Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/641/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114211194
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114211194.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: B., zastúpený advokátskou kanceláriou Q. proti:
odporkyni A. G., bytom v K., K. XXXX, zastúpenej opatrovníkom JUDr. F. F., vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu I. - X. T. "X.", so sídlom V.,
zastúpeného JUDr. D., o zaplatenie sumy 209,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 21C/208/2014-38 zo dňa 27. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania z
m e ň u j e, tak že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
83,60 eur, z toho 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 67,10 eur titulom trov právneho
zastúpenia, na účet advokátskej kancelárie Q. -V., s.r.o., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v K. banke,
a.s., pod VS: XXXXXXXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
209,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 04.06.2011 do zaplatenia a zároveň
spoločne a nerozdielne zaviazal odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu na zaplatenie
náhrady trov konania vo výške 83,60 eur, z toho 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku

a 67,10 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 489, § 491 ods. 1, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2,3,4,
§ 517 ods. 1, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách, § 2 písm. a/, b/, e/ zák. č. 250/2007 Z. z., § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.01.2009. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť 209,77 eur s úrokom z omeškania

9,25 % ročne od 04.06.2011 do zaplatenia, a to z titulu neuhradených služieb. Z odôvodnenia ďalej
vyplýva, že dňa 02.05.2011 uzavreli právny predchodca navrhovateľa a odporca zmluvu o pripojení č.
XXXXXXXXX, podľa ktorej došlo aktivácii programu služieb X. Q. X, na základe čoho boli odporcovi
poskytované služby elektronickej komunikácie, odporca získal najmä možnosť uskutočňovať a prijímať
hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla. Odporcovi zároveň vznikla povinnosť
za poskytované služby riadne a včas platiť poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného

programu služieb. Právny predchodca navrhovateľa a odporca dňa 02.05.2011 uzavreli dodatok k
zmluve o pripojení, na dobu viazanosti 24 mesiacov, za akciovú cenu bolo odporcovi odpredané
telekomunikačné zariadenie. V tomto dodatku sa tiež odporca zaviazal k zmluvnej pokute 248,95 eur,
akdôjdekporušeniuzmluvnýchpodmienok.Medzinepatriloajneplatenieúhradzaposkytnutételefónne
služby a v dôsledku toho nedodržanie dohodnutej doby viazanosti. Zmluvnú pokutu si navrhovateľ v
konaní neuplatnil. Odporcovi bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX (209,77 eur, splatná 03.06.2011),

z titulu nezaplateného hovorného. Keďže odporca dlžnú sumu neuhradil, dostal sa do omeškania v
deň nasledujúci po splatnosti faktúry. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2013 postúpilQ. K., a.s. ako postupca na navrhovateľa ako postupníka okrem iného aj pohľadávku voči odporcovi.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal v zmysle
§ 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o drobný spor. Súd prvého stupňa

z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi
konania Q. K., a.s. ako podnikateľom a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená
zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Na základe
zmluvy Q. K., a.s. poskytol odporcovi telekomunikačné služby. Nakoľko odporca neplatil riadne a včas za
poskytovanéslužby,vnikolmunedoplatokpodľavyššie uvádzanejfaktúryvcelkovejsume209,77eurza

poskytnutéslužby.Súdprvéhostupňadospelkzáveru,žezmluvnývzťahmedziúčastníkmimácharakter
spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho
zákonníka.Pokiaľideozáväzokodporcuzaplatiťzaposkytnutéplnenie,tentojenepochybnedôvodný.V
časti týkajúcej sa poskytovania služieb a povinnosti platiť za uvedené služby súd prvého stupňa nezistil,
že by boli porušené práva odporcu ako spotrebiteľa. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že navrhovateľ si
správne uplatnil výšku úroku z omeškania podľa splatnosti faktúry v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto mu ho súd prvého stupňa priznal
v celom rozsahu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , podľa ktorého ak
mal účastník vo veci plný úspech, má právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli. Tieto boli celkom
83,60 eur, z toho 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 67,10 eur titulom trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po 19,92 eur, 2 x režijný paušál 8,04 eur, 20 % DPH. Trovy

konania súd uložil zaplatiť neúspešnej strane sporu, teda odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý
zdieľa jeho osud.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník a to len proti výroku o
priznaní náhrady trov konania navrhovateľovi. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval v tejto časti

za nesprávny ako po skutkovej, tak i právnej stránke. Uviedol, že ako vedľajší účastník vstúpil do
konania z vlastnej iniciatívy bez súčinnosti so spotrebiteľom, a to podľa Občianskeho súdneho poriadku
v znení platnom do 01.01.2015, pričom súd požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami.
Súd prvého stupňa mu návrh na začatie konania a prílohy nedoručil v dôsledku čoho nevedel, o čom
sa v danej veci koná. Namietal, že pokiaľ by mu bol návrh s prílohami doručený, oboznámil by sa

s ním a zistil by, či práva spotrebiteľa dodávateľ porušil, alebo neporušil. Ak by nezistil porušenie
práv z konania by vystúpil, alebo by so žalobou súhlasil. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa ho
zaviazal na náhradu trov konania bez toho, aby mal možnosť zaujať vo veci akékoľvek stanovisko. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo možné zistiť, či si navrhovateľ vôbec uplatnil náhradu
trov konania aj voči vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko nemohol vedieť, že občianske združenie bude

