Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/121/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315203339
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315203339.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvkonanípredsudkyňouJUDr.AnnouMoravovou,vprávnejvecinavrhovateľa:

Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený PERSPECTA
Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti odporcovi: M. N.,
štátnyobčanSR,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.S.XXXX/XX,N.,ozaplatenie218,46Eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 114,26 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 9,00 % p.a. zo sumy 26,22 Eur od 26.02,2012 do zaplatenia,
- 9,00 % p.a. zo sumy 30,69 Eur od 26.03.2012 do zaplatenia,

- 9,00 % p.a. zo sumy 53,85 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia,
- 9,00 % p.a. zo sumy 3,50 Eur od 26.05.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom vo veci samej, podaným na tunajšom súde dňa 17.02.2015, sa navrhovateľ domáhal od
odporcu, zaplatenia sumy vo výške 218,46 Eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, titulom

nesplnenia si zmluvných povinností odporcom, vyplývajúcich mu zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k
Zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa
Slovak Telekom, a.s. a odporcom. Svoj návrh odôvodnil tým, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Bajkalská 28, Bratislava, IČO 35 763 469, uzatvorila s odporcom dňa 09.11.2011, zmluvu o pripojení,
predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb, program Relax 60+ (120) a dňa
09.11.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané
službyalebozariadenie/mobilnýtelefón0vlehoteviazanosti24mesiacov.SlovakTelekom,a.s.,poskytol

plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že odporkyňa faktúry do dnešného dňa
neuhradila. Vzhľadom na to, že odporca svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z
čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.02.2016, na ktoré predvolal účastníkov konania.

Navrhovateľovi bolo účinne doručené predvolanie dňa 20.01.2016, na pojednávaní nebol prítomný,
pričom svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal, o odročenie pojednávania. Odporcovi bolo účinne
doručené predvolanie dňa 25.01.2016, na pojednávaní bol prítomný. Súd za splnenia podmienok v
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka konania, pričom vykonaldokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to: so Zmluva o
pripojení, Dodatok k zmluve oznámením o postúpení pohľadávky, Faktúrami, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o pripojení vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Slovak Telekom, a. s.,
so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení,
na základe ktorej jej začal poskytovať elektronické komunikačné služby.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky vypláva, že dňa 29.11.2013 právny predchodca navrhovateľa
ako postupca postúpil na navrhovateľa ako postupníka pohľadávku, ktorú mal voči odporkyni vo výške
218,46 Eur.

Z dodatku ku zmluve o pripojení vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa, poskytol odporcovi
hlasovú službu Relax 60+(120) a s povinnosťou odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24

mesiacov a prípad porušenia tejto zmluvnej povinnosti bola určená zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur.

Z predložených faktúr súd zistil, že odporca bol povinný zaplatiť za poskytnuté elektronické služby
navrhovateľom cenu podľa vystavených faktúr v lehote ich splatnosti a taktiež zmluvnú pokutu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) ZEK, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ ZEK; účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní,

Podľa § 43 ods.1 ZEK; zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú

všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode
1 písm. b) alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod
5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty

zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (47,80
Eur). V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu tohto Dodatku
je zmluvná pokuta splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku.
Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu,
ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. účastník je zároveň

povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Podľa § 544 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ); Ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 52 ods. 1 OZ; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ; ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.1 OZ; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53a ods. 1 OZ; ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 517 ods. 1 OZ; dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ; ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na postavenie právneho predchodcu navrhovateľ pri uzatváraní
zmluvy (ako dodávateľa, konajúceho v rámci svoje podnikateľskej činnosti) a postavenie odporcu (ako
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svoje podnikateľskej činnosti), a

teda na tento právny vzťah treba aplikovať ustanovenia právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v návrhu označený navrhovateľ je aktívne
legitimovaným účastníkom, keďže predmetná pohľadávka bola dňa 20.11.2013 zo spoločnosti

Slovak Telekom, a.s. postúpená na navrhovateľa. Rovnako mal preukázané, že medzi účastníkmi
konania vznikol uzatvorením zmluvy o pripojení záväzkovo-právny vzťah, ktorého obsahom bol o. i.
záväzok právneho predchodcu navrhovateľa ako dodávateľa poskytovať odporkyni služby elektronickej
komunikácie v súlade so Zmluvou a dohodnutým účastníckym programom a záväzok odporcu
najmä platiť za poskytnuté alebo požadované služby riadne a včas na základe vystavených faktúr

navrhovateľom a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd je povinný z úradnej moci teda
aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho vočispotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Taktiež podľa ust. § 52 ods. 2 OZ súd na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použije ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci uvedené ustanovenia nadobudli účinnosť až 1.

mája 2014 a záväzkovo-právny vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol dňa 09.11.2011 t.j. pred
účinnosťou novely, súd na tomto mieste poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho
súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, ktorý konštatuje, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej
vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia o.i. uvádza, že: „Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája
2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich
účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“

