Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200459
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a

sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu P. U.,
bytom D., C. O. XXX/X, zastúpeného U.- S. W. Q., advokátkou, so sídlom v X. A. Q., N. č. XX, proti
žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru, krajskému dopravnému inšpektorátu, Pionierska
č. 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. februára 2015 číslo: KRPZ-
PO-KDI3-15/2015-P v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28. novembra
2014 číslo: ORPZ-PP-ODI3-78/2014-P na základe žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.02.2015 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresného
dopravného inšpektorátu zo dňa 28.11.2014 č. ORPZ-PP-ODI3-78/2014-P ( ďalej len rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu ) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní ( ďalej len správny poriadok ) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán

uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ( ďalej len zákon o
priestupkoch ) sankciu - pokutu vo výške 150 Eur sa zákaz činnosť viesť motorové vozidlá na dobu 6
mesiacov. Zároveň ho zaviazal nahradiť trovy konania. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že P. U. ( žalobca ) dňa 23.06.2014 v čase o 08:35 hod. viedol osobné motorové vozidlo
továrenskej značky Opel Astra, ev. č. LE 591 AU po ul. Železničný riadok v Levoči v smere jazdy k
ul. Novoveská cesta, kde pri odbočke na parkovisko OC Billa sa stal účastníkom dopravnej nehody. Pri
dokumentovaní dopravnej nehody policajtom skupiny dopravných nehôd sa žalobca podrobil dychovej

skúške a pomocou elektronického prístroja Alcotest Dr?ger 7410, vyr. číslo: ARKN - 0280 mu bola v čase
o 08:51 hod. nameraná hodnota 0,20 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu a opakovanou
skúškou v čase o 09:19 hod. nameraná hodnota 0,12 miligramov etanolu na liter vydychovaného
vzduchu. Vodič U. bol poučený o svojich právach, na lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi sa
nežiadal. Menovanému bol na mieste zadržaný vodičský preukaz a ďalšia jazda s vozidlom mu bola
zakázaná. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného P. U. ako porušenie § 4 ods. 2
písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ( ďalej len zákon o cestnej premávke ), s poukazom

na § 137 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. e) zákona o priestupkoch.Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s tým, že v rozhodnutí
tieto odvolacie námietky žalovaný konkretizoval.

Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu nevyhovel a spisový materiál predložil žalovanému
na ďalšie konanie. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán začal dňa 28.01.2015 odvolacie konanie.
Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených dospel k záveru, že P. U. spáchal
daný skutok tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku, t.j. že
ako vodič viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol

alebo iná návyková látka ešte mohli nachádzať v jeho organizme, čím porušil § 4 ods. 2 písm. c)
zákona o cestnej premávke. Ďalej žalovaný uviedol, že spáchanie vyššie uvedeného priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky obvineným potvrdzuje správa o výsledku objasňovania
priestupku, spracovaná dňa 23.06.2014 po vykonaní dychových skúšok účastníkom konania. Policajt
v predmetnej správe uviedol totožnosť vodiča - účastníka konania, stručný opis jeho protiprávneho
konania, t.j. vedenie vozidla v čase, keď sa alkohol nachádzal v organizme vodiča, právnu kvalifikáciu

konania, technické zariadenie, ktorým bola zistená hodnota koncentrácie alkoholu v dychu. Správa
o výsledku objasňovania priestupku zároveň obsahuje poučenie o možnosti lekárskeho vyšetrenia
odberom a laboratórnym vyšetrením krvi, alebo iného biologického materiálu na zistenie prítomnosti
alkoholu v organizme a následne zmienku o tom, či vodič žiada, resp. nežiada lekárske vyšetrenie
za účelom odberu krvi. Z tejto správy ďalej vyplýva, že vodič - P. U. nežiadal lekárske vyšetrenie,

spojené s odberom krvi, resp. iného biologického materiálu za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v
jeho organizme. Vyššie uvedené údaje sú uvedené na prvej strane správy o výsledku objasňovania
priestupku, pričom tieto účastník konania na znak súhlasu a najmä bez námietok osobne a vlastnoručne
podpísal. Druhá strana spracovanej správy obsahuje vyjadrenie podozrivého, ktorý v tejto časti správy
má právo podať vysvetlenie k podozreniu z priestupku. P. U. svojho práva využil a do príslušnej časti

správy o výsledku objasňovania priestupku uviedol: „Ľutujem svojho konania je mi to ľúto. Nevedel som
žebysommoholnafúkať.“Totosvojevyjadrenieopätovnenaznaksúhlasubeznátlakuosobnepodpísal.
Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že spáchanie skutku potvrdzuje aj záznam o podaní vysvetlenia
P. U. zo dňa 23.06.2014, z ktorého okrem iného vyplýva, že pracuje ako taxikár, pričom uvedeného dňa
mal voľno, iba ho majiteľ poprosil o preparkovanie vozidla. Večer pred jazdou vypil väčšie množstvo

alkoholu, ale nepredpokladal, že zvyšky alkoholu sa ešte nachádzajú v jeho tele. V závere vyslovil ľútosť.
V neposlednom rade spáchanie skutku je potvrdené aj záznamom dopravnej nehody zo dňa 23.6.2014,
z ktorého okrem iného vyplýva, že: „ ... u vodiča U. bola dychovou skúškou zistená prítomnosť alkoholu
v dychu v čase o 8:51 hod. 0,20 mg/l a v čase o 9:19 hod. 0,12 mg/l alkoholu v dychu. ...“, „ ... Obom
vodičom boli na mieste zadržané vodičské preukazy. ...“. Záznam dopravnej nehody, resp. jeho obsah

účastník konania vzal bez námietok na vedomie a predmetný záznam podpísal.
Odvolací správny orgán vychádzajúc z vyššie uvedených listinných dôkazných prostriedkov
spracovaných dňa 23.06.2014, t.j. v deň spáchania priestupku mal za preukázané, že po dychových
skúškach bol odvolateľ uzrozumený s protiprávnosťou svojho konania, ktoré opakovane oľutoval. Tento
názor odvolacieho správneho orgánu je založený predovšetkým na posúdení konania a vyjadrenia sa P.