vedľajším účastníkom v tomto konaní. Mal za to, že podstatou solidárneho záväzku upraveného v ust.
§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka je oprávnenie veriteľa požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
dlžníkov. Právna úprava rozhodovania o trovách konania obsiahnutá v § 151 ods. 1 O.s.p. umožňuje
rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy konania iba na návrh. Ak teda navrhovateľ chcel, aby na úhradu
boli zaviazaní spoločne a nerozdielne odporca s vedľajším účastníkom, musel takýto návrh podať pred

vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Vyslovil názor, že navrhovateľovi vôbec nárok na náhradu trov
konania nevznikol a ak by mu aj vznikol, tak súd prvého stupňa nemal na ich náhradu zaväzovať
vedľajšieho účastníka. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a nepriznať
navrhovateľovi náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu namietal
absenciu súhlasu hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku Mal za to, že potreba takéhoto súhlasu vyplýva priamo z podstaty

a účelu vedľajšieho účastníctva. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013. Navrhovateľ sa obšírne zaoberal otázkou interpretácie a zmien
ustanovenia § 93 O.s.p.. Poukázal na to, že ignorovaním názoru hlavného účastníka a svojvoľným
vstupovaním vedľajšieho účastníka do konania sú mu poskytované citlivé osobné údaje hlavných
účastníkov konania, miesto pobytu, sociálna situácia pri platobnej neschopnosti, zamestnanie, rodinné

väzby atď., čím môže dôjsť k porušeniu čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Ďalej vo svojom vyjadrení
uviedol, že vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník podáva odvolanie len v časti nepriznaných trov
právneho zastúpenia, je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o ochranu spotrebiteľa a snahu chrániť ho pred
vyfakturovanou zmluvnou pokutou, ale išlo mu účasťou v tomto konaní o trovy právneho zastúpenia.V danom prípade podľa jeho názoru vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, nakoľko je otázne či nedošlo ku vstupu len kvôli zisku vznikajúceho z trov
právneho zastúpenia. Záverom uviedol, že vzhľadom k tomu, že súdy sú ex offo povinné prihliadať

na nečestné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie sú
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o solidárnej povinnosti odporcu a vedľajšieho účastníka nahradiť trovy

konania navrhovateľovi) podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z obsahu spisu bolo zistené, že v predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom úspešne domáhal
voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 209,77 eur s príslušenstvom.

Oznámením zo dňa 13.06.2014 do konania na stranu odporcu vstúpil aj vedľajší účastník spĺňajúci
predpoklady podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ktorý zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie návrhu
na začatie konania s prílohami. Keďže ku vstupu vedľajšieho účastníka došlo ešte v štádiu skráteného
(rozkazného) konania, súd prvého stupňa, s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Cdo/135/2013, sp. zn. 6Cdo/357/2012 týkajúcu sa vedľajšieho účastníctva, ku vstupu vedľajšieho
účastníka na stranu odporcu v tomto štádiu konania neprihliadal (úradný záznam z čl. 22).

Dňa 31.07.2014 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorý bol však následne uznesením súdu prvého
stupňa č. k. 21C/208/2014-33 zo dňa 27.11.2014 pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi zrušený. Súd

prvého stupňa následne vec prejednal a rozhodol rozsudkom ako drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. bez toho, aby vedľajšiemu účastníkovi,
ktorý do konania platne vstúpil, minimálne doručil rovnopis návrhu na začatie konania s prílohami a
umožnil mu sa k nim vyjadriť.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nedal v danom
konaní riadny priestor pre uplatnenie jeho procesných práv (de facto sa s ním vôbec nekonalo), nemožno
považovať za prípustný ani zákonný postup súdu prvého stupňa, ktorým vedľajšieho účastníka na
strane odporcu zaviazal spoločne a nerozdielne na úhradu trov konania vo výške 83,60 eur úspešnému
navrhovateľovi.

V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania. Vedľajší účastník
sa odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku výlučne vo výroku o trovách konania, tak aby
vôbec nebol zaviazaný na náhradu trov konania navrhovateľovi. Keďže správnosť výroku vo veci samejodvolaním napadnutá nebola a vedľajší účastník sa nedomáhal nápravy iných vád konania súdu prvého
stupňa, odvolací súd mohol vo veci rozhodnúť výlučne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní
náhrady trov konania navrhovateľovi podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že k náhrade trov prvostupňového
konania navrhovateľovi zaviazal výlučne odporcu.

Odvolací súd len pre úplnosť poukazuje na to, že predmetom odvolacieho prieskumu bola povinnosť
vedľajšieho účastníka podieľať sa na náhrade trov konania navrhovateľovi a nie nepriznanie trov
vedľajšiemu účastníkovi, ako mylne uviedol navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu nebola argumentácia
navrhovateľa uvedená vo vyjadrení k podanému odvolaniu v danej veci relevantná.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania,
avšak náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, preto mu náhrada nebola priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .