Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/158/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209431
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7812209431.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Súd uznesením sp. zn. 9C/158/2012-8 zo dňa 09. 10. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10.
2012, spojil na spoločné konanie vec sp. zn. 9C/158/2012 a veci sp. zn. 9C/160/2012, 9C/166/2012,
9C/169/2012, 9C/183/2012, 9C/189/2012, 9C/198/2012, 9C/211/2012, 9C/214/2012, 9C/216/2012,
9C/217/2012, 9C/230/2012, 9C/241/2012, 9C/242/2012, 9C/246/2012, 9C/249/2012, 9C/255/2012,
9C/257/2012, 9C/264/2012,
9C/272/2012, 9C/273/2012, 9C/278/2012, 9C/287/2012, 9C/296/2012, 9C/302/2012, 9C/306/2012,
9C/327/2012, 9C/328/2012, 9C/331/2012, 9C/332/2012, 9C/334/2012, 9C/335/2012, 9C/338/2012,
9C/347/2012, 9C/348/2012, 9C/353/2012, 9C/354/2012, 9C/362/2012, 9C/363/2012, 9C/364/2012,
9C/367/2012, 9C/370/2012, 9C/376/2012, 9C/381/2012, 9C/387/2012, 9C/391/2012, 9C/393/2012,
9C/396/2012, 9C/408/2012, 9C/409/2012, 9C/410/2012, 9C/414/2012, 9C/424/2012, 9C/426/2012,
9C/427/2012, 9C/433/2012, 9C/438/2012, 9C/439/2012, 9C/441/2012, 9C/445/2012, 9C/453/2012,
9C/461/2012, 9C/468/2012, 9C/470/2012, 9C/473/2012, 9C/480/2012, 9C/525/2012, 9C/526/2012,
9C/530/2012, 9C/537/2012, 9C/539/2012, ktoré sa v ďalšom konaní vedú pod spisovou značkou
9C/158/2012.

Žalobca vo všetkých spojených veciach si uplatnil náhradu majetkovej škody spolu vo výške 86.079,68
€, náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 33.167,02 € a žiadal priznať náhradu trov konania.

Nárok odôvodnil tým, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu v exekučných konaniach, kde žalobca
vystupoval ako oprávnený a navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinným a exekútor
následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom príslušnému súdu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu malo dôjsť tým, že súd v exekučných konaniach:

1. Zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS).
2. Rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po
zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NZP).
3. Rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej
lehote (žaloby označené NP).
4. Rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Žalobca v jednotlivých žalobách, ktoré boli spojené do spoločného konania sp. zn. 9C/158/2012 žiadal v
zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním
vecí o prikázaní vecí inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu
Rožňava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí vzhľadom na ich pomer k veciam a k
účastníkom konania. Poukázal na to, že vecne a miestne príslušný Okresný súd Rožňava, ktorý by
bol inak oprávnený veci prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojim konaním vyvolal skutočnosť
zakladajúcu právo uplatňovať nároky žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu, z ktorého vznikla
škoda žalobcovi. Preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o škode rozhodovať.
Keďže Okresný súd Rožňava bol sám škodcom v exekučných veciach, je vylúčené, aby rozhodoval spor
medzi žalobcom a štátom. Pridelenie vecí niektorému zo sudcov Okresného súdu Rožňava by porušilo
právo žalobcu na prerokovanie vecí nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na
súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11NcC/38/2012-15 zo dňa 19. 10. 2012, ktoré bolo
doručené účastníkom konania a nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 02. 2013 bolo rozhodnuté, že sudkyňa
Okresného súdu Rožňava JUDr. Agnesa Hvastová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí
spojených pod sp. zn. 9C/158/2012 Okresného súdu Rožňava. Uvedeným uznesením bola vyriešená
otázka námietok žalobcu voči zaujatosti sudcov Okresného súdu Rožňava.

