Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3T/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113010500
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113010500.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a prísediacich

JUDr. Jakuba Ulahera a Mgr. Marcely Liskovej, v trestnej veci obžalovaného Š. V., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 8.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Š. V. Q. G. Č. N. C. , nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom Ž.,
M. K. Č.. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ž.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v mieste trvalého bydliska v trojizbovom byte č. 3 v Ž. na ulici M. K. Č.. XXXX/XX, v období najmenej
od 27.12.2011 až do dňa 29.10.2012, s výnimkou období od 12.2.2012 do 10.4.2012 a od 2.6.2012 do
23.9.2012, kedy boli manželka a deti odsťahovaní, najmä psychicky týral svoju manželku W. V., nar.
XX.X.XXXX, a svoje deti P. V., nar. X.XX.XXXX, a M. V., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom detto, a to

tak, že od nich vyžadoval dodržiavanie ním stanovených pravidiel v domácnosti, čo sa týka čistoty bytu,
ukladania vecí do komínkov do skríň, prania, pohybovania sa po byte, požadoval od nich, aby po svojom
príchode do bytu z vonkajšieho okolia alebo po návrate z balkóna sa okamžite prezliekli do druhého
čistého oblečenia, aby sa osprchovali, lebo inak manželke nadával, že je kurva, suka, piča vyjebaná a
skurvená, staršiemu synovi nadával „ty kokot skurvený a vyjebaný, si debil a rýchlo sa vyzliekaj, rýchlo
sa umývaj“, mladšiemu synovi nadával, že je kokot, keď nerobili to, čo im presne prikázal, neustále im
nadával a vykrikoval po nich, nútil ich, aby sa bezdôvodne viackrát počas dňa prezliekali, neustále sa
im vyhrážal, že ak nebudú plniť jeho príkazy, tak ich vystrieľa, pozabíja, vyhodí ich z okna, pričom keď

sa im vyhrážal, tak im aj vulgárne nadával, napr. „Ty kokot hnusný, skurvený, ak sa neprezlečieš, tak
Ťa vyjebem z okna....“, „zabijem a zastrelím vás, ak sa riadne neumyjete alebo ak pri jedle nezdvihnete
omrvinku spod stola alebo ak nebudete jesť tak, že vám nič nespadne pod stôl z jedla“, zakazoval obom
synom sa v byte voľne pohybovať a medzi sebou rozprávať, dňa 17.1.2012 svoju manželku v zúrivosti
chytil obidvoma rukami pod krkom a škrtil ju, pričom ju poškriabal nechtami na krku a potom ju päsťou
pravej ruky udrel do jej ľavej ruky do oblasti nad lakťom a pod ramenom, v treťom májovom týždni 2012
jej dal takú facku na pravé líce, v dôsledku čoho spadla na zem, syna P. tiež viackrát fyzicky napadol,

dal mu facku, najmenej dvakrát ho kopol do nôh, mladšiemu M. dával facky, syna P. po jeho príchode
zo školy odmietal púšťať domov, v dôsledku čoho sa musel prechádzať po sídlisku a čakať tak až na
matkin príchod z práce domov, keď mu to nevyhovovalo, tak zakazoval manželke prať a práčku zapínal
naprázdno, aby ju nemohla naplniť špinavým prádlom a to urobil aj 5 krát za sebou, pričom jej nadával,
aká je nečistotná a nadával aj deťom, synovi P. nedovolil ísť hneď na WC na veľkú potrebu, ale nútil
ho, aby sa najskôr vyzliekol dohola, prezliekol sa a umyl si ruky a až po hodine mu umožnil ísť na
toaletu, pričom následne musel čakať na toalete až do príchodu matky z práce, pretože mu zakázal

samému si utrieť zadok, W. V. po príchode z práce musela následne na príkaz manžela P. okúpať a
prezliecť, manželku nútil, aby po osprchovaní sa vešala prádlo v spodnom prádle, staršieho syna nútil,aby pri jedle stál a kŕmil ho lyžicou, tiež mladšieho syna pri každom jedle kŕmil a nedovolil im normálne
sa najesť, pričom týmto konaním počas celého obdobia u poškodených vyvolával nadmerný strach a
stres, čo veľmi zle psychicky znášali, pričom následkom jeho správania podľa znaleckého posudku

znalkyne z odboru Psychológia a klinická psychológia detí bola u poškodenej W. V. zistená protrahovaná
úzkostná reakcia s významnými úzkostnými prejavmi, emočnou nerovnováhou a anticipačnou úzkosťou,
subjektívnymi ťažkosťami, ako vnútorné chvenie, pocity ostražitosti v očakávaní neadekvátnej reakcie
manžela, plačlivosť, strach, napätie, u poškodeného mal. P. V. boli zistené významné prejavy poruchy
prispôsobenia aj v dôsledku úzkostného reagovania ako reakcie na závažný stres, čo zasiahlo aj

sociálnu integritu jeho osobnosti, oslabilo jeho sebavedomie a dôveru v primeranosť sociálnych vzťahov
a u poškodeného mal. M. V. znalkyňa zistila významnú psychickú nevyrovnanosť dieťaťa a nevylúčila
prejavy potencionálnej psychickej deprivácie, pričom u oboch maloletých detí znalkyňa predpokladá
vážne ohrozenie primeraného osobnostného a potencionálneho vývinu a ohrozenie ich psychického
zdravia, pokiaľ by zotrvávali v napätej atmosfére v dôsledku neadekvátneho postoja obvineného voči
ním a ich matke,

teda

týral blízku osobu spôsobujúc jej psychické a fyzické utrpenie najmä vyvolávaním strachu a stresu,
bezdôvodným bitím, kopaním, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,

vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické
zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, odopieraním nevyhnutne osobnej hygieny a bývania a spáchal
čin závažnejším spôsobom konania (uvedeným v ustanovení § 138 písm. j/ Tr. zák. - na viacerých
osobách),

čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného podľa § 258
ods. 4 Tr. por., vypočutím svedkyne poškodenej W. V., pracovníčky úradu práce Mgr. I. V., ktorá
vystupovala za opatrovníka poškodených, teda úrad práce, svedkýň J. M., K. M., Z. C. a Q. W.,
vypočutím znalcov MUDr. C. L. a PhDr. A. B., prečítaním zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným

a svedkyňou poškodenou, prehraním zvukového a obrazového záznamu z výsluchu mal. P. V. na
technickom zariadení, prečítaním výpovede mal. P. V., prehraním obrazového a zvukového záznamu na
technickom zariadení a prečítaním listinných dôkazov, pričom mal zistený skutkový stav, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por., že je nevinný.
Obžalovaný zároveň využil svoje právo v zmysle ustanovenia § 121 ods. 2 Tr. por. a odoprel vypovedať
na hlavnom pojednávaní. Následne predsedníčka senátu v zmysle ustanovenia § 258 ods. 4 Tr. por.
prečítala na návrh prokurátora výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej uviedol, že on
sa nikomu nevyhrážal, ani manželke, ani deťom, a nikomu neublížil. Fyzicky deti nenapadol, ale keď

urobili niečo zlé, tak ich potrestal tak, že napríklad M. dostal po zadku a P. taký záhlavok, ale žiadne
fyzické ubližovanie to nebolo. Psychicky netýral svoju manželku ani svoje deti. Priznal, že po dohode s
manželkou vyžadoval dodržiavanie niektorých stanovených pravidiel. Taktiež nadával manželke, že je
piča, suka, pričom i ona nadávala jemu. Keď on nadával manželke bolo to v situáciách, keď sa nezhodli
na veciach, ktoré boli stanovené dohodou. Synovi nenadával, len ho napomínal, aby sa prezliekol a veci

si uložil. Nebránil synovi P. aby išiel na záchod, len ho upozornil, aby spláchol záchod a umyl si ruky.Čo sa týka prezliekania obžalovaný uviedol, že u nich bolo zaužívané, po dohode s manželkou, že po
príchode domov, či už manželky alebo detí, sa títo prezlečú do domáceho oblečenia. Keď syn P. chodil
na krúžky, napr. futbal, tak sa automaticky osprchoval, lebo bol spotený a zasa večer sa celá rodina

osprchovala. Čo sa týka stolovania v ich domácnosti, starší syn aj manželka jedávali za stolom. Mladší
syn M., keď sa pozeral na rozprávky, tak mu niekedy doniesol jesť do obývačky a tam ho nakŕmil, aby
nemusel ísť do kuchyne a mohol dopozerať rozprávku. Priznal, že mali s manželkou manželské nezhody
a že si nadávali. Mohlo sa stať i to, že synovi P. dlhšie neotvoril dvere, keď bol napríklad na toalete
alebo umýval riad a nemusel počuť klopanie. Obžalovaný priznal, že je poriadkumilovný, pedant. Mali

zaužívané pravidlá, na ktorých sa dohodli s manželkou a ktoré navrhol on, a takto to fungovalo celé roky.

Svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že problémy v rodine už boli aj v minulosti. Tieto
sa začali stupňovať a začali byť neúnosné od času, keď jej manžel ostal doma na výsluhovom dôchodku.
Problémy sa vystupňovali do tej miery, že s deťmi bola odsťahovaná u svojich rodičov vo Z., a to v
čase od 12.2.2012 do 10.4.2012 a od 2.6.2012 do 23.9.2012. V období keď bývali s obžalovaným v

spoločnej domácnosti na I.B., tak keď prichádzali domov museli sa všetci vyzliecť, umyť a prezliecť do
čistého oblečenia a až potom mohli ísť do obývačky, pričom obžalovaný ich pri tomto kontroloval. Pokiaľ
manžela neposlúchla nasledovali vulgárne nadávky, hovoril jej, že je piča, kurva, suka vyjebaná a obom
synom nadával, že sú kokoti vyjebaní, skurvení debili, idioti, a potom sa dostával do stavu agresivity, bol
v amoku. Porozbíjal tiež veľa vecí v domácnosti, väčšinou veci, ktoré sa kúpili deťom, ako Playstation,

X-box a notebook, avšak zničil aj digestor v kuchyni, roztrhal plachtu na posteli, všetko čo mu práve
prišlo v tú chvíľu pod ruku. V zúrivosti roztrhal i tričko, ktoré mal na sebe. Mladší syn M. vtedy plakával
a starší P. sa radšej utiahol a bol ticho, báli sa ho. Takto im nadával denne v čase, keď bývali s ním
v byte a neboli odsťahovaní. Na tieto nadávky sa snažila nereagovať a manžela upokojiť, čo nemalo
význam, pretože bol agresívnejší a skákal aj do nej, vždy ju trápilo, keď nadával deťom. Keď boli deti

prezlečené a umyté, mohli ísť do obývačky. Syn musel v obývačke pri počítači sedieť rovno, nemohol
si napríklad vyložiť nohy. Ak chcel od počítača odísť, musel sa opýtať, či tak môže urobiť a obžalovaný,
ak mu to vyhovovalo, tak mu to dovolil. Deti sa nemohli svojvoľne pohybovať po byte. Keď svedkyňa
poškodená išla vešať prádlo, nemohla ho vešať v domácom oblečení, ale musela sa vyzliecť a vešať
ho v spodnom prádle, prípadne sa musela prezliecť do čistého. Keď neurobili všetko podľa pokynov

obžalovaného, vulgárne im nadával a vyhrážal sa im, že ich všetkých postrieľa, pozabíja, vyhodí z okna.
Týchto vyhrážok sa bála. Mladší syn M. sa niekedy rozplakal a starší syn P. mal slzy na krajíčku, bolo
jej ľúto, že otec sa k ním takto správa. Starší syn sa dokonca vyjadril, že nepríde domov zo školy, ale
radšej pôjde ku starým rodičom do Z.. Vo februári 2012 odišli k rodičom svedkyne poškodenej do Z. a
vrátili sa začiatkom apríla 2012 na naliehanie obžalovaného, ktorý im sľúbil, že urobí trochu priestoru

deťom v obývačke, aby sa mohli hrať a voľne sa pohybovať, avšak k tomuto nikdy nedošlo. Následne
v máji 2012 prestal staršieho syna púšťať domov, keď prichádzal zo školy, a tento musel čakať, kým
svedkyňa poškodená neprišla z roboty, pričom chodil po I.. Starší syn P. chodieval po mladšieho do
škôlky, keď bola dlhšie v práci. Obe deti museli čakať vonku až do jej návratu z práce. Potom išli spoločne
domov. V septembri 2012, po návrate z Z., sa situácia ešte zhoršila. Obžalovaný začal deti kŕmiť proti

ich vôli a nemohli normálne stolovať v kuchyni. Staršieho syna, ktorý už mal 13 rokov, kŕmil v obývačke,
pričom tento musel stáť a ruky mať vedľa seba. Jemu sa to nepáčilo, nebol s tým stotožnený a potom
na základe tohto chodil zo školy rovno ku starým rodičom do Z.. Mladší syn mohol v obývačke sedieť,
avšak ruky musel mať tiež vedľa seba, aby mu rukami nezasahoval do kŕmenia. V období začiatku roka
2012 sa viac-menej nemohli zdržiavať ani na gauči, na tomto mohol byť väčšinou len obžalovaný, a

deti keď chceli pozerať televíziu, museli sedieť na zemi. Mladší syn mal na hranie vyhradené 2 až 3
hračky, s ktorými sa mohol hrať. Staršieho syna P. viackrát nechal po veľkej toalete dlhý čas čakať až
do príchodu svedkyne poškodenej domov, aby mu táto potom utrela zadok a následne ho okúpala. Cítil
sa zle, trápne, mal 13 rokov a musel čakať na mamu, kým ho poutiera po veľkej potrebe. Pre staršieho
syna to bolo strašne ponižujúce, a preto postupne doma nechodil na záchod, ale veľkú potrebu vykonal v

škole alebo u starých rodičov vo Z.. Obžalovaný tiež púšťal práčku naprázdno, aby svedkyni poškodenej
znemožnil prať. Začiatkom roka 2012 ju po hádke v zúrivosti fyzicky napadol, kedy jej dal facku a sotil
ju tak, že spadla. Raz zobral do ruky sklenený pohár a povedal jej, že jej s ním rozbije hlavu, že ju s ním
zabije. Taktiež bola svedkom toho, ako staršieho syna kopol pod koleno len z toho dôvodu, že nesedel
dostatočne vzdialený od teplákov a trička položených na posteli, keď mu po kúpaní strihala nechty v

spálni na manželskej posteli. Keď bola s deťmi u starých rodičov vo Z. a mali sa vrátiť späť do bytu,
tak deti nechceli ísť domov a plakali. Obžalovaný staršiemu synovi v ostatnom čase ani neumožňoval
sa pripravovať do školy, len si nachystať veci, čo vyústilo do toho, že syn sa v škole zhoršil. Keď boli
deti okúpané, obžalovaný jej nedovolil ísť k ním, nemohla s nimi komunikovať. Deťom nedovolil ísť dodetskej izby, kde by sa mohli učiť alebo hrať. Takéto správanie manžela naberalo na intenzite, až sa
stalo neznesiteľné. Keď sa mali naposledy vrátiť na I. koncom októbra 2012, tak syn M. plakal a nechcel
ísť späť domov, až keď mu povedala, že tam budú sami, tak to prijal. Na otca sa nepýta. Starší syn o tom

nechce rozprávať a na radu psychologičky na neho zbytočne nenalieha. Ona dala manželovi niekoľko
šancí, pričom on ani jednu z nich nevyužil.

Svedkyňa, súdom ustanovená opatrovníčka za Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Ž. pre maloletých
P. a M. V., M.. I. V., na hlavnom pojednávaní uviedla, že rodina V. je v evidencii úradu od roku 2012, keď

matka maloletých požiadala o pomoc a poradenstvo ohľadne maloletých detí a rozvodu manželstva.
Rodinu pozná asi 8 rokov, pričom o situácii v rodine sa dozvedela až vo februári 2012, keď ju vyhľadala
svedkyňa poškodená. Vtedy jej povedala, že obžalovaný je na výsluhovom dôchodku a že situácia v
rodine je neúnosná, že manžel sa správa zle k nej aj deťom. Uviedla, že ju nechcel voziť na preväzy
po operácii kŕčových žíl. Vtedy jej povedala aké má zákonné možnosti a ona jej na to povedala, že
si všetko ešte premyslí. Viackrát riešila situáciu odchodmi od manžela k jej rodičom, pretože situácia

doma bola neúnosná. Potom prišla na ich oddelenie 1.6.2012 a prosila o pomoc, pretože mala strach
o svoj život a život detí. Povedala jej, že pokiaľ bola v práci, obžalovaný nepustil deti do bytu a tieto boli
vonku na sídlisku. Svedkyni poškodenej bolo poskytnuté komplexné poradenstvo z titulu ich možností a
kompetencií. Nakoniec v mesiaci jún 2012 podala na obžalovaného trestné oznámenie. Avšak aj potom
chcela dať obžalovanému ešte šancu, on ju prosil, aby mu ju ešte dala. Obžalovaný sa asi aj pár dní

snažilaajhoosobnestretlavmeste,kdejuprosil,abyzaúradprácenepodávalanávrhnarozvod.Potom
už v októbri 2012 svedkyňa poškodená podala druhé trestné oznámenie, keďže situácia sa vyhrotila.
S maloletým P. bol psychológom úradu práce vykonaný pohovor a tento potvrdil slová matky, že im
otec nadáva veľmi škaredými slovami, a to do kokotov, že je malý debil, že ich zabije, vyhodí z okna.
Obžalovaný je bývalým vojakom a mal v držbe zbraň, a preto začali mať strach. Deťom sa nevenoval,

nepomáhal im so školskými vecami, mladšieho syna terorizoval tým spôsobom, že ho posadil na gauč
a nemohol sa pohnúť. Keď bol starší syn P. chorý, nemohol sa pohnúť, posadil ho pod gauč na deku,
aby ho nezašpinil, keď sa bude potiť. U psychológa starší syn P. uviedol, že mu nadával do debilov a
buzerantov, kričal na nich prečo nešli do Z., že kto sa má o nich starať. Keď bol v škole, volal mu na mobil
okolo 10 až 11 hodiny, a keď nedvíhal mobil nadával mu. Domov si nemohol vodiť žiadnych kamarátov,

tiež uviedol, že je rád, keď obžalovaného nevidí, nepočuje, má z neho strach. P. uviedol i tú skutočnosť,
že nemohol ísť na záchod na veľkú potrebu, keď mu to obžalovaný nedovolil, a ak mu to dovolil, musel
čakať aj tri hodiny na záchode, kým neprišla svedkyňa poškodená domov, aby mu ona mohla utrieť
zadok. Tiež sa musel sprchovať podľa predstáv obžalovaného, hovoril mu kedy sa má namydliť a umyť.
Uvedené ho v jeho veku ponižovalo. Obžalovaný ho tiež nevpustil domov a musel čakať vonku, až kým

príde mama z práce. Svedkyňa poškodená uviedla, že po príchode domov sa musia vyzliekať v chodbe,
museli sa osprchovať a prezliecť. V prítomnosti detí jej obžalovaný vulgárne nadával, že je piča, suka
vyjebaná, a že ju povyhadzuje z okna aj s tými debilmi. Bol tam aj fyzický útok, avšak v akej intenzite to
opatrovníčka uviesť nevedela. Svedkyňa poškodená jej uviedla, že takáto situácia v rodine trvala viac
rokov, ale v minulosti to bolo znesiteľnejšie, pokiaľ bol obžalovaný pracovne mimo a domov chodil len

na víkendy. Svedkyňa ďalej uviedla, že P. sa jej zdal ako smutný chlapec, slušne vychovaný, ale veľmi
smutný. Čo sa týka svedkyne poškodenej, táto sa jej javila ako by situáciu chcela riešiť, potom nechcela
riešiť, akokeby mala strach, úzkosť. Keď sa naposledy stretla s P. v meste, tak sa ho opýtala ako sa mu
darí a on uviedol, že je spokojný, že bývajú na I., a že konečne môže robiť veci ako normálny chalan, s
tým, že ho upozornila, že teraz musí mame pomáhať a rešpektovať ju. Vyzeral spontánny a spokojný.