U., či už v správe o výsledku objasňovania priestupku, alebo v zázname o podaní vysvetlenia. Tak ako
odvolací správny orgán uviedol, zo správy o výsledku objasňovania priestupku jednoznačne vyplýva, že
účastník konania nežiadal o lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi za účelom zistenia prítomnosti
alkoholu v organizme, napriek tomu, že ako sám tvrdí, výsledok dychovej skúšky už na mieste samom
namietal pred policajtom. Odvolací správny orgán zastáva názor, že ak je voči vodičovi motorového

vozidla vyslovené podozrenie, že vedie vozidlo v čase, keď sa alkohol nachádza v organizme, je vo
vlastnom záujme tohto vodiča, najmä v prípade ak on sám vylučuje prítomnosť alkoholu v organizme,
v prvom rade uviesť také skutočnosti, ktoré toto podozrenie spochybnia, resp. vyvrátia už na mieste
samom a v druhom rade pokúsiť sa preukázať svoje tvrdenie - v prípade podozrenia z prítomnosti
alkoholu v organizme žiadať o lekárske vyšetrenie. Účastník konania ani jednu z týchto možností

nevyužil, navyše do záznamu o podaní vysvetlenia uviedol, že večer pred jazdou vypil väčšie množstvo
alkoholu, čím takto potvrdil spojitosť medzi požívaním alkoholu a vedením vozidla v čase keď sa
alkohol nachádzal v jeho organizme. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účastník konania ani pri
zadržiavaní vodičského preukazu dňa 23.6.2014 na mieste, čo je úkon, ktorým sa vodičovi pod vplyvom
alkoholu vo svojej podstate zakazuje ďalšia jazda neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčali v jeho

prospech.
Odvolací správny orgán ďalej zistil, že dňa 30.06.2014 správny orgán ODI v Levoči vydal rozhodnutie o
zadržaní vodičského preukazu č. LE-00889-10, pričom z jeho výroku je zrejmé, že ODI v Levoči skúmal
odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu, pričom zistil, že dôvody zadržania naďalej trvajú. Protitomuto rozhodnutiu podal účastník konania dňa 21.07.2014 odvolanie. Podstatou podaného odvolania
je skutočnosť, že pred jednotlivými dychovými skúškami požil liek proti bolesti hrdla, ktorý ovplyvnil
výsledky dychových skúšok. Konkrétne uviedol (str. 3 odvolania proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského

preukazu), že tesne pred dychovou skúškou v aute užil liek „Stoptusin“ a taktiež požil tento prípravok v
čase asi jednu minútu aj pred druhou dychovou skúškou. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania v
čase podávania odvolania proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu, čo bolo dňa 21.07.2014
nepovažoval výsledok dvoch na sebe nezávislých dychových skúšok certifikovaným prístrojom za
objektívny a ich objektivitu spochybňoval požitím lieku proti bolesti hrdla v čase asi jednu minútu pred

jednotlivými dychovými skúškami. Žiadal vykonať vyšetrovací pokus, či požitie lieku „Stopangin“ má
vplyv na objektivitu dychovej skúšky. Odvolací správny orgán dňa 03.09.2014 svojim rozhodnutím
odvolanie P. U. proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil.
Dňa 13.8.2014 správny orgán stanovil termín ústneho pojednávania o priestupku, na ktorom sa osobne
zúčastnil účastník konania - P. U.. Po oznámení obvinenia menovanému a jeho zákonnom poučení
do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku okrem iného uviedol, že nejazdil pod vplyvom

alkoholu, pričom čiastočne zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu o zadržaní
vodičského preukazu a síce, že výsledok dychovej skúšky bol ovplyvnený užitím lieku „Stopangin“.
Zároveň uviedol, že pred prvou dychovou skúškou uvedený liek požil doma a pred druhou dychovou
skúškou ho užil cca 10 minút.
Odvolací správny orgán posúdením a zhodnotením takto účastníkom konania uvedených skutočností

zistil, že účastník konania sa vo svojich vyjadreniach nezhoduje v podstatných častiach, nehovoriac o
tom, že účastník konania vo svojich vyjadreniach uvádza dva odlišné prostriedky a to „Stopangin“ a
„Stoptusin“ a aj v časoch užitia lieku, pričom dňa 21.07.2014 uvádzal, že liek požil cca 1 minútu pre
každou dychovou skúškou a 13.08.2014 už uvádza, že pred prvou dychovou skúškou užil liek doma a
pred druhou dychovou skúškou užil liek cca 10 minút pred jej vykonaním. Na základe uvedeného má

odvolací správny orgán za preukázané, že takto uvedené skutočnosti sú vo svojej podstate vymyslené,
klamlivé a zavádzajúce a uvádzané výlučne v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.
Ak by účastník konania skutočne pred dychovými skúškami užil liek, ktorý by mohol ich výsledok
ovplyvniť tak ako to prezentuje v súčasnej dobe, potom by pri opise tohto konania nemohlo dôjsť zo
strany účastníka konania k takýmto rozporom v podstatných častiach a síce v názve liečiva a v čase

jeho užitia.
Ďalej uviedol, že dopravná nehoda, ktorej bol odvolateľ účastníkom sa stala dňa 23.06.2014 v čase
okolo 08.30 hod., pričom prvej dychovej skúške sa podrobil na jej mieste v čase o 08.51 hod. a podľa
jeho vlastného vyjadrenia liek mal užiť cca 10 minút pred druhou dychovou skúškou. Z týchto vyjadrení
jednoznačne vyplýva, odhliadnuc pri tom od exaktného času oznámenia dopravnej nehody, že časový

odstup medzi užitím lieku a podrobením sa dychovej skúške bol v jednotlivých prípadoch odlišný a
síce dlhší časový úsek uplynul medzi užitím lieku a prvou dychovou skúškou (minimálne od 08.30
hod. do 08.51 hod.) a kratší časový úsek uplynul medzi druhým aplikovaním lieku s druhou dychovou
skúškou (cca 10 minút pred jej vykonaním). Uvedené tvrdenia, na ktorých účastník konania trvá
však nekorešpondujú s výsledkom jednotlivých dychových skúšok, nakoľko výsledkom prvej dychovej

skúšky je hodnota 0,20 mg/l a výsledok druhej dychovej skúšky je 0,12 mg/l, teda nameraná hodnota
alkoholu klesla, aj napriek tomu, že účastník konania aplikoval liek iba 10 minút pred jej vykonaním.
Ak by skutočnosti uvádzané účastníkom konania boli pravdivé, potom by vzhľadom na vyššie uvedené
bol výsledok druhej dychovej skúšky vyšší, prípadne rovnaký s výsledkom prvej dychovej skúšky. Aj
takýmto posúdením výsledkov dychových skúšok odvolací správny orgán považuje za preukázané, že

elektronický prístroj Alcotest 7410 v čase o 08.51 hod., ale aj v čase o 09.19 hod. zistil reálnu hladinu
alkoholu v dychu účastníka konania, ktorá nebola ovplyvnená užitím lieku, resp. iného prípravku pred
ich vykonaním, nakoľko v závislosti od času koncentrácia alkoholu v dychu účastníka konania klesala.
K námietke účastníka konania, že správny orgán sa neriadil § 32 ods. 1) zákona o správnom konaní
a že z rozhodnutia je zrejmé, že skutkový stav nie je zistený úplne a presne v rozsahu, ktorý by

preukazoval spáchanie priestupku jeho osobou, dokazovanie bolo tendenčné, správny orgán nevzal do
úvahy ním navrhnuté návrhy na dokazovanie odvolací správny orgán uviedol, že citované ustanovenie
zákona o správnom konaní pojednáva o povinnosti správneho orgánu vykonávať dokazovanie tak, aby
boli náležité objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci, pričom je právom
správneho orgánu rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná s tým, že tomuto právu zodpovedá obligátna