Podaním zo dňa 31. 10. 2013 žalobca navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 9C/158/2012
prerušil a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na spravodlivý súdny proces.
Ako listinný dôkaz súdu doručil sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods.
1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1
vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd
zriadený zákonom) spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti podľa § 52 ods. 2 Zák. č. 38/1993 Z.z.
adresovanú Ústavnému súdu SR, zo dňa 04. 04. 2013.

Žalobca ako sťažovateľ touto sťažnosťou žiadal Ústavný súd SR, aby po náležitom zistení skutkového
stavu prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vydal nález, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 10. 2012 sp. zn.
11NcC/38/2012-15 bolo porušené, základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 19. 10. 2012 sp. zn. 11NcC/38/2012 bolo porušené, základné právo sťažovateľa
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.
10. 2012 sp. zn.11NcC/38/2012 bolo porušené, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 10.
2012 sp. zn. 11NcC/38/2012 sa zrušuje a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie. Spoločnosti
Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 500,- Eur, ktoré je jej Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu a tiež nahradiť trovy konania. Súčasne sťažovateľ žiada, aby Ústavný
súd SR vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 10. 2012 sp. zn. 11NcC/38/2012.

Súd uznesením zo dňa 29. 11. 2013 prerušil konanie v zmysle § 109 ods. 1, písm. b/ a ods. 2 písm. c/
O.s.p. s prihliadnutím na to, že prebiehalo konanie o sťažnosti žalobcu podanej na Ústavný súd SR
podľa čl. 127 Ústavy SR.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
1Co/298/2014-195 zo dňa 18. 11. 2014 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom
prípade sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a rovnako nie je
dôvod ani na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Podanie ústavnej sťažnosti žalobcom
na ústavnom súde nie je dôvodom na prerušenie konania v danej veci, pretože výsledok konania
na ústavnom súde nemôže ovplyvniť toto konanie. Odvolaciemu súdu z jeho činností bolo známe,
že ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich uzneseniach obdobné sťažnosti v skutkovo
rovnakých veciach odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie.
Odvolacím súdom bola zistená skutočnosť, že uznesením Ústavného súdu SR I.US510/2013-10 zo
dňa 07.08.2013 bola sťažnosť žalobcu vedená pod sp. zn. Rvp13694/2013- sp. zn. Rvp13699/2013
spojená na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. Rvp13694/2013. Sťažnosti obchodnej
spoločnosti žalobcu boli odmietnuté pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie
a ich rozhodnutie. Predmetná sťažnosť sa v zmysle odôvodnenia tohto uznesenia týkala aj rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach 11NcC/38/2012 zo dňa 19.10.2012. Pokiaľ teda žalobca navrhol prerušiť
konanie pre vedenie konania pred ústavným súdom vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach
11NcC/38/2012 zo dňa 19.10.2012, táto sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného
súdu na jej prerokovanie a jej rozhodnutie, preto návrh žalobcu na prerušenie konania nie je dôvodný.
Súdu prvého stupňa uložil pokračovať v konaní vo veci samej.

Žalobca navrhol zrušiť nariadené pojednávanie na deň 30. 01. 2015 z dôvodu námietky nestrannosti
súdu a vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Rožňava. Namietal skutočnosť, že žalobcovi neboli
oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie
otázky zachovania nestrannosti súdu a nestranného zákonného sudcu.

Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.11NcC/38/2012-15 zo dňa 19. 10. 2012,
ktoré bolo doručené účastníkom konania a nadobudlo právoplatnosť 18. 02. 2013, z ktorého vyplýva, že
Krajský súd v Košiciach rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Rožňava JUDr. Agnesa Hvastová nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod spisovou značkou
sp. zn. 9C/158/2012. Účastníci sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, pričom žalobca žiadal
pojednávanie zrušiť z dôvodov námietky zaujatosti a zároveň predložil návrh na doplnenie dokazovania
oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať ohľadom výšky vzniknutej škody a
vo veciach označených ISTINA RS zadal spracovať znalecký posudok znalcom v odbore právne vzťahy
k cudzine.

Žalovaná sa vo veci písomne ospravedlnila, navrhla rozhodnúť v jej neprítomnosti v zmysle svojho
písomného vyjadrenia vo veci a navrhla žalobu zamietnuť.

