Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/243/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111224545
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111224545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Ota Jurča a JUDr. Andrey Galdunovej vo veci žalobcu EKOLOR, s.r.o., Košice, Južná trieda 82, IČO:
31 656 358, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné
námestie 13, o zaplatenie 478,13 EUR s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 40C/279/2014-94
z 29.1.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 49,91 €, spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia a žalovaná je povinná ju zaplatiť JUDr. Ivete Rajtákovej, advokátke, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 471,09 EUR a zároveň nahradiť mu
trovy konania vo výške 176,18 EUR titulom trov právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 478,13 € titulom náhrady škody

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. tvrdiac, že Okresný súd Košice II v konaní 35Cb 63/2006 nesprávnym
vyznačením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sa dopustil pri výkone verejnej moci nesprávneho
úradného postupu a na základe tejto nesprávne vyznačenej doložky sa domáhal výkonu exekúcie a
exekučné konanie neskôr bolo zastavené a vznikla mu tak škoda spočívajúca v uhradení právnych
služieb. Vzal do úvahy obranu žalovanej ktorá namietala, že súd v dobe vyznačenia doložky
právoplatnosti na prvopise rozhodnutia nemal k dispozícii dôkazné prostriedky, na základe ktorých
rozhodoval Krajský súd v Košiciach a tak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď navyše

odmenu za právne služby v exekučnom konaní nemožno považovať za škodu, ktorá by vznikla v
príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Zo spisu Okresného súdu Košice II
35Cb/63/2006 zistil, že na rozsudku zo dňa 25.1.2007 pôvodne bola vyznačená doložka právoplatnosti
na deň 27.3.2007 a táto neskôr na prvopise bola preškrtnutá, a to s ohľadom na rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach 2Cob/23/2009-144 z 26.5.2009. Zo spisu Okresného súdu Košice II 38Er/283/2008
mu vyplynulo, že žalobca zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou navrhol vykonanie exekúcie o vymoženie
istiny 630.000,-Sk s prísl. a Okresný súd Košice II exekúciu zastavil dňa 14.10.2009, keďže rozhodnutie,

ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie bolo po jej začatí zrušené. Zistil ďalej, že na účet JUDr.
Ivety Rajtákovej na podklade vystavenej faktúry bol dňa 20.4.2007 poukázaný bezhotovostný vklad od
žalobcu vo výške 14.404,-Sk. Mal za preukázané, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, avšak Ministerstvo spravodlivosti SR nároku nevyhovelo pre nesplnené zákonnépredpoklady a žiadosť vyhodnotilo ako nedôvodnú. Podrobne ďalej reprodukoval obsah písomných
vyjadrení účastníkov a právne vec posúdil podľa § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1,2, § 15 ods.
1,2, § 16 ods. 1,2 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj podľa § 62 ods. 1,2, § 62a a §

63 ods. 1,2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku a tiež podľa § 420, § 441, §442 ods. 1, 3 a § 443 Obč.zákonníka a berúc do úvahy aj vybrané
ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb mal za preukázané, že Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. 35Cb/63/2006
vyznačil na prvopise rozsudku doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na deň 27.3.2007. Na podklade

tohto rozsudku žalobca zastúpený právnou zástupkyňou u súdneho exekútora podal návrh na vykonanie
exekúcie a Okresný súd Košice II príslušné poverenie na výkon exekúcie vydal 19.2.2008. Poukázal na
to, že Krajský súd v Košiciach uznesením 2Cob/23/2009-144 z 26.5.2009 zrušil rozsudok Okresného
súdu Košice II sp.zn. 35Cb/63/2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným názorom, že
postup súdu prvého stupňa spočívajúci vo vyhodnocovaní údajov nachádzajúcich sa na obálkach v
spise nebol správny a vyskytli sa tak závady v doručení, čo viedlo k neskoršiemu zastaveniu exekúcie.

