Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614200268
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614200268.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci navrhovateľky S.

G., J. XX.XX.XXXX, Y. G. J. J. F. XX, štátnej občianky SR proti odporcovi CETELEM SLOVENSKO,
a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava 1, IČO: 35 787 783, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO 36 862 169, za ktorú koná JUDr.
Viktória Nagyová Tenkač, advokátka, konateľka, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 262223177795805 zo dňa 08.08.2005 uzavretá medzi
navrhovateľkou a odporcom je n e p l a t n á .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok
v sume 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 10.01.2014 domáhala určenia neplatnosti
Dohodyozrážkachzomzdy zodňa08.08.2005č.262223177795805uzavretej medzinavrhovateľkoua
odporcom (ďalej len „Dohoda“) a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že uzavrela s odporcom
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 262223177795805 dňa 08.08.2005 (ďalej len „Zmluva“),

ktorú považovala za problematickú a z eurokomformného hľadiska za najmenej sčasti neudržateľnú,
lebo obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia ktoré sú v rozpore s § 54 ods. 1 zák.
č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej „OZ“) a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Súčasťou
tejto typovej formulárovej Zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené veriteľom, t.j. odporcom, bola
aj Dohoda.
Odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré zamestnávateľ
vykonával napriek tomu, že neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo navrhovateľke

povinnosť plnenia. Vzhľadom k tomu, že ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú
postihovať majetok navrhovateľky podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku pohľadávky a jej
príslušenstva, navrhovateľka nemala možnosť priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky zo mzdy
zastaviť. Zmluvu uzavrela z dôvodu, že potrebovala finančné prostriedky, úver jej bol poskytnutý v
hotovosti, spočiatku ho platila pravidelne, neskôr sa dostala do problémov, splátky nevedela posielať
pravidelne, snažila sa dohodnúť s odporcom, ale k dohode nedošlo.
Navrhovateľka v návrhu poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v súvislosti s dôvodnosťou

ex offo súdnej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach, za účelom vyrovnať rovnováhu v
spotrebiteľských vzťahoch, keďže spotrebiteľ tu vystupuje ako slabšia strana sporu. S využitím
komparatívnej metódy navrhovateľka poukázala na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa
pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy - zákon o ochrane spotrebiteľa (Spol. zák. č. 104C/1979,naposledy novelizovaný zákonom č. Spol. zák. I 21/2008) a v ňom ustanovenie § 12, ktorý zakazuje
podnikateľovi postúpiť pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat a nemožno ju postúpiť ani na
uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatenej pohľadávky. Na rozdiel od rakúskeho práva

slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi, ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo
mimosúdny akt veriteľa, t.j. povahu a výšku dlhu a taktiež neumožňuje mimosúdne zastaviť zásah do
majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy. Navrhovateľka žiadala, že ak súd vec nepredloží Ústavnému
súdu SR na konanie o zákonnosti inštitútu Dohody s medzinárodnou zmluvou (Zmluvou o Európskej
únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie), aby súd vec predložil Súdnemu dvoru EÚ s rovnakým

znením prejudiciálnej otázky ako bola položená vo veci sp.zn. C-30/12. P. I.V. S. poskytla uznesenie
Okresného súdu Prešov č.k. 11C/193/2011-30 zo dňa 21.11.2011, avšak žaloba bola vzatá späť a pre
vnútroštátny súd tým odpadol dôvod prejudiciálneho konania. Navrhovateľka navrhla formulovať otázku
takto: „Či sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava
dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje obísť ex offo súdnu ochranu zmluvných podmienok tým, že

veriteľ postihuje majetok spotrebiteľa mimosúdne zrážkami zo mzdy a spotrebiteľ nemá priamo možnosť
tieto zrážky zastaviť“.

Súčasťou žaloby bol aj návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala uložiť
odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody zo dňa 08.08.2005 uzavretej medzi navrhovateľkou

a odporcom do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súčasne navrhla, aby súd uložil
zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa
Dohody.

