Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615010080
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2615010080.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obž. W. Š. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici
dňa 29. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
W. Š., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom S., J. Č.. XXX/XX,

uznáva sa za vinnú, že

dňa 24.6.2014 v čase asi o 23:30 hod v meste S. na ulici G. na voľnom priestranstve v blízkosti budovy
spoločnosti A. po predchádzajúcej slovnej hádke bezdôvodne fyzicky napadla O. S., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom M.. P.. S. XXXX/XX, S., tým spôsobom, že priskočila k poškodenej a rukami ju sotila, v
dôsledku čoho poškodená spadla na pravú ruku a na chrbát na zem, čím poškodenej spôsobila zranenia
pomliaždenie mäkkých tkanív chrbta s odreninou kože, zlomeninu dolného konca vretennej kosti pravej

hornej končatiny, zasahujúcu do zápästného kĺbu s posunom kostných úlomkov, ktoré zranenia si
vyžiadali dobu liečenia 5 týždňov a dobu práceneschopnosti najmenej 6 týždňov podľa znaleckého
posudku A.. A. Z. č. XXX/XX,

t e d a

inému úmyselne ublížila na zdraví,

čím spáchala

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. .
Za to sa

odsudzuje

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. sa jej určuje skúšobná doba na 1 /jeden/ rok.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená O. S., nar. XX.X.XXXX v A., bytom S., M.. P.. S.
XXXX/XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici č. Pv 484/14/2205 zo dňa 19.3.2015
súd prejednal trestnú vec proti obžalovanej W. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovanej W. Š., svedkov O. S., J. K.
a U. Š., výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia A.. A.

Z., prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
A.. O.P. G. a oboznámením listinných dôkazov a to: lekárskych správ týkajúcich sa poškodenej, správy
o povesti obžalovanej, odpisu z registra trestov na obžalovanú, fotografie poškodenej vyhotovenej
dňa 2.7.2014, oboznámením aj ostatného obsahu trestného spisu, pričom z výsledkov vykonaného
dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu uviedla, že sa cíti byť nevinná, poškodenej sa vôbec
nedotkla. V kritický deň išla za J. K., s ktorým mali intímny pomer, ku garáži v S., lebo jej písal, že mu
chýba a že má za ním prísť. Keď prišla na miesto, zbadala poškodenú O. S.Ú. a požiadala J. K., aby
šli dnu do garáže, lebo sa s ňou nechcela stretnúť. Na to on odpovedal, že raz sa to už musí vyriešiť,

a vtedy poškodená z diaľky začala kričať a nadávať jej za to, že jej odviedla priateľa. Keď potom prišla
poškodená bližšie, tak na tri, štyri metre, išla táto proti nej a chcela jej ublížiť, no J. ju zastavil. Potom išla
poškodená opäť proti nej, keďže však nechcela, aby ju poškodená bila, dala ruky pred seba. Poškodenej
sa ani nedotkla, poškodená tam len stála a vôbec nespadla. Potom obžalovaná povedala, že ide domov,
myslela si, že to na ňu nahrali, lebo poškodená nevedela, kde je J., a predsa tam prišla. Keď odchádzala,

poškodená stála, avšak neskôr sa ohliadla a poškodená už ležala na zemi, spolu s J. si niečo rozprávali
a poškodená vykrikovala, že za to bude pykať. Išla domov, no na moste pred predajňou Lidl ešte pol
hodinu až hodinu stála a čakala, či nepôjde záchranka, no nestalo sa tak. Keď prišla domov, zistila, že
má v telefóne zmeškané hovory od J., a keďže mu to nezdvíhala, volal tento jej manželovi i dcére s tým,
že vraj poškodenej ublížila a táto bola v bezvedomí. Poškodenej sa však nedotkla, to skôr poškodená

