Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201212
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. č. XX, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s. r. o., so sídlom Dolný
val 11, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmaniezákonnostirozhodnutiač.1100308/1/314064/2014zodňa10.07.2014,taktojednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 18.09.2014 sa žalobca

domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/314064/2014 zo dňa 10.07.2014 (ďalej
len „rozhodnutie žalovaného, preskúmavaného rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďale len „zákon č. 563/2009 Z.z.) zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Žilina
č. 9501401/5/1487713/2014 zo dňa 14.04.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie
daňového úradu, prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel

dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume 467 950,-
Eur. V odôvodnení sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym
orgánom a konštatoval, že keďže žalobca ako daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane,
k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, správca dane určil daňovú povinnosť podľa §
29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na ust. § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. na
základepomôcokbezsúčinnostisdaňovýmsubjektom,t.j.prešielzdaňovejkontrolyDPHzazdaňovacie
obdobie október - december 2007 do určenia dane podľa pomôcok, o čom vyhotovil Úradný záznam

č. 9500401/1/298325/2012 zo dňa 29.02.2012 (ďalej len „úradný záznam“). Následne konštatoval
vydanie skorších prvostupňových rozhodnutí a skorších rozhodnutí žalovaného a že daňovému subjektu
zaslal predvolenie č. 9501401/5/343350/2013 zo dňa 16.07.2013 na ústne pojednávanie v súvislosti s
oboznámením sa s výsledkami pokračujúceho vyrubovacieho konania na základe vykonaného procesu
určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie december 2007. Splnomocnený zástupca
žalobcu JUDr. Pavol Kuric však na tomto ústnom pojednávaní požiadal o doručenie Protokolu o určení
dane podľa pomôcok z dôvodu obsiahlosti protokolu a tiež z dôvodu, že protokol bol doručený žalobcovi

uložením na pošte, preto ho daňový subjekt - žalobca, nemal k dispozícii. Uviedol, že až po doručení
tohto podkladu sa písomne k nenu vyjadrí. Na pojednávaní dňa 13.09.2013 nebol v súčinnosti s
daňovým subjektom určená lehota na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok a ku
dňu spísania úradného záznamu č. 9501401/5/4761683/2013 zo dňa 22.10.2013 sa daňový subjekt- žalobca, písomne nevyjadril. Následne bolo vydané skoršie rozhodnutie prvostupňového správeho
orgánu, ktoré následným rozhodnutím žalovaného bolo zrušené a vec vrátená správcovi dane na
ďalšie konanie. Kópia Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9500401/1/591697/2012 zo dňa

23.03.2012 (ďalej len „protokol“) bola zástupcovi žalobcu doručená 05.03.2014 a výzva na vyjadrenie
sa k nemu zo dňa 13.03.2014 bola zástupcovi žaobcu doručená 17.03.2014. Žalobca ani jeho právny
zástupca sa v určenej lehote, ktorá uplynula do 07.04.2014, ani po jej uplynutí, nevyjadrili, o čom bol
spísaný aj úradný záznam správcu dane zo dňa 09.04.2014 pod č. 9501401/5/1436973/2014. Následne
prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktoré preskúmaval žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Žalovaný súhlasil s právnym posúdením veci správcom dane, keď konštatoval, že daňový subjekt -
žalobca nespolupracoval so správcom dane, k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady,
preto bola určená daňová povinnosť podľa § 29 ods. 6 Zákona o správe daní vo väzbe na § 165 ods.
4 Daňového poriadku na základe pomôcok, bez súčinnosti s daňovým subjektom. Daňová kontrola
bola začatá v súlade, v tom čase platným, zákonným ustanovením § 15 ods. 2 Zákona o správe daní.
Následne správca dane prešiel do procesu určenia dane podľa pomôcok, ktorý bol ukončený podľa

§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. K doručenia oznámenia o daňovej kontrole uviedol, že ďalšie
konanie správcu dane spočívalo v začatí vyrubovacieho konania, ktoré začalo predvolaním zo dňa
16.07.2013 a daňovému subjektu bolo doručené 05.08.2013 práve z dôvodu, že plná moc uložená
advokátovi žalobcu bola účinná až dňom 04.09.2013. Následne komunikoval a doručoval tak Protokol
o určení dane podľa pomôcok ako aj výzvu na vyjadrenie sa k nemu, správca dane so splnomocneným

zástupcom žalobcu. Procesný postup správcu dane vo vyrubovacom konaní bol v súlade s platným
právnym predpisom - Daňovým poriadkom a daňovému subjektu neboli upreté jeho procesné práva,
keď sám daňový subjekt si svoje práva neuplatnil, keď po doručení Protokolu o určení dane podľa
pomôcok, nevzniesol žiadne námietky voči výsledkom, ktoré sú v ňom uvedené. Žalovaný konštatoval
vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorý konštatoval, že v prípade faktúr, ktoré

deklaroval žalobca ako oslobodené dodávky tovarov do Českej republiky pre odberateľa LEDIC, a. s.,
Roškotova 1717/2, Praha 4 - faktúry č. 4367/07, 4376/07, 4417/07, 4444/07, 4458/07, 4498/07, 4537/07,
4543/07, 4581/07, 4641/07 a 4653/07 s dátumom vystavenia a dátumom zdaniteľného plnenia v mesiaci
december 2007 (ďalej len „posudzované faktúry“, „posudzovaná faktúra“), že pri týchto faktúrach bolo
zistené, že faktúry pre spoločnosť LEDIC, a. s., za zdaňovacie obdobie december 2007 sú v celkovej

sume 30.095.189,- Sk a stotožnil sa aj so skutkovým zistením správnych orgánov, ktoré po vykonanom
dokazovaní, na základe výsledkov medzinárodnej výmeny informácií, dospeli k záveru, že nebolo v
konaní preukázané, že by obchodná spoločnosť LEDIC, a. s., so žalobcom realizovala akékoľvek
obchodno-záväzkové vzťahy. Vypočutý štatutár LEDIC, a. s. - Mgr. Vladimír Jaroš sa vyjadril, že plná
moc, ktorá v konaní bola predložená a na základe ktorej mal byť ním splnomocnený W. Q., bytom V. X,