Formuloval ďalej všeobecné predpoklady zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup a uviedol,
že Krajský súd v Košiciach v uznesení z 26.5.2009, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II,
okrem iného konštatoval, že z obálok založených v spise je zrejmé, že je tam uvedený len dátum s
poznámkou adresát neznámy a nie je zrejmé, kedy bola zásielka súdu vrátená, ani kedy sa považuje
za doručenú, a tak právoplatnosť a vykonateľnosť na pôvodnom rozsudku bola vyznačená nesprávne,

rozsudok nenadobudol právoplatnosť v dôsledku vady v doručení, a preto ani nebol neskôr dôvod
odpúšťať zmeškanie lehoty na podanie odvolania. Dospel k záveru, že postup Okresného súdu Košice
II pri vyznačení doložky vykonateľnosti a právoplatnosti pôvodného rozsudku dňa 27.3.2007 nebol
správny a bol dôsledkom porušenia procesnoprávnych povinností súdu. Nesprávne vyznačenie doložky
vykonateľnosti a právoplatnosti pokladal za nesprávny úradný postup a žalobcovi, ktorý inicioval začatie

exekúcie, po jej zastavení vznikla škoda vo výške trov právneho zastúpenia jeho právnej zástupkyne v
exekučnom konaní. Táto škoda bola podľa neho v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Košice II a sú tak splnené všetky podmienky na náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu. Trovy právneho zastúpenia žalobcu v exekučnom konaní spolu s poplatkom za
podanie návrhu na výkon exekúcie predstavovali sumu 471,09 €. Bol toho názoru, že žalobca pri návrhu

navykonanieexekúcieboloprávnenýdaťsazastúpiťadvokátomazaviazalpretožalovanúnazaplatenie
sumy 471,09 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 142
ods. 2 O.s.p. a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi, ktorý mal úspech v prevažnej časti trovy konania
vo výške 176,18 €.

Rozsudok v jeho vyhovujúcej časti napadla včas podaným odvolaním žalovaná a mala za to, že
súd prvého stupňa svojím postupom jej odňal možnosť konať pred súdom a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Upozornila, že začatie exekučného konania nie
je zákonitým a priamym následkom vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na súdnom
rozhodnutí, ale je viazané na návrh, teda rozhodnutie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie.

Rovnako ani vznik trov právneho zastúpenia spojený s návrhom na vykonanie exekúcie nie je v
žiadnom prípade zákonitým a priamym následkom vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti
na súdnom rozhodnutí, ale je viazaný na rozhodnutie oprávneného nechať sa pri danom úkone
zastúpiť advokátom. Trvala tiež na tom, že právne zastúpenie advokátom pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie nemožno považovať za účelné. Taktiež uplatnený úkon právnej služby spočívajúci

v príprave a prevzatí zastúpenia v exekučnom konaní nie je možné vyhodnotiť ako účelný a takýto
úkon nebol ani vykonaný. Podľa nej pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie právna zástupkyňa
neprevzala právne zastupovanie v novej veci, ale išlo o pokračovanie v zastúpení prevzatom už v
priebehu nachádzacieho konania. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa týkajúce sa údajného
zmenšenia majetku žalobcu podľa nej vyznieva tautologicky a vo vlastnom zmysle slova teda ani nie

je odôvodnením. Aj keď nespochybňuje právo žalobcu dať sa zastúpiť advokátom pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie, ani spôsob výpočtu výšky trov ako tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. aj tak trvala na názore, že zmenšenie majetku žalobcu o sumu trov právneho zastúpenia pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie nebolo bezprostredným a priamym následkom nesprávneho úradného
postupu pri vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Nesprávne vyznačenie doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku totiž nebolo rozhodujúce pre vznik škody a samotné ešte
ku škode nevyhnutne neviedlo. Ak by žalobca nepodal návrh na vykonanie exekúcie, resp. neuskutočnil
by tento úkon zastúpený advokátom, škoda (v priznanej výške) by nevznikla. Tým, že žalobca si hneď
zvolil možnosť postupovať cestou exekúcie sa nesprával podľa nej ako riadny a obozretný subjekt.Pre absenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
žaloba v celom rozsahu mala byť podľa nej zamietnutá.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý výrok rozsudku potvrdiť ako vecne
správny a uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvého stupňa je podľa neho
preskúmateľný a súd neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá v konaní vyšla najavo a v jeho skutkových
a právnych záveroch nemožno nájsť žiadne nedostatky. Upozornil, že podľa vyznačenej doložky
právoplatnosti na rozsudku 35Cb/63/06 tento nadobudol právoplatnosť 27.3.2007 a stal sa vykonateľný