vždy ubližovala jej, lebo mala intímny pomer s jej druhom. Teraz už jej pomer s J. netrvá, skončil sa asi
pred pol rokom, lebo poškodená jej začala robiť zo života peklo, volala jej rodičom a sestre a ponižovala
ju pred nimi, a preto sa chcela rozísť. J. K. jej tvrdil, že s poškodenou pomer nemal, hoci s ňou býval,
a sľuboval jej spoločnú budúcnosť, len čo sa rozvedie, avšak neskôr si to rozmyslel. Poškodená o jej
intímnom pomere s J. K. vedela, pričom keď sa to dozvedela, J. napadla, a nie raz, ukazoval jej, ako bol

doškriabaný, poškodená ho aj bila a slovne napádala. Keďže spolu s poškodenou pracovali na jednom
pracovisku, poškodená ju odvtedy nenávidela a nadávala jej vždy, keď sa stretli. Nadávala jej aj počas
predmetného incidentu, keď poškodená išla proti nej a nadávala, ale ona si len dala ruky pred seba, aby
ju nechala na pokoji, a ustupovala dozadu. Potom nebolo nič, poškodená stála a ona povedala, že ide
domov, a potom poškodená spadla. Samotný pád poškodenej nevidela, lebo bola na odchode, ale keď

sa otočila, tak videla, ako poškodená leží na zemi. J. K. ju ešte po predmetnom incidente kontaktoval a
chcel sa s ňou stretnúť a povedal, že keď nepríde, bude svedčiť proti nej.

Svedkyňa a poškodená O. S. vypovedala, že jej druh J. K. prišiel domov o desiatej večer, osprchoval
sa a povedal, že si musí ísť do mesta niečo vybaviť. Povedala mu, že ide s ním, no on trval na tom,

aby zostala doma, že sa za chvíľu vráti. Keď odišiel, išla tajne za ním, lebo sa chcela presvedčiť, kam
chodí a prečo, vedela o jeho nevere, aj keď on ju zapieral a zapiera vlastne až doteraz. Pred obchodom
L. potom zbadala stáť obžalovanú i s J., ktorí sa následne vybrali smerom do garáže na G. ulici. Už
stáli pred garážou, keď ju zbadali, a obžalovaná hneď začala na ňu vykrikovať, že zavolá policajtov.
Prišla bližšie a obžalovanej sa opýtala, že čo to má znamenať a či už toho nebolo dosť. Stála chrbtom

otočená k stene garáže vo vzdialenosti asi tak 2 metre od steny garáže, Tibor stál od nej tiež asi 2 metre,
keď k nej zrazu pribehla obžalovaná, bachla ju do hrude, vyrazila jej dych, na čo spadla na zem, na
chrbát, pričom pri páde mala ruku pod sebou. J. ju následne preberal, plieskal ju po tvári a na obžalovanú
kričal, že čo ju sotila, na čo mu obžalovaná povedala, že spadla sama. Potom ju J. prebral, posadil a
povedal, že zavolá záchranku. Po chvíli sa pokúsila posadiť a povedala J., že zájde na záchranku sama.

Išla do S. na záchranku, odkiaľ ju zasa poslali do nemocnice v S., kde jej ruku napravili, dali do dláha poslali ju domov. S rukou sa liečila do 20.12. a po celú túto dobu v práci nebola, lebo ako kuchárka
pracovať nemohla, nemala v troch prstoch cit. Okrem zranenej ruky mala ešte oder na chrbte a od
sotenia modrinu na prsiach. Pokiaľ ide o jej vzťah s J. K., ustavične sa pre neveru spolu hádali, vedela,

že sa s obžalovanou stretávali, a aj ich prichytila, keď sa spolu stretli pri novinovom stánku, ale tvrdili
jej, že sa stretli iba náhodne, alebo že boli iba na prechádzke. K fyzickým kontaktom počas jej hádok s
J. neprichádzalo, len raz sa stalo, že ju tak vytočil, že mu dvakrát pleskla, a raz ju on chytil v obývačke
a hodil, a potom aj v spálni na posteli. Nikdy jej druh nepovedal, že ju kvôli obžalovanej opustí, naopak,
povedal jej, že vždy bude len s ňou. Po tomto skutku volala manželovi obžalovanej a pýtala sa, či mu

nevadí, čo mu žena robí, načo jej on odpovedal, že sú to iba klebety. Raz bola aj u rodičov obžalovanej,
ale nechceli sa s ňou vtedy rozprávať. Tiež obžalovaná volala jej synovi a povedala mu, aby dali svoju
mamu, teda ju, liečiť, lebo je chorá. Pokiaľ ide o vzťah obžalovanej a jej druha, podľa nej SMS medzi
nimi ešte pretrvávajú, ale po večeroch sa už nestretávajú.

Svedok J. K. a tiež svedok U. Š. (manžel obžalovanej) odmietli vo veci vypovedať.

Znalec A.. A. Z. na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na záveroch písomne podaného
znaleckého posudku č. XXX/XX zo dňa 20.9.2014, kde uviedol, že poškodená O. S. v dôsledku fyzického
incidentu zo dňa 24.6.2014 utrpela zranenie - pomliaždenie mäkkých tkanív chrbta s odreninou kože,
zlomeninu dolného konca vretennej kosti pravej hornej končatiny zasahujúcu do zápästného kĺbu s

posunom kostných úlomkov. V mechanizme vzniku zranenia sa uplatnil náraz chrbtom do tvrdého,
tupého predmetu (napr. stena), pričom mohlo dôjsť k prejavom zranenia typu pomliaždenia a odreniny
kože na chrbte. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola len slabá, narazeniu chrbta pritom
mohlo predchádzať sotenie, hrknutie vedené do prednej časti tela poškodenej, ktoré nemuselo mať
silnú intenzitu, a teda nemuselo zanechať vonkajšie prejavy zranenia, hoci mohlo byť dostatočne silné

na stratu stability a náraz poškodenej chrbtom do steny. V dôsledku straty stability mohlo dôjsť k
pádu poškodenej na zem, pričom do kontaktu so zemou mohla prvá prísť pravá ruka v oblasti dlane.
Následným prenesením pôsobiacej sily cez zápästie na dolnú časť predlaktia došlo ku vzniku zlomeniny
dolného konca vretennej kosti zasahujúcej do zápästného kĺbu, čo je typický mechanizmus vzniku týchto
zlomenín. Intenzita sotenia pri vzniku tohto zranenia bola ešte potencovaná voľným pádom na zem. V

priamej súvislosti s fyzickým incidentom z 24.6.2014 tak u poškodenej došlo ku vzniku ľahkého zranenia
- krátku dobu trvajúcej poruche zdravia, bez priameho ohrozenia či zranenia životne dôležitého ľudského
orgánu, s tým, že ku vzniku tohto zranenia mohlo dôjsť tak, ako to uviedla poškodená. Uviedol tiež, že
pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, v ktorej bolo
uvedené, že bola napadnutá známou osobou a sotená o stenu, pričom spadla na zem a udrela si pravú

ruku a chrbát. V objektívnom náleze bola popisovaná odrenina kože na chrbte, opuch a deformácia v
oblasti pravého predlaktia a zápästia. Bolo vykonané röntgenové vyšetrenie pravého zápästia pričom
bola diagnostikovaná zlomenina dolného konca pravej vretennej kosti s posunom kostných úlomkov so
zasahovaním línie až do oblasti zápästného kĺbu. Toto zranenie je z medicínskeho hľadiska hodnotené
ako ľahké, pričom v jeho mechanizme sa uplatnil jednak priamy kontakt chrbta a pravej dlane s tvrdou

podložkou, s následným prenesením pôsobiacej sily z oblasti pravej dlane ruky na dolnú časť predlaktia
a zápästia, so vznikom typickej zlomeniny v oblasti dolného konca predlaktia aj s posunom úlomkov.
K zraneniu pritom mohlo dôjsť spôsobom, aký uviedla poškodená, teda nedá sa vylúčiť sotenie do
poškodenej, ktoré ani nemuselo mať veľkú intenzitu a zanechať prejavy zranenia, avšak mohlo viesť
k strate stability a k následnému pádu na zem. Zranenie takéhoto charakteru si zvyčajne vyžaduje