Na X.. XXX/X, konať ako zástupca LEDIC, a. s., nebola ním podpísaná a takúto osobu Q.. B. X., ktorý bol
štatutárom uvedenej obchodnej spoločnosti v čase zdaniteľného plnenia - vystavenia posudzovaných
faktúr, nepozná, naviac, keď v konaní bolo preukázané, že overenie tejto plnej moci na Notárskom
úrade JUDr. Ivy Staňkovej bolo falzifikátom. Pri týchto plneniach žalobca tvrdil, že pri dodávkach mäsa
a mäsových výrobkov, ktoré boli fakturované firme LEDIC, a. s., si prepravu zabezpečoval odberateľ

LEDIC, a. s.. Sám nevedel uviesť evidenčné čísla áut, resp. iné údaje, ktoré by preukazovali reálne
dodanie tovaru do Českej republiky.

Vo vzťahu k posudzovanej faktúre dodávateľa žalobcu - Tešínske jatky, s. r. o., Na Olšinách 1, Český
Tešín, č. faktúry 4486/07 zo dňa 14.12.2007, s dátumom zdaniteľného plnenia 13.12.2007 v celkovej

sume 1.505,50 Sk (ďalej len „posudzovaná faktúra“), sa stotožnil s posúdením vecí správcom dane,
ktorý konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal dodanie tovaru účtované
odberateľovi - Tešínske jatky, s. r. o., do iného členského štátu tak, ako mu ukladá ustanovenie § 43
ods. 5 Zákona o DPH. Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi správcu dane, ktorý konštatoval, že daňový
subjekt - žalobca, nepredložil ku kontrole doklady a správca dane teda nemohol skontrolovať splnenie

podmienok pre vznik nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, preto uvedené dodania
tovarov, ktoré uviedol daňový subjekt v daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie december
2007 považuje za zdaniteľné obchody, pri dodaní ktorých vzniká daňovému subjektu daňová povinnosť,
teda dodanie tovaru firme LEDIC, a. s., v hodnote 30.095.189,- Sk a firme Tešínske jatky, s. r. o. v
hodnote 1.505,50 Sk.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca písomným podaním zo dňa
17.09.2014. Poukázal na § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 Zákona o správe daní a konštatoval postup správcu dane,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu,najmä na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, ktoré rozhodnutím č. 1100301/1/159659/2013/5098
zo dňa 04.04.2013, ktoré skorše rozhodnutie daňového úradu zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie
a vyslovilo právny názor, že správca dane zvolil nesprávny postup pri začatí kontroly, pretože došlo k

nesprávnemu doručeniu oznámenia o výkone daňovej kontroly a tým aj k celému ďalšiemu postupu, t.j.
prechodu do procesu na určenie dane podľa pomôcok. Poukázal na názor tohto odvolacieho orgánu,
ktorýuviedol,žesprávcadanebudevďalšomkonanípovinnýodstrániťuvedenúvadu,preveriťopätovne
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie DPH v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z., správne zistí
skutkový stav, rozhodne vo veci a svoje rozhodnutie náležite odôvodní a vysporiadá sa so všetkými

námietkami daňového subjektu.

Poukazoval, že daňový úrad vydal 28.10.2013 rozhodnutie, z ktorého, podľa žalobcu, vyplýva, že po
zrušení rozhodnutia Finančným riaditeľstvom SR v ďalšom konaní správca dane dňa 13.09.2013 chcel
oboznámiť daňový subjekt s výsledkami pokračovacieho vyrubovacieho konania na základe Protokolu
o určení dane podľa pomôcok č. 9500401/1/591697/2012 zo dňa 23.03.2012, pričom právny zástupca

požiadal o doručenie protokolu, ku ktorému sa písomne vyjadrí. Daňový úrad právnemu zástupcovi
Protokol o určení dane podľa pomôcok nedoručil a 22.10.2013 daňový úrad úradným záznamom odňal
túto možnosť právnemu zástupcovi. Z tohto postupu vyplýva, že Daňový úrad Žilina nedodržal právny
názor vyslovený v skoršom rozhodnutí žalovaného, pretože neodstránil vadu doručenia oznámenia
o výkone daňovej kontroly, žiadnym spôsobom po zrušení rozhodnutia Finančným riaditeľstvom SR

nepreukazoval skutkový stav, nezabezpečoval žiadne dôkazy, o čom svedčí aj Protokol o určení dane
podľa pomôcok, ktorý je dátovaný ku dňu 23.03.2012, t.j. pred zrušujúcim rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR. Tvrdil, že postupom daňového úradu - skutočnosťou, že nebol Protokol doručený
právnemu zástupcovi, ktorý o tom 13.09.2013 daňový úrad požiadal s tým, že sa k jednotlivým
skutočnostiam uvedeným v obsahu protokolu vyjadrí, bola odňatá možnosť na právnu ochranu v zmysle

