Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoP/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313216603
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313216603.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zast. Kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti
matky C.. P. D., bytom I. XXX, právne zastúpená JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou, AK Námestie
slobody 2, Humenné, o návrhu otca W.. C. B., bytom D., X.mája XXX/XX, právne zastúpený JUDr.
Dušanom Maruščákom, advokátom, AK Hrnčiarska 1619/42, Stropkov, o zmenu rozhodnutia o osobnej

starostlivosti o maloletú s prísl., o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu v Humennom č.k.
19P 360/2013-110 z 30.06.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o povinnosti matky zaplatiť trovy štátu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal otca mal. J. zaplatiť trovy štátu vo výške 169,32
eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zaviazal
matku mal. J. zaplatiť trovy štátu vo výške 169,32 eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že trovy štátu vznikli z vyplatenej odmeny za znalecké dokazovanie vo

výške 338,64 eur. Vykonané znalecké dokazovanie navrhol otec už pri podaní návrhu dňa 14.11.2013 a
navrhla ho aj matka vo svojom podaní z 27.1.2014. Aj keď v tomto prípade konanie skončilo z dôvodu
späťvzatia návrhu zo strany otca mal. dieťaťa nemožno to považovať za neúspech, keďže v konaniach
starostlivosti súdu o mal. detí prevažuje predovšetkým záujem maloletého. Preto nemožno v zásade
v takomto konaní hovoriť o úspechu, či neúspechu účastníkov konania. Znalecké dokazovanie bolo
vykonané v záujme mal. dieťaťa a teda aj v záujme oboch rodičov. Preto odmena, ktorá bola za znalecký

posudok vyplatený znalkyni z rozpočtu štátu, trovy štátu zaviazal zaplatiť matku aj otca rovnakým
podielom. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Vo svojom odvolaní
uviedla, že konanie bolo začaté výlučne na návrh otca mal. dieťaťa, ktorý hneď v tomto návrhu
zo 14.11.2013 na strane 2 ods. 2, 13 veta navrhol za účelom rozhodnutia vo veci vypracovať

znalecký posudok z odboru psychológie a detskej klinickej psychológie na potvrdenie opodstatnenosti
navrhovanej zmeny otcom. Matka uviedla vo svojom prvotnom vyjadrení z 9.12.2013, že nesúhlasí
vykonať dôkaz znaleckým posudkom z odboru psychológie, odvetvia klinickej detskej psychológie.
Matka vo svojom podaní z 25.1.2014(nie 27.1.2014) uviedla, že navrhuje znalecké dokazovanie po
okolnostiach, ktoré sa odohrali na pojednávaní, kde vehementne konanie sudcu smerovalo k tomu, aby
bolo mal. dieťa zverené do výchovy a starostlivosti navrhovateľa. Priamo na pojednávaní 24.1.2014

neakceptoval sudca ani stanovisko kolízneho opatrovníka ani závery psychologického vyšetrenia zo
16.1.2014. Napriek tomu, že matka apelovala na súd, aby nepristúpil k výsluchu maloletej, že to budemať veľmi zlý vplyv na psychiku, súd pristúpil k tomuto výsluchu a skutočne má odvtedy dcéra zdravotné
problémy. V priebehu pojednávania nedal súd prvého stupňa dostatočný priestor právnemu zástupcovi,
ale ani matke samotnej. Na základe toho, že súd aj neúplne zaprotokoloval stanovisko kolízneho

opatrovníka, až pod ťarchou týchto skutočností navrhla matka, aby bol ustanovený v konaní znalec, ale
k tomu ju nepriamo donútil práve konajúci súd prvého stupňa. V konečnom dôsledku podstatné však je,
že konanie skončilo späťvzatím návrhu navrhovateľa, čo možno považovať za neúspech. Počas celého
konania nepreložil jediný dôkaz o opodstatnenosti svojho návrhu. Vzhľadom na späťvzatie návrhu je
povinný nahradiť aj trovy konania, ale aj trovy štátu. Preto žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého

stupňa tak, že na náhradu trov štátu bude zaviazaný výlučne navrhovateľ, teda otec.

K odvolaniu matky sa nevyjadril otec ani opatrovník.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 212 ods. 1,
2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

matky nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, ktoré boli pre neho dôležité na rozhodnutie
vo veci a následne vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach a nič sa nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania.