Súd preto vykonal pojednávanie a dokazovanie v neprítomnosti účastníkov v súlade s ustanovením §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd považoval neúčasť žalobcu na nariadenom pojednávaní za neospravedlnenú a jeho návrh na
zrušenie nariadeného pojednávania za nedôvodný, nakoľko otázka námietky nestrannosti súdu a sudcov
okresného súdu bola vyriešená vyššie citovaným uznesením a preto súd konal aj v neprítomnosti
žalobcu.

Žaloby NZP

Žalobca v žalobách označených NZP sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané po
pätnásťdňovej lehote. Poukázal na právnu úpravu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v platných zneniach v obdobiach od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010, od 01. 06. 2010 do 31. 05.
2011 a od 01. 06. 2011, kde v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do pätnásť dní od doručenia
takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný

súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby pätnástich dní. Žalobca
hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
dlhého obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca sa dozvedel o všetkých
okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

a) Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70,00 €, na udržanie a správu informačného systému sumu 40,00 € a na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Celkovo žalobca
vynaložil v súvislosti so správou pohľadávky výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu
sumu 125,00 €, ktorá by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ak by dodržal zákonom stanovenú dobu.

b) Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli ohrozené očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizík a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k
zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného
a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, včas a
efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá, bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca
vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Poukázal ďalej
na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady vychádzal
analogicky z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia cca 660,- €.
Poukázal na nálezy ústavného súdu v konkrétnych veciach a pri výpočte nemajetkovej ujmy v
jednotlivých veciach žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,00 € za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu. Vo veciach označených NZP navrhol rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rožňava, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie pre pohľadávky žalobcu a ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom vo veci samej tak, že žalovaná je
povinná uhradiť žalobcovi náhradu majetkovej škody vo výške 3.625,- € (vo všetkých spojených veciach
NZP) a náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 12.306,86 € (vo všetkých spojených veciach NZP).

Žaloby ISTINA RS

Žalobca v žalobách označených ISTINA RS sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu ak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od
uzavretej zmluvy o úvere. Na jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa ustanovenia § 41 Zákona č.
244/2002 Z.z. a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tvorí
teda neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo. Podľa platnej právnej
úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným
všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Uvedený postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom a to § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak
neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúcu reálnu nevymožiteľnosť istiny
a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, ktorú vyčíslil
nasledovne:
a) Majetková škoda vo výške 80.304,68 € (vo všetkých spojených veciach ISTINA RS) predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
b) Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Postup exekučného súdu
zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu svojej žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vytvorenie absolútnej nemožnosti
súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva a nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnym očakávaní, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom
(hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Spolu v jednotlivých spojených
veciach ISTINA RS si teda uplatnil z tohto titulu sumu 16.064,92 €. Vo veciach označených ako ISTINA
RS navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, ktorý nerozhodol o žiadostiach o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach pre pohľadávky žalobcu postupom,
v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalej

navrhol rozhodnúť rozsudkom tak, že žiadal zaviazať žalovanú uhradiť náhradu majetkovej škody vo
všetkých spojených veciach ISTINA RS vo výške 80.304,68 € a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 16.064,92 €.

Žaloby NP

Žalobca v žalobách označených NP sa domáhal majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
exekučný súd rozhodol o udelení poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať vplyv na potrebný čas k posúdeniu a rozhodnutiu. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Výšku majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca odôvodnil rovnako ako v
žalobách označených NZP, ako je to uvedené vyššie a teda pri majetkovej škode si uplatňoval náhradu v
sume 125,- € za každú vec a pri nemajetkovej ujme náhradu vo výške 55,- € za každý mesiac omeškania
rozhodnutia súdu. Podobne aj v týchto žalobách navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, podľa
ktorého je žalovaná zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Rožňava, pretože tento nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávky žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom o
náhrade majetkovej škody vo všetkých spojených veciach ohľadom žalôb NP vo výške 750,00 € a z
titulu náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.025,00 €.