čl. 46, 47 ods. 2 Ústavy SR a právo na primeranú obhajobu. Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica
rozhodnutímč.1100308/1/40342/2014zodňa21.01.2014totorozhodnutiedaňovéhoúraduzrušiloavec
vrátilo na ďalšie konanie. Daňový úrad dňa 14.04.2014 vydal rozhodnutie č. 9501401/5/1487713/2014
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume 467.950,-
Eur. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že bol porušený § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z.

a nevznikol nárok na oslobodenie od DPH. Daňový úrad nezohľadnil skutočnosť, že daňový subjekt
vykázal hospodársky výsledok, ktorý sa premietol v celkovej ekonomickej situácii a v prípade, že by
daňový subjekt tovar nenadobudol, nemohol by ďalej vykonávať hospodársku činnosť, t.j. že na jednej
strane daňový úrad konštatuje nadobudnutie tovaru, na druhej strane existujú objektívne dôkazy, z
ktorých je zrejmé, že daňový subjekt vykonával hospodársku činnosť s tovarom, ktorým disponoval.

Preto je potom nelogický záver daňového úradu o neexistencii tovaru. Postup, ktorý daňový úrad zvolil,
t.j. určenie dane podľa pomôcok, nezodpovedá objektívnemu stavu, keď sa malo skúmať aj to, či daňový
subjekt realizoval výrobu a ak áno, akým tovarom. Konštatovanie nepreukázania nároku na oslobodenie
od povinnosti platiť DPH je čisto teoretické a nevychádza z objektívneho stavu, v ktorom sa kontrolovaný
subjekt v rozhodnom období nachádzal. Ďalej v žalobe citoval rozhodnutie žalovaného, ktoré konštatuje:

„Odvolací orgán z protokolu o určení dane podľa pomôcok zistil, že správca dane zaslal daňovému
subjektu Oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 655/320/19900/2011/Kriv zo dňa 8. 9. 2011, ktoré
bolo daňovému subjektu doručené dňa 19. 9. 2011. Daňový subjekt listom zo dňa 23. 9. 2011 správcovi
dane oznámil, že ku dňu 24. 9. 2011 ukončil svoju podnikateľskú činnosť a je práceneschopný. Správca
dane listom - Odpoveď č. j. 655/320/21362/2011/Kriv zo dňa 4.10. 2011 oznámil daňovému subjektu, že

uvedenénemávplyvnavykonaniedaňovejkontrolyadaňovákontrolazačnevdeňuvedenývovýzve,t.j.
06.10.2011.Písomnosťdaňovýsubjektneprezal,zásielkasavrátilaspäťspoznámkou„adresátzásielku
neprevzal v odbernej lehote" dňa 2.11. 2011. Keďže daňový subjekt so správcom dane nedohodoval
iný deň začatia daňovej kontroly, kontrola bola začatá dňa 6. 10. 2011. V tento deň sa daňový subjekt
nedostavil na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto, ani neboli predložené žiadne doklady ku daňovej

kontrole za zdaňované obdobie december 2007. Daňový subjekt zároveň zrušil generálnu plnú moc na
zastupovanie H., rod. Q. bytom Y. č. XXX, písomným vypovedaním generálnej plnej moci zo dňa 20.
9. 2011 a zrušil generálnu plnú moc na zastupovanie H.. B. Q., bytom Y. XX, písomným vypovedaním
generálnej plnej moci zo dňa 20. 9. 2011. Vypovedanie generálnych plných moci bolo správcovi dane
doručenédňa14.10.2011.Vsúvislostisnámietkoudaňovéhosubjektu,ktorounamieta,žesprávcadane

v odôvodnení rozhodnutia len vo všeobecnej rovine konštatuje porušenie ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona o
DPH odvolací orgán uvádza, že podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, aby bolo možné uznať oslobodenie od
dane podľa ods. 1 až 4 cit. ustanovenia, musí mať platiteľ dane k dispozícii dôkazy o tom, že sa dodanie
tovaru do iného členského štátu uskutočnilo. Platiteľ dane sám musí preukázať dodanie tovaru do inéhočlenského štátu faktúrou o dodaní tovaru, dokladom o fyzickej preprave tovaru do iného členského štátu
prípadne inými dokladmi. Ak platiteľ nepredloží písomné doklady, ktoré zákon vyžaduje ako dôkaz, nárok
na oslobodenie od dane mu zaniká. Keďže daňový subjekt k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia

október - december 2007 nepredložil správcovi dane žiadne doklady, týmto postupom nepreukázal
splnenie podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, tak ako to
deklaroval v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2007. Odvolací orgán má za to, že
postup správcu dane bol správny a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o DPH.“