dobu liečenia 4 až 6 týždňov, pričom PN sa pohybuje v rozpätí 6 až 10 týždňov a to z dôvodu nutnej
rehabilitácie. Po dobu liečenia, bola poškodená obmedzená v bežnom spôsobe života, a to jednak
bolesťou a jednak fixáciou pravej ruky v sadre, čím bol znemožnený pohyb a tým aj manuálna práca
a každá činnosť vykonávaná pravou hornou končatinou. Pre fixáciu prišlo k obmedzeniu i v zmysle
hygieny a každodenných úkonov. Po odstránení fixácie je už pohyb možný, avšak býva ešte bolestivý

a obmedzený. Celkovo teda obmedzenie môže pretrvávať po dobu 6 - 10 týždňov. Zranenie vzhľadom
k tomu, že jeho línia zasahovala až do zápästného kĺbu, môže zanechať trvalé následky v zmysle
obmedzenej hybnosti v oblasti pravého zápästia. V bodovom hodnotení zranenie predstavovalo 70
bodov, čo pri hodnote bodu 16,48 € činilo celkom 1.153,60 €. Znalec ďalej k veci uviedol, že v lekárskych
správach ohľadom poškodenej sa nenachádzali a neboli opisované žiadne známky zranenia v oblasti

hrudníka, s tým, že pri obdobných ľahkých zraneniach sa lekár sústreďuje zvyčajne len na tie zranenia,
ktoré pacient sám udá. V prípade poškodenej boli potom udávané bolesti a zranenie pravej ruky a chrbta,
nie však možné poranenie prednej strany hrudníka, čo však samo o sebe ešte nevylučuje, že jej nebol
nejaký úder ľahkej intenzity do danej oblasti vedený. Keby však išlo o nejaké závažnejšie pomliaždenieprejavujúce sa krvným výronom, poškodená by naň mala upozorniť, pretože subjektívne by sa také
zranenie prejavilo bolesťami a vyžiadalo by si vyšetrenie, resp. popis. Je však pravdou, že bolestivosť
zlomeniny pravého zápästia by bola určite výraznejšia ako bolesť pomliaždenia hrudnej steny, a to i

pokiaľ by tu bol vytvorený krvný výron. Je zároveň možné, že ak by bola intenzita vedeného úderu
slabšia, nemusela by sa hneď prejaviť zafarbením a vytvorením krvného výronu, mohlo sa tak stať aj
s odstupom niekoľkých dní, avšak v dokumentácii takýto záznam uvedený nebol a poškodená v danej
oblasti žiadne ťažkosti neudávala, resp. ak áno, tak tieto s predmetným zranením nijako nesúviseli.
Zároveň je nutné dodať, že neskôr už neboli poškodenou uvádzané ani ťažkosti spôsobené zranením v

oblastichrbta,čižeajvtejtooblastisajednalolenoľahšiuformuzraneniaaprípadnáintenzitapôsobiacej
sily bola len slabá. Pokiaľ ide o mechanizmus zranenia, v prípade poškodenej sa jedná o zlomeninu
dolnej časti predlaktia, pre ktorú je charakteristický vznik nepriamym mechanizmom, najčastejšie pádom
na dlaň, resp. na ruku. Ide o najčastejší spôsob vzniku tejto zlomeniny a je veľmi málo pravdepodobné,
že by zranenie vzniklo priamym mechanizmom, teda úderom po danej oblasti tvrdým tupým predmetom,
napr. palicou. Pád na zem pritom nemusí byť potencovaný iným násilím, no ani sa nedá vylúčiť, že

by mohlo pádu predchádzať sotenie či hrknutie, pričom v praxi je možné sa stretnúť so vznikom tohto
zranenia pri páde na ruku bez cudzieho zavinenia i po pádoch zavinených inou osobou. Nedá sa teda
jednoznačne povedať, či v danom prípade k soteniu došlo alebo nie. Väčšinou však pacienti pri prvom
vyšetrení povedia pravdu, teda či sa šmykli alebo spadli, alebo či im bolo zranenie spôsobené inou
osobou, a tu poškodená po pár hodinách od vzniku zranenia uviedla sotenie, hrknutie.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria bolo zistené,
že obžalovaná nie je chorobne závislá od alkoholu ani od iných návykových látok. Pokiaľ bola v čase
spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, jednalo sa výlučne o prostú opilosť. Žiadne známky patickej ani
komplikovanej opilosti neboli zistené. U obžalovanej nie je potrebné nariadiť protialkoholické liečenie.