Žaloby ZE

Žalobca v žalobách označených ZE sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
Okresný súd Rožňava v exekučných konaniach nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase. Žalobca podal návrhy na zmenu exekútora v súlade s § 44 ods. 8
Exekučného poriadku a legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a rozhodne o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote. V
exekučnom poriadku je uložená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného
na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd
napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Žalobca si uplatnil:
a) majetkovú škodu vo výške 175,- € za každú vec označenú ako ZE, ktorá pozostávala zo sumy
70,- € vynaloženej na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, 40,- € na udržanie a správu informačného systému a 50,- € na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, 15,- € na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.
b) Ohľadom nemajetkovej ujmy žalobca uviedol jej výpočet tak, že si uplatnil náhradu vo výške 55,32 €
mesačne za obdobie bezdôvodnej nečinnosti súdu, teda nerozhodnutie o zmene exekútora z dôvodov,
ako bolo uvedené v odôvodnení žaloby označenej ako NZP.

Žalobca navrhol vo všetkých spojených veciach označených ako ZE rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vnikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rožňava, pretože nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a ďalej žiadal rozhodnúť rozsudkom vo
veci samej tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady majetkovej škody vo všetkých
spojených veciach označených ZE sumu vo výške 1.400 € a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy vo
všetkých spojených veciach označených ZE sumu 1.770,24 €.

Žalovaná k podanej žalobe v písomnom vyjadrení uviedla procesné námietky, z ktorých vyplýva, že
žaloby žalobcu sú zmätočné podania, nakoľko v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky
v označení povinných, nie sú uvedené spisové značky exekučných konaní a chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť

na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. V žalobách nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody, nakoľko žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o
návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej žalobca tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie je namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných
žalôb nie je jednoznačné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa
tieto tituly prelínajú a žalobca neuvádza, z ktorých titulov si uplatňuje nárok. Čo sa týka namietaných
prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba v žalobách týkajúcich
sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričom v ostatných typoch žalôb neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Formu
žiadosti o informácie o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účelnému odstráneniu. Ďalej poukázal na to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Žalovaná ďalej poukázala na to, že 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom už 27. 09. 2012 boli súdu doručené žaloby vo veciach, ktoré boli
spojené do konania sp. zn. 9C/158/2012, z čoho je zrejmé, že žalobca žaloby nepodal po uplynutí
šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Jednalo sa teda o predčasne uplatnený nárok na súde v zmysle
ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní o predbežné prerokovanie nároku žalobcu
neposkytol súčinnosť žalovanému a tak zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody.

Žalovaná zdôraznila, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v súlade so
Zákonom č. 514/2003 Z.z. je:
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Žalovaná k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že pri žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora súd
doručí návrh pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie s vyžiadaním si pôvodného spisu s vyčíslením jeho
doterajších trov, keďže súčasne s uznesením o zmene exekútora rozhodne aj o trovách tohto exekútora,
pričom v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň poverí nového exekútora, ktorému postúpi vec spolu
s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaná
pripustila, že v niektorých jednotlivých veciach mohlo dôjsť k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora
po zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť a v takých prípadoch súd objektívne nemohol dodržať
zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v
tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a súčasne postúpil pôvodný exekučný
spis. Žalobca má možnosť využiť prostriedky nápravy v prípade uplynutia lehoty a to podaním sťažnosti
predsedovi súdu. Poukázal na judikatúru ústavného súdu a rozhodnutie sp. zn. I.US/16/2002, v ktorom
nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky nepovažuje za porušenie základného práva účastníka,
pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Poukázal na to, že pri rozhodnutí o zmene exekútora
súd musí vykonať súčasne viaceré rozhodnutia a úkony a preto nie je možné považovať nerozhodnutie
o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote automaticky za zbytočné prieťahy v konaní a teda za
nesprávny úradný postup. Z ustanovení § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku vyplýva, že do rozhodnutia
súdu o zmene súdneho exekútora pôvodný exekútor vykonáva exekučné konanie a teda nemôže dôjsť
k vzniku žiadnej materiálnej škody.