Žalobca sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi žalovaného a má za to, že závery
konštatované v napadnutom rozhodnutí nevychádzajú z reálneho stavu veci, ktorý nebol náležitým
spôsobomzistený,pretojenapadnutérozhodnutienezákonné.Súčasnenamietaldĺžkudaňovejkontroly
a poukázal na Nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010. Konštatoval,
že pokiaľ daňová kontrola prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto
daňovej kontrole predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže

byť použitý.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 03.12.2014. Zotrval na skutkových zisteniach
a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Konštatoval, že daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane, k výkonu daňovej kontroly
nepredložil žiadne doklady a preto správca dane určil daňovú povinnosť podľa § 29 ods. 6 Zákona

o správe daní vo väzbe na § 165 ods. 4 Daňového poriadku na základe pomôcok bez súčinnosti s
daňovým subjektom, t.j. prešiel z daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október - december 2007 do určenia dane podľa pomôcok, o čom vyhotovil aj Úradný záznam č.
9500401/1/298325/2012 zo dňa 29.02.2012. Dňa 13.09.2013 správca dane chcel oboznámiť daňový
subjekt v výsledkami pokračujúceho vyrubovacieho konania na základe vykonaného určovania dane

podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie december 2007 na základe Protokolu o určení dane podľa
pomôcok. Splnomocnený zástupca daňového subjektu JUDr. Pavol Kuric však na ústnom pojednávaní
požiadal o doručenie Protokolu o určení dane podľa pomôcok z dôvodu obsiahlosti protokolu a tiež z
dôvodu,žeprotokolboldoručenýuloženímnapošteadaňovýsubjekthonemákdispozícii,očomsvedčí
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9501401/5/4199191/2013 zo dňa 13.09.2013 a úradný záznam

č. 9501401/5/4251993/2013 zo dňa 18.09.2013. K protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa
23.03.2012 č. 9500401/1/591697/2012 sa daňový subjekt nevyjadril. Správa dane dňa 28.10.2013 vydal
platobný výmer č. 9501401/5/4824604/2013, ktorý bol odvolacím orgánom rozhodnutím z 21.01.2014
č. 1100308/1/40342/2014 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu uloženia povinnosti
správcovi dane doručiť daňovému subjektu overenú kópiu Protokolu o určení dane podľa pomôcok

zo dňa 23.03.2012. V ďalšom konaní správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového
subjektu kópiu Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9500401/1/591697/2012 zo dňa 23.03.2012,
ktorá mu bola doručená 05.03.2014. Následne zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu
výzvu na vyjadrenie sa k Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9501401/5/962174/2014 zo dňa
13.03.2014, ktorá mu bola doručená dňa 17.03.2014. V predmetnej výzve správca dane stanovil lehotu

na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok, a to 15 pracovných dní odo dňa doručenia
výzvy, t.j. do 07.04.2014. Daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca sa v stanovenej lehote k
protokolu o určení dane podľa pomôcok nevyjadril, o čom bol spísaný aj úradný záznam správcu dane
č. 9501401/5/1436973/2014 zo dňa 09.04.2014. Tvrdil, že pre účely určenia dane podľa pomôcok boli
v súlade s § 29 Zákona o správe daní použité pomôcky, ktoré sú uvedené v rozhodnutí prvostupňového

správneho orgánu a ktoré špecifikoval aj vo svojom vyjadrení, na základe ktorých správca dane zistil
základ dane tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že daňový subjekt
svojímkonanímporučil§43ods.1a5a§51ods.1vnadväznostina§49ods.2ZákonaoDPH.Vdanom
prípade žalovaný zistil, že správcom dane boli dodržané zákonné podmienky na uplatnenie postupu
správcudanepodľa§48ods.4vnadväznostina§44ods.3Zákonaosprávedanínaurčeniedanepodľa

pomôcok. Nakoľko daňový subjekt sa k Protokolu o určení dane podľa pomôcok v stanovenej lehote ani
po jej uplynutí nevyjadril, na výzvu správcu dane neregoval, námietky proti určeniu dane podľa pomôcok
nepodal, preto nie je relevantné tvrdenie žalobcu, že mu bola odňatá možnosť na právnu ochranu v
zmysle čl. 46, 47 ods. 2 Ústavy SR a právo na primeranú obhajobu. K námietkam žalobcu o spôsobe
doručenia oznámenia o daňovej kontrole žalovaný uvádza, že ďalším konaním správcu dane bolo

začaté vyrubovacie konanie, ktoré začalo na základe predvolania č. 9501401/5/3433350/2013 zo dňa
16.07.2013, žalobcovi doručené dňa 05.08.2013, nakoľko plnomocenstvo na zastupovanie bolo účinné
aždňom04.09.2013anemožnohospájaťsprocesomdaňovejkontroly.Konštatoval,žedaňovákontrola
bola začatá podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., pričom správca dane dňa 29.02.2012 prešiel doprocesu určenia dane podľa pomôcok. Vyrubovacie konanie je daňové konanie, ktorého výsledkom je
rozhodnutie o právach a povinnostiach daňového subjektu v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov. Vo vyrubovacom konaní už správca dane nemohol odstrániť vadu

doručenia oznámenia o daňovej kontrole, pretože nebolo možné opätovne doručiť oznámenie o daňovej
kontrole právnemu zástupcovi, keďže plnomocenstvo bolo žalobcom vypovedané. Správca dane vo
vyrubovacom konaní zaslal splnomocnenému zástupcovi (podľa plnej moci zo 04.09.2013) žalobcu
kópiu overeného Protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorá mu bola dňa 05.03.2014 doručená a
výzvouzodňa13.03.2014hovyzval,abysavlehote15dnípracovnýchdníododňadoručeniatejtovýzvy

písomne k Protokolu o určení dane podľa pomôcok vyjadril, čo však žalobca ani jeho splnomocnený
zástupca v stanovenej lehote do 07.04.2014 nevyužili. Preto procesný postup správcu dane pri výkone
daňovej kontroly, procese určenia dane podľa pomôcok vo vyrubovacom konaní bol v súlade s platnými
právnymi predpismi. Sám žalobca po doručení Protokolu o určení dane podľa pomôcok nevzniesol
žiadne námietky voči výsledkom v ňom uvedeným.
K tvrdeniam žalobcu, ktorý konštatuje nepreukázanie nároku na oslobodenie od povinnosti platiť daň,