povinnosť, v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť príčiny nevykonania ďalších navrhovaných dôkazov.
V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na skutočnosť, že v procesno-právnych vzťahoch
má správny orgán vo vzťahu k účastníkom konania nadradené postavenie, z čoho vyplýva, že správny
orgán je oprávnený vykonávať dôkazy a posudzovať, ktoré dôkazy za účelom náležitého zisteniaskutkového stavu vykoná tak, aby v správnom konaní nedochádzalo k preukazovaniu skutočností zjavne
nepotrebných, alebo nadbytočných. Z doplneného spisového materiálu je zrejmé, že správny orgán
prvého stupňa sčasti doplnil spisový materiál podľa návrhu účastníka konania o výsluch T. U., ktorý do

zápisnice o podaní vysvetlenia okrem iného uviedol, že stál pri aute a teda videl ako jeho brat P. požil
liek Stopangin, ktorý si vybral z vrecka nohavíc. V tejto súvislosti sa odvolací správny orgán stotožňuje
s názorom prvostupňového správneho orgánu a síce, že výpoveď brata obvineného považuje za
tendenčnú, ktorý v snahe zbaviť sebe blízku osobu (jednalo sa o príbuzného - brata) uvádza skutočnosti,
ktoré sú v zjavnom rozpore s výsledkami dokazovania veci a s tvrdeniami príslušníkov PZ, ktorí boli

na mieste dopravnej nehody ako prví a ktorí podrobili účastníka konania obom dychovým skúškam.
Príslušníci 00 PZ v Levoči vykonávali na mieste dopravnej nehody služobnú činnosť spočívajúcu okrem
iného aj zabezpečovaní miesta dopravnej nehody a vykonávaní prvotných úkonov - teda zisťovaní
prítomnosti alkoholu v organizme účastníkov dopravnej nehody. Po vykonaní týchto úkonov zistené
skutočnosti zaznamenajú a predložia orgánu PZ objasňujúcemu vznik a príčiny dopravnej nehody - teda
policajtovi služby dopravnej polície a z miesta odchádzajú vykonávať činnosti v rámci svojho zaradenia.

Výsledok dychovej skúšky, či už pozitívny, alebo negatívny u niektorého z účastníkov dopravnej nehody
nemá vplyv na ďalšiu služobnú činnosť policajta zaradeného na 00 PZ po opustení miesta dopravnej
nehody. Z uvedeného dôvodu odvolací správny orgán pripisuje vyššiu mieru objektivity tvrdeniam
príslušníkov PZ, ako svedkovi - bratovi obvineného.
K námietke účastníka konania, že výstup z tlačiarne považuje za nezákonný, nakoľko nebol dodržaný

postup výrobcu odvolací správny orgán uviedol, že uvedenú námietku účastníka konania považuje za
nedôvodnú, nakoľko ako to vyplýva zo zápisníc o podaní vysvetlenia jednotlivých príslušníkov PZ, ktorí
P. U. podrobili dychovým skúškam, menovaný bol pred vykonaním jednotlivých dychových skúšok riadne
poučený, pričom tomuto poučeniu evidentne porozumel, keďže dychovú skúšku vykonal.
K tvrdeniu, že výsledok dychovej skúšky podpísal hoci namietal jeho správnosť, pričom nebol zo strany

polície vypočutý, odvolací správny orgán uviedol, že uvedené tvrdenie účastníka konania nie je pravdivé,
nakoľko ak by skutočne výsledok dychovej skúšky namietal, svoje námietky mal možnosť uviesť už
do správy o výsledku objasňovania priestupku, ktorá bola spracovaná na mieste bez ohľadu na to, či
bol zo strany polície vypočutý, alebo nie, nakoľko do príslušnej časti správy môže osoba podozrivá zo
spáchania priestupku uviesť vlastnoručne svoje vysvetlenie k podozreniu.

K tvrdeniam účastníka konania, že si myslel, že policajti majú poruchový prístroj a nebudú akceptovať
výsledok merania, pričom si myslel, že výsledok jeho dychovej skúšky je negatívny, pretože vie, že
každý človek môže mať 0,29 promile bežne, nevedel, že policajný prístroj je nastavený na hodnoty
v miligramoch na liter, myslel si že sa jedná o promile odvolací správny orgán uviedol, že Policajný
zbor v rámci svojej činnosti pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky používa na

zisťovanie porušení pravidiel cestnej premávky v súvislosti s vedením vozidla pod vplyvom alkoholu
technické prostriedky, ktoré podliehajú pravidelnej kontrole. Obdobne tomu bolo aj v tomto prípade, kde
účastník konania bol podrobený dychovým skúškam elektronickými meračmi typu Alcotest 7410, ev.
č. ARKN-0280 aARKN-0279. Tieto technické zariadenia boli dňa 15.05.2014 overované Slovenskou
legálnou metrológiou, pričom o overení boli vydané certifikáty č. 0276/331.06/14 a č. 0275/331.06/14,

ktorésúsúčasťouspisovéhomateriálu. Na uvedenom základe odvolací správny orgán predpoklad
účastníka konania o poruchovosti prístroja nepovažuje za dôvodný. Obdobne ako nedôvodné sa
javí tvrdenie účastníka konania, kde uvádza, že výsledok dychovej skúšky považoval za negatívny.
Odvolaciemu správnemu orgánu nie je známy dôvod, na základe ktorého účastník konania k tomuto
záveru dospel a to najmä vzhľadom na nameranú hodnotu alkoholu v jeho dychu. K tvrdeniu, že nevedel,

že policajný prístroj je nastavený na hodnoty v miligramoch na liter a nie promile odvolací správny
orgán poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch v zmysle ktorého skutkovú
podstatu priestupku napĺňa osoba, ktorá vedie vozidlo v čase keď sa na základe vykonaného vyšetrenia
preukáže,žesaalkoholnachádzavjejorganizme.Zuvedenéhodôvoduvodič,ktorýsapodrobídychovej
skúške, ktorej výsledok je pozitívny (bez ohľadu na nameranú hodnotu) nemôže reálne očakávať, že

nebudečeliťčoilenpodozreniuzospáchaniapriestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky.
K prepočtu účastníka konania, ktorý našiel na internete týkajúceho sa schopnosti organizmu človeka
odbúrať alkohol a ktorý podľa jeho názoru aj nepriamo poukazuje na to, že užil prípravok „Stopangin“
sa odvolací správny orgán nevyjadruje, nakoľko táto schopnosť organizmu je individuálna u každého
jednotlivca a záleží na viacerých faktoroch, pričom hodnota do 0,1 promile uvedená účastníkom konania

v podanom odvolaní nie je konštantná a teda smerodajná. Zároveň odvolací správny orgán uviedol, že
táto skutočnosť v žiadnom prípade, a to ani len okrajovo nenaznačuje, že požil prípravok „Stopangin“
a nie alkohol.K tvrdeniu, že objektívne získaným dôkazom by bolo vyšetrenie krvi, k čomu nedošlo, pričom sám
sa na lekárske vyšetrenie nežiadal, pretože nie je natoľko solventný, aby to urobil, pričom ho policajti
mali predviesť na lekárske vyšetrenie odvolací správny orgán uviedol, že účastník konania ako jediný

