Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/181/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214223461
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214223461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľa:
B.. N. G.L., U.. XX. XX. XXXX, R. Q. Z.. Č.. XXXX/X, R. R., zastúpený: JUDr. Zuzana Smatanová,
Špitálska ul. č. 2905, Komárno, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č.
82, Bratislava, IČO: 36 062 235, o zaplatenie istiny 378,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. januára 2015, č. k. 52C/268/2014 - 60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 73,22 eur
k rukám právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Smatanovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
378,55 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16. 11. 2012 až do zaplatenia, ako aj
náhradu iných trov konania vo výške 22,50 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 420 ods. 2, § 427 ods. 1, 2, § 428 veta prvá, § 442 ods.
1, § 443 Občianskeho zákonníka, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 (bez uvedenia
zbierky zákonov, pozn. odvolacieho súdu) a vecne tým, že mal vykonaným preukázané, že škoda, ktorá

navrhovateľovi na jeho motorovom vozidla vznikla bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá
sa stala dňa 08. 10. 2012 a ktorú spôsobilo motorové vozidlo, ktoré nebolo povinne zmluvné poistené,
pričom na odstránenie následkov poškodenia motorového vozidla a jeho ďalšie prevádzkovanie bolo
potrebné vynaložiť sumu 1.913,92 eur a nakoľko odporca navrhovateľovi plnil titulom náhrady škody
iba sumu 1.535,37 eur, zaviazal ho aj na doplatenie sumy 378,55 eur, predstavujúcej rozdiel medzi
skutočnou škodou vzniknutou na vozidle navrhovateľa a sumou, ktorú dobrovoľne uhradil odporca
(1.913,92 - 1.535,37 = 378,55). Uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo ku škode na

osobnom motorovom vozidle navrhovateľa, ktorá vznikla pri dopravnej nehode dňa 08. 10. 2012 v
dôsledku zrážky s vozidlom I. X, EČV: U. XXX N., ktoré dopravnú nehodu zavinilo a spornou nebola
ani skutočnosť, že motorové vozidlo, ktoré škodu spôsobilo nemalo v čase vzniku škody uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu s tým, že odporca ani výšku navrhovateľom
zaplatenej sumy za opravu svojho vozidla nenamietal a nakoľko motorové vozidlo, ktoré spôsobilo
škodu na vozidle navrhovateľa nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla odporcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č.

381/2001 v platnom znení (správne zák. č. 381/2001 Z. z.) povinnosť navrhovateľovi hradiť z poistného
garančného fondu náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá
osoba bez poistenia zodpovednosti. Nestotožnil sa s obranou odporcu, že opravou poškodeného
vozidla navrhovateľa došlo k jeho zhodnoteniu a že celkové náklady na opravu sa blížili už takmerna hranicu rentability opravy, keď poukázal na ustálenú judikatúru súdov k predmetnej problematike s
tým, že odporca ani neuviedol, že poškodenie vozidla bolo tzv. totálnou škodou, ale iba, že náklady
na opravu sa blížia na hranicu rentability. Poukázal na skutočnosť, že odporca nespochybnil účelnosť

vynaložených nákladov na opravu vozidla potrebných na jeho uvedenie do pôvodného, t.j. užívania
schopného stavu a prihliadol na to, že skutočná hodnota havarovaného vozidla bude nepochybne
vždy nižšia ako pôvodná hodnota hoci ojazdeného, ale nehavarovaného vozidla. Uviedol, že je zrejmé,
že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie jeho vozidla vnútené a bolo jednoznačne dôsledkom
protiprávneho konania škodcu, ktorý zároveň porušil aj ďalšiu zákonnú povinnosť, a to mať uzatvorené

povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
pričom takéto konanie škodcu, ktoré nepožíva právnu ochranu, ale naopak je sankcionované, nemôže
byť na ujmu poškodenému (navrhovateľovi), ako majiteľovi používaného, ale prevádzky schopného
motorového vozidla. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že odporca má v zmysle zákona
právonaregres,t.j.vymáhaťodsubjektu,ktorýzaškoduzodpovedátitulomporušeniaprávnejpovinnosti
to, čo za neho titulom náhrady škody plnil poškodenému. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k

žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nariadením vlády č.
87/1995 Z. z. a vecne omeškaním odporcu s plnením peňažného dlhu, keď tým, že dňa 15. 11. 2012
odmietol zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v žalovanej výške, sa dostal dňom nasledujúcim, t. j. od
16. 11. 2012 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
právne ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľovi priznal plnú

náhradu trov konania, pozostávajúce z uhradeného súdneho poplatku za návrh v sume 22,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a
navrhol ho zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že výšku skutočnej škody na poškodenom

vozidle s EČV: R. zrealizoval podľa ust. § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, t. j. uhradil skutočnú
škodu, pri ktorej sa vychádza z ceny veci v čase, keď bola vec poškodená a pri jej určení sa vychádza
z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej
veku, amortizácie, zmeny funkčnosti a pod., ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal
následkomzhodnoteniaveci.Poukázalnaskutočnosť,žetechnickáhodnotapoškodenéhovozidlapodľa