Podľa výsledkov znaleckého skúmania nebolo jej konanie ovplyvnené alkoholom.

Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci poškodenej mal súd preukázané, že dňa 25.6.2014 o
0,30 hod. bola poškodenej poskytnutá lekárska prvá pomoc v dôsledku zranení, ktoré utrpela tak, že
bola napadnutá známou osobou - sotená o stenu, spadla na zem a udrela si pravú ruku a chrbát, bez

poruchy vedomia.

Z fotografie, ktorá bola súdu predložená splnomocnencom poškodenej s tým, že ide o fotografiu zo
dňa 2.7.2014, súd zistil, že na hrudníku poškodenej sa v čase vyfotografovania snímky, nachádzala
tmavo zafarbená škvrna, pravdepodobne krvný výron - modrina, ktorý mal podľa vyjadrenia poškodenej

vzniknúť v dôsledku sotenia obžalovanou počas incidentu dňa 24.6.2014.

Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní uznal súd obžalovanú W. Š.
za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko bolo v konaní
preukázané, že obžalovaná inému úmyselne ublížila na zdraví tak, ako to uvádza skutkový stav vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vina obžalovanej bola preukázaná najmä výpoveďou svedkyne a poškodenej O. S. a tiež vykonaným
znaleckým dokazovaním. Súd mal preukázané, že v predmetný deň došlo v neskorých večerných
hodinách k stretnutiu obžalovanej s poškodenou, ktoré stretnutie vyústilo najskôr do slovného konfliktu

uvedených osôb a neskôr až do ich fyzického kontaktu, to všetko v dôsledku sporov medzi uvedenými
osobami týkajúcich sa intímneho pomeru obžalovanej s J. K., dlhoročným druhom poškodenej. Súd
mal za preukázané, že v dôsledku negatívnych vzájomných vzťahov a vyhrotenej situácie, ktorá vznikla
spoločným stretnutím všetkých troch zainteresovaných osôb, teda obžalovanej, poškodenej i druha
poškodenej J. K., došlo zo strany obžalovanej k soteniu poškodenej, následkom ktorého sotenia došlo

u poškodenej k strate rovnováhy a následnému pádu na zem a spôsobeniu zranení - pomliaždenia
mäkkých tkanív chrbta s odreninou kože, zlomeninu dolného konca vretennej kosti pravej hornej
končatiny zasahujúcu do zápästného kĺbu s posunom kostných úlomkov, ktoré zranenia si u poškodenej
vyžiadali dobu liečenia 5 týždňov a dobu práceneschopnosti najmenej 6 týždňov v zmysle podaného
znaleckého posudku.

Pokiaľ ide o spôsob vzniku predmetných zranení, znalec súdu potvrdil, že k ich vzniku mohlo dôjsť
tak, ako to uviedla poškodená, teda ako následok sotenia inou osobou, ktorú skutočnosť aj poškodená
po celý čas ako pôvod svojich zranení uvádzala, a to či už počas poskytnutia lekárskej prvej pomocibezprostredne po incidente, ako aj pri nasledujúcich výsluchoch a na pojednávaní tunajšieho súdu.
Znalec síce nevylúčil, že by k predmetným zraneniam mohlo dôjsť aj bez pričinenia (sotenia) inej
osoby, avšak súd toto vzhľadom na vzniknutý konflikt medzi obžalovanou a poškodenou nepovažoval

za pravdepodobné, a to aj s poukazom na následné správanie sa obžalovanej. Tá totiž uviedla, že po
odchode z miesta činu stála ešte pol hodinu až hodinu na moste pred predajňou Lidl a čakala, či na
miesto činu nepôjde záchranka, ktoré správanie podľa názoru súdu zodpovedá tomu, že k predmetnému
útoku - soteniu skutočne došlo, nakoľko keby si bola obžalovaná vedomá toho, že sa poškodenej
vôbec nedotkla a že to na ňu nahrali tak, ako sama tvrdí, nemala by dôvod očakávať prípadný príchod

záchranky.