2.4.2007, pričom návrh na vykonanie exekúcie na pošte podal až 7.2.2008. Vzhľadom na časový odstup
od dátumu vykonateľnosti nemožno jeho postup označiť za nepredvídateľný a poukazovanie na to, že
sa nesprával ako riadny a obozretný subjekt takto nie je dôvodné. Zdôraznil, že aj v zmysle Ústavy SR
mal plné právo nechať sa zastúpiť pri úkone podania návrhu na vykonanie exekúcie právnym zástupcom
- advokátom. Uplatnená škoda predstavuje odmenu za právne služby, ktoré mu boli poskytnuté, ako aj
trovy podania návrhu na výkon exekúcie.

Zamietavá časť rozsudku nebola odvolaním napadnutá, a preto ani nebola predmetom odvolacieho
prieskumu.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v

posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok
stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Odvolací súd sa podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., s prihliadnutím na obsah spisu a z neho vyplývajúci
skutkový a právny stav, nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne
vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie o nároku žalobcu (§ 212 ods. 3 O.s.p.) v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním v časti napadnutého

rozsudku prvostupňového súdu. Podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa si takmer nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
pretože by odvolací súd iba zopakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa dospel k žalovanou spochybňovanému záveru, že nesprávne

vyznačenie doložky vykonateľnosti a právoplatnosti je nesprávnym úradným postupom.

Žalovaná súdu prvého stupňa vyčítala nesprávnosť právneho posúdenia nesprávneho úradného
postupu i neexistenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom a škodou na majetku žalobcu.

Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré žalovaná uplatňuje ako dôvod odvolania (§ 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.) môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu,
alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval.

Prvostupňový súd správne uzavrel, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je osobitným prípadom zodpovednosti za škodu, a je objektívnou zodpovednosťou, na daný
prípad správne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Jeho zmysloma účelom je stanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podmienky, za ktorých vzniká
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu
verejnej správy alebo ich nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť

všetkyprípady,vktorýchbolapoškodenémuspôsobenáškodatakýmrozhodnutímorgánuverejnejmoci,
ktorý sa neskôr ukázal ako nezákonný, alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Súd prvého stupňa sa v posudzovanej veci správne zaoberal otázkou danosti zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom a správne posudzoval, či v danom prípade sú splnené

základné podmienky, ktorých súčasné splnenie je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu: 1) nesprávny úradný postup, 2) škoda a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou, bez ohľadu na zavinenie. Nesplnenie čo i len jednej z nich má totiž za následok,
že objektívna zodpovednosť štátu za škodu nevzniká. Správne vychádzal i z definovania nesprávneho
úradného postupu v ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Vprejednávanejveciniejesporné,žeOkresnýsúdKošiceIIvoveci35Cb/63/2006naprvopiserozsudku

nesprávne vyznačil dátum jeho právoplatnosti a vykonateľnosti (27.3.2007), čo neskôr konštatoval po
riadnom inštančnom postupe Krajský súd v Košiciach. Vychádzajúc z nesprávne vyznačenej doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti žalobca inicioval začatie exekúcie, pričom táto bola zastavená.

Správne určenie, ktorým dňom nadobudne rozsudok právoplatnosť (vyznačením na doložke

právoplatnosti) je významným nielen z hľadiska posúdenia existencie procesnej prekážky res iudicata,
ale aj z hľadiska vymedzenia lehoty pre podanie opravných prostriedkov, pretože nesprávne potvrdenie
súdu o tom, kedy nastala právoplatnosť rozsudku nemôže byť na ujmu účastníkom konania. Doložka
právoplatnosti síce nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na právne vzťahy účastníkov
konania (takýto vplyv má len právoplatnosť rozhodnutia ako taká, ktorá nastane nezávisle na vôli súdu

či účastníkov konania okamihom, keď sú splnené zákonné podmienky a keď ho už nemožno napadnúť
odvolaním), avšak je úradným osvedčením o právnej skutočnosti - nadobudnutí právoplatnosti.
Doložke právoplatnosti síce svedčí prezumpcia správnosti, pretože jej vyznačením súd potvrdzuje,
že rozhodnutie je právoplatné a že bolo zákonným spôsobom doručené, čo ale neznamená, že z jej
nesprávnosti nemožno vyvodzovať dôsledok, rovnakej povahy ako zákon vyvodzuje z nesprávneho

poučenia o odvolaní v zmysle § 204 ods. 2 prvá veta O.s.p. (per analogiam).