žalovaný konštatoval, že platiteľ dane musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do
iného členského štátu uskutočnilo, a to bez ohľadu na to, aký hospodársky výsledok bol dosiahnutý. Tiež
je podľa názoru žalovaného nepodstatné tvrdenie žalobcu, že správca dane prijal záver o neexistencii
tovaru. Poukázal, že platiteľ dane musí sám preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu faktúrou
o dodaní tovaru, dokladom o fyzickej preprave tovaru do iného členského štátu, prípadne aj inými

dokladmi, pričom žalobca nepredložil písomné doklady, ktoré zákon vyžaduje ako dôkaz, preto mu nárok
na oslobodenie od dane ani nevzniká. K námietke žalobcu o dĺžke daňovej kontroly uviedol, že daňová
kontrola bola začatá 06.10.2011. Keďže žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, t.j.
nepredložilžiadnedokladyasosprávcomdanenespolupracoval,správcadanepodľa§29ods.6zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok a dňa 29.02.2012

prešiel z daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok. Počas procesu určenia dane podľa
pomôcok neplynú lehoty podľa § 15 ods. 17 zákoan č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, preto
bola dodržaná zákonná lehota na výkon daňovej kontroly v zmysle citovaného ustanovenia.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktorého jeho

vydaniu predchádzalo v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. na základe riadne a včas podanej žaloby,
bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.03.2015 za splnenia
procesných podmienok uvedených v § 250f ods. 1,2 O.s.p. a 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii
§ 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol z nasledovných dôvodov:

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane doručí daňovému
subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň
začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na
strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej

kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej
kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom
daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.
Aknedôjdekdohodemedzidaňovýmsubjektomasprávcomdaneozačatídaňovejkontroly,považujesa
štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu,

správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca
dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10,
12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak
daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné
doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len

do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).

Podľa § 29 ods. 6 cit. zákona, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností
niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a
daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo

účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu
dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený
použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Takýmitopomôckamimôžubyťnajmälistiny,výpisyzverejnýchzáznamov,daňovéspisyinýchdaňovýchsubjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných
správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo
zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012:
Podľa § 165b ods. 1 cit. zákona, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa
dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení k 31.12.2007, oslobodené od dane je dodanie
tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 cit. zákona, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu
kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo

iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane vydal poverenie na výkon daňovej
kontroly dňa 08.09.2011 a listom pod č. 655/320/19900/2011-Kriv z 08.09.2011, ktoré doručil žalobcovi

19.09.2011, žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly na DPH za október - december 2007. Súčasne
konštatoval, že daňová kontrola sa začína 06.10.2011 o 09:00 hod. v prietoroch Daňového úradu
Kysucké Nové Mesto. Skutočnosť, že po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly žalobca
oznámil správcovi dane, že podnikateľskú činnosť dňom 24.09.2011 ukončil, nemá, tak ako konštatoval
aj žalovaný a správca dane, vplyv na zákonnosť postupu daňových orgánov, keďže predmetom začatej

daňovej kontroly bolo obdobie október - december 2007, v ktorom žalobca vykonával živnosť na základe
živnostenského oprávnenia a bol zapísaný v Živnostenskom registri s obchodným menom Vladimír
Marčiš - MARLEX, s miestom podnikania Rudina č. 90, IČO: 34 765 255.

Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že správca dane vyzýval žalobcu výzvou

zo dňa 07.10.2011 a 03.11.2011 na predloženie všetkých účtovných dokladov, ktoré boli predmetom
daňových priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie október, november a december 2007, ako aj
evidenciu DPH za uvedené zdaňovacie obdobia. Tieto výzvy boli doručované na adresu žalobcu Y. č.
XX,t.j.naadresu,zktorejžalobcakomunikoval, takakotovyplývazpodaniažalobcuzodňa23.09.2011,
ktorým oznamuje správcovi dane, že zdravotný stav mu nedovoľuje podnikať a ukončil dňa 24.09.2011

podnikateľskú činnosť. Tieto výzvy boli doručené žalobcovi uložením na pošte tak, ako vyplýva z obsahu
administratívneho spisu a zásielky boli vrátené správcovi dane s označením pošty „zásielka neprevzatá
v odbernej lehote.“

Ďalej bolo z obsahu predloženého administratívneho spisu preukázané, že vzhľadom na nesúčinnosť

žalobcu prešiel správca dane, počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október,
november, december 2007, ktorá začala 06.10.2011, do procesu určenia dane podľa pomôcok v
súlade s ust. § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., čo oznámil žalobcovi podaním z 29.02.2012,
doručením na adresu, z ktorej žalobca komunikoval a ktorú uvádzal v opravných prostriedkoch proti
skorším prvostupňovým správnym rozhodnutiam a na ktorej fyzicky preberal listové zásielky, nielen

uložením na pošte tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Žalobca sa osobne, spolu so
svojím právnym zástupcom, ktorému udelil plnú moc dňa 03.09.2013, doručenú správcovi dane dňa
04.09.2013, zúčastnil aj ústneho pojednávania dňa 13.09.2013 - zápisnica pred Daňovým úradom Žilinač. 9501401/5/4199191/2013, z obsahu ktorej vyplýva, že na tomto pojednávaní neboli podané žiadne
návrhy alebo námietky, ani neboli predložené alebo označené žiadne dôkazy.