Pokiaľ ide o fotografiu údajne vyhotovenú dňa 2.7.2014 a zaznamenávajúcu hrudník poškodenej s
modrinou, ktorá mala podľa vyjadrenia poškodenej vzniknúť v dôsledku sotenia obžalovanou počas
incidentu dňa 24.6.2014, súd konštatuje, že táto fotografia bola súdu predložená až s odstupom času,
a teda nie je možné bez pochybností vysloviť jej súvis s predmetným skutkom. Napriek tomu je však

nutné uviesť, že takýto následok jednoznačne mohol u poškodenej v dôsledku konania obžalovanej
nastať, s tým, že oneskorené poukázanie naň mohlo byť spôsobené skutočnosťou, že ostatné zranenia
poškodenej svojou intenzitou túto ujmu výrazne prevyšovali. Súd sa preto aj tu priklonil k priebehu
udalostí tak, ako ich opísala poškodená, a poukazuje na to, že pokiaľ by bola poškodenej modrina
spôsobená inak ako sotením obžalovanou, poškodená by zrejme nemala dôvod si takúto fotografiu

vôbec vyhotovovať, nakoľko sa nejedná o nijaké mimoriadne či neobvyklé zranenie.

Čo sa týka skutočnosti, že svedok J. K., prítomný na mieste činu, odmietol vo veci vypovedať z dôvodu,
že by ujmu, ktorú by obžalovaná utrpela, pociťoval ako ujmu vlastnú, súd uvádza, že svedok udržiaval
s poškodenou i s obžalovanou intímny vzťah, a to počas viacerých rokov, a teda je nepochybné, že

vzhľadom na odmietnutie výpovede svedok stále má k obom osobám určitý pozitívny citový vzťah, bez
ohľadu na to, či jeho pomer s obžalovanou v súčasnosti ešte trvá alebo nie. Napokon, toto svedok
uviedol aj vo svojej výpovedi z prípravného konania, kde sa vyjadril, že má obžalovanú stále rád. Je tak
pravdepodobné, že je snahou svedka obžalovanú chrániť, pričom pokiaľ by poškodená spadla na zem
sama, nebol by dôvod na to, aby svedok vypovedať odmietol. Súd je preto toho názoru, že sa skutok

stal tak, ako to uviedla poškodená, a uznal obžalovanú z predmetného skutku za vinnú.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovanej W. Š., bolo zistené, že obžalovaná je
prihlásená k trvalému pobytu na adrese S., J. XXX/XX. Z odpisu registra trestov a z výpisu Ústrednej
evidencie priestupkov mal súd preukázané, že obžalovaná nebola doteraz postihovaná v priestupkovom

konaní a ani nebola súdne trestaná.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanej W. Š. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život.
Priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností súd potom pri

ukladaní trestu vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorej hornú hranicu znížil v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. o jednu tretinu, teda vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 18
mesiacov, a uložil obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranici jeho výmery, t. j. šesť mesiacov, s
podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu jeden rok. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil
spôsob spáchania trestného činu obžalovanej a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i

poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Pokiaľ sa týka náhrady škody poškodená O. S.Á. síce v prípravnom konaní, pri svojom výsluchu uviedla,
žežiadanáhraduškody,tútovšakdoskončeniavyšetrovanianevyčíslila,zjejnávrhutedanebolozrejmé,
v akej výške si nárok na náhradu škody uplatňuje, tento neuplatnila riadne, preto bola so svojím nárokom
na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj

proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1
Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.