Zo zistení ako i z vyjadrení svedkyne poškodenej vyplynulo, že správanie obžalovaného vykazovalo
znaky týrania.

Svedkyňa J. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obdobie od konca decembra 2011 do konca októbra
2012 bolo ťažké, ale ťažké je to aj v súčasnosti. Dcéra svedkyne bola nútená odísť od obžalovaného

ku nim do Z.. Keď deti chodili ku ním, tak pozorovala, že sa niečo deje. Starší vnuk sa sťažoval na
obžalovaného a radšej chodil ku ním do Z.. Obžalovaný aj keď bol doma, nešiel pre mladšieho vnuka do
škôlky, niekedy pre neho išla aj ona sama. Dcéra svedkyne potom prišla z roboty ku ním, zobrala deti a
išli domov. Obžalovaný ho na ťažké zvonenie pustil domov, ale nesmel nič robiť, musel si sadnúť na zem
a čakať na mamu, kým príde. Niekedy ho nepustil ani dnu a na lavičke pred panelákom čakal na mamu.

Zo začiatku, keď bol u nich, mal mladší vnuk strach, museli nechať svietiť alebo ostal s nimi v obývačke
kým nešli spať, stále sa niečoho bál. Keď mal ísť mladší vnuk na I.k, tak strašne plakal a chcel ostať u
nich. Vnuk P. jej povedal, že obžalovaný mu hovoril, že je kokot, slizký had. Nesprával sa k nemu tak,
ako sa správajú iní otcovia k svojim deťom. Keď P. dávala jesť, tak tento uviedol, že obžalovaný ho domakŕmil lyžicou a z toho dôvodu mu nechutilo. Povedal, že mu to robí preto, aby nenatrúsil, nenamrvil.
Nedovolil mu ani samému sa utrieť na toalete po veľkej potrebe, musel čakať na mamu, niekedy aj dve
hodiny. P. jej povedal, že má 13 rokov a či on nevie ísť sám na toaletu, či sa najesť. Mladší vnuk M.

jej rozprával, že otec škaredo hovorí mame, že mu doma zakazoval hračky a plakal keď išiel domov,
lebo si nemohol zobrať hračky. Starší vnuk sa dokonca vyjadril, že obžalovaný ho nejeden raz bil. Tak
ako museli poslúchať deti, musela poslúchať obžalovaného aj jej dcéra. Obžalovaný doma dirigoval
všetkých. Dcéra sa jej sťažovala, že obžalovaný sa im vyhrážal, že ich pozabíja. On vlastnil aj zbraň, a
preto sa aj báli. V jednom kuse sa im vyhrážal, že ich pozabíja. Na deťoch vidieť rozdiel teraz a predtým,

je to strašný rozdiel. Deti sú také samostatnejšie, P. aj ide pre mladšieho M.P. do škôlky, pomôže umyť
riad, pomôže s hocičím, čo mu povie. Predtým toto robiť nemohol. Deti sa samé obliekajú, mladší vnuk
sa hráva sám, umyje si sám ruky. Na deťoch vidieť rozdiel.

Svedkyňa K. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vie o tom, že obžalovaný jej sestru a ich synov
v období od konca decembra 2011 do konca októbra 2012 napádal samými vulgarizmami. Stále im

nadával, sestre spravil modriny na rukách, rozbíjal im nábytok, digestor, rozbil im notebook, škaredo
nadával deťom a nepúšťal ich do bytu, pokiaľ neprišla sestra z práce. Staršieho syna P. kŕmil, aby
nenatrúsil, a keď bol starší P. po veľkej potrebe, nedovolil sa mu utrieť, ale musel čakať kým nepríde
jeho mama z práce, aby ho táto utrela. Nedovolil im sedieť na gauči, museli sedieť na zemi. Keď išiel po
chodbe obžalovaný, tak nemohli do chodby vstupovať oni, aby sa o nich náhodou neobtrel. Mladší syn

M.Á. mal vyhradenú hračku, s ktorou sa mohol hrať, a nič iné domov nesmel priniesť. P. jej povedal, že
obžalovaný ho kopol a dával mu buchnáty po chrbte. Mladší M. povedal, že ho zbil po zadku. Hovorili, že
otec ich postrieľa, že M. vyhodí z okna, že ich pozabíja. Starší P. jej povedal, že ho otec kŕmil v obývačke,
keď prišli domov museli sa celí vyzliecť a hneď museli ísť do sprchy, keď chcel ísť P. k počítaču musel
sa obliecť do pyžama. Celý deň museli sedieť v obývačke. Ku koncu už nechcel P. púšťať domov a tak

sa prechádzal po sídlisku. Potom išiel pre mladšieho brata do škôlky, počkali na ich mamu a spoločne
išli domov. Keď počula, čo sa u nich doma deje, mala strach o deti i sestru.

Svedkyňa Z. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je susedou rodiny V.. Bývajú v bytoch, ktoré sú
oproti sebe. Obžalovaného za posledné obdobie veľmi málo videla, skôr ho len počula, že bol doma.

Uviedla, že nie je normálne, aby bol niekto non-stop zatvorený v byte, svedkyňa si myslela, že má nejaký
psychický problém. Obžalovaný neotváral dvere, aj keď bol doma. Aj deti museli čakať pred dverami,
kým ich vpustil dnu. Tiež si párkrát všimla, že deti krúžia okolo paneláku, kým príde mama domov z
práce, aby išli spolu domov. Tiež zaregistrovala, že malý M. nechcel ísť dnu, keď zistil, že mama ešte
nie je doma. Obžalovaný mu povedal, že musí ísť a hotovo a vtedy M. plakal a P. sa mu prihováral, aby

neplakal. Čo sa týka hádky alebo kriku svedkyňa uviedla, že skôr počula obžalovaného ako dlho, dlho
niečo riešil, a to hlavne večer, keď je v paneláku tichšie. Jeho výstup trval aj hodinu, na chvíľku stíchol
a potom pokračoval ďalej. Obžalovaný mal hlasný prejav. Bolo počuť aj vulgárne nadávky na manželku
obžalovaného, vyhrážky nepočula. Počula aj to, ako vulgárne nadával P., že Ty si kokot jebnutý a niečo
v takomto duchu. P. mu možno na to niečo aj povedal, ale bolo to s plačom. Nezaregistrovala, že by bol

nadával aj M.. Či deti trestal aj fyzicky, svedkyňa uviesť nevedela. Uviedla len, že raz, keď robila vonku
na skalke, počula ako manželka obžalovaného hovorila, že nemá kopať do chlapca, že je to vlastne
jeho dieťa. Čo sa týka manželky obžalovaného, svedkyňa zaregistrovala jej hovor, ale tento bol taký,
ako keby chcela obžalovaného ukľudniť, rozprávala jemným hlasom.

Svedkyňa Q. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je susedou rodiny V., býva v byte pod bytom rodiny
V.. Čo sa týka obdobia od decembra 2011 do konca októbra 2012, počula neustály krik, vadenie sa
obžalovaného, neustále riešenie nejakých vecí z jeho strany. Svedkyňa mala pocit, že obžalovaný sa
stále vadí, pričom jeho krik prechádzal až do hystérie, a vtedy mu nebolo nič rozumieť. Stále bol s niečím
nespokojný, konkrétne s čím to však uviesť nevedela, riešil však napríklad nejaké problémy v kúpeľni s

deťmi. Niekedy zhadzoval veci z poličiek, zo stola, ako keby niečo padalo. Manželka obžalovaného bola
skôr ticho. Svedkyňa ani nepočula, že by P. nejako otcovi oponoval alebo argumentoval. Od októbra
2012, keď už obžalovaný nebol doma, bolo počuť aj prechody z izby do izby, teda že sa tam pohybujú
deti, ale dovtedy si myslela, že tam ani nežijú, okrem toho kriku. Svedkyňa tiež uviedla, že nepočula
obžalovaného, že by vulgárne nadával manželke alebo deťom, a nemá ani vedomosť, že by ich fyzicky

napadol.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka poškodeného mal. P. V., aj napriek tomu, že
obžalovaný nesúhlasil s prečítaním tejto výpovede. V zmysle ustanovenia § 135 ods. 2 Tr. por. súd môžeprečítaťtakútozápisnicuibezpodmienokuvedenýchv§263Tr.por.,nakoľkoopätovnývýsluchmaloletej
osoby vzhľadom na jej vek by mohol nepriaznivo ovplyvniť jej duševný a mravný vývoj. Výsluch svedka
poškodeného mal. P. V. bol vykonaný v zmysle ustanovenia § 135 Tr. por., preto súdu nič nebránilo

prečítať zápisnicu o výsluchu svedka poškodeného mal. P. V.. Svedok poškodený mal. P. V. vo svojej
výpovedi uviedol, že obžalovaný mame nadával, nemohla nič robiť, na všetko sa musela pýtať, stále sa
jej vyhrážal. Bolo to často, skoro každý deň. Hovoril jej, že je piča, kurva. Nemal na to dôvod. Mama
obžalovanému nenadávala. Bol svedkom toho, ako obžalovaný mamu bil. Dal jej päsťou do ramena, do
stehna alebo ju sotil. Mama sa rozplakala. Obžalovaný sa vyhrážal, že ich zabije alebo že ich nepustí