Pred vydaním napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia bol právnemu zástupcovi
žalobcu zasielaný Protokol o určení dane podľa pomôcok (ďalej len „Protokol“), ktorý prevzal dňa
05.03.2014 a výzva na vyjadrenie k nemu z 13.03.2014, ktorú zástupca žalobcu prevzal dňa 18.03.2014
a v stanovenej lehote 15 dní pracovných dní odo dňa jej doručenia, ani po jej uplynutí, sa splnomocnený
zástupca žalobcu, ani žalobca, k Protokolu nevyjadril a nespochybnil závery uvedené v Protokole o

určení dane podľa pomôcok.

V konaní bolo preukázané, ako vyplýva z obsahu adminstratívneho spisu, že správca dane začal dňa
06.10.2011 daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie október - december 2007 u daňového
subjektu-žalobcu.OtejtodaňovejkontrolesažalobcadozvedelzOznámeniaovýkonedaňovejkontroly,
ktoré prevzal dňa 19.09.2011 a aj po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly písomne z adresy

Y. žalobca so správcom dane komunikoval. Nakoľko vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali
skoršie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a skoršie rozhodnutia žalovaného, vzhľadom na
skutočnosť, že po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly z 08.09.2011, ktoré žalobca obdržal
19.09.2011, žalobca oznámil správcovi dane dňa 14.10.2011, že ruší generálnu plnú moc, ktorú udelil
16.05.2007 H.. B. Q. a H.. Q. X., preto sa stalo bezúčinným doručovanie oznámenia o výkone daňovej

kontroly týmto dvom osobám po 14.10.2011, keďže uvedené osoby prestali byť zástupcami žalobcu pred
správcom dane.

Preto je, podľa názoru krajského súdu, bezpredmetná námietka žalobcu, ktorý tvrdí, že oznámenie o
výkone daňovej kontroly z 08.09.2011 nebolo v súlade so zákonom žalobcovi doručené, keď poukazuje

na skoršie rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/159659/2013/5098 zo dňa 04.04.2013. Krajský súd
konštatuje, že oznámenie o výkone daňovej kontroly z 08.09.2011 žalobca riadne obdržal a z tohto
dôvodu začala, vzhľadom na uvedené skutočnosti, daňová kontrola v súlade so zákonom. Podľa názoru
krajského súdu, došlo k začatiu daňovej kontroly a už nebolo možné po 14.10.2011 doručovať toto
oznámenie zástupcom žalobcu, ktorých zastúpenie jednostranným úkonom žalobcu zaniklo. Nakoľko

podkladom napadnutého rozhodnutia nie je Protokol o výkone daňovej kontroly, ale Protokol o určení
dane podľa pomôcok, aj z tohto dôvodu je tento žalobný dôvod pre posúdenie veci, irelevantný.

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre prípad, kedy daňový subjekt v rámci výkonu daňovej
kontroly neposkytne správcovi dane potrebnú súčinnosť, vyplývajú preňho dôsledky podľa § 15 ods. 2

v spojení s § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, ktorú skutočnosť si žalobca pravdepodobne
neuvedomil, keď správcovi dane neumožnil vykonať daňovú kontrolu.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri výkone daňovej kontroly je predovšetkým
povinnosťou daňového subjektu spolupracovať so správcom dane, navrhovať a predkladať dôkazy

svedčiace o splnení si daňových povinností a umožniť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. Až
po nesplnení týchto povinností zo strany daňového subjektu je správca dane oprávnený, za účelom
splnenia povinností, ktoré mu ukladá zákon, pristúpiť k náhradnému spôsobu výpočtu dane s použitím
pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. V danom
prípade došlo práve k tejto situácii, keď žalobca ako platiteľ DPH neumožnil správcovi dane vykonanie

daňovej kontroly za príslušné zdaňovacie obdobie.

Krajský zdôrazňuje, že ak je daňový subjekt zákonným spôsobom správcom dane vyzvaný výzvou k
preukázaniu konkrétnych skutočností a z výzvy je zrejmé, o akých skutočnostiach má správca dane
pochybnosti,jepotomnadaňovomsubjekte,abyvrámcisvojejdôkaznejpovinnostipreukázalsprávnosť

svojich tvrdení. Ak takto daňový subjekt neurobí, potom dôkazné bremeno nesplnil a tým sú pre správcu
dane zároveň i dané zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok, a to postupom podľa
ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Pre takýto postup správcu dane potom zo
zákona nevyplýva ani ďalšia povinnosť opakovane vyzývať daňový subjekt k tomu, aby doplňoval a
preukazoval skutočnosti, k čomu bol už predtým vyzvaný a takúto povinnosť si nesplnil a teda neuniesol

príslušné dôkazné bremeno. Na daňovom subjekte spočíva dôkazné bremeno a pokiaľ nepreukáže, čo
je podľa zákona povinný, je potom správca dane oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktoré obstaráva
správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýto postup je i prelomom do základnej zásady
vyjadrenej v § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov (§ 3 ods. 2 a 8 zákona č. 563/2009 Z.z.),ktorá zaručuje daňovému subjektu právo spolupracovať so správcom dane pri správnom určení dane.
Dôsledkom toho potom je, že odvolací orgán, ak je základ dane a daň stanovená podľa pomôcok,
môže skúmať iba dodržanie zákonných procesných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane

podľa pomôcok a pokiaľ sú zákonné podmienky dodržané, odvolací orgán pre nedôvodnosť odvolanie
daňového subjektu zamietne.