Pokiaľ išlo o konanie vo veci samej, z obsahu spisu je zrejmé, že otec podal návrh na zmenu rozhodnutia
o osobnej starostlivosti mal. J., dieťaťa, ktoré pochádza z manželstva rodičov. V návrhu uviedol, že
spolu s bývalou manželkou a deťmi, pochádzajúcimi z manželstva, bývali vo D., kde maloleté dieťa
malo svoje väzby, sociálne kontakty s priateľkami, príbuznými a hlavne so sestrou, ktorá sa zdržiava v

tomto meste naďalej. Matka uzavrela nové manželstvo a odsťahovala sa spolu s maloletou dcérou do
iného mesta, resp. obce, čo maloleté dieťa zle znáša a má to na ňu negatívny dopad, je veľmi citlivá
a túži vyrastať naďalej v prostredí priateľov a príbuzných ako doteraz. V návrhu navrhoval vykonať
aj znalecké dokazovanie. K veci sa vyjadrila matka, ktorá nesúhlasila s týmto návrhom a navrhovala,
aby súd pribral do konania znalca a bolo vykonané znalecké dokazovanie (okrem iných návrhov na

doplnenie dokazovania). Závery znaleckého dokazovania boli také, že znalkyňa, ktorá bola do konania
pribratá, neodporučila zmenu osobnej starostlivosti, pričom zodpovedala na otázky uložené súdom
prvého stupňa, poukázala na to, že dieťa má u matky domov, svoj systém, ktorý potrebuje, pretože v
mnohých veciach je ešte nesamostatná a je dosť nezrelá a zmena by znova len spôsobila ťažkosti v jej
psychickom stave, narušila by stabilitu a nasledovali by u dieťaťa pocity viny, strachu, obavy, keďže má

oboch rodičov rada a nechce nikomu ublížiť a práve toto položenie dieťa dosť traumatizuje. Následkom
týchto záverov otec zobral návrh v celom rozsahu späť. Žiadal konanie zastaviť výslovne z dôvodov, že
akceptuje závery znaleckého dokazovania.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Matka ako odvolateľka v odvolaní poukazovala predovšetkým na to, že otec bol navrhovateľ vo veci
zmeny výchovy a navrhol znalecké dokazovanie v dôsledku tohto dokazovanie zobral návrh späť. Preto

namietala rozhodnutie súdu prvého stupňa z pohľadu úspechu v konaní, z pohľadu späťvzatia návrhu
a z pohľadu aj podané návrhu otcom.

Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí uviedol, že pri trovách štátu je potrebné zobrať do
úvahy celý priebeh konania, návrh na vykonanie dokazovania, ale aj skutočnosti, v koho záujme bol

vykonávaný a od toho odvodiť povinnosť participovať na náhrade trov, ktoré boli vyplácané zo štátneho
rozpočtu.

Napriek námietkam matky, ktorá chronologicky v odvolaní uvádzala jednotlivé okolnosti, ktoré
považovala za dôležité pri výslednom hodnotení povinnosti nahradiť trovy štátu je potrebné v tomto

konaní konštatovať, že pred nariadením znaleckého dokazovania boli vykonávané dôkazy výsluchom
účastníkov konania, ďalšími dôkazmi a v priebehu konania aj matka po realizovanom termíne
pojednávania dňa 24.1.2014 navrhovala znalecké dokazovanie.Táto okolnosť je dôležitá z toho pohľadu, že dôkazy navrhované v priebehu konania môžu reagovať
na výsledky dovtedy vykonaných dôkazov v snahe účastníkov konania preukázať svoje tvrdenia
navrhovanými dôkazmi. Matka v odvolaní píše, že v priebehu konania zmenila svoje stanovisko,

ktoré na úvod prezentovala pred súdom písomným vyjadrením k návrhu otca tak, že odmieta
znalecké dokazovanie. Následne však vyhodnotila priebeh konania tak, že je predsa len potrebné toto
dokazovanie v snahe prezentovať stanovisko, že zmena výchovy pre mal. dieťa nie je prospešná.
V konečnom dôsledku k takémuto záveru dospela aj znalkyňa, ktorá bola poverená vypracovaním
znaleckého posudku. Na druhej strene však je potrebné poukázať na to, že prebieha konanie o zmene

výchovy a bolo v záujme tak rodičov ako aj maloletého dieťaťa, aby sa dôsledne vykonalo dokazovanie
na posúdenie potreby tejto zmeny, keďže išlo o zvlášť citlivú oblasť výchovy dieťaťa. Nemožno však
konštatovať, že matka takéto dokazovanie nenavrhovala, keďže dôkaz o jej podaní z 25.1.2014 je
súčasťou spisu a v ňom je tento dôkaz navrhovaný ak k takémuto vykonaniu dôkazov aj súd prvého
stupňa v záujme veci pristúpil.

Preto súd prvého stupňa aj správne vyhodnotil zásadu, kedy štát ma nárok na náhradu trov voči
účastníkom konania, nielen z pohľadu úspechu konania, ale aj z pohľadu návrhov účastníkov na
vykonanie konkrétneho dôkazu. Nesporné je, že dôkaz bol v tomto konaní, ktoré je možné začať aj bez
návrhu, aj keď začalo na návrh otca, v záujme všetkých účastníkov konania a preto rozhodnutie o to, ž
e obaja rodičia majú sa podieľať na náhrade trov štátu je vecne správne.

Pretoodvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávnepotvrdilpodľa§219ods.1O.s.p..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže odvolateľka
nebola úspešná a otec si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.