do bytu. Mohlo to byť aj desaťkrát. Nepáčilo sa mu, že obžalovaný mame nadával a vyhrážal sa. K
nemu sa tiež obžalovaný správal zle. Nadával mu a nemohol robiť čo chcel. Musel sa na všetko pýtať,
nepúšťal ho do bytu. Nadával jemu aj jeho bratovi M.. Nemali prístup do iných izieb, iba tam, kde im
obžalovaný dovolil. Jemu nadával, že je debil, idiot. Používal aj horšie nadávky, že je kokot, a nadával aj
bratovi M. tými istými nadávkami, a to denne aj päť až šesťkrát. Väčšinou bezdôvodne, napríklad, keď
sa postavil od počítača s tým, že chcel ísť preč. Dokonca mu dal aj facku alebo ho kopal. Obžalovaný

ublížil aj bratovi, dával mu facky, bolo to viackrát. Brat sa rozplakal, mama hovorila obžalovanému, prečo
ho stále facká. Keď jemu obžalovaný ublížil, nerobil nič, vtedy sa cítil zle. Obžalovaný ho domov nechcel
pustiť, keď prišiel zo školy domov. Musel s bratom čakať vonku až do príchodu mamy z práce. Keď
prišiel ku dverám a zaklopal alebo zazvonil, obžalovaný mu povedal, že má ísť preč. Prechádzal sa po I..
Musel robiť všetko podľa pokynov obžalovaného. Sám sa nemohol ani kúpať. Okúpaného ho poslal do

obývačky k počítaču, kde musel byť až do večera a potom sa nemohol s mamou do večera rozprávať.
Cez víkendy, keď bola mama v práci a chcel ísť na WC, tak ho obžalovaný nepustil, musel ostať v izbe.
Aj ráno, keď sa zobudil, musel stále ostať vo svojej izbe a čakať kým mu obžalovaný dovolí odísť z
izby. Niekedy mu na WC ísť nedovolil a povedal mu, že má čakať. Nechcel mu dovoliť jesť samému,
musel stáť v obývačke a obžalovaný ho kŕmil. Brat tiež nemohol jesť sám, jeho tiež obžalovaný kŕmil.

Pri všetkých jedlách ich obžalovaný oboch kŕmil. Pri kúpaní ho stále kontroloval, hovoril mu čo má robiť.
V septembri po príchode zo školy mu kázal rýchlo si nachystať veci do tašky. Nadával mu, že si má
pohnúť, že nebude na neho čakať, lebo on má seriál. Vtedy sa do školy nemohol učiť. Naučil sa až ráno
pred školou. Keď mu obžalovaný dával facky, bolo to po tvári a po chrbte. Boli také stredné. Obžalovaný
ho nepúšťal ani vonku, nemohol ísť s kamarátmi. Obžalovaného sa bál, že bude zase nadávať alebo

že ho zbije. Niekedy, keď bola mama v práci a on sa ráno zobudil, chcel, aby ho obžalovaný pustil na
záchod. Obžalovaný mu povedal, že nie, že on ešte chce spať, a tak musel čakať asi dve až tri hodiny,
niekedy až do príchodu mamy z práce.

Znalci MUDr. A. I. a MUDr. C.G. L., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracovali

dňa 7.1.2013 znalecký posudok č. X/XXXX o duševnom stave obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní
znalkyňa MUDr. C. L. uviedla, že pri posudzovaní predmetnej veci znalci vychádzali z údajov
vyšetrovacieho spisu, ktorý im bol k dispozícii. Na základe všetkých dostupných údajov a na základe
psychiatrického vyšetrenia obžalovaného znalci dospeli k záveru, že u obžalovaného zistili abnormálnu
štruktúruosobnosti,atoporuchuosobnostisdominujúcimirysmianankastickými.Idepritomoabnormnú

osobnostnú variantu s trvalými a charakteristickými prejavmi v štruktúre a správania sa osobnosti,
ktorá nemá charakter duševnej poruchy v pravom zmysle slova. Vyššie uvedená porucha osobnosti
sa u obžalovaného prejavovala aj v čase spáchania skutku kladeného mu za vinu. Táto porucha v
zmysle trvalej povahovej a charakterovej vady v čase spáchania skutku kladeného obžalovanému
za vinu významnejším spôsobom neovplyvnila jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V čase,

kedy sa mal obžalovaný dopustiť spáchania trestného činu, bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. U obžalovaného znalci v čase ich
znaleckého vyšetrenia a ani v čase spáchania skutku nepreukázali závislosť od návykovej látky. Jeho
požívanie alkoholu možno hodnotiť ako príležitostný konzum. Agresivita nepatrí medzi dominantné
črty osobnosti obžalovaného, ale v situáciách, kedy rodinní príslušníci nespĺňajú jeho nároky a

očakávania a nedodržujú ním stanovené pravidlá, môže v rámci jeho nestabilnej emotivity dochádzať
z jeho strany k agresívnym prejavom nielen na verbálnej úrovni, ale aj k agresivite brachiálnej. Pri
explorácii kriminogénnej situácie je podľa znalcov obžalovaný menej kritický, schopnosť sebareflexie
je nedostatočná. Zistená abnormálna štruktúra osobnosti, a to porucha osobnosti s dominujúcimi
rysmi anankastickými sa medikamentózne liečiť nedá. Možné je liečiť iba stavy dekompenzácie,

ktoré však u obžalovaného zaznamenané neboli. Táto porucha osobnosti je čiastočne ovplyvniteľná
dlhodobým psychoterapeutickým vedením, avšak pri adekvátnej motivácii pacienta a jeho ochoty k
zmene. Pobyt obžalovaného na slobode nepovažovali znalci z psychiatrického hľadiska za nebezpečný
pre spoločnosť a nepovažovali za potrebné uložiť mu niektorú z foriem ochranného liečenia. Zistenáporucha osobnosti môže predstavovať zo spoločenského hľadiska pri zníženej kritickosti k svojmu
správaniu riziko pokračovania v tomto správaní voči svojim najbližším.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa PhDr. A. B., z odboru psychológie, odvetvia klinická
psychológia detí, dospelých a poradenská psychológia, ktorá súdu predniesla znalecký posudok č. XX/
XXXX zhodne s jeho písomným vypracovaním zo dňa 24.1.2013. Znalecký posudok vypracovala na
základe oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu a na základe psychologického vyšetrenia
poškodených W. V., mal. P. V.N. a mal. M. V.. Znalkyňa uviedla, že u W. V. sa jedná o osobnosť

so submisívnejšími postojmi, ľahšou ovplyvniteľnosťou a manipulovateľnosťou.
Je emočne citlivejšia a zraniteľnejšia so snahou o predchádzanie konfliktom v rodine zmierlivým a
prispôsobivým správaním. Poškodená je schopná reprodukovať prežitý dej bez nadsadzovania alebo
skresľovania prežitých skutočností, bez sklonov ku klamstvám. Spoľahlivosť je v rovine všeobecnej
aj v rovine špecifickej nie je oslabená. Znalkyňa u poškodenej diagnostikovala protrahovanú - dlhšie
trvajúcuúzkostnúreakciu,ktorásavyvinulavsúvislostiskonanímobžalovaného,súzkostnýmiprejavmi,

emočnou nerovnováhou a anticipačnou úzkosťou a subjektívnymi ťažkosťami, ako vnútorné chvenie,
pocity ostražitosti v očakávaní neadekvátnej reakcie manžela, plačlivosť, strach, napätie.
Psychologickým vyšetrením mal. P. V. u neho zistila zvýraznenú emočnú nestabilitu s pretrvávajúcimi
symptómami vystupňovanej intrapsychickej tenzie až anxiozity - úzkostného prežívania, precitlivelosť.
Vo vzťahu k obžalovanému prevláda postoj odmietavosti a prejavy strachu, pretrváva anticipačná úzkosť

a plačlivosť. V jeho reaktivite znalkyňa zistila prejavy poruchy prispôsobenia aj v dôsledku úzkostného
reagovania aj v sociálnych vzťahoch, ako reakciu na závažný stres v dôsledku dlhodobo zaťažujúcich
podnetovvrodine,ktorézasiahliajjehosociálnuintegrituosobnosti,došlokoslabeniujehosebavedomia
a dôvery v primeranosť sociálnych vzťahov. Podľa znalkyne je mal. P. schopný reprodukovať prežitý dej
bez nadsadzovania alebo skresľovania prežitých skutočností.