Súd uznesením č.k. 8C/3/2014-29 dňa 07.02.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu

Banská Bystrica č.k. 17Co/555/2014-59 zo dňa 29.04.2014 nariadil predbežné opatrenie podľa návrhu
navrhovateľky.

Odporca v konaní tvrdil, že žiada žalobu zamietnuť, lebo nie sú splnené dôvody určenia neplatnosti
Dohody a žiadal priznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že Dohoda, ktorá bola podpísaná s

navrhovateľkou má všetky náležitosti upravené v § 551 OZ, ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa
súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dal súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne
uspokojovala zrážkami zo mzdy, ktoré s veriteľom dohodol, ktoré platiteľ jeho mzdy vykonáva. Dohoda
sa stala účinnou až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predložil platiteľovi
mzdy dlžníka. Tvrdil, že navrhovateľka v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem z dôvodu, že už

existuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec
č.k. 12Ro/312/2014-29 vydaný dňa 13.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
01.01.2015.
Na základe tohto platobného rozkazu, ako exekučného titulu, je vedená exekúcia súdnym exekútorom
JUDr. Martinom Rišianom a poprel, že by na základe Dohody bola vykonávaná exekúcia. V konaní

preukázal, že na základe Dohody bola zo mzdy navrhovateľky zrazená suma 600 Eur. Pokiaľ by súd
určil neplatnosť Dohody, musel by rozhodnúť aj o povinnosti odporcu vrátiť zaplatené splátky. Na
druhej strane poukázal na to, že keďže dlh existuje, exekučné konanie je vedené, tak s najväčšou
pravdepodobnosťou by mohlo dôjsť k započítaniu sumy 600 Eur na dlh, ktorý má navrhovateľka voči
odporcovi. Súdne konanie preto považoval za nehospodárne, vedené zbytočne a súd by sa nemal

zaoberať platnosťou Dohody práve z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Vo vyjadrení k
žalobe ešte uviedol, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia a
poukázal na ustanovenia § 68 a nasl. zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok, ďalej „EP“) v ktorých je podrobne vymedzený rozsah
zrážok zo mzdy. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri

výkone rozhodnutia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy je 60 % zo
životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Keďže
zrážky zo mzdy podliehajú vyššie uvedeným zákonným obmedzeniam, navrhovateľke nemôže byť zo
mzdy zrážané viac, než to povoľujú zákonné ustanovenia. Ďalej tvrdil, že uvedeným spôsobom zákon
poskytuje ochranu tretím osobám v postavení dlžníkov t.j. spotrebiteľom, pričom táto ochrana dlžníkov

aj spotrebiteľov, je absolútne zákonom garantovaná. Žiadny právny predpis, resp. právna norma z
oblasti spotrebiteľského práva nie je v rozpore s európskym spotrebiteľským právom. Zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o spotrebiteľskýchúveroch) platných ku dňu uzatvorenia Zmluvy spravoval, aké náležitosti musela mať Zmluva. Týmto
zákonom bolo tiež upravené, aké zabezpečovacie inštitúty sú pri zmluve o spotrebiteľskom úvere
vylúčené, resp. ktoré z nich boli akým spôsobom obmedzené, pričom odporca poukázal na to, že

ani citovaný zákon, ale ani v súčasnosti platný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
nikdy neobmedzovali možnosť zabezpečiť pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodou o
zrážkach zo mzdy. Tvrdenia navrhovateľky o Dohode ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá by
malamaťzanásledokjejneplatnosť,nemajúoporuvžiadnomprávnompredpise.Výpočetneprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách je uvedený v § 53 ods. 4 OZ a medzi nimi Dohodu neuvádza.

Ide síce o demonštratívny výpočet, avšak ani z ust. § 53 ods. 1 OZ nie je možné vyvodiť, že by
Dohoda predstavovala neprijateľnú podmienku. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že Dohoda je súčasťou
formulárovej zmluvy, lebo je štandardne využívaným inštitútom zmluvných vzťahov a v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 19.12.2007 sp.zn. 23Cdo/104/2006 podľa ktorého:
„Tento institut slouží zajištění pohledávky, tak jejímu postupnému uspokojení, a to na základě dohody
o srážkách ze mzdy a jiných příjmů, která musí mít písemnou formu, jinak je neplatná. Obsahem

dohody je souhlas dlužníka, aby plátce z jeho mzdy prováděl srážky v předem určené výši a vyplácel
je věřiteli, jemuž vzniká právo, aby po splatnosti pohledávky byli prováděny srážky v předem určené
výši a vyplácel je věřiteli, jemuž vzniká právo, aby po splatnosti pohledávky byli prováděny srážky
ze mzdy dlužníka a byli mu zaměstnavatelem vypláceny. Účinnost dohody nastává okamžikem, kdy
je předložena dlužníkovu plátci mzdy, kteří sice není účastníkem této dohody je však podle zákona

povinen na základě dohody provádět od té doby srážky a vyplácet je věřiteli až do úplného uspokojení
pohledávky. Musí přitom dbát, aby srážky nečinily víc, než připouští zákon, a či případném poklesu mzdy
dlužníka je v odpovídajícím rozsahu snížit. Ustanovení § 551 obč. zák. tedy zaměstnáváte-li dlužníka z
cela jasně ukládá povinnost provádět srážky ze mzdy svého zaměstnance a poukazovat je věřitelům
poté, co mu byla dohoda předložena, aniž by bylo třeba tento závazek věřitele a dlužníka jakoukoli

formou akceptovat.“

Odporca ešte tvrdil, že za účelové treba považovať tvrdenia navrhovateľky o tom, že Zmluvu, ktorú
uzavrela s odporcom považuje za problematickú, lebo obsahuje aj neprijateľné podmienky, ktoré sú v
rozpore s § 54 ods 1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami zákona (poskytnutie úverovej karty bez

písomného vyhotovenia, označenie úroku, ročnej percentuálnej miery nákladov, sankčné poplatky, či
dohoda o zrážkach zo mzdy). Účelovosť v tvrdeniach navrhovateľky videl v jej snahe vyhnúť sa plneniu
svojich povinností. V konaní tvrdil, že uzavretá Zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že listom zo dňa 19.06.2014 zaslal navrhovateľke výpoveď
zo zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorú navrhovateľka prevzala dňa 26.06.2014

a následne podal voči navrhovateľke návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal od nej zaplatiť
dlžnú sumu 1192,57 Eur s prísl.

Súd už raz rozhodol rozsudkom č.k. 8C/3/2014-102 dňa 06.08.2014 tak, že návrh navrhovateľky
zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania. Zamietavý výrok rozsudku odôvodnil nedostatkom

naliehavého právneho záujmu navrhovateľky v konaní podľa § 80 písm. c) O.s.p. Po podanom odvolaní
navrhovateľkouKrajskýsúdBanskáBystricauznesenímč.k.17Co/1342/2014-189dňa26.11.2015zrušil
rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu návrhu, písomných vyjadrení navrhovateľky

a odporcu, písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, žiadosti odporcu o vykonávaní
zrážok zo mzdy navrhovateľky z 23.07.2013, žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z
08.08.2005, výpoveďou zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere s doručenkou, prehľadu
prijatých úhrad na základe vykonaných zrážok zo mzdy navrhovateľky, pripojených spisov Okresného
súduLučenec sp.zn.12Ro/312/2014a11Er/504/2015,výsluchomúčastníkovkonaniaapovyhodnotení

všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie
§ 132 O.s.p. mal preukázané:

Účastníci konania uzatvorili dňa 08.08.2005 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.

262223177795805 v ktorej odporca podľa časti C) vydal navrhovateľke úverovú kartu a poskytol jej
úverový rámec vo výške 663,88 Eur (20.000 Sk). Navrhovateľka vyčerpala z poskytnutého úverového
rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 4237,76 Eur. V časti B) odseku 1, odseku 2 zmluvné strany
dohodli, že navrhovateľka bude úver platiť v sume 81,99 Eur (2.470 Sk) mesačne, počtom splátok 8,výška RPMN úveru je 15,55 % . Mesačný poplatok za správu revolvingového úveru bol v sume 1,49
Eur (45 Sk) platný ku dňu podpisu Zmluvy.