výpočtu predstavovala len 14,0997 % z jej technickej hodnoty v čase nadobudnutia vozidla s tým, že táto
výška zodpovedá veku (11 rokov) a počtu najazdených kilometrov (304. 968 km) predmetného vozidla,
ktoré je možné označiť za opotrebované a jeho opravou došlo k jeho zhodnoteniu, pričom odpočítaná
amortizácia zohľadňuje vzrast hodnoty, ktorý nastal výmenou náhradných dielov za nové diely po
oprave poškodeného motorového vozidla. Uviedol, že celkové náklady na opravu v sume 1.913,92 eur

predstavovali 71,41 % zo všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá v čase dopravnej nehody predstavovala
sumu 2.6802,37 eur, z čoho vyplýva, že hodnota motorového vozidla sa v čase dopravnej nehody
blížila takmer hranici rentability opravy a preto celková amortizácia nahradzovaných poškodených častí
motorového vozidla v súlade s jeho opravou, ktorá bola odpočítaná z celkových nákladov na opravu
bola vo výške 378,55 eur.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť
z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v
sume 73,22 eur. Uviedol, že odporca nikdy nespochybnil rozsah opravy vykonanej na jeho motorovom
vozidle v dôsledku dopravnej nehody dňa 08. 10. 2012 s tým, že všetky poškodenia boli v príčinnej

súvislosti s touto nehodou a suma 1.913,92 eur vynaložená na ich odstránenie, z ktorej vychádzal aj
odporca pri výpočte výšky „skutočnej škody“, je odôvodnená, nakoľko pri oprave neboli použité diely
kvalitnejšie, či nadštandardné, ani diely, ktoré by neboli nevyhnutné s tým, že oprava vozidla nezvýšila
jeho úžitkové vlastnosti. Namietol, že poškodenie jeho vozidla nezodpovedalo tzv. totálnej škode, kde
by výška spočívajúca v skutočnom znížení jeho majetku zodpovedala spôsobu výpočtu o všeobecnej

hodnote vozidla a nešlo ani o prípad, že by vozidlo stratilo hodnotu v dôsledku nemožnosti jeho uvedenia
do stavu zodpovedajúcemu jeho účelu, ale jednotlivé, ďalej použiteľné časti, by hodnotu nestratili.
Uviedol, že nakoľko opravou vozidla nadobudlo stav zodpovedajúci účelu a príslušným normám, aj
náklady opravy zodpovedajú majetkovej ujme, ktorá spočíva v zmenšení jeho majetku a poukázal na
ustálenúsúdnuprax,kdesúdyvobdobnýchprípadochjudikovalinedôvodnosťkráteniaplneniazdôvodu

amortizácie veci (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 02. 2008, č. k. 11Co/41/2007, nález
Ústavného soudu ČR zo dňa 19. 03. 2008 vo veci II. ÚS 2221/07). Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že
dôvodom na krátenie plnenia je skutočnosť, že hodnota motorového vozidla v čase dopravnej nehody sa
blíži k hranici rentability vozidla, nakoľko zákon takýto dôvod krátenia plnenia na náhradu škody nepoznás tým, že odporca ani nepreukázal ním tvrdenú okolnosť, že technická hodnota poškodeného vozidla
predstavovala len 14,0997 % z jej technickej hodnoty v čase nadobudnutia vozidla.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 01. 06. 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §
214ods.lO.s.p.(nebolopotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie,súdprvéhostupňanerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. apríla 2016 podľa § 211
ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,
ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,

výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.
s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho

žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel a vo zvyšku jeho návrh zamietol.

K námietke odporcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery, avšak v prejednávanej veci, s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia,
odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom
prvého stupňa za správne.

K argumentácii odporcu v podanom odvolaní, že ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového

stavu poškodeného pred poškodením a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch
musí zohľadňovať výšku prostriedkov vyjadrenú v peniazoch nevyhnutnú na obnovenie pôvodného
majetkového stavu a preto pri škode vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci je treba
prihliadnuť na všeobecnú cenu v čase poškodenia a na rozsah poškodenia, a od sumy vyjadrujúcej
náklady na opravu treba odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti

pôvodnému stavu odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom
súdu prvého stupňa, že náklady na opravu vozidla zodpovedajú majetkovej ujme, ktorá spočíva v
zmenšení majetku poškodeného s tým, že nielen motorové vozidlo poškodené haváriou a náhradou
nefunkčných častí automobilu novými súčiastkami, vyššiu hodnotu, resp. cenu na trhu nenadobúda,
práve naopak, ale najmä „zhodnotenie“ vozidla bolo vždy poškodenému protiprávnym konaním škodcu

vnútené a preto by bolo v rozpore so zásadami formálnej logiky, aby od skutočnej škody, ktorá vznikla
poškodenému v dôsledku protiprávneho konania bolo odpočítané „zhodnotenie“ spočívajúce v použití
nových súčiastok, ktorými boli nahradené poškodené, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu sa
poškodený v žiadnom prípade bezdôvodne neobohatí, keďže vznik škody na jeho majetku zapríčinil
škodca a nie on sám.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorýmiby sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne
takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav
aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa

§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov, ktoré
mu v odvolacom konaní vznikli a ktoré spočívajú v trovách na jeho právnom zastúpení za dva úkony

právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04. 05. 2015, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13. 05.
2015, 2 á 28,22 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, 2 á 8,39 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, spolu v sume 73,22 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.