Žalovaná k rozhodnutiu exekučného súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote uviedla, že uvedená lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Ďalej poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení od 01.
06. 2011 a namietala nároky žalobcu vo všetkých veciach, kde bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná po 01. 06. 2011 z dôvodu, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veciach, kde ide o exekučný titul v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) alebo d)

Exekučného poriadku neplatí. Podľa platnej úpravy pred 1.6.2011 je v samotnej dôvodovej správe k
novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedené, že správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor. Súd preto správne aplikoval
ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku aj na rozhodcovské rozsudky pred 1.6.2011.
Opätovne poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp.zn. I.US/16/2002.

Žalovaná k zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej
lehote uviedla, že v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím môže uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ďalej poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného od 1.6.2011, pričom 15 dňová lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale 15 dňová lehota sa týka prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučných titulov
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15 dňová lehota
neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces
posudzovania žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu. Žalovaný poukázal v súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd opätovne posudzoval
práva žalobcu na zaplatenie dlhu, čím prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.US/60/2011, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010, z ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

K otázke existencie prieťahov v konaní žalovaná uviedla, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., ale len
Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať
z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu
alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Keďže táto skutočnosť nebola zistená v konaní, neboli
preukázané ani prieťahy v konaní.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Poukázala na
ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z., pričom ak žalobcovi mala vzniknúť škoda nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote, vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej lehoty a v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej
lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne a to od
momentu skončenia žalobcom tvrdených prieťahov (od momentu rozhodnutia o zmene exekútora,
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, resp. právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie). Vzhľadom na to, že žalobca sa o škode dozvedel v niektorých
prípadoch viac ako pred tromi rokmi, bola vznesená námietka premlčania.

K materiálnej škode, ktorá bola v jednotlivých veciach vyčíslená v paušálnej sume 125 €, resp. 175 € a
materiálna škoda vo výške istiny s príslušenstvom žalovaná uviedla, že ju neuznáva a je len hypotetická.
Poukázala na ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. a namietala skutočnosť, že žalobca vo
svojej žalobe neuvádza, či vyčíslené vecné náklady predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Mala
zato, že žalobcom uvedené vecné náklady nie je možné považovať za zmenšenie majetku poškodeného,
ani za ušlý majetkový prospech a teda nie je možné domáhať sa tejto náhrady podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. Uplatnené paušálne nároky vo výške 125 €, resp. 175 € v jednotlivých veciach sú nadhodnotené a
navyše nepreukázané. V časti majetkovej škody, kde sa uplatňovala istina s príslušenstvom žalovaná
uviedla, že žalobca nepreukázal existenciu dlhu ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa
domáha, nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a nepreukázal ani nevymožiteľnosť pohľadávky, ku ktorej žalovaná uviedla,
že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca mal možnosť
získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania. Ak by aj nastala situácia, že si žalobca
toto právo uplatnil novým návrhom, musel by preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností
priznal požadované nároky od dlžníkov a tiež by musel preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné
v dôsledku pochybenia Okresného súdu Rožňava (nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, došlo
by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky). Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a ani
nepreukáže a to najmä s ohľadom na to, že niektorí dlžníci by boli insolventní, iní dlžníci by boli po smrti
a podobne. Žalovaná teda nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak,
ako si ju uplatnil žalobca, nakoľko žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme (ktorú si žalobca uplatnil v čiastke 660 € alebo 663,88 € za rok prieťahov, alebo
20 % z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za zásah do základných práv
žalobcu) poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 Zákona 514/2003 Z.z. Ďalej poukázal na rozhodovanie
vo veci poskytnutia finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, kde každý prípad sa posudzuje
osobitne a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy 660 €, resp. 663,88 € za rok prieťahov.
Ďalej je potrebné robiť rozdiel medzi vznikom nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických
osôb. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/675/2011 ohľadom
odškodňovania právnickej osoby za nemajetkovú ujmu a namietal skutočnosť, že žalobca nepreukázal,
ani bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a neuviedol ani
to, ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Tiež nepreukázal, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a z toho dôvodu žalovaný nemal za preukázané
vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 7 ods. 2 a 3
Zákona 514/2003 Z.z. a v tejto súvislosti na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kbD/2010/1360, kde
bolo poukázané Európskou komisiou na to, že obdržala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov a od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov v súvislosti s praktikami žalobcu. V rozpore s dobrými
mravmi je skutočnosť, že žalobca si uplatňuje voči štátu nárok na náhradu škody napriek tomu, že pri jeho
podnikateľskej aktivite dochádzalo k porušovaniu práva spotrebiteľov. Žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Nie je možné priznať ani náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K otázke príčinnej súvislosti žalovaná poukázala na § 5 a § 9 Zákona 514/2003 Z.z. a zdôraznila, že
v konaní nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, či už v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, alebo vydaním nezákonného rozhodnutia z dôvodu nepreukázania
príčinnej súvislosti medzi konaním súdu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v
zákonom stanovenej lehote, rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, rozhodol o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, resp. o
zmene exekútora a uplatnenou majetkovou škodu a nemajetkovou ujmou. Uplatnila si trovy konania.