Zo systematiky zaradenia jednotlivých spôsobov stanovenia daňovej povinnosti v rámci zákona o
správe daní a poplatkov je evidentné, že zákonodarca za základnú metódu považuje dokazovanie,

pretože daňový základ a daň sú týmto postupom stanovené najpresnejšie. Ďalšie dve metódy, to
je stanovenie daňovej povinnosti za použitia pomôcok a dohodou, sú metódami náhradnými, ktoré
prichádzajú do úvahy až pri vylúčení možnosti stanoviť daň dokazovaním. Pre použitie pomôcok
vyžaduje zákon splnenie jedinej podmienky, že totiž daňovú povinnosť nemožno určiť dokazovaním.
K predpokladom pre dohodnutie základu dane je popri splnení tejto podmienky (t.j. nemožno stanoviť
daňovú povinnosť dokazovaním) nevyhnutné splniť i ďalšiu zákonnú požiadavku, že totiž základ a výšku

dane nemožno dostatočne spoľahlivo určiť ani podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii správca dane.
Zákon teda predpokladá, že ku stanoveniu daňovej povinnosti dôjde na základe dokazovania, prípadne
za použitia pomôcok, či na základe dohody, pričom použitie každej ďalšej metódy je možné iba pri
vylúčení predchádzajúcej metódy. Preto pokiaľ správca dane určí daň podľa pomôcok v súlade so
zákonom, nemôže potom správca dane už prihliadať k ďalším okolnostiam, na ktoré poukazuje daňový

subjekt a to obzvlášť, keď správcovi dane neumožnil vykonať daňovú kontrolu (§ 15 ods. 2), ktorá
skutočnosťnáslednenepredpokladádohodovaťdaňpodľa§29ods.5zákonaosprávedaníapoplatkov.

Žalobca si totiž musí ako daňový subjekt uvedomiť, že práve on neumožnil správcovi dane riadne
vykonaťdaňovúkontroluasosprávcomdanevôbecnespolupracovalaneposkytolmužiadnusúčinnosť.

V posudzovanom prípade ide o právny stav, ktorý nepredpokladá, aby správca dane dohodoval daň s
daňovým subjektom podľa § 29 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov.

Daňový subjekt správcovi dane ani len neumožnil daňovú kontrolu vykonať, žalobca ako daňový subjekt
nebol ukrátený o žiadne svoje práva v súvislosti s procesným postupom správcu dane, pretože daňový

subjekt si neuplatnil ani svoje právo vyjadriť sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok a voči tomuto
protokolu nevzniesol a neuplatnil žiadne námietky.

Pokiaľžalobcavpodanejžalobepoukazovalnaskoršierozhodnutiasprávcudaneažalovanéhovkonaní
a procesné pochybenia jednotlivých správnych orgánov, v danom prípade krajský súd poukazuje, že

preskúmavapostuparozhodnutiežalovaného,ktoréjepredmetomprieskumuvkonaníč.20S/130/2014.
Vposudzovanejvecibolopotrebnéposúdiť,čibolisplnenézákonnépodmienkyprepostupsprávcudane
pre určenie dane podľa pomôcok. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že žalobca tak,
ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, neprejavil dostatočnú súčinnosť. Napriek výzve správcu
dane neprodukoval dôkazy, nepredložil požadované doklady tak, aby správca dane mohol skutočnosti

deklarované žalobcom v daňovom konaní riadne preveriť - vykonaným dokazovaním. Keďže žalobca
svojou nečinnosťou a nesúčinnsťou neumožnil správcovi dane výkon daňovej kontroly, potom postup
správcu dane, ktorý prešiel zo štádia výkonu daňovej kontroly do štádia určenia dane podľa pomôcok,
bol v súlade so zákonom.

Potom Protokol o určení dane podľa pomôcok z 23.03.2012 bol zákonným podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím. Tento protokol
je súladný s ustanoveniami § 15 zákona č. 511/1992 Zb. a z jeho obsahu bolo preukázané, že
žalobcom deklarované oslobodenie dodávky tovaru - mäsa a mäsových výrobkov do Českej republiky
pre odberateľa LEDIC, a. s., podľa jednotlivých posudzovaných faktúr, neboli realizované v súlade

so Zákonom o DPH, keď žalobca v konaní nepreukázal žiadnymi dôkazmi a dokladmi, že v súlade
s § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v zdaňovacom období dodal, vo faktúrach deklarovaný,
tovar do iného členského štátu - Českej republiky, a to obchodnej spoločnosti LEDIC, a. s., Praha
tak, ako deklaroval v podanom súhrnnom výkaze za IV. štvrťrok 2007. Správca dane v protokole
ako aj napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že v konaní nebola preukázaná ani existencia

záväzkového vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou LEDIC, a. s., Praha, keď na základe
vykonanej medzinárodnej výmeny informácií štatutárny zástupca LEDIC, a. s., poprel akýkoľvek
obchodno-záväzkový vzťah so žalobcom a akékoľvek záväzkové vzťahy deklarované posudzovanýmifaktúrami, keď naviac bolo preukázané, že nesplnomocnil inú osobu - W., na zastupovanie LEDIC, a. s.
a že overená plná moc, ktorú mal podpísať štatutárny zástupca LEDIC, a. s. pre W. Q., je sfalšovaná.

