Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010038
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010038.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému B. I., na neverejnom
zasadnutí dňa 15. júna 2016 prejednal sťažnosť odsúdeného B. I. proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 30. marca 2016, sp. zn. 4Pp/4/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného B. I. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. marca 2016, sp. zn. 4Pp/4/2016, bolo rozhodnuté tak,
že podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v zmysle § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal odsúdený po jeho vyhlásení

sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený poukázal na to, že je vo výkone trestu odňatia
slobody od 4.8.2014 a vykonáva dva tresty vo výške 26 mesiacov, z ktorých vykonal 21 mesiacov.
Odsúdený poukázal na to, že počas doterajšieho výkonu trestu sa správal slušne a robil všetko pre
to, aby preukázal svoju nápravu. Dokonca sa dal pracovne zaradiť aj napriek tomu, že je invalidný. Z
pracoviska mu bola udelená jedna disciplinárna odmena. Naviac sa zúčastňuje pomocných a čistiacich
prác, ako aj brigád pre ústav. Snaží sa robiť všetko pre to, aby dostal druhú šancu a aby mohol

začať normálne žiť. Ak doterajším výkonom trestu nepreukázal dostatočnú nápravu, tak žiada, aby mu
súd uviedol, čo má ešte urobiť, aby vyhovel podmienkam podmienečného prepustenia. Pokiaľ ide o
skutočnosť, že sa nachádza v strednom stupni stráženia, je tomu tak preto, že v tomto režime má
odsúdený dobré zamestnanie a práca ho naozaj baví. V inom ústave by mu takúto prácu neumožnili.
Pokiaľ ide o rodinné a sociálne zázemie, odsúdený poukázal na to, že komunikuje s bratom, ktorý mu
navrhol bývať u neho v prípade podmienečného prepustenia, ktorú skutočnosť si krajský súd môže

overiť. Odsúdený ďalej uviedol, že úprimne ľutuje svojho konania, ktoré predchádzalo jeho výkonu trestu
a ubezpečuje krajský súd, že v prípade svojho podmienečného prepustenia sa zaradí do spoločnosti
a povedie riadny život.

Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného do rozhodnutia krajského súdu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/,
b/ Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia
krajský súd zistil, že okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade sustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť
sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu
na výkon trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou
odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd
považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u

odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie
splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením
svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania,
že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu
odsúdený trest vykonáva. V podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol,

že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti
trestu, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy
budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého
trestu odňatia slobody. Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie riadneho života odsúdeného
pre prípad jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené

na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu trestu
odňatia slobody so zohľadnením správania sa odsúdeného pred nástupom výkonu trestu, možnosti jeho
nápravy a osobných pomerov.
Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane

zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu
trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť účel trestu,
teda aj nápravu páchateľa trestného činu, v dôsledku čoho sa odstráni nebezpečnosť tohto páchateľa
pre spoločnosť v dôsledku jeho pobytu na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu
podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel
trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že

z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest
odňatia slobody.
Hoci aj podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení niet pochýb o tom, že
odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody správa v súlade s ústavným poriadkom, na druhej strane
okresný súd správne zistil a odsúdený to ani v sťažnosti nespochybňuje, že odsúdený je opätovne vo

výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti a je stále zaradený na výkon
trestu v strednom stupni stráženia. Tieto skutočnosti napriek dobrému správaniu sa odsúdeného počas
doterajšieho výkonu trestu ani podľa názoru krajského súdu nedávajú podklad k tomu, aby mohol súd
dospieť k rozumnému presvedčeniu, že u odsúdeného odpadlo riziko ďalšej recidívy. V tejto súvislosti
považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý

je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže
u neho došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu
odňatia slobody, na rozdiel od prvotrestaných osôb, resp. osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia
slobody prvý krát, u ktorých vystupuje do popredia výchovná zložka trestu. Zo skutočnosti, že odsúdený
je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, logicky vyplýva, že ani

predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (nepodmienečný trest odňatia slobody) odsúdeného zrejme
neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo
svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám. Z uvedených dôvodov krajský súd
považoval poukazy odsúdeného v dôvodoch sťažnosti na jeho riadne správanie sa vo výkone trestu
odňatia slobody za právne nevýznamné vo vzťahu k posúdeniu možnosti očakávať, že v budúcnosti

odsúdený povedie riadny život, pričom uvedené riadne správanie sa svedčí len o tom, že v prípade
neustálej kontroly je odsúdený schopný dodržiavať normy správania sa.
Preto krajský súd považoval za správny a dôvodný záver okresného súdu, podľa ktorého nie je možné
spoliehať sa na tvrdenia odsúdeného, že až terajší výkon trestu odňatia slobody v ňom vyvolal skutočné,úprimné a nezlomné predsavzatie viesť riadny život, ktoré by odsúdený skutočne dodržal v prípade
vyhovenia jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
S poukazom na pozitívne zistenie opakovanej recidívy trestnej činnosti u odsúdeného, trestanej aj

nepodmienečnýmitrestamiodňatiaslobodypredsúčasnýmvýkonomtrestu,okresnýsúdsprávnedospel
k odôvodnenému záveru o existencii rizika ďalšieho zlyhania odsúdeného, existencia ktorého rizika aj
podľa názoru krajského súdu nedáva rozumný podklad k záveru o možnosti očakávať od odsúdeného,
že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.
S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná. Preto podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.