Žalovaná k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave na základe objednávky žalobcu uviedla, že ho považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Navrhol neprihliadať na uvedený
znalecký posudok z dôvodu, že nespĺňa zákonom predpokladané kritérium na posúdenie skutočnosti.
Posudok je jednostranný a pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností zistených z podkladov
daných žalobcom. Predmetom posudku nebolo posúdiť, či v konkrétnom konaní došlo k pochybeniu
exekučného súdu, nakoľko táto otázka sa rieši v samotnom súdnom konaní. Namietala správnosť
záverov uvedeného znaleckého posudku, ktorým žalobca nepreukázal majetkovú škodu vzniknutú v
príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu.

Súd v konaní vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

V žalobách označených ZE, v ktorých bolo namietané, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd
nerozhodol v zákonom stanovenom čase bolo zistené:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4Er/153/2005 (pripojený k spojenej veci 9C/241/
) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prebieha vo dvoch fázach. Prvou
fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie
nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania
žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Tento zákonný postup vyplýva z
ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu škody uplatniť skôr, než uplynie

šesťmesačná lehota plynúca práve od uplatnenia nároku poškodeného u príslušného orgánu (§ 4 a § 11);
až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody by malo prispieť k objasneniu skutkového stavu vo
veci práva na náhradu škody a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení
nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, a to buď o nároku vôbec, alebo o výške uplatňovaného
nároku na náhradu škody, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť
vôbec prejednaný a rozhodnutý v občianskom súdnom konaní.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy boli žalovanému doručené 23.4.2012 a žaloby vo všetkých spojených veciach boli
na tunajšom súde podané 27.9.2012 - teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty. Žalovaný však do
rozhodnutia súdu vo veci neuspokojil žalobcom uplatnené nároky a preto boli splnené podmienky na
prejednanie nároku žalobcu v tomto konaní.

Škoda a nemajetková ujma

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

Žalobca vyčíslil škodu vo výške 125 € (v každej žalobe NZP a NP), resp. 175 € (v každej žalobe ZE) a vo
výške istiny a príslušenstva (v každej žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnil nutnosťou vykonávať
administratívne úkony z dôvodu, že súd nerozhodol o návrhu žalobcu v exekučnom konaní v zákonných
lehotách. Žalobca doložil znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého záverov
vyplýva, že výška škody je 30,76 € pri žalobách NZP a NP a 31,68 € pri žalobách ZE. Už z uvedeného
vyplýva, že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzuje výšku škody tak, ako si ju uplatnil žalobca. Aj
týmto bola spochybnená správnosť uplatnenej náhrady škody žalobcom.