Obdobne ak sa preukáže nesprávnosť vyznačenia doložky právoplatnosti, musí takáto okolnosť viesť
ku zastaveniu prebiehajúcej exekúcie, ako tomu bolo v danej veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
nesprávnym vyznačením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí okresný súd uviedol

žalobcu do omylu, že mu právo bolo priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a môže
si ho vymáhať v exekučnom konaní. Exekučné konanie bolo zastavené, s čím boli spojené trovy žalobcu,
práve ako následok nesprávneho úradného postupu okresného súdu. Neobstoja odvolacie námietky
žalovanej, že začatie exekučného konania nebolo zákonitým a priamym následkom vyznačenia doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti na súdnom rozhodnutí. Keď totiž povinná osoba nesplní záväzok

vyplývajúci zo súdneho rozhodnutia dobrovoľne, je nespochybniteľným právom oprávneného domáhať
sa svojich nárokov cestou exekúcie a toto právo nemožno uprieť ani žalobcovi. Nemožno mu odoprieť
ani právo dať sa v exekúcii zastupovať advokátom, ktoré je okrem iného garantované aj Ústavou SR a
ďalšími právnymi predpismi. Plná moc právnej zástupkyne žalobcu v základnom konaní 35Cb/63/2006
Okresného súdu Košice II bola limitovaná skončením konania vo veci samej a v exekučnom konaní

dôvodne ňou bola uplatňovaná odmena za právne služby spojené s návrhom na začatie exekúcie.

Odvolací súd sa nestotožňuje s výkladom žalovanej o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom okresného súdu a vznikom škody. Nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a
vykonateľnosti bez akýchkoľvek pochybností vyvolala presvedčenie žalobcu, že disponuje exekučným

titulom a po uplynutí primeraného času a nerealizovaní platby zo strany povinnej osoby ho toto
presvedčenie viedlo k tomu, že sa svojich nárokov domáhal zákonom aprobovaným spôsobom - cez
exekúciu.K námietke o neexistencii príčinnej súvislosti možno uviesť, že kauzálny nexus je označovaný ako
priama väzba javov, v rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej
súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola

príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
pritom nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v
čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou
ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní tejto

príčinnej súvislosti je nutné škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede
javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho
javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej
súvislosti je totiž len priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný a neprerušený.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci práve nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti a
vykonateľnosti v komplexe skutočností predchádzajúcich vzniku škody bolo rozhodujúce a určujúce
a ďalšie konanie žalobcu uplatňujúceho si svoju pohľadávku sa už len od neho ako rozhodujúcej a
určujúcej skutočnosti odvíjalo.

Ani ďalšie námietky uvedené žalobcom v odvolaní, poukazujúce na odňatie možnosti konať pred súdom
nie sú dôvodné.

Žiada sa predovšetkým zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd), nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi

názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
súdom ním navrhnutých dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom predpisov
tak, ako to prekladá účastník. Ani rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať požiadavky zákonného rozhodnutia

podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné (zásadné) otázky v
danej veci. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené
otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny význam rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, lebo súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku postačujúco a jasne vysvetlil,

ktoréskutočnostivprejednávanejvecipovažovalzarozhodujúce,kakým záveromnaichzákladedospel
aprečonebolomožnévyhovieťnámietkamžalovanej. Zaodňatiemožnostikonaťpredsúdomvžiadnom
prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek
žalovanej. Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani
taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej
časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny.

V odvolacom konaní mal úspech žalobca, preto mu bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca

z trov jeho právneho zastúpenia ( § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, 151 ods. 1 O.s.p.). Náhrada trov patrí za
1 úkon poskytnutej právnej služby advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, a to za písomné vyjadrenie k
odvolaniu žalovanej v tarifnej odmene 33,20 € a k nej je potrebné pripočítať aj režijný paušál 8,39 € a
20 % DPH, a tak celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú 49,91 €.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.