objektívny dôkaz považuje odber krvi, teda úkon, ktorý môže byť vykonaný len v obmedzenom časovom
rozsahu, ako je tomu pri preukazovaní prítomnosti alkoholu v organizme počas vedenia vozidla.
Zároveň odvolací správny orgán uviedol, že na základe predloženého spisového materiálu je zrejmé, že
lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme nežiadal. Jeho
nežiadanie sa na lekárske vyšetrenie nie je sporné, nakoľko to sám potvrdzuje v podanom odvolaní,

ktoré však dôvodí skutočnosťou, že nie je natoľko solventný a očakával, že policajti ho majú na takéto
vyšetrenie predviesť. V tejto súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 34 ods. 3) zákona o správnom
konaní, ktoré účastníkom konania ukladá povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré
sú mu známe. Vychádzajúc z uvedenej zákonnej povinnosti účastníka konania má odvolací správny
orgán za to, že právo účastníka konania vyjadriť sa k podozreniu už na mieste, nie je len jeho právom,
ktoré podľa vlastnej úvahy využije, alebo nie, ale môže vyvolať aj dôkaznú núdzu v neskoršom procese

dokazovania,hlavneakúčastníkkonanianeskôrargumentujeskutočnosťou,ktorámujeodprvopočiatku
známa. Vo vzťahu k insolventnosti účastníka konania odvolací správny orgán uvádza, že účastník
konania ako držiteľ vodičského oprávnenia si mal byť vedomý skutočnosti, že za protiprávne konanie
spočívajúce vo vedení vozidla pod vplyvom alkoholu mu hrozia sankcie, okrem iného aj sankcia - pokuta,
ktorá môže v zmysle zákona byť uložená až do výšky 800 Eur, čo je neporovnateľne vyššia hodnota

ako lekárske vyšetrenie a preto nežiadať sa na lekárske vyšetrenie, ktoré by jednoznačne vylúčilo
podozrenia z vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu iba z dôvodu insolventnosti je nelogické. Navyše
odvolací správny orgán poukazuje na predložený znalecký posudok k veci, ktorý vypracoval znalec P..
T. O. na vlastnú žiadosť účastníka konania. Odvolací správny orgán nemá vedomosť o výške finančnej
odmeny pre znalca, ale predpokladá, že jej výška je niekoľkonásobne vyššia oproti nákladom spojeným

s odberom krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v organizme. Teda nežiadanie sa účastníka
konania na lekárske vyšetrenie po pozitívnych dychových skúškach nebolo spôsobené insolventnosťou
účastníka konania, ale jeho úmyselným konaním.
K námietke účastníka konania, že správny orgán nevyvrátil závery znalca odvolací správny orgán
uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybňuje jeho závery. Zároveň však uviedol, že závery znalca sú

podmienené skutočnosťou, že účastník konania užil pred oboma dychovými skúškami liek Stopangin, čo
je v rozpore s výsledkom objasňovania veci. Z uvedeného dôvodu a teda z dôvodu, že znalec vychádzal
zo skutkového stavu, ktorý odvolací správny orgán nepovažuje za pravdivý, nemožno záverom znalca
v tomto konkrétnom znaleckom posudku pripísať takú váhu, ktorá by bola spôsobilá zmeniť posúdenie
konania odvolateľa.

K námietke účastníka konania, že výpovede policajtov nie sú relevantné a k žiadosti o zabezpečenie
kamerového záznamu z kamery umiestnenej na autobusovej zastávke odvolací správny orgán uviedol,
že účastník konania nie je v postavení, v ktorom by mohol hodnotiť výpovede policajtov, resp. ich
obsahovú stránku vo vzťahu k ich relevantnosti. Uvedenú námietku tak možno považovať za jeho
subjektívny pocit ku ktorému sa odvolací správny orgán nevie a ani nemôže vyjadriť. Čo sa týka

žiadosti o zabezpečenie kamerového záznamu odvolací správny orgán uviedol, že správny orgán
ODI v Levoči po obdržaní odvolania doplnil spisový materiál o CD nosič z kamerového systému
mestskej polície z kamery, ktorá sa nachádza v blízkosti miesta dopravnej nehody. O doplnení spisového
materiálu boli účastník konania a jeho právna zástupkyňa upovedomení listom zo dňa 21.01.2015, v
ktorom správny orgán upovedomil účastníka konania o nevyhovení odvolaniu, o jeho zaslaní spolu so

spisovým materiálom a výsledkami doplneného konania odvolaciemu správnemu orgánu. Predmetné
upovedomenie účastník konania prevzal osobne dňa 28.01.2015 a jeho právna zástupkyňa U.. S. W.
Q. prevzala dňa 27.01.2015. Odo dňa upovedomenia nebol odvolací správny orgán kontaktovaný zo
strany účastníka konania, resp. jeho právnej zástupkyne za účelom oboznámenia sa s podkladom pre
rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené má odvolací správny orgán za preukázané, že o doplnení spisového

materiálu účastník konania mal vedomosť, pričom do dňa tohto rozhodnutia neprejavil vôľu s výsledkami
doplnenia spisového materiálu oboznámiť. K doplnenému CD nosiču odvolací správny orgán uviedol, že
predmetný videozáznam nemožno označiť za rozhodujúci v konaní a na jeho základe postaviť obhajobu,
nakoľko tento je tvorený zaznamenávaním nielen miesta dopravnej nehody, ale najmä jeho okolia,
pričom miestu dopravnej nehody je venovaná nepatrná časť tohto záznamu.

K návrhu účastníka konania, ktorým žiadal vykonať vyšetrovací pokus a to požitím lieku „Stopangin“
odvolací správny orgán uviedol, že zo znaleckého posudku (str. č. 9) je zrejmé, že Stopangin obsahuje
61,3 hmotnostných % etanolu a vodičom sa neodporúča viesť vozidlá v období do 30 minút po požití. Z
uvedeného vyplýva, že vykonanie vyšetrovacieho pokusu a to dychovej skúšky po požití lieku Stopanginv období od požitia do 30 minút by reálne nepreukázalo prítomnosť alkoholu v organizme človeka o
čom účastník konania na základe či už znaleckého posudku, alebo na inom základe má vedomosť a
pretoodvolacísprávnyorgántentonávrhúčastníkakonaniapovažujezaúčelový.Ďalejodvolacísprávny

orgán uvádza, že vyšetrovací pokus by v tomto prípade nemohol prispieť k lepšiemu objasneniu veci,
resp. zisteniu skutkového stavu, nakoľko objasňovaním veci je preukázané, že výsledok dychových
skúšok účastníka konania nebol ovplyvnený požitím lieku, resp. iného prípravku a tento výsledok reálne
preukazuje hodnotu alkoholu v dychu účastníka konania.