Pri nemajetkovej ujme si žalobca uplatňoval 55 € za mesiac nečinnosti súdu pri žalobách NZP a NP,
resp. 55,32 € pri žalobách ZE. U žalôb ISTINA RS si uplatnil 20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom.

Nárok zdôvodnil tým, že nečinnosť súdu pri rozhodovaní o jeho návrhoch trvala neúmernú dobu, pričom
sa nerozhodlo v zákonnej lehote a boli porušené jeho práva na prerokovanie vecí bez zbytočných
prieťahov. Ani v jednej zo spojených vecí pritom žalobca neuviedol pravdivý údaj o dĺžke konania,
nakoľko nepočítal lehotu od nápadu vecí na súd do rozhodnutia o vydaní poverenia, jeho zamietnutí,
alebo zmene exekútora, ale lehotu počítal od doby spísania návrhu u exekútora do podania vecí na súd.

Žalobca navrhol doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať
ohľadom výšky škody a so znaleckým posudkom ohľadom nesprávneho postupu súdu vo veciach
ISTINA RS. Súd nevyčkal na predloženie znaleckých posudkov, ktoré majú byť vyhotovené len v
budúcnosti z dôvodu, že pri vykonanom dokazovaní nebol zistený nesprávny úradný postup, resp.

nezákonné rozhodnutie a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy.

Premlčanie

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 citovaného zákona:
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 27b ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.
decembra 2008.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu dobu, rovnako ako Občiansky
zákonník pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 OZ). V odseku 1 ide o subjektívnu premlčaciu
dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od
momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods.
1 citovaného zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v
peniazoch). Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na
základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený
vedel, kto za škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu.

Plynutie premlčacej doby podľa § 19 citovaného zákona sa prerušuje od doby, kedy poškodený podal na
príslušný orgán písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona
a prerušenie trvá až do momentu skončenia prerokovania. Najdlhšie prerušenie plynutia premlčacej doby
trvá šesť mesiacov. Táto lehota vychádza z ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona, ktoré umožňuje
poškodenému podať žalobu na náhradu škody na súd, ak orgán zodpovedný za škodu neuspokojí nárok
poškodeného na náhradu škody.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v niektorých prípadoch sa dozvedel o škode pred viac ako troma
rokmi žalovaná vzniesla námietku premlčania.

Žaloba vo veciach bola podaná 27.9.2012, pričom žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nárokov.
Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov boli doručené žalovanej 23.4.2012, ako to vyplýva
z písomného vyjadrenia žalovanej. Počas predbežného prerokovania premlčacia lehote neplynie. Ako
bolo vyššie oboznamované v jednotlivých spojených veciach, v žalobách ZE bolo rozhodnuté o návrhoch
na zmenu exekútora v rokoch 2011, v žalobách ISTINA RS bolo rozhodnuté o návrhoch na vydanie
poverenia v rokoch 2010, 2011, 2012, o žalobách NZP bolo rozhodované v rokoch 2010, 2011 a o
žalobách NP bolo rozhodované v rokoch 2010, 2011, preto námietka premlčania vznesená žalovanou
nie je dôvodná, pretože trojročná lehota pred podaním žaloby začala plynúť 27.9.2009.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení do 31.5.2010:

(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 1.6.2010 do 31.5.2011:
1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 1.6.2011:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení do 31.5.2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení od 1.6.2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Z ustanovenia § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. vyplývajú taxatívne vymedzené ustanovenia
Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005, avšak s
výnimkou § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Tiež úprava uvedená v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva z §
240 ods. 1,2 Zákona 233/1995 Z.z.č

V žalobách označených ZE, v ktorých žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v 30 dňovej lehote o
návrhu na zmenu exekútora od podania návrhu súd, súd z pripojených exekučných spisov zistil, že vo
veciach sp. zn. 9C/241/2012, 9C/255/2012, 9C/332/2012, 9C/331/2012, 9C/302/2012, 9C/327/2012 a
9C/257/2012 ide o exekučné konania začaté pred 1.9.2005 a vzhľadom na vyššie uvedené prechodné
ustanovenia neplatila 30 dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora.