Znalkyňa u mal. M. V. konštatovala, že sa jedná o osobnosť nezrelú vo vývine, emocionálne labilnú a
jeho intelektový vývin dosahuje vyspelosť dieťaťa predškolského veku. Pretrváva u neho skrytý vplyv
emócií, najmä úzkosti. Vzhľadom k veku u neho vystupuje tendencia skresľovania skutočností vlastnou
predstavivosťou, čo podstatne znižuje spoľahlivosť výpovede dieťaťa v rovine všeobecnej i špecifickej.
Znalkyňaumal.M.zistilavýznamnúpsychickúnevyrovnanosťdieťaťa,nevylúčilaprejavypotencionálnej

psychickejpaternálnejdeprivácievdôsledkudisharmónierodinnéhospolužitiaavzhľadomnavýznamný
psychomotorický nepokoj dieťaťa nevylúčila u neho postupný rozvoj syndrómu poruchy osobnosti
sprevádzaný hyperaktivitou.
Znalkyňa u mal. P. a mal. M. uvádza, že možno predpokladať vážne ohrozenie primeraného ich
osobnostného a sociálneho vývinu, teda ich ohrozenie psychického zdravia v dôsledku neadekvátneho

správania obžalovaného voči ním a matke, pokiaľ by zotrvávali v napätej rodinnej atmosfére.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o
konfrontácii medzi obžalovaným a svedkyňou poškodenou, z ktorej vyplynulo že obidvaja v podstate
zotrvali na svojich pôvodných výpovediach.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. na technickom zariadení počítači, bolo prehraté DVD, ktorého obsahom je
záznamzvýsluchusvedkapoškodenéhomal.P.V.zprípravnéhokonaniazodňa14.1.2013.Privýsluchu
svedka poškodeného mal. P. V.N. bola prítomná aj znalkyňa PhDr. A. B., ktorá pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní uviedla, že výsluch svedka poškodeného mal. P. V. bol vedený adekvátnym spôsobom vo

vzťahu k vývinovej úrovni dieťaťa a jeho schopnosti porozumenia. Otázky neboli kladené sugestívnym
spôsobomkonania.Interpretáciavyjadrenísvedkapoškodenéhopočasvýsluchuavzápisniciovýsluchu
svedka poškodeného mal. P. V. odzrkadľuje jeho autentický prejav. Akonáhle by výsluch maloletého
prebiehalneprimeranýmspôsobom,znalkyňabyzasiahladojehopriebehuapožiadalabyvyšetrovateľa,
aby zmenil postup, čo sa nestalo. Znalkyňa považovala za zvlášť významné poukázať na výrazné

vnútorné napätie maloletého, ktoré bolo evidentné počas celého priebehu výsluchu. Z pohľadu znalkyne
obsah zápisnice zodpovedá spontánnemu prejavu maloletého.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. na technickom zariadení počítači, bolo prehraté CD, ktorého obsahom sú
fotografie zranenia a hlasové záznamy z mobilného telefónu. Podľa vyjadrenia poškodenej záznam na

CD vyhotovil technik PZ z mobilného telefónu, ktorý poskytla polícii poškodená. Fotografie vyhotovila
poškodená v januári 2012. Nahrávky vyhotovila poškodená na svoj mobilný telefón. Tieto nahrávky
boli nahrávané podľa vyjadrenia poškodenej v období od 30.9.2012 do 18.11.2012. Na nahrávkach sú
zachytené verbálne prejavy rodiny V., a to hlavne agresívne verbálne prejavy obžalovaného.Na hlavnom pojednávaní boli tiež prečítané listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ako i správy
ohľadne osoby obžalovaného a odpis z registra trestov na obžalovaného.

Zo správy z pohovoru s mal. P. V. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ž., vypracovanej psychologičkou
Mgr. M. P. zo dňa 9.11.2012 vyplýva, že mal. P. V. bol v kontakte s psychológom utiahnutý a napätý.
V komunikácii sa psychologička zamerala na jeho pohľad na rodinné súžitie, správanie otca a mamy,
komunikáciu a starostlivosť rodičov. Na základe vykonaného pohovoru s mal. P. V. mala psychologička

vážne podozrenie, že správanie otca mal. detí má črty psychického týrania. Deti a matka žili v
neustálom strachu a napätí, bolo im bránené vo voľnom pohybe, napĺňaní ich základných psychických
a fyzických potrieb. Neustála kritika a hrubé vyjadrovanie otca, psychický tlak, ktorý zažívali, mohol
výrazne zasiahnuť na ich sebahodnotenie, ďalší zdravý psychický vývoj, a môže viesť aj k trvalým
osobnostným poruchám. Pre deti by bolo vhodné, aby sa mohli vrátiť do ich domáceho prostredia, kde
majú vybudované sociálne zázemie.

Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ž., vypracovanej PhDr.
Q. V. zo dňa 21.11.2012 vyplýva, že šetrenie bolo vykonané na adrese M.. K. XXXX/XX Z. Ž., kde v
čase šetrenia nikto neotváral dvere. Na základe toho úrad práce telefonicky kontaktoval W. V., ktorá
uviedla, že deti mal. P. a mal. M. V. sa zdržiavajú u jej rodičov vo Z., kde bolo následne vykonané

šetrenie aj za prítomnosti mal. detí. Šetrením bolo zistené, že W. V. už niekoľkokrát opustila spolu s
deťmi domácnosť na I. z dôvodu neznesiteľného správania sa otca detí k nej ako k manželke a tiež
aj k deťom. Po nejakom čase sa vždy na manželove prosby vrátila, nakoľko sľuboval, že sa zmení.
Naposledy sa W. V. odsťahovala od manžela v mesiaci jún 2012, kedy podala na manžela aj trestné
oznámenie a v mesiaci august 2012 podala aj návrh na rozvod manželstva. U rodičov vo Z. bola aj s

deťmi do 23.9.2012, kedy sa opätovne vrátila na naliehanie k manželovi. Jedným z dôvodov bolo aj
to, že je zamestnaná a každodenné sprevádzanie detí do školských zariadení z Z. na I. bolo náročné.
Krátko po návrate do spoločnej domácnosti sa však začal opakovať psychický teror zo strany manžela
voči nej a vystupňoval sa aj voči deťom. Z uvedeného dôvodu podala W. V. dňa 29.10.2012 opätovne
trestné oznámenie na manžela. V čase šetrenia boli prítomné obe maloleté deti. Mal. P. uviedol, že otec

mu podľa jeho vyjadrenia nedovolí mať vlastné kľúče a keď bola minulý školský rok mama dlho v práci,
čakával aj s mladším bratom M., ktorého vyzdvihol z materskej škôlky, pred domom, prípadne v pizzérii
na I., keď bola zima. Uviedol, že má z otca strach, keď je s ním sám doma. Kričí na neho, sleduje ho,
nič nemôže robiť sám, nemôže ísť ani na WC, a tak radšej nejde aj celý týždeň. Otec ho už aj udrel
a nie raz, ak nerobí veci rýchlo a podľa jeho predstáv. Nadáva mu do debilov a buzerantov. Musia sa

len sprchovať, umývať, čistiť. Hneď po škole sa musí osprchovať, dať do pyžama a tak je až do večera
na jednom mieste a tiež aj jeho malý brat. Inak na nich kričí a vulgárne im nadáva. Nemajú doma ani
hračky, lebo sú špinavé. Nemôže si priviesť domov ani kamarátov.

Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ž., vypracovanej PhDr.

Q. V. zo dňa 11.12.2012 pre účely rozvodového konania vyplýva, že W. V. už niekoľkokrát opustila spolu
s deťmi domácnosť na I. z dôvodu neznesiteľného správania sa otca detí k nej ako manželke a tiež
aj k deťom. Po nejakom čase sa vždy na manželove prosby vrátila, nakoľko sľuboval, že sa zmení.
Naposledy sa W. V. odsťahovala od manžela v mesiaci jún 2012, kedy podala na manžela aj trestné
oznámenie a v mesiaci august 2012 podala návrh na rozvod manželstva. U rodičov vo Z. bola aj s

deťmi do 23.9.2012, kedy sa opätovne vrátila na naliehanie k manželovi. Krátko po návrate do spoločnej
domácnosti sa však začal opakovať psychický teror zo strany manžela voči nej a vystupňoval sa aj voči
deťom. Z uvedeného dôvodu podala W. V. dňa 29.10.2012 opätovne trestné oznámenie na manžela.
Od toho dňa sa maloleté deti opätovne zdržiavali v domácnosti starých rodičov vo Z., nakoľko starší syn
P. odmietal tráviť čas s otcom osamote v spoločnej domácnosti, mal z neho strach. Na základe vyššie

uvedeného W. V. na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala. Šetrením neboli zistené nedostatky
v starostlivosti matky o maloleté deti a vzhľadom k uvedenému úrad práce odporučil návrhu W. V. v
celom rozsahu vyhovieť.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie všeobecnej kriminality,

pod Č.:U.-XXX/X-U.-J.-XXXX zo dňa 26.6.2013 vyplýva, že vyšetrovateľka podľa § 197 ods. 1 písm. d/
Tr. por. vo veci podozrenia zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť Š. V. na tom skutkovom základe ako je uvedené v predmetnom
uznesení, odmietla, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods.2 Tr. por. V odôvodnení vyšetrovateľka uviedla, že vykonala výsluch Š. V., ktorý odoprel vypovedať.
Zároveň uviedol, že majú manželské nezhody, ktoré toho času riešia. Následne vyšetrovateľka vykonala
výsluch W. V. za účelom doplnenia trestného oznámenia zo dňa 30.5.2012, pri ktorom W. V. využila

svoje právo odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. por. z dôvodu, že by svojou výpoveďou priviedla
nebezpečenstvo trestného stíhania svojmu manželovi Š. V.. Vzhľadom na skutočnosť, že W. V. odoprela
vypovedať v zmysle ustanovenia § 130 ods. 2 Tr. por., a že nedala súhlas na vyžiadanie informácii o jej
zdravotnom stave zo zdravotnej dokumentácie, nebolo možné vykonať dokazovanie v plnom rozsahu,
pozostávajúcom v dokazovaní, či sa stal skutok, ktorý vykazuje znaky trestného činu.

Z návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že W. V. podala na Okresný súd Ž. dňa 30.8.2012 návrh na
rozvod manželstva, pričom mal. P. a mal. M. navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu navrhla
zaviazať prispievať na výživu mal. P. sumou 100,- eur mesačne a na mal. M. sumou 80,- eur.

Zo správy Základnej školy, so sídlom v Ž., G.. M. X, zo dňa 8.1.2013 vypracovanou Mgr. N. C., triednou

učiteľkou, na mal. P. V. vyplýva, že v čase vypracovania správy maloletý navštevoval 7. ročník. U mal.
P. V. sa objavovali známky náladovosti, podráždenosti a prchkosti. V porovnaní s predchádzajúcim
školským rokom sa jeho prospech vo viacerých predmetoch viditeľne zhoršil.