V ten istý deň, v tej istej Zmluve bola uzatvorená medzi účastníkmi konania aj Dohoda (podľa § 551
OZ). Ňou sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení pohľadávok z úverovej zmluvy uzavretej podľa
časti B) a C) takto: „Klient/ka výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu/jej v prípade, že sa omešká
so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce splátky úveru,
uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do výšky stanovenej občianskym súdnym

poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia, až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane
príslušenstva(t.j.vrátaneúrokovazmluvnejpokuty),aabyzrazenúsumupoukazovalnaúčetCETELEM
SLOVENSKOa.s. CETELEMSLOVENSKO,a.s.stýmtospôsobomzabezpečeniasúhlasí.Tátodohoda
sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klienta/ky, ako aj na iné príjmy klienta/ky, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené so zrážkami nesie klient/ka.“

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 12Ro/312/2014 mal súd preukázané, že odporca
v postavení navrhovateľa podal dňa 05.09.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporkyni (v
tomto konaní navrhovateľke) z dôvodu uzatvorenej Zmluvy vo výške 1.192,57 Eur s prísl. Súd vo veci
vydal dňa 13.11.2014 platobný rozkaz č.k. 12Ro/312/2014-29, ktorým zaviazal navrhovateľku zaplatiť
odporcovi sumu 1.192,57 Eur s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 1107,72

Eur od 21.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1192,57 Eur
od 27.08.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
01.01.2014 (správny dátum právoplatnosti a vykonateľnosti 01.01.2015).
Na základe tohto platobného rozkazu ako exekučného titulu je vedená exekúcia proti povinnej -
navrhovateľke na Okresnom súde Lučenec v konaní sp.zn. 11Er/504/2015, v ktorej bolo udelené

súdnemu exekútorovi poverenie dňa 18.06.2015.

Odporca dňa 23.07.2013 písomnou žiadosťou požiadal zamestnávateľa navrhovateľky Q. Ú. J. J. F. o
vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe Zmluvy, ktorej súčasťou bola aj Dohoda. Listom
zo dňa 08.10.2013 oznamoval zamestnávateľovi navrhovateľky úpravu výšky zrážok zo mzdy.

Podľa § 80 písm. c) zák.č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho
úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na
určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu,
predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom
navrhovaného rozhodnutia.

Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) O. s. p., umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho
vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená ako súčasť zmluvy o revolvingovej pôžičke, má
žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým

úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov Európskych spoločenstiev, v nie poslednom
rade i domáca právna úprava. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený rôznym sankciám,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Uvedený právny názor vyslovil Najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí 1MCdo 1/2009.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľka - spotrebiteľka má naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - Dohody, pretože tým sa odstráni neisté
postavenie navrhovateľky - spotrebiteľky aj v budúcnosti, keďže súd dospel k záveru, že Dohoda
nebola individuálne dojednaná s navrhovateľkou, tvorí súčasť typovej formulárovej zmluvy, ktorej obsah
navrhovateľka nemohla ovplyvniť, preto súd preskúmal platnosť Dohody.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia Dohody spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 citovanej smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 citovanej smernice, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 citovanej smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 4 ods. 2, písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia Dohody musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na

možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd za to, že žaloba navrhovateľky je dôvodná preto, lebo Dohoda nebola s
navrhovateľkou - spotrebiteľkou individuálne dojednaná. Bola súčasťou typovej formulárovej zmluvy,
ktorej obsah navrhovateľka nevedela ovplyvniť a musela ju podpísať spolu so Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. 262223177795805 dňa 08.08.2005, čo nakoniec v konaní potvrdil aj odporca,