V exekučnom konaní zodpovedajúcom žalobe ZE, sp. zn 9C/328/2012 po doručení návrhu na zmenu
exekútora súd vo veciach konal, vyzval pôvodného exekútora na vyúčtovanie trov exekúcie, po doručení
žiadaného vyúčtovania vydal uznesenie, ktorým rozhodol o návrhu na zmenu exekútora.

Súd konštatuje, že v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na
mysli ustanovenie § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na
rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.US16/2002).

V žalobách označených NP - vo veciach sp. zn. 9C/287/2012 a 9C/278/2012 v exekučnom konaní
súd vydal poverenie pre exekútora v lehote 15 dní. Vo ostatných veciach žalôb NP z exekučných spisov
bolo zistené, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora po 15 dňovej lehote, ale vo
všetkých veciach konal. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia žiadal od oprávneného doručenie
listín a od rozhodcovského súdu doručenie rozhodcovského spisu, na základe ktorých posúdil nárok a
rozhodol.
Nedodržanie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia súd nepovažoval za nesprávny úradný postup v
zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, pričom vo vyššie
uvedených veciach v konaní neboli konštatované prieťahy oprávnenými osobami (nedôvodná sťažnosť
konštatovaná predsedom súdu).

V žalobách označených ISTINA RS rozhodol exekučný súd v lehote dlhšej ako 15 dní od podania
návrhu, ale vo všetkých veciach zamietol návrh na udelenie poverenia z dôvodu, že exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú

rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol v týchto veciach nečinný, ale v každej žiadal pripojenie
dokladov od oprávneného alebo od rozhodcovského súdu a po ich doručení okamžite vo veci rozhodol.
Ani v jednom prípade neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, nakoľko žalobca ako oprávnený iba v troch veciach ( sp. zn. 4Er/261/2010 pripojený
k spojenému spisu 9C/470/2012, 4Er/928/2009 ktorému zodpovedá žaloba evidovaná pod sp.zn.
spojeného spisu 9C/353/2012, 4Er/930/2009 pripojený k spojenému spisu 9C/445/2012, ) využil svoje
právo podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
v ostatných veciach riadny opravný prostriedok nepodal a žiadne z právoplatných rozhodnutí nebolo
zrušené. Nebol zistený ani nesprávny úradný postup v súlade s § 9 ods. 1,2 Zákona 514/2003 Z.z.

Nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť do 15 dní od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko
súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta a v
tomto prípade nie je určená lehota na rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení do 31.5.2010, do 31.5.2011 a od 1.6.2011, ktoré
zákonné ustanovenie sa v jednotlivých vyššie uvedených obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného
titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku.

Tým, že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej
nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva, ktoré nároky boli predmetom rozhodnutí rozhodcovského súdu.
K zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi nedošlo, nakoľko súd postupoval
podľa § 45 Zákona 244/2002 Z.z., avšak žalobca mal právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom
ohľadom svojej pohľadávky. Rozhodnutia rozhodcovských súdov, ktoré boli vydané na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal
právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku.

V žalobách označených NZP bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote, avšak súd
vykonával nevyhnutné úkony za účelom zabezpečenia listinných dôkazov na posúdenie exekučného
titulu. Súd poukazuje na ustanovenie § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z.v platnom znení v čase rozhodovania
v exekučných konaniach, podľa ktorého exekučný súd bol povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania skúmať zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR a
Najvyššieho súdu SR IV.US60/2011, I.US278/2014, IV.US55/2011, 5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012,
6Cdo/143/2011). Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom konaní nie je
možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v jednotlivých spojených veciach
nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal
ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobca uvádza len svoje tvrdenia) a v žiadnom prípade nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom
akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca bol v konaní nečinný, nakoľko okrem podanej žaloby a námietok zaujatosti voči všetkým sudcom
Okresného súdu Rožňava nereagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a bez vážneho
dôvodu sa nezúčastnil nariadeného pojednávania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešný žalovaný si trovy
konania nevyčíslil a neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.