Žalobca ďalej nepreukázal, že plnenie, ktoré deklaroval v súhrnnom výkaze za IV. štvrťrok 2007 ako
oslobodenédodávkytovarovdoČeskejrepublikypreodberateľaTešínskejatky,s.r.o.nazákladefaktúry
č.4486/07zodňa14.12.2007,dátumzdaniteľnéhoplnenia13.12.2007vsume1.505,50Sk,bolododané
do Českej republiky tejto obchodnej spoločnosti.

Krajský súd zdôrazňuje, že zákonodarca v § 43 Zákona o DPH v znení účinnom k 31.12.2007 upravil
podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemka do iného členského štátu. Podmienkou
oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemka do iného členského štátu je, že tovar je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identickou pre daň v inom členskom štáte. V § 43 ods. 5 zákonodarca
priamo ukladá platiteľovi, teda žalobcovi, povinnosť preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia

podľa § 43 ods. 1, a to najmä preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu okrem kópie faktúry
aj preukázať v prípade, že dopravu tovaru nevykonával žalobca ako dodávateľ, písomným potvrdením
prijatia tovaru odberateľom alebo poverenou osobou.V prípade, že prepravu zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené
miesto určenia. V prípade, že prepravu realizoval odberateľ, bolo potrebné predložiť písomné vyhlásenie

odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, resp. inými dokladmi
ako zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

V konaní nebolo preukázané, že by obchodná spoločnosť LEDIC, a. s., vystavila potvrdenia o
prijatí tovaru, potvrdenia o preprave tovaru, dodacie listy a pod., keď uvedená obchodná spoločnosť

poprela akékoľvek obchodno-záväzkové vzťahy so žalobcom a nebolo preukázané dodanie žalobcom
deklarovaného tovaru do Českej republiky, rovnako aj pre odberateľa žalobcu v Českej republike -
Tešínske jatky, s. r. o. Ani z výpisu z obchodného registra spoločnosti LEDIC, a. s., nevyplýva, že by
v predmete podnikateľskej činnosti tejto obchodnej spoločnosti bol nákup a obchodovanie s mäsom,
resp. spracovanie mäsa a mäsových výrobkov, ktorých dodanie žalobca deklaroval v posudzovaných

faktúrach.

Krajský súd dospel k záveru, že postup žalovaného, ktorý pristúpil po nedostatočnej súčinnosti žalobcu
so správcom dane k určeniu dane podľa pomôcok, bol v súlade so zákonom a záver, ktorý je vyjadrený
vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia v spojení s rozhodnutím žalovaného, ktorým

bol žalobca zaviazaný na zaplatenie rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie december 2007 vychádza z
porušenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH zo strany žalobcu. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre vznik nároku na oslobodenie od DPH, i keď posudzované obchody s LEDIC, a. s. a
Tešínske jatky, s. r. o., týkajúce sa dodania tovaru oslobodeného od DPH deklaroval v daňovom priznaní.

Pre posúdenie veci je irelevantné tvrdenie, že daňový subjekt disponoval s predmetným tovarom,
vykonával hospodársku činnosť. Táto skutočnosť nepreukazuje a ani nemôže preukázať naplnenie
ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, v ktorých zákonodarca explicitne stanovil povinnosti, ktoré
musí každý platiteľ dane splniť, pokiaľ si chce oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do
iného členského štátu uplatniť a splnenie tejto podmienky je povinný aj preukázať. Splnenie zákonných

podmienok pre vznik nároku na oslobodenie od DPH žalobca nepreukázal.

Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že dĺžka daňovej kontroly presiahla zákonom stanovenú dobu
a poukazoval na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010, krajský súd poukazuje,
že podkladom na vydanie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia nebol

Protokol o daňovej kontrole, ale Protokol o určení dane podľa pomôcok. Po začatí daňovej kontroly dňa
06.10.2011 správca dane, vzhľadom na nesúčinnosť žalobcu v konaní prešiel, v súlade so zákonnými
podmienkami,ktorékonštatovalajžalovanýasktorýmisakrajskýsúdstotožňuje,doštádiaurčeniadane
podľa pomôcok. Tento procesný postup, ktorý zvolil, je súladný s ust. § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.,
v ktorom zákonodarca stanovil, že ak daňový subjekt neumožní vykonávať daňovú kontrolu, správca je

oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6 a o tomto postupe je správca dane povinný
vyhotoviťprotokolourčenídanepodľapomôcok,pričomsapostupujepodľaods.10,12a13aprimerane
podľa ods. 11, v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil.Keďže podkladom na vydanie daňového rozhodnutia nebol protokol o výkone daňovej kontroly, ale
protokol o určení dane podľa pomôcok, nemôžu sa lehoty upravené v § 15 ods. 17 a 18, ktoré upravujú
dĺžkudaňovejkontrolyvzťahovaťnapostupsprávudanepreurčeniedanepodľapomôcok.Zákonodarca

nestanovillehoty,vktorýchjepovinnýsprávcadanevyhotoviťprotokolourčenídanepodľapomôcok,ani
časovo neupravuje postup po prechode z daňovej kontroly, ktorú neumožnil daňový subjekt vykonať, na
postup určenia dane správcom dane podľa pomôcok. Z tohto dôvodu je námietka žalobcu nedôvodná.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu pri aplikácii § 250j ods. 1

O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nemal úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu nevzniká právo na
náhradu trov konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší

súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.