S poukazom na uvedené súd uvádza, že pre daný záväzkovo-právny vzťah je potrebné posudzovať

jednak podľa ust. občianskeho práva vrátane jeho premlčania a jednak na toto premlčania prihliadnuť v
záujme ochrany spotrebiteľa ex offo, teda z úradnej moci. Navrhovateľ si uplatnil pohľadávku vo výške
218,46 Eur, ktorá pozostávala z neuhradených faktúr č. 7112494283 so splatnosťou 25.12.2011 na
sumu 27,11 Eur, č. 7200288151 so splatnosťou 25.01.2012 na sumu 29,29 Eur, č. 7201474156 so
splatnosťou 25.02.2013 na sumu 26,22 Eur, č. 7202669837 so splatnosťou 25.03.2012 na sumu 30,69

Eur, č. 7203592440 so splatnosťou 25.04.2012 na sumu 53,85 Eur, č. 7204823998 so splatnosťou
25.05.2012 na sumu 3,50 Eur a č. 7301222977 so splatnosťou 25.02.2013 na sumu 47,80 Eur, ktorou
si uplatnil zmluvnú pokutu. Premlčacia doba ktorá je v danom prípade 3-ročná, plynie pri jednotlivých
faktúrach samostatne, a pri faktúrach č. 7112494283 so splatnosťou 25.12.2011 na sumu 27,11 Eur, č.
7200288151 so splatnosťou 25.01.2012 na sumu 29,29 Eur, premlčacia doba uplynula dňa 01.01.2015

a26.01.2015akeďženávrhbolpodanýaždňa17.02.2015uvedenésumysúdpreichpremlčaniapriznať
nemohol. Z uvedených dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol.

Prvostupňový súd sa plne stotožňuje s takto judikovaným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a preto návrh ako premlčaný v časti premlčaných faktúr zamietol.

Navrhovateľ si ďalej nárokoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 vyplývajúcej z článku 4.
Dodatku k zmluve o pripojení.

Podľa článku 4 Dodatku k zmluve „ V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.

b) alebo bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5
bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM
karty zo strany Podniku/navrhovateľa/, je Účastník povinný uhradiť Podniku/navrhovateľovi/ zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (47,80 Eur) tohto Dodatku.

Súd pri svojom rozhodovaní o zmluvnej pokute vychádzal z nasledujúceho:
Procesnému súdu je známe, že obdobné dojednania o zmluvnej pokute v zmluvách uzatváraných medzi
mobilnými operátormi a ich klientmi už boli súdmi opakovane určované za neprijateľnú podmienku, a
teda sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ) a dodávateľ služby je povinný zdržať sa v budúcnosti ich používania
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ust. § 53a ods. 1

OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za
neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Jej
ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany

súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania
vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a
zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plneniezneprijateľnejzmluvnejpodmienky,atoajztakej,ktorúsúdužskôrjudikoval(§53aOZ).Plnenie

z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného
právneho úkonu"). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania
nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného
ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov."..
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa

protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať,
že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene
anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám
súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 OZ procesný súd teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému
vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by
len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie
svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
S poukazom na uvedené skutočnosti dojednania o zmluvnej pokute predstavujú neprimerané

zvýhodnenie poskytovateľa služieb na úkor odporcu, nakoľko takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje
odporcu (a aj ostatných spotrebiteľov) na jej zaplatenie v prípade porušenia zmluvy počas celej doby
viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby
poskytované operátorom a riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti,
pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady by mal povinnosť taktiež zaplatiť zmluvnú pokutu v

plnej výške. V tomto smere dodávateľ služby vôbec nerozlišuje medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí
zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu
na začiatku doby viazanosti. V obidvoch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej
pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Ďalším aspektom, ktorý je nutné brať do úvahy, je
existencia hrubého nepomeru vzájomných plnení zmluvných strán a ich vzájomných práv a povinností.

Už len samotná existencia hrubého nepomeru, bez ohľadu na pohnútky účastníkov zmluvného vzťahu,
objektívne sama o sebe spôsobuje rozpor s dobrými mravmi (§ 3OZ).

Keďžezneplatnejzmluvnejpodmienkynevzniklonavrhovateľoviprávonaplnenieaodporkynipovinnosť
plniť, súd v tejto časti návrh vo veci zamietol.

Vo zvyšku súd návrhu vyhovel nakoľko odporca nesporne porušil svoju povinnosť uhradiť zo zmluvy
o pripojení riadne a včas faktúry resp. cenu služieb, a to v časti o zaplatenie 114,26 Eur a to titulom
poskytnutých alebo požadovaných elektronických služieb navrhovateľom.

Pretože odporca sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, nakoľko nezaplatil za
poskytnuté alebo požadované elektronické služby poskytnuté navrhovateľom riadne a včas, podľa §
517 ods. 2 a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania vždy odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Ohľadom náhrady trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Súd sa pri úvahách o náhrade trov konania spravoval pomerom úspechu a ustáli, že v konaní mal 52,30
% úspech navrhovateľ a 47,70 % úspech odporca. Vzhľadom k tomu, že pomeru úspechu a neúspechu
účastníkov konania bol približne rovnaký, súd rozhodol, tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 2
vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô

ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).