Zo správy Materskej školy, so sídlom v Ž., O. X, zo dňa 9.1.2013 vypracovanou A. Y., riaditeľkou školy,

na mal. M. V. vyplýva, že v čase vypracovania správy bol mal. M. fixovaný na matku. Bol utiahnutý. O
otcovi vôbec nerozprával. Otec do materskej škôlky takmer vôbec nechodil, stalo sa, že jedenkrát prišiel
pre mal. M. a vtedy bolo dieťa ustráchané a nerado s ním išlo.

Zo správ o povesti na obžalovaného a z odpisu z registra trestov na obžalovaného vyplýva, že

obžalovaný nebol súdom doposiaľ potrestaný a v mieste bydliska nebol riešený pre priestupky.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len ku skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po podaní návrhu na dohodu o vine a
treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že
obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda obžalovaný
v mieste trvalého bydliska v trojizbovom byte č. 3 v Ž., G. F. M. K. Č.. XXXX/XX, v období najmenej

od 27.12.2011 až do dňa 29.10.2012, s výnimkou období od 12.2.2012 do 10.4.2012 a od 2.6.2012 do
23.9.2012, kedy boli manželka a deti odsťahovaní, najmä psychicky týral svoju manželku W. V., nar.
XX.X.XXXX, a svoje deti P. V., nar. X.XX.XXXX, a M. V., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom detto, a to
tak, že od nich vyžadoval dodržiavanie ním stanovených pravidiel v domácnosti, čo sa týka čistoty bytu,
ukladania vecí do komínkov do skríň, prania, pohybovania sa po byte, požadoval od nich, aby po svojom

príchode do bytu z vonkajšieho okolia alebo po návrate z balkóna sa okamžite prezliekli do druhého
čistého oblečenia, aby sa osprchovali, lebo inak manželke nadával, že je kurva, suka, piča vyjebaná a
skurvená, staršiemu synovi nadával „ty kokot skurvený a vyjebaný, si debil a rýchlo sa vyzliekaj, rýchlo
sa umývaj“, mladšiemu synovi nadával, že je kokot, keď nerobili to, čo im presne prikázal, neustále im
nadával a vykrikoval po nich, nútil ich, aby sa bezdôvodne viackrát počas dňa prezliekali, neustále sa

im vyhrážal, že ak nebudú plniť jeho príkazy, tak ich vystrieľa, pozabíja, vyhodí ich z okna, pričom keď
sa im vyhrážal, tak im aj vulgárne nadával, napr. „Ty kokot hnusný, skurvený, ak sa neprezlečieš, tak
Ťa vyjebem z okna....“, „zabijem a zastrelím vás, ak sa riadne neumyjete alebo ak pri jedle nezdvihnete
omrvinku spod stola alebo ak nebudete jesť tak, že vám nič nespadne pod stôl z jedla“, zakazoval obom
synom sa v byte voľne pohybovať a medzi sebou rozprávať, dňa 17.1.2012 svoju manželku v zúrivosti

chytil obidvoma rukami pod krkom a škrtil ju, pričom ju poškriabal nechtami na krku a potom ju päsťou
pravej ruky udrel do jej ľavej ruky do oblasti nad lakťom a pod ramenom, v treťom májovom týždni 2012
jej dal takú facku na pravé líce, v dôsledku čoho spadla na zem, syna P. tiež viackrát fyzicky napadol,
dal mu facku, najmenej dvakrát ho kopol do nôh, mladšiemu M. dával facky, syna P. po jeho príchodezo školy odmietal púšťať domov, v dôsledku čoho sa musel prechádzať po sídlisku a čakať tak až na
matkin príchod z práce domov, keď mu to nevyhovovalo, tak zakazoval manželke prať a práčku zapínal
naprázdno, aby ju nemohla naplniť špinavým prádlom, a to urobil aj 5-krát za sebou, pričom jej nadával,

aká je nečistotná a nadával aj deťom, synovi P. nedovolil ísť hneď na WC na veľkú potrebu, ale nútil
ho, aby sa najskôr vyzliekol dohola, prezliekol sa a umyl si ruky, a až po hodine mu umožnil ísť na
toaletu, pričom následne musel čakať na toalete až do príchodu matky z práce, pretože mu zakázal
samému si utrieť zadok, W. V. po príchode z práce musela následne na príkaz manžela P. okúpať a
prezliecť, manželku nútil, aby po osprchovaní sa vešala prádlo v spodnom prádle, staršieho syna nútil,

aby pri jedle stál a kŕmil ho lyžicou, tiež mladšieho syna pri každom jedle kŕmil a nedovolil im normálne
sa najesť, pričom týmto konaním počas celého obdobia u poškodených vyvolával nadmerný strach a
stres, čo veľmi zle psychicky znášali, pričom následkom jeho správania podľa znaleckého posudku
znalkyne z odboru Psychológia a klinická psychológia detí bola u poškodenej W. V. zistená protrahovaná
úzkostná reakcia s významnými úzkostnými prejavmi, emočnou nerovnováhou a anticipačnou úzkosťou,
subjektívnymi ťažkosťami, ako vnútorné chvenie, pocity ostražitosti v očakávaní neadekvátnej reakcie

manžela, plačlivosť, strach, napätie, u poškodeného mal. P. V. boli zistené významné prejavy poruchy
prispôsobenia aj v dôsledku úzkostného reagovania ako reakcie na závažný stres, čo zasiahlo aj
sociálnu integritu jeho osobnosti, oslabilo jeho sebavedomie a dôveru v primeranosť sociálnych vzťahov
a u poškodeného mal. M.Á. V. znalkyňa zistila významnú psychickú nevyrovnanosť dieťaťa a nevylúčila
prejavy potencionálnej psychickej deprivácie, pričom u oboch maloletých detí znalkyňa predpokladá

vážne ohrozenie primeraného osobnostného a potencionálneho vývinu a ohrozenie ich psychického
zdravia,pokiaľbyzotrvávalivnapätejatmosférevdôsledkuneadekvátnehopostojaobvinenéhovočiním
a ich matke. Obžalovaný týmto svojím protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm.
d/ Tr. zákona, teda týral blízku osobu spôsobujúc jej psychické a fyzické utrpenie najmä vyvolávaním

strachu a stresu, bezdôvodným bitím, kopaním, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
a psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, odopieraním nevyhnutne osobnej hygieny a
bývania, a spáchal čin závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. (na
viacerých osobách). Podľa § 127 ods. 12 Tr. zák. viacerými osobami sa na účely Trestného zákona

rozumejúnajmenejtriosoby.Vdanomprípadesaobžalovanýprotiprávnehokonaniadopúšťalkonkrétne
voči trom poškodeným, a to voči manželke W. V. a ich dvom spoločným maloletým deťom P. V. a
M. V.. Poškodení - manželka a deti boli blízkymi osobami obžalovaného. V prípade protiprávneho
konania obžalovaného sa nejednalo iba o ojedinelé alebo zriedkavé útoky obžalovaného voči osobám
poškodených počas obdobia od 27.12.2011 až do 29.10.2012 s výnimkou období od 12.2.2012 do

10.4.2012 a od 2.6.2012 do 23.9.2012, ako to vplynulo z vykonaného dokazovania. Útoky obžalovaného
voči osobám poškodených s prihliadnutím na ich povahu, frekvenciu a intenzitu poškodení vnímali
a považovali za ťažké príkorie a ponižovanie. Poškodená s deťmi sa od obžalovaného dvakrát
odsťahovala k jej rodičom, pretože neadekvátne správanie obžalovaného voči ním sa stupňovalo, bolo
neúnosné. Pokiaľ sa do bytu poškodená s deťmi vrátila, bolo to z toho dôvodu, že obžalovaný ju o to

prosil a sľuboval, že sa zmení a zmení svoje správanie s tým, že bude situáciu riešiť, a taktiež aj z toho
dôvodu, že jej rodičia bývajú v obci Z. a obe deti navštevovali škôlku a školu v Ž. a bolo komplikované
s deťmi dochádzať každé ráno. Obžalovaný tak konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.,
nakoľko chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Podstatou konania páchateľa, ktorým môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne v tomto
ustanovení uvedených foriem sa ho dopustí, je vždy spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia
blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti, dozore alebo výchove. Týraním osoby v zmysle
uvedeného ustanovenia Trestného zákona je zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší

stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti,
pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí však
ísť o konanie, ktoré blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo
bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (ZSP 44/2007).

Objektom trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je ochrana určitej kategórie osôb
uvedených v odseku 1 tohto zákonného ustanovenia pred domácim násilím.Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z foriem
uvedenou v tomto ustanovení.

Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo
výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou
trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho
hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Trvalosť páchateľovho

konania je nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania, tak pri výsluchu v prípravnom konaní ako aj na
hlavnom pojednávaní, spáchanie trestnej činnosti popieral. Na svoju obranu uvádzal, že nie je pravdou,
že by sa manželke a deťom vyhrážal, alebo ich psychicky týral. Bol vypočutý pred sudcom pre prípravné
konanie, kde priznal, že od nich vyžadoval po dohode s manželkou dodržiavanie niektorých stanovených

pravidiel, čo sa týka čistoty bytu, ukladania vecí do skríň, nie do komínkov, tiež čo sa týka prania a
prezliekania doma. Priznal tiež, že manželke nadával, že je piča, suka, ona mu však tiež nadávala.
Poprel, že by nadával synom, iba ich napomínal. Manželke a deťom nezakazoval rozprávať sa. Vôbec
nie je pravda, že by dal manželke facku, absolútne nie je pravda, že by synovi P. nedovolil ísť doma na
veľkú potrebu alebo že by ho nechal čakať až do príchodu manželky na toalete. Čo sa týka prezliekania

manželky a detí, v ich rodine to bolo zaužívané tak, že keď prídu domov, prezlečú sa do domáceho
oblečenia. Večer sa celá rodina osprchovala, prezliekli sa do pyžama a sedeli v obývačke. Starší syn aj
manželka normálne jedávali za stolom, mladšieho syna on kŕmil v obývačke, staršieho syna nekŕmil. Keď
on manželke nadával, bolo to v situáciách, keď sa nezhodli na veciach, ktoré mali po dohode stanovené.
Všeobecne možno po byte nadával, ale nebolo to konkrétne myslené na deti, mohlo to byť asi tak raz za

týždeň. Obvinený priznal, že je poriadkumilovný, pedant, u nich to všetko takto fungovalo po vzájomnej
dohode s manželkou. Mali zaužívané pravidlá, a bol to on, kto určité pravidlo navrhol, fungovalo to u
nich takto celé dlhé roky. Mladšiemu synovi nikdy neublížil. Keď robili deti zle, dostali od neho po zadku.
Staršieho P. postrčil, ale ho nekopol. Tiež sa s manželkou postrkávali a chytali, podľa neho to bolo raz za
mesiac. Poprel, že syna P. nepúšťal domov, ani mu nebránil v tom, a tiež mu nebránil, aby si utrel zadok.

