úpravou. V zmysle rozhodnutia nie je možné požadovať
úroky z príslušenstva pohľadávky, t. j. z úrokov, prípadne z úrokov z omeškania, pretože ani Občiansky
zákonník, ani Obchodný zákonník veriteľovi túto možnosť nepriznávajú.

Súd poukazuje na skutočnosť, že podľa predloženého výpisu z úverového účtu odporkyne sa pôvodný
záväzok odporkyne stal splatným dňom 20.5.2010. Zmluva uzavretá medzi odporkyňou a právnym
predchodcom navrhovateľa je v zmysle § 52 Obč. zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, a preto aj s
poukazom na § 54 Obč. zákonníka je potrebné právne vzťahy súvisiace s touto zmluvou potrebné

posudzovať podľa predpisov občianskeho práva. Z tohto dôvodu sa pôvodný záväzok premlčal vo
všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa ust. § 101 Obč. zákonníka. V čase uzavretia dohody
o urovnaní, teda pôvodný záväzok bol už premlčaný. Táto skutočnosť by mala podstatný vplyv na
zabezpečenie záväzku, pretože ak by navrhovateľ ako veriteľ chcel dosiahnuť zabezpečenie záväzku
uznaním dlhu, tak v zmysle § 558 pri premlčanom dlhu by uznanie dlhu vyvolalo právny následok len

vtedy, ak ten kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Na rozdiel od uznania dlhu dohoda o urovnaní sa
môže vzťahovať aj na premlčaný záväzok, pričom v takom prípade sa pre platnosť dohody vyžaduje
iba písomná forma dohody.

Vychádzajúc z uvedeného dohoda o urovnaní medzi účastníkmi konania neobsahuje základné pojmové

znaky, a to predovšetkým nie je zrejmé v čom spočíva spornosť pôvodného záväzku a zo strany
navrhovateľa ani nebola preukázaná nejaká korešpondencia medzi navrhovateľom a odporkyňou,
z ktorej by bolo zrejmé, že účastníci dohody v záujme odstránenia spornosti práv robia vzájomné
ústupky. Dohoda o urovnaní uzavretá medzi účastníkmi konania navodzuje dojem, že jej účelom bolo
dosiahnuť uznanie záväzku zo strany odporkyne, ktorý už bol premlčaný bez toho, aby si odporkyňa bola

vedomá premlčania a týmto spôsobom obísť ustanovenie § 558 Obč. zákonníka, pri použití ktorého by
navrhovateľ musel preukazovať, že odporkyňa o premlčaní záväzku, ktorý uznáva, vedela. Navrhovateľ
formálne odpustil časť záväzku vo výške 95,63 eur, aj keď z ustanovení dohody o urovnaní vôbec
nevyplýva skutočnosť prečo táto časť záväzku bola sporná. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd
dospel k záveru, že takéto konanie navrhovateľa možno hodnotiť ako odporujúce dobrým mravom, čo v

zmysle § 39 Obč. zákonníka spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Zároveň podľa názoru súdu
je daný aj ďalší dôvod neplatnosti právneho úkonu, a to obchádzanie zákona, ktoré spočíva v tom, že
samotný právny úkon nie je síce v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim
účelom jeho ciele a zmysel obchádza. S poukazom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že účelom
dohody o urovnaní nie je odstránenie žiadnej spornosti záväzkov, ale dosiahnutie uznania záväzku pri

premlčanom dlhu bez toho, aby navrhovateľ musel na premlčanie dlhu odporkyňu upozorniť.

Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o urovnaní je v zmysle § 39 neplatným
právnym úkonom, a preto nie je možné priznať záväzok, ktorý mal vzniknúť na základe tejto dohody.
Pokiaľ ide o pôvodný záväzok z úverovej zmluvy, vzhľadom na vyššie uvedené je premlčaný, a keďže

v zmysle § 5b/ Zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa na premlčanie musí súd prihliadať ex offo, nie
je možné priznať navrhovateľovi nárok ani z titulu pôvodného záväzku. S poukazom na uvedené súd
návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta

prvá tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný
a odporkyňa náhradu trov konania nežiadala.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).