keď uviedol, že tým, že navrhovateľka Zmluvu uzavrela, akceptovala podmienky, ktoré odporca pri
poskytnutí úveru požadoval (okrem iného zabezpečenie dlhu dohodu o zrážkach zo mzdy). Uvedené
skutočnosti potvrdila v konaní aj navrhovateľka, keď tvrdila, že úver by jej odporcom nebol poskytnutý,
keby súčasne nepodpísala aj Dohodu. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že typovou formulárovouzmluvou vnútil odporca navrhovateľke časť C1) Zmluvy, týkajúcej sa poskytnutia revolvingového úveru
formou čerpania finančných prostriedkov pomocou úverovej karty a schváleným úverovým rámcom
a to aj s prihliadnutím na to, že podpisom Zmluvy resp. žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru

navrhovateľka prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO,
a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej „VOP“) a súhlasila s nimi bez výhrady. Ide tu o zrejmý
nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle navrhovateľky spätý so skutočnosťou, či vôbec mala reálnu
možnosť sa popri časti C1) Zmluvy oboznámiť so znením uvedených VOP, a keby aj, či vzhľadom na ich
rozsiahlosť, množstvo odbornej právnej terminológie, drobné písmo, ich význam pochopila. Preto tento

právny úkon odporkyne v Zmluve pod C1) súd považoval za neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ.

Súd má tiež za to, že Dohoda, ktorá je súčasťou Zmluvy nie je samostatným právnym úkonom uzavretým
podľa § 551 ods. 1 OZ ako tvrdí odporca a tomuto záveru svedčia aj VOP, ktoré v III.-5.-1, III.-5.-2,
III.-5.-3 odkazujú na uzavretú Dohodu. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že Dohoda bola
uzatvorená na základe neprijateľných zmluvných podmienok upravených vo VOP, ktoré sú okrem toho

napísané nečitateľným, miniatúrnym písmom.

Svojím obsahom Dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa, teda navrhovateľky, nakoľko umožňuje vykonávať zrážky z jej mzdy (boli vykonané v sume
600 Eur) na uspokojenie už právoplatne priznanej pohľadávky odporcu (platobný rozkaz Okresného

súdu Lučenec č.k. 12Ro/312/2014-29 dňa 13.11.2014). V zmysle § 53 ods. 1 OZ účinnom ku dňu
08.08.2005 práve značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa je považovaná za neprijateľnú podmienku. To, že navrhovateľke bola vnútená bez jej vôle na
podpis Dohoda, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je neplatná
aj podľa § 37 ods.1 OZ a to z dôvodu chýbajúcej vôle navrhovateľky uzatvoriť ju.

Postup odporcu sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v
zmysle citovaných ustanovení čl. 3 ods. 1, ods. 2, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993, ako aj ust. § 52 a nasl. OZ, nemôže požívať právnu ochranu.

Podľa článku 10 citovanej smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa
5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na
dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky
zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa § 879g OZ s účinnosťou od 01.04.2004, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych
spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj smernica Rady č.
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú Slovenská
republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 01.04.2004.

Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej
pohľadávky, pričom tento právny úkon musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej
ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti Dohoda uzavretá dňa 08.08.2005 neobsahuje,
neobsahujecelkovúvýškupohľadávky,ktorámábyťzabezpečená,opisujelenmožnéspôsobyjejvzniku
(zabezpečenie pôžičky a poskytnutého úverového rámca vo výške 663,88 Eur, prípadne uplatnených

zmluvných pokút a všetkých nákladov odporcu). V čase uzatvárania Dohody musí byť zabezpečovaná
pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak navrhovateľka ako dlžníčka nemohla platne prejaviť
svoju vôľu uspokojiť pohľadávku odporcu ako veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho
prostriedku. Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľky vyhovel.

Navrhovateľka je oslobodená od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992
Zb. zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
a úspešná, poplatková povinnosť prešla podľa ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona na neúspešného
odporcu, ktorý je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 Eur podľa položky 1 písm.
b) Sadzobníka súdnych poplatkov Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorýúspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka však nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť
trovy konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a preto jej ich súd nepriznal.

Podľa § 160 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením
súd určil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza

14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.