P. mu len oznámil, že ide na záchod, nikdy mu v tom nebránil. Tiež nebránil deťom voľne sa pohybovať
po byte. Keď mu P. povedal, že ide tam alebo tam, tak mu to dovolil. Keď M. mu povedal, aby mu niečo
doniesol, tak mu to doniesol. U nich bolo doma zaužívané, že sa zdržiavali v obývačke.

Obžalovaný je zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne

poškodenej W. V.. Aj napriek tomu, že obžalovaný sa k výpovedi svedkyne poškodenej vyjadril, že
svedkyňa poškodená vypovedala účelovo, s cieľom skompromitovať obžalovaného v očiach polície
a v očiach príbuzných, svedkyňa poškodená doteraz svoju výpoveď z prípravného konania žiadnym
spôsobom nezmenila, ani nekorigovala. Svedkyňa pritom vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako i
na hlavnom pojednávaní podrobne popísala konanie obžalovaného, ktorého sa mal voči nej a jej deťom

v žalovanom období dopúšťať. Svedkyňa poškodená sa počas popisovania konania obžalovaného
dokonca pri výsluchu na hlavnom pojednávaní opakovane rozplakala. Žiaden na hlavnom pojednávaní
vykonaný dôkaz nenasvedčuje pre nehodnovernosť a nepravdivosť výpovede svedkyne poškodenej,
ani pre to, že by výpoveď svedkyne poškodenej bola nepravdivo vykonštruovaná, či robená účelovo
s cieľom skompromitovania obžalovaného v očiach polície a v očiach príbuzných, aby obžalovaný

vyzeral tak, ako to uvádzala svedkyňa poškodená v trestnom oznámení. Možno konštatovať, že výpoveď
svedkyne poškodenej je v dobrom logickom súlade aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré podporujú
tvrdenia svedkyne poškodenej. Drobné odchýlky v jej výpovediach, resp. to, že niektoré veci neuviedla
úplne presne, sú vysvetlené stavom jej rozrušenia, ako aj snahou o vytesnenie nepríjemných udalostí
zo svojej pamäte. Tieto drobné rozpory sú však nepodstatné a nemôžu spochybňovať dôveryhodnosť

jej výpovedí. Uvedené konštatovanie je aj v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom znalkyňou z
odboru psychológie PhDr. A. B., ktorá sa vo svojom znaleckom posudku zamerala najmä na hodnotenie
pravdivosti výpovede svedkyne poškodenej, k jej intelektovej úrovni, ako aj k následku konania, ktoré
je kladené za vinu obžalovanému. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že svedkyňa poškodená
je schopná reprodukovať prežitý dej bez nadsadzovania alebo skresľovania prežitých skutočností,

znalkyňa u nej nezistila sklony ku klamstvám a skresľovaniu skutočností, prípadne iným negatívnym
javom, ktoré by ovplyvňovali spoľahlivosť jej výpovede. Z hľadiska psychologického je výpoveď
svedkyne poškodenej dôveryhodná. Naopak, pri znaleckom vyšetrení duševného stavu u obžalovaného
znalci došli k záveru, že agresivita nepatrí medzi dominantné črty obžalovaného, ale v situáciách, kedyrodinní príslušníci nespĺňajú jeho nároky a nedodržujú ním stanovené pravidlá, môže z jeho strany
dochádzať k agresívnym prejavom voči ním. Podľa znalcov má obžalovaný tendenciu k agresívnym
prejavom nielen na verbálnej úrovni, ale aj k agresivite brachiálnej. Pri explorácii kriminogénnej situácie

je podľa znalcov obžalovaný menej kritický, schopnosť sebareflexie je nedostatočná.
Výpoveď svedkyne poškodenej W. V. podporuje tiež výpoveď svedka poškodeného mal. P. V. z
prípravného konania. Svedok poškodený potvrdil, že obžalovaný, t. j. otec mame W. V. nadával a
vykríkal. Zle sa správal voči nemu a jeho bratovi, čo svedok poškodený podrobne popísal. S otcom
má zlý vzťah, otca by už nechcel stretnúť, lebo nechce, aby mu nadával, bil ho, aby už mohol konečne

chodiť s kamarátmi von. Aj napriek riadnemu poučeniu o práve nevypovedať, nakoľko obžalovaný je
jeho otec, toto právo nevyužil a vypovedal. Svedok poškodený zlé správanie otca voči nemu, jeho
súrodencovi a aj voči jeho matke W. V., popisoval aj znalkyni v rámci jej znaleckého vyšetrenia. Znalkyňa
vylúčila, že by sa v prípade tohto svedka poškodeného jednalo o výpoveď naučenú alebo ovplyvnenú
inou osobou. Svedok poškodený popisoval to, čo skutočne prežil. Je schopný reprodukovať prežitý dej
bez nadsadzovania alebo skresľovania skutočností, nemá sklony k zveličovaniu alebo neadekvátnej

reprodukcii pocitov a vnemov vyvolaných správaním obžalovaného.

Výpovede svedkov poškodených sú potvrdzované výpoveďami všetkých svedkov, ktorí nejakým
spôsobom vnímali tento skutkový dej. Svedkyňa Mgr. I. V. uviedla, že rodina V. je v evidencii úradu práce
od leta 2012, keď svedkyňa poškodená vyžiadala o pomoc a poradenstvo od úradu práce. Zo zistení

a vyjadrenia svedkyne poškodenej vyplynulo, že správanie obžalovaného vykazovalo znaky týrania.
Svedkyne J. M., svokra obžalovaného, a K. M., švagriná obžalovaného, v podstate zhodne uviedli, že
do domácnosti obžalovaného nechodili, nakoľko ich tam obžalovaný nechcel pustiť. O situácii v rodine
obžalovaného vedia z počutia, a to hlavne od svedkov poškodených W. V., mal. P. V.N. a mal. M. V.,
ktorí sa svedkyniam sťažovali na zlé zaobchádzanie obžalovaného voči ním.

Aj svedkyne Z. C. a Q. W., susedy obžalovaného, popísali, ako sa správal obžalovaný k manželke a
deťom. Svedkyňa Z. C. obžalovaného za predmetné obdobie veľmi málo videla, skôr ho len počula, že
bol doma. Uviedla, že nie je normálne, aby bol niekto non-stop zatvorený v byte. Svedkyňa si myslela,
že má nejaký psychický problém. Obžalovaný neotváral dvere aj keď bol doma. Aj deti museli čakať pred

dveramikýmichvpustildnu.Tiežsipárkrátvšimla,žedetikrúžiliokolopaneláku,kýmprišlamamadomov
z práce, aby išli spolu domov. Tiež zaregistrovala, že malý M. nechcel ísť dnu, keď zistil, že mama ešte
nie je doma. Obžalovaný mu povedal, že musí ísť a hotovo a vtedy M. plakal a P. sa mu prihováral, aby
neplakal. Čo sa týka hádky alebo kriku svedkyňa uviedla, že skôr počula obžalovaného ako dlho, dlho
niečo riešil, a to hlavne večer, keď je v paneláku tichšie. Jeho výstup trval aj hodinu, na chvíľku stíchol

a potom pokračoval ďalej. Obžalovaný mal hlasný prejav. Bolo počuť aj vulgárne nadávky na manželku
obžalovaného, vyhrážky nepočula. Počula aj to, ako vulgárne nadával P., že Ty si kokot jebnutý a niečo
v takomto duchu. P. mu možno na to niečo aj povedal, ale bolo to s plačom. Nezaregistrovala, že by
bol nadával aj M.. Či deti trestal aj fyzicky, svedkyňa uviesť nevedela. Uviedla len, že raz, keď robila
vonku v skalke, počula ako manželka obžalovaného hovorila, že nemá kopať do chlapca, že je to vlastne

jeho dieťa. Čo sa týka manželky obžalovaného svedkyňa zaregistrovala jej hovor, ale tento bol taký ako
keby chcela obžalovaného ukľudniť, rozprávala jemným hlasom. Svedkyňa Q. W. takisto potvrdila, že
počula z bytu obžalovaného krik, zdalo sa jej to často. Počula skôr vždy obžalovaného, ako sa doma
vadil veľmi hlučne, konkrétne nadávky nepočula. V poslednom období od decembra 2012 je v jeho byte
kľud, dokonca počuť už aj bežný spontánny pohyb detí po byte, čo dovtedy počuť nebolo.

K osobe obžalovaného bol znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. A.
I. a MUDr. C. L. vypracovaný znalecký posudok a na jeho záveroch znalci zotrvali. U obžalovaného
zistili abnormálnu štruktúru osobnosti a to poruchu osobnosti s dominujúcimi rysmi anankastickými,
ktorá však neovplyvnila jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, tieto boli obe plne zachované.