K tvrdeniam spochybňujúcim čas vzniku dopravnej nehody, čas prijatia oznámenia podľa knihy
fonogramov z OO PZ ako aj k tvrdeniam, že OO PZ sa od miesta dopravnej nehody nachádza cca 500
m a z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa hliadka PZ dostavila na miesto nehody až cca 20 minút po
jej oznámení odvolací správny orgán uviedol, že predmetom skúmania v tomto priestupkovom konaní
nebolo porušenie povinností účastníka cestnej premávky v dôsledku ktorej vznikla dopravná nehoda,
ale protiprávne konanie P. U. spočívajúce vo vedení vozidla v čase keď sa na základe vykonaného

vyšetrenia preukázalo, že sa alkohol nachádza v jeho organizme. Na tomto základe preto odvolací
správny orgán nepovažoval za rozhodujúce exaktne zisťovať čas vzniku dopravnej nehody, resp. čas
prijatia oznámenia o dopravnej nehode na OO PZ v Levoči. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je zrejmé, že prvostupňový správny orgán poukazom na knihu fonogramov (čas prijatia oznámenia)
čiastočne spochybnil tvrdenia odvolateľa o údajnom čase užitia prípravku Stopangin a tým jeho užitie

ako celku. Vo vzťahu k príchodu hliadky PZ na miesto až po cca 20 minútach odvolací správny orgán
uviedol, že hliadka PZ počas výkonu služby plní všetky potrebné úlohy v zmysle zákona, t.j. v čase
oznámenia dopravnej nehody sa nemusela nachádzať a pravdepodobne ani nenachádzala v budove
00 PZ v Levoči.

K tvrdeniu, že dopravná nehoda sa mohla stať kedykoľvek medzi 08.35 hod. a 08.51 hod. čo je 16 minút
nie je možné vylúčiť, že by mohol liek požiť pred uplynutím čakacej doby (za čakaciu dobu odvolací
správny orgán považuje podľa znaleckého posudku obdobie 30 minút po požití), napr. 10 minút pred
odchodom z domu odvolací správny orgán uviedol, že účastník konania zámerne zavádza a to tým, že
spochybňuje čas vzniku dopravnej nehody keď uvádza, že k jej vzniku mohlo dôjsť kedykoľvek od 08.35

hod. do 08.51 hod. Zároveň odvolací správny orgán poukazuje na námietku účastníka konania uvedenú
v podanom odvolaní, kde uvádza, že hliadka sa na miesto dostavila až po cca 20 minútach po oznámení
dopravnejnehody,tedanieodjejvzniku.Pozohľadneníúčastníkomkonaniauvedenéhoužitialiekunapr.
10 minút pred odchodom z domu sa výsledný čas blíži k „čakacej dobe“. Ďalej je potrebné zdôrazniť,
že lehota 30 minút je maximálna a nie minimálna lehota, počas ktorej sa neodporúča vodičovi viesť

vozidlo.Natomtozákladeodvolacísprávnyorgánďalejuvádza,ženevylučujeaplikáciuliekuúčastníkom
konania doma, avšak v plnej miere vylučuje, aby užitý liek ovplyvnil výsledok dychovej skúšky.
K tvrdeniu účastníka konania, že dôkazné bremeno preukazovania skutku a osoby, ktorá sa ho dopustila
nesie v celom rozsahu správny orgán a zhodnosť, alebo rozpornosť jeho výpovedí preto pre rozhodnutie
nie je podstatná odvolací správny orgán uviedol, že účastník konania poukazovaním na povinnosti

správneho orgánu minimalizuje dôsledky svojho pasívneho prístupu ku konaniu. V tejto súvislosti
odvolací správny orgán zdôraznil, že účastník konania v priestupkovom konaní nemá len práva, ale
zákon o správnom konaní mu ukladá aj povinnosti a síce navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Odvolací správny orgán uviedol, že sa stotožnil s názorom účastníka konania, že dôkazné bremeno v
konaní nesie správny orgán, čo však neznamená čiastočnú, alebo úplnú pasivitu účastníka konania.

Pokiaľ ide o preukazovanie prítomnosti alkoholu v organizme v čase vedenia vozidla odvolací správny
orgán zastáva názor, že uvedené je možné len technickým prostriedkom na to určeným a v čase, kedy
sa alkohol nachádza v organizme skúmanej osoby, t.j. vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu nemožno
preukázaťvypočúvanímosôb,aleboinoučinnosťousprávnehoorgánu.Vzhľadomktomu,žepredložený
spisový materiál obsahuje dva zápisy o dychových skúškach, ktoré sú účastníkom konania bez námietok

podpísané odvolací správny orgán považoval za splnenú povinnosť správneho orgánu presne a úplne
zistiť skutkový stav veci.

Odvolacísprávnyorgánpreskúmalajpostupprvostupňovéhosprávnehoorgánupriurčenídruhusankcie
a jej výmery. Zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na

závažnosť priestupku, a síce že P. U. viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol
ešte nachádzal v jeho organizme, na spôsob jeho spáchania, kde správny orgán vyhodnotil konanie P.
U. ako opomenutie svojich povinností, na mieru jeho zavinenia a to že skutok spáchal z nedbanlivosti,
pričom nevedel, že svojim konaním môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci tovzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery -držiteľ vodičského oprávnenia vedieť mal a mohol.
Ďalejprvostupňovýsprávnyorgánprihliadalnačasamiestospáchaniapriestupkuanaosobupáchateľa,
kde zistil, že P. U. sa v posledných dvoch rokoch nedopustil porušenia pravidiel cestnej premávky. Na

základe vyššie uvedeného mu prvostupňový správny orgán uložil sankciu, pokutu vo výške 150 Eur a
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Za priestupok podľa ustanovenia § 22 ods.
1 písm. e) zákona o priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu od 150 Eur až do 800 Eur a zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá až na tri roky. Odvolací správny orgán uvedené hodnotenie považuje za
náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodneniu uloženej sankcie v jej druhu a výmere.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V bodoch I, II, III žaloby opísal skutkový stav, poukázal
na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, na rozhodnutie žalovaného, citoval § 244 ods. 1 -
3, § 245, § 247 ods. 1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ), § 1
ods. 1,2, § 3 ods. 1,5, § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku, § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch,

§ 4 ods. 2 písm. c), § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. V žalobe ďalej uviedol, že .....
„Podľa skutkového základu ustáleného v rozhodnutí žalovaného ako aj rozhodnutí prvostupňového
orgánu, žalobca dňa 23.06.2014 v čase o 08.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej
značky Opel Astra, ev. č. LE-591AU po ulici Železničný riadok v Levoči v smere jazdy k ulici Novoveská
cesta, kde sa pri odbočke na parkovisko Obchodného centra Billa stal účastníkom dopravnej nehody.

