Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/229/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114201000
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114201000.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičíkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: T. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., N. E. X, v konaní o
zaplatenie 107,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
18.12.2014 č.k. 4OC/177/2014-41 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia 107,48 eur s prísl. Nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

Súdprvéhostupňavovecirozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmysle§115aods.1,2O.s.p.,keďže
v danej veci ide o drobný spor v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa po vykonanom
dokazovaní uzavrel, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o pôžičke dňa 28.05.2006, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo

výške 464,38 eur a tieto sa zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 9,96 eur, pričom dohodnuté
RPMN bolo vo výške 5,17 eur.

Zo všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej právnym predchodcom žalobcu súd
zistil, že v článku 6, písm. b) bolo dojednané oprávnenie žiadať okamžité splatenie pôžičky pred
dátumom splatnosti v prípade, že klient je v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z predžalobnej upomienky súd prvého stupňa zistil, že pôvodný

žalobcalistomzodňa20.10.2010spoukazomnaskutočnosť,žežalovanýnevzalvážnepredchádzajúce
upozornenia týkajúce sa zmluvy č. 1372091, ktorými mu poskytol poslednú možnosť mesačného
splácania pohľadávky, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade
so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy vo výške istiny 109,45 eur a vyzval ho, nech túto
uhradí v lehote 3 dní od doručenia upomienky. Zásielka bola doručovaná žalovanému dňa 25.10.2010,
uložená na pošte dňa 26.10.2010 a žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Z prehľadu splátok
a úhrad vyhotoveného žalobcom súd prvého stupňa zistil, že splátka úveru vo výške 9,96 eur bola

splatná vždy 20. dňa v mesiaci, prvá splátka dňa 20.06.2006 a žalovaný neuhradil splátku splatnú dňa
20.06.2010, 20.07.2010, 20.08.2010, 20.09.2010, 20.10.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
11.03.2014 pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s., postúpil pohľadávku voči žalovanému vo
výške 107,95 eur na žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.S poukazom na § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, § 4 ods.
1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, § 101, § 103, § 111 a

§ 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne splácať úver, keď nezaplatil
žalobcovi splátku splatnú dňa 20.04.2010, 20.05.2010, 20.07.2010, 20.08.2010 a 20.10.2010 v lehote
splatnosti. Z týchto dôvodov žalobca v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami a ust. § 5 ods.

2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného výzvou zo
dňa 20.10.2010 na zaplatenie dlžnej sumy, a to celkovo vo výške 109,45 eur do 3 dní od doručenia
upomienky. Táto upomienka bola žalovanému doručená dňa 26.10.2010 uložením na pošte, keďže
žalovaný ktorý sa zdržiava v mieste bydliska a túto v odbernej lehote neprevzal, preto uplynutím 3 dní
t.j. dňa 29.10.2010 sa stala pohľadávka žalobcu splatnou.

Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy žalobou dňa
17.01.2014,tedapouplynutí3ročnejpremlčacejlehoty,naktorúskutočnosťsúdprvéhostupňaprihliadol
v zmysle § 5b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa aj bez návrhu. Dospel tak k záveru,
že nárok žalobcu je premlčaný, keďže 3 ročná premlčacia lehota uplynula dňa 29.10.2013 a návrh bol
podaný po uplynutí premlčacej lehoty dňa 17.01.2014. Z týchto dôvodov nárok žalobcu v celom rozsahu

ako premlčaný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech, nepriznáva náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu
žalobcu, alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd nesprávne aplikoval
na daný prípad ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keďže na daný

prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko ide o zmluvu o úvere
a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je
spotrebiteľ. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa
28.04.2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 ale aj na iné
rozhodnutiakrajskýchsúdov.Ustanovenie§5bzákonač.250/2007Z.z.nadobudloúčinnosť01.05.2014,

preto aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy, nakoľko tým dochádza k značnému narušeniu
princípov právneho štátu a práv garantovaných Ústavou SR. Právna úprava platná v Slovenskej
republike do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí
premlčacej doby vznesením námietky premlčania, avšak v zákone č. 250/2007 Z.z. zákonodarca
stanovil povinnosť súdov ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva vrátane jeho premlčania bez

stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach. Za takéhoto právneho stavu
došlo k zotretiu princípov právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj
požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv
veriteľa. Aplikáciou tohto ustanovenia súd porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa
ktorej výklad o uplatňovaní ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Navyše vzniká reálna hrozba, že súd by tak spôsobil
žalobcovi škodu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 02.03.2016 o 09.20 hodine v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 25.02.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že „spotrebiteľský charakter“ zmluvy
o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka pri posúdení otázky premlčania z

právneho vzťahu založeného predmetnou zmluvou.

V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 387 ods. 1 Obch. zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa §397 ods. 1 Obch. zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolal, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúceprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľom,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust.
Obč. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov, keďže ide o ustanovenie, ktoré je potrebné aplikovať počnúc jeho účinnosťou,
teda od 01.05.2014, napriek absencii prechodných ustanovení v tomto zákone (rozhodnutia Najvyššieho
súduSRsp.zn.4MCdo/17/2014,sp.zn.8MCdo/13/2014).Vznesenienámietkypremlčaniaakoprocesnej

obrany je navyše inštitútom procesného práva, preto účinnosťou tohto ustanovenia súd je povinný toto
ustanovenie aplikovať. Neobstojí ani námietka žalobcu, že dané ustanovenie je v rozpore s ústavou
garantovanýmiprávamižalobcu.Účinnosťouspomínanéhoustanoveniasatotostalosúčasťouprávneho
poriadku a pokiaľ Ústavný súd SR nevyslovil nesúlad tohto ustanovenia s ústavou, niet žiadnych
prekážok toto ustanovenie aplikovať.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení tiež vyplýva, že v danom právnom vzťahu, keďže jeho
účastníkom bol spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Obč. zákonníka, aj keby sa inak mohli použiť
normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 veta tretia Obč. zákonníka). Toto ustanovenie síce nadobudlo
účinnosť (až) 01.04.2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, to však

neznamená, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ust. nevzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté
pred týmto dňom (rozsudok Najvyššie súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014). Aj za situácie,
keď vyššie cit. zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť až po rozhodnutí súdu prvého stupňa, je
zrejmé, že v dôsledku zmeny v právnom poriadku, ku ktorej medzičasom došlo, by musel súd prvého
stupňa v prípade zrušenia rozhodnutia rozhodnúť rovnako ako v napadnutom rozhodnutí, lebo iné

rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní, preto ani zrušenie rozhodnutia z tohto dôvodu by
nemalo svoje opodstatnenie.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že odvolacie námietky uplatnené žalobcom nie sú
naplnené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane výroku o trovách konania ako vecne
správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nepatrí náhrada trov odvolacieho konania.
Úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.