Pri dokumentovaní dopravnej nehody policajtom skupiny dopravných nehôd Okresného dopravného
inšpektorátu Policajného zboru v Poprade, sa podrobil dychovej skúške a pomocou elektronického
prístroja Alcotest Dräger 7410, výr. čísla ARKN-0280 mu bola v čase o 08.51 hod nameraná hodnota
0,20 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu a opakovanou skúškou v čase o 09.19 hod
nameraná hodnota 0,12 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Uvedeným konaním mal

porušiť povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. c) s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. a)
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Týmto dávame do pozornosti, že žalobca pred uplynutím čakacej doby pred vykonaním prvej i druhej
dychovej skúšky požil liek „STOPANGÍN“, nakoľko mal problémy s dýchacou sústavou. Policajti sa ho
nepýtali,čiposledných15minútpreddychovouskúškoupožívalalkohol,aromatickénápojeústnysprejs

obsahom alkoholu, liekov a pod. Pokiaľ by na takúto otázku odpovedal, poukázal by na túto skutočnosť.
Výtlačok z tlačiarne o dychovej skúške žalobca podpísal, hoci namietal jej správnosť, nebol zo strany
polície vypočutý. V súvislosti s údajnými rozchádzajúcimi sa výpoveďami žalobcu či jeho zavádzaním
uvádzame, že v tom čase si myslel, že policajti majú poruchový prístroj a že nebudú akceptovať výsledok
nerania, no nestalo sa tak a naopak, bol obvinený z jazdy pod vplyvom alkoholu, k čomu vôbec nedošlo.

Žalobca nemohol mať vedomosť, že policajný prístroj je nastavený na hodnoty v miligramoch na liter,
myslel si, že sa jedná o promile, pričom potom už nemal šancu vysvetliť policajtom, že žiaden alkohol
nepil, naviac je samozrejmé, že v bezprostrednej chvíli po nehode, kedy je jej účastník v značnom šoku
a nepríjemnej situácii, tento nedokáže patrične reagovať na vonkajšie podnety či jasne sa vyjadriť, čím
to, že prejavil svoju ľútosť hneď na mieste bezpochyby súviselo so stretom motorových vozidiel a nie

s požitím alkoholu.
Zo zabezpečenej Knihy fonogramov evidovanej na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Levoči
vyplýva, že stála služba na Obvodnom oddelení prevzala dňa 23.06.2014 o 08.30 hod telefonát
operačného dôstojníka na Krajskom riaditeľstve v Prešove o tom, že mu bola oznámená dopravná
nehoda v Levoči pri Bille, následne na čo stála služba vyrozumela a na miesto dopravnej nehody vyslala

policajnú hliadku, kde táto vykonala so žalobcom prvú dychovú skúšku v čase o 08.51 hod, čo je 21
minút od oznámenia dopravnej nehody po vykonanie prvej dychovej skúšky, kde ešte nie je započítaný
čas odchodu žalobcu z domu a príchodu na miesto dopravnej nehody. Uvedené podľa žalovaného
ako aj prvostupňového orgánu vyvracia tvrdenia žalobcu, že liek „STOPANGÍN“ požil pred uplynutím
čakacej doby. Tento záver ale v nadväznosti na to, že žalobca mal podľa skutkovej vety rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu viesť osobné motorové vozidlo ešte v čase o 08.35 hod, je len
ťažko udržateľným. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná dopravná nehoda nemohla byť stálej službe
na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Levoči hlásená o 08.30 hod, ako to prvostupňový orgán
uviedol, keďže táto skutočnosť by znamenala, že dopravná nehoda by sa musela stať v čase pred
08.30 hod. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu si tak odporuje s jeho vlastným popisom

priebehu skutku. Je potrebné zdôrazniť, že Kniha fonogramov na Obvodnom oddelení Policajného
zboru nie je dôkazným prostriedkom, ktorý by týmto poskytoval presný a nespochybniteľný časový údaj.
Údaje v nej zaznamenané sú z časového hľadiska údajmi orientačnými. Žalovaný ako aj prvostupňový
orgán bližšie nevysvetlili z akých hodín, kto a ako presne zaznamenal čas hlásenia dopravnej nehody.Že ide o čas orientačný, potvrdzuje samotné rozhodnutie prvostupňového orgánu, podľa ktorého mal
žalobca ešte o 08.35 hod viesť osobné motorové vozidlo. Tvrdenia žalovaného, že zisťovať exaktný
čas vzniku nehody či čas oznámenia o jej vzniku nie je rozhodujúce, značia nanajvýš neprofesionálny

až zákon obchádzajúci prístup správneho orgánu, kde by presnosť a úplnosť údajov aj vzhľadom
na viaceré nezrovnalosti týkajúce sa namerania alkoholu u žalobcu a jej príčin mali byť na prvom
mieste čo do dôkladného zistenia skutkového stavu. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že čas,
kedy sa dopravná nehoda stala, kedy bola táto dopravná nehoda v skutočnosti nahlásená a kedy na
miesto dopravnej nehody dorazila policajná hliadka nebol ustálený, čím takýto postup a rozhodovanie

žalovaného i prvostupňového orgánu vykazuje znaky nedôveryhodnosti a neodbornosti. V súvislosti s
uvedeným preto celkom oprávnene žalobca namieta skutočnosť, či žalovaný mohol mať za ustálené
aj to, v akom čase pred vykonaním dychovej skúšky mal žalobca liek „STOPANGIN“ požiť. Z toho
jednoznačne vyvstáva, že stála obrana žalobcu spočívajúca v tvrdení, že pred uplynutím čakacej doby
pred vykonaním prvej i druhej dychovej skúšky takýto liek užil, pričom podotýkame, že uvádzanie názvu
„STOPANGIN“ či „STOPTUSIN“ je irelevantné, nakoľko oba môžu mať v dôsledku zložiek ich obsahu

vplyv na výsledok dychovej skúšky, má svoje opodstatnenie.
Opätovne uvádzame, že vychádzajúc z pevného časového údaju vykonania prvej dychovej skúšky o
08.51 hod je zrejmé, že dopravná nehoda sa mohla stať kedykoľvek medzi 08.35 hod (kedy mal žalobca
podľa záväznej časti rozhodnutia ešte viesť vozidlo) a 08.51 hod, kedy sa podrobil prvej dychovej
skúške. Vzhľadom na toto časové rozpätie 16 minút nie je žiadnym spôsobom možné vylúčiť, žeby

nemohol liek „STOPANGIN“ požiť pred uplynutím čakacej doby, napríklad 10 minút pred odchodom z
domu, prihliadajúc na skutočnosť, že cesta autom z bydliska žalobcu na miesto dopravnej nehody trvá
maximálne jednu minútu, avšak žalovaný túto okolnosť ako podstatnú nebral vôbec v úvahu a akékoľvek
s týmto súvisiace vyjadrenia žalobcu zjavne neodôvodnene bagatelizoval. Keďže vyššie spomenuté
časy sú nepresné a majú len orientačný význam, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí aj nepriamo potvrdil,

nemožno na ich základe prijať jednoznačné a nespochybniteľné skutkové závery.
Touto cestou podotýkame, že zákonnosť dôkazu, z ktorého žalovaný i prvostupňový orgán pri
posudzovaní viny žalobcu vychádzali, a to výstupu z tlačiarne elektronického merača ALOCEST 7410
pri prvej i druhej dychovej skúške, boli vyhotovené v rozpore s pokynmi výrobcu prístroja tak, ako sme to
uviedli v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Keďže nebol dodržaný predpísaný postup

výrobcom, bola znehodnotená výsledná hodnota a takto zadovážený dôkaz je nielenže nepoužiteľný,
no v danom prípade je zarážajúce, že sa stal jediným smerodajným, pričom ostatným návrhom
na vykonanie ďalšieho dokazovania či predloženému dôkazu v podobe Znaleckého posudku nebol
venovaný patričný dôraz, čím je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
orgánu nedostatočným podkladom pre vyslovenie viny zo spáchania priestupku. Konštantné tvrdenia

žalovaného, že žalobca bol pred vykonaním dychovej skúšky riadne poučený, lekárske vyšetrenie v
podobe odberu krvi nežiadal, čomu zodpovedá aj obsah spisového materiálu či správa z výsledku
vyšetrovania, a teda všetky jeho námietky nedôvodné a účelové uvádzame, že takýto postup je
jasne nedostatočným zdôvodnením konania správneho orgánu, v podstate ktorého akékoľvek obranné
tvrdenia žalobcu zjednodušoval, neprikladal im značnú váhu a naviac ďalšie iné podporné dôkazy

odmietol vykonať. Je pravdou, že objektívne získaným dôkazom by bolo vykonanie opakovanej dychovej
skúšky predpísaným spôsobom výrobcom prístroja, resp. vykonanie lekárskeho vyšetrenia spojeného
s odberom krvi, k čomu nedošlo, hoci žalobca namietal požitie alkoholu, nebol policajtmi patrične
poučený o tom, akú aktivitu má vykonať k zaisteniu svojej obrany a aký zvyčajný postup by v takomto
prípade mal nasledovať. On sám sa preto na lekárske vyšetrenie nežiadal, naopak, máme za to, že

policajti opomenuli svoju úlohu orgánu objasňujúceho skutok, mali ho predviesť na lekárske vyšetrenie
z vlastnej iniciatívy, aby riadne a úplne zistili skutkový stav, keďže tento neustále tvrdil, že alkohol
nepožil, čím je prítomnosť sporných skutočností zjavná, no i tak policajti na túto skutočnosť nijakým
spôsobom nedbali. Je prirodzené, že po tomto incidente žalobca presvedčený o svojej nevine hľadal
príčinu výsledkov dychových skúšok, kedy následne prvostupňovému orgánu uviedol ďalšie skutočnosti,

ktoré nemožno považovať za zavádzajúce. Predloženie Znaleckého posudku P.. T. O., znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, len potvrdzuje snahu žalobcu preukázať svoju nevinu, ktorá v tomto smere
nahrádza pasivitu správneho orgánu zabezpečiť ďalšie dôkazy k zisteniu skutkového stavu a prezentuje
taktiež jeho spoliehanie sa na chabé splnenie si poučovacej povinnosti, ktorú správny orgán nepochybne
má. Napriek predloženiu Znaleckého posudku vyhotoveného na vlastné náklady žalobcu a na margo

vyjadrení žalovaného o zavádzaní a úmyselnom konaní zo strany žalobcu, ktorý si podľa jeho slov
lekárske vyšetrenie nemohol finančne dovoliť dodávame, že žalobca sa v tejto situácii spoľahol aj
na pomoc svojich rodinných príslušníkov, ktorí mu napriek jeho nedostatku peňažných prostriedkov
dôkazy takéhoto typu zadovažovať pomohli. Bol to práve správny orgán, úlohou ktorého bolo zabezpečiťtaký stav, aby sa zistili všetky okolnosti prípadu svedčiace pre aj proti žalobcovi prostredníctvom
vykonávania relevantných dôkazov tak, aby spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochýb preskúmal skutkový
stav veci, a neponechávať toto bremeno dôkazu na žalobcovi, ktorý s poukazom na stanovisko

žalovaného, nepodstúpil ponúkané možnosti a bol údajne s týmito aj patrične uzrozumený. Podotýkame,
že práve tento Znalecký posudok skonštatoval, že nie je možné výsledky vykonaných dychových skúšok
hodnotiť ako pozitívne. Taktiež uvádza, že žalobca mohol mať s najväčšou pravdepodobnosťou v čase
vykonania dychových skúšok aj v čase riadenia motorového vozidla, resp. v čase dopravnej nehody
nulovú koncentráciu etylalkoholu v krvi, čo nie je v rozpore s jeho tvrdeniami. Týmito okolnosťami sa

prvostupňový orgán a ani žalovaný nezaoberali dôkladne a nijakým opodstatneným nevyvrátili závery
znaleckého posudku, práve naopak, s prihliadnutím na posúdenie konania žalobcu ako účelového a
úmyselného, závery Znaleckého posudku náležité nevyhodnotili a tento žalobcom predložený dôkaz
bezdôvodne posúdili ako irelevantný pre toto konanie.
S ohľadom na uvedené poukazujeme aj na vyhodnotenie svedeckej výpovede T. U., ktorá bola
prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ustálená ako tendenčná z dôvodu jeho príbuzenského

pomeru so žalobcom, čo podľa nášho názoru nemá žiadnu oporu v rámci platnej legislatívy, pričom
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a ani bližšie nezdôvodnil, prečo výpoveď tohto svedka
považuje za účelovú, snažiacu sa zbaviť žalobcu viny. Naopak, svedecké výpovede policajnej hliadky
privolanej k nehode boli prvostupňovým aj druhostupňovým orgán postavené do roly objektívnych
dôkazov, ktoré len potvrdzujú správnosť vydaných rozhodnutí. Ich výpovede nie sú . relevantné, nakoľko

počas šetrenia nehody pomáhali iným policajtom, neboli pri žalobcovi celý čas a po prvej dychovej
skúške odišli preč, pričom sa vrátili až k vykonávaniu opakovanej dychovej skúšky, a teda o požití
lieku nemohli mať žiadnu vedomosť. Hoci prvostupňový orgán zabezpečil žalobcom navrhovaný dôkaz
spočívajúci v CD nosiči ako zázname z miesta nehody, je zarážajúce, že kvôli viditeľnosti okolitého
prostrediaokremmiestanehodynapredmetnomzázname,natomtodôkazepodľažalovanéhonemožno

postaviť obhajobu žalobcu. Sám však relevantne nevysvetlil, čo konkrétne na tomto zázname vidno,
akú činnosť prítomných osôb je možné konštatovať a konkretizovať. Žalovaný sa zameral len na
jednoduché vysvetlenie, čím zo záznamu získané“ poznatky nemohol náležité a v súlade so zákonom
vyhodnotiť.
Nie je možné stotožniť sa tvrdením žalovaného, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť správnemu

orgánu dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti. Priestupkové konanie je svojou povahou
konanie trestného charakteru, v ktorom základnému právu obvineného z priestupku neusvedčovať zo
spáchania priestupku samého seba zodpovedá povinnosť správneho orgánu vykonať dokazovanie v
takom rozsahu, aby bez dôvodných pochybností uniesol dôkazné bremeno vo všetkých rozhodujúcich
skutočnostiach. Napriek uvedenému však žalobca prejavil dostatočnú aktivitu, svoju obranu založil na

relevantných tvrdeniach, predkladal dôkazy, avšak nie je jeho chybou, že prvostupňový i druhostupňový
orgán ich vyhodnotili ako pokračovanie zavádzajúcich a mätúcich vyjadrení samotného žalovaného.
Sme toho názoru, že žalobcove návrhy na doplnenie dokazovania mali svoje opodstatnenie, neboli
účelové a mali reálny základ pre spoľahlivé zistenie celej situácie. Na viac, nevykonanie navrhnutého
dôkazu vyšetrovacím pokusom spočívajúcom v požití lieku „STOPANGÍN“ a následnému podrobeniu

sa dychovej skúške preto, že je jasne preukázané, že výsledok dychových skúšok bol ovplyvnený
alkoholom nemá obdobu, keďže práve táto skutočnosť bola v celom konaní sporná a nepreukázaná, čím
takéto zdôvodnenie žalovaného je znakom jeho pasívneho prístupu k náležitému zisteniu veci. Žalovaný
tým sám nepriamo potvrdzuje, že tieto skutočnosti bez dôvodných pochybností preukázané nemá.
Neuneseniedôkaznéhobremenazostranysprávnehoorgánuvšakniejemožnénahradzovaťukladaním

povinnosti obvinenému z priestupku, aby dôkaznú povinnosť správneho orgánu nahradzoval.“

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby
mu boli nahradené trovy konania. V žalobe súhlasil, aby súd konal a rozhodol aj bez nariadenia

pojednávania. Na pojednávaní konané dňa 29.04.2016 sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavili,
z neúčasti sa neospravedlnili.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul zástupcu žalovaného s tým, že podľa
§ 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, oboznámilsa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo
rozhodnutia a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách
protirozhodnutiamapostupomsprávnychorgánov(§247anasl.O.s.p.)jerozhodnutieprvostupňového
správneho orgánu, ktorý uznal žalobcu podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že porušil povinnosť podľa
§ 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 137 ods. 2 a zákona o cestnej premávke tým, že dňa 23.06.2014

bol účastníkom dopravnej nehody a pri dychovej skúške mu bola nameraná hodnota 0,20 miligramov
etanolu na liter vydychované vzduchu, o 09:17 hod. 0,12 miligramov etanolu na liter vydychovaného
vzduchu, za čo mu uložil podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch pokutu vo výške 150 Eur a
zákaz činnosť viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Zároveň ho zaviazal nahradiť trovy konania.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, keď žalobca namietal
nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý bol nesprávne právne posúdený a nepreskúmateľnosť
rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom
čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte
nachádza v jeho organizme.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití
alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v
jeho organizme.

Podľa§137ods.2písm.a)zákonaocestnejpremávkeporušenímpravidielcestnejpremávkyzávažným
spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno
uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

V danom prípade mal nedostatočne zistený skutkový stav spočívať v nevykonaní potrebných dôkazov
smerujúcich k tvrdeniu žalobcu, že pred vykonaním prvej aj druhej dychovej skúšky požil liek Stopangin,
ževýstupyztlačiarneelektronickéhomeračaAlcotest7410bolivyhotovenévrozporespokynmivýrobcu
prístroja, že sa správne orgány v potrebnom rozsahu nezaoberali znaleckým posudkom vypracovaným

znalcom MUDr. T. O. predloženým žalobcom a neprihliadali na výpoveď svedka T. U..

Zo Správy o výsledku objasňovania priestupku spísanej dňa 23.06.2014, t.j. bezprostredne po dopravnej
nehode, riadne podpísanej žalobcom na prvej aj druhej strane vyplýva, že žalobca mal vedomosť, že
sa mu kladie za vinu porušenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú

podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch a že mu bola nameraná hodnota
0,20 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Zároveň zo Správy vyplýva, že po poučení
o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi žalobca takéto
lekárske vyšetrenie nežiadal. K celej veci uviedol: ... „ Ľutujem svoje konanie, je mi to ľúto. Nevedel som,
žeby som mohol nafúkať.“

Aj v Zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 23.06.2014 Č.p. ORPZ-PP-ODI1-205/2014-P, spísanom
o 09:30 hod. žalobca uviedol, že ..... „Večer pred jazdou vypil väčšie množstvo alkoholu, ale
nepredpokladal, že zvyšky alkoholu sa ešte nachádzajú v jeho tele. Je mu to ľúto.“

Krajský súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že práve tieto záznamy spísané v deň
dopravnej nehody sú dostatočným dôkazom o porušení § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 137 ods. 2 písm.
a) zákona o cestnej premávke a teda že sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosticestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch a že všetky neskôr uvádzané
skutočnosti sú len účelovou obranou žalobcu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.

Správne orgány jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlili, prečo posudzovali neskoršie tvrdenia
žalobcu o požití lieku proti bolesti hrdla Stopangin za účelové, čo priamo súvisí aj s námietkou žalobcu
o nedostatočnom vysporiadaní sa správnych orgánov so znaleckým posudkom znalca MUDr. T. O.,
keďže sa v ňom zaoberal situáciou ... po požití spreja Stopangin ... . Rovnako všetky ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania (výsluch svedka T. U., zabezpečenie Knihy fonografov za účelom ustálenia

kedy sa dopravná nehoda stala, kedy bola nahlásená a kedy sa na miesto dopravnej nehody dostavila
policajná hliadka - čo malo mať vplyv na posudzovanie otázky požitia lieku Stopangin) sú vzhľadom na
prvotné tvrdenia žalobcu bezpredmetné a správne posúdené ako účelové.

V prípade akýchkoľvek pochybností, či nesúhlasu žalobcu s postupom policajtov mu nič nebránilo tieto
skutočnosti uviesť do Správy o výsledku objasňovania priestupku.

Neobstojí ani námietka o nedržaní pokynov výrobcu pri použití elektronického prístroja Alcotest Dr?ger
741, keďže uvedené technické prostriedky podliehajú pravidelnej kontrole. Aj predmetné prístroje ev. č.
ARKN - 0280 a ARKN - 0279 boli dňa 15.05.2014 overené Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. a v
zmysle Certifikátov o overení č. 0276/331.06/14 a č. 0275/331.06/14 zodpovedajú schválenému typu aj

požiadavkám uvedeným v prílohe č. 25 k vyhláške č. 210/2000 Z.z.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný

nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove, na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje, vakomrozsahusanapáda,v čomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.