Jedná sa o poruchu osobnosti v zmysle trvalej, povahovej a charakterovej vady. Plne chápe zmysel
trestnéhokonania.Znalciuobžalovanéhonezistiliduševnúporuchuvpriamomslovazmysle,aninezistili
závislosť od návykových látok. Podľa znalcov obžalovaný má tendenciu k agresívnym prejavom nielen
na verbálnej úrovni, ale aj k agresivite brachiálnej. Zistená abnormná osobnostná štruktúra môže podľa
znalcov predstavovať zo spoločenského hľadiska riziko pokračovania v tomto správaní voči svojim

najbližším.

K osobám poškodených W. V., mal. P. V. a mal. M. V. bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou
z odboru psychológia a klinická psychológia detí PhDr. A. B.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že usvedkyne poškodenej W. V. sa jedná o osobnosť so submisívnejšími postojmi. Je emočne citlivejšia a
zraniteľnejšia so snahou o predchádzanie konfliktom v rodine zmierlivým a prispôsobivým správaním.
Svedkyňa poškodená je schopná reprodukovať prežitý dej bez nadsadzovania alebo skresľovania

prežitých skutočností, bez sklonov ku klamstvám. Spoľahlivosť jej výpovede je v rovine všeobecnej aj
v rovine špecifickej, nie je oslabená. Znalkyňa u svedkyne poškodenej diagnostikovala protrahovanú,
dlhšie trvajúcu úzkostnú reakciu, ktorá sa vyvinula v súvislosti s konaním obvineného, s úzkostnými
prejavmi, emočnou nerovnováhou a anticipačnou úzkosťou a subjektívnymi ťažkosťami, ako vnútorné
chvenie, pocity ostražitosti v očakávaní neadekvátnej reakcie manžela, plačlivosť, strach, napätie.

Psychologickým vyšetrením mal. P. V.Č. (v čase vyšetrenia mal takmer 13 rokov) znalkyňa u neho zistila
zvýraznenú emočnú nestabilitu s pretrvávajúcimi symptómami vystupňovanej intrapsychickej tenzie
až anxiozity, úzkostného prežívania, precitlivelosť. Vo vzťahu k otcovi prevláda postoj odmietavosti a
prejavy strachu, pretrváva anticipačná úzkosť a plačlivosť. V jeho reaktivite znalkyňa zistila prejavy
poruchy prispôsobenia aj v dôsledku úzkostného reagovania aj v sociálnych vzťahoch, ako reakciu
na závažný stres v dôsledku dlhodobo zaťažujúcich podnetov v rodine, ktoré zasiahli aj jeho sociálnu

integritu osobnosti, došlo k oslabeniu jeho sebavedomia a dôvery v primeranosť sociálnych vzťahoch.
Podľa znalkyne je mal. P. schopný reprodukovať prežitý dej bez nadsadzovania alebo skresľovania
prežitých skutočností.
Znalkyňa u mal. M. V. (v čase vyšetrenia mal 5 rokov) konštatovala, že sa jedná o osobnosť nezrelú vo
vývine, emocionálne labilnú a jeho intelektový vývin dosahuje vyspelosť dieťaťa predškolského veku.

Pretrváva u neho skrytý vplyv emócií, najmä úzkosti. Vzhľadom k veku u neho vystupuje tendencia
skresľovania skutočností vlastnou predstavivosťou, čo podstatne znižuje spoľahlivosť výpovede dieťaťa
v rovine všeobecnej i špecifickej. Znalkyňa u mal. M. zistila významnú psychickú nevyrovnanosť dieťaťa,
nevylúčila prejavy potencionálnej psychickej paternálnej deprivácie, v dôsledku disharmónie rodinného
spolužitia a vzhľadom na významný psychomotorický nepokoj dieťaťa nevylúčila u neho postupný rozvoj

syndrómu poruchy osobnosti sprevádzaný hyperaktivitou.
Znalkyňa uviedla v znaleckom posudku, že u maloletých P. a M. V. možno predpokladať vážne
ohrozenie ich primeraného osobnostného a sociálneho vývinu, teda ohrozenie ich psychického zdravia v
dôsledku neadekvátneho správania obvineného voči ním a matke, pokiaľ by zotrvávali v napätej rodinnej
atmosfére.

Znalkyňa PhDr. A. B. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že ako už uvádzala v
posudku, znaleckým skúmaním u poškodených W. V., mal. P. V. a mal. M. V. síce nezistila známky
posttraumatickej stresovej poruchy, ktorej príznaky zodpovedajú obrazu týranej osoby, ale zdôraznila,
že pokiaľ by poškodení zotrvávali v priamom kontakte s obžalovaným a boli by vystavení stupňujúcim
sa neadekvátnym prejavom správania sa obžalovaného voči ním, je vysoko pravdepodobné, že by sa

tieto príznaky mohli rozvinúť. Tým, že sa v októbri 2012 prerušil kontakt poškodených s obžalovaným,
u všetkých poškodených ustúpili neprimerané prejavy ostražitosti a úzkosti, čo nastane, keď prídu
domov a budú s obžalovaným v priamom kontakte, lebo sa nedalo predvídať aká možná konfliktná
situácianastane.UmaloletéhoM.V.znalkyňapočasjehopsychologickéhovyšetreniazistila,žereagoval
autenticky, obdobne ako jeho brat P. V.. Maloletý M. vzhľadom na svoj vek nie je schopný racionálne

rozlíšiť súvislosti rodinného diania, ale emočne ich prežíval, je to vnímavé dieťa. Na opakované
negatívne emočné skúsenosti reagoval, vnímal emočné napätie, mohol nastať určitý blok a odmietal
sa vrátiť do bytu k otcovi, pričom reagoval tak ako uviedli svedkovia, že sa tomu bránil plačom, čo je
prirodzená obrana dieťaťa. Znalkyňa považuje za veľmi nepravdepodobné, že prejavy v správaní M.
mohli byť ovplyvnené postojmi jeho najbližších, pretože v takom prípade by prejavy v jeho správaní boli

neprirodzené a neboli by také autentické. M. počas psychologického vyšetrenia reagoval autenticky. V
súvislosti s posudzovaním M. nemožno vnímať len jeden symptóm, ktorým je psychomotorický nepokoj,
ale komplexne celú osobnosť, prejavy správania mal. M. interpretované matkou a inými svedkami, ako
aj to, že mal blok v komunikácii.
V závere znalkyňa uviedla, že vďaka nesmiernemu úsiliu matky W. V.,

ktorá dokázala v danej rodinnej situácii dlhodobo chrániť deti pred prejavmi správania obžalovaného,
a vďaka citovému zázemiu, ktoré u nej deti majú, bol priaznivo ovplyvnený vývin oboch detí. Konaním
obžalovaného boli deti dlhodobo vystavené situácii, keď sa báli prirodzene vykonávať bežné denné
činnosti, za ktoré boli obžalovaným sankcionované. Je absolútne neprirodzené, aby dieťa nemohlo
vykonať hygienickú potrebu v čase, keď ju pociťuje, je neprirodzené, aby dieťa bolo kŕmené vo veku 13

rokov a muselo vtedy zaujať pozíciu v stoji, je neprirodzené, aby sa dieťa nemohlo hrať v čase, kedy ono
právechceashračkami,ktorésivyberie,atď.Detiprichádzalidomovvneustálomnapätí,vneprimeranej
ostražitosti, aby neurobili nejaký krok, za ktorý ich obžalovaný pokarhá a bude na nich kričať.Obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonanými dôkazmi a je účelová s cieľom vyhnúť sa
trestnoprávnej zodpovednosti. Obžalovaný sa obhajoval tým, že doma vyžadoval od manželky a detí
dodržiavanie pravidiel, ktoré boli u nich doma zaužívané, pričom on bol ten, kto určité pravidlo navrhol,

a manželka s tým súhlasila. U nich to takto fungovalo celé dlhé roky. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že pravidlá fungovania domácnosti určoval obžalovaný, a takto podľa svojich predstáv riadil
a manipuloval manželku i obe deti, ktorí sa mu museli podriadiť. V tejto súvislosti však nebolo žiadnym
z vykonaných dôkazov preukázané, že svedkyňa poškodená s pravidlami ním určenými súhlasila,
ako to tvrdí obžalovaný. Naopak, bolo zistené, že svedkyňa poškodená sa mu snažila oponovať,

namietala prehnané požiadavky obžalovaného, ale nič sa tým nezmenilo, naopak dochádzalo k hádkam,
vulgárnym nadávkam na jej adresu. Nerešpektovanie príkazov obžalovaného podľa jeho predstáv
vyústilo do jeho agresívneho správania voči všetkým poškodeným, vulgárnym nadávkam manželke a
obom deťom, k fyzickým útokom voči ním a vyhrážkam zabitím, v zúrivosti ničil zariadenie bytu.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania však súd výpoveď obžalovaného vyhodnotil ako

nepravdivú, nehodnovernú, učinenú účelovo v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za
spáchaný skutok. Obrana obžalovaného bola prekonaná ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré
obžalovaného usvedčujú zo spáchania skutku tak, ako sa mu obžalobou kládlo za vinu.

Súhrn uvedených dôkazov tvorí logickú a ničím nenarušovanú navzájom sa doplňujúcu sústavu, ktorá vo

svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčuje
obžalovaného a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru, na základe čoho súd získal
presvedčenie o vine obžalovaného zo skutku kladeného mu za vinu obžalobou. K tomuto záveru súd
dospel najmä na základe týchto dôkazov, ktoré vinu obžalovaného potvrdzujú a vytvárajú obraz o
celej udalosti, ktorá je predmetom tohto trestného konania. Uvedené potvrdzujú výpovede svedkov

poškodených W. V.N. a mal. P. V., výpoveď pracovníčky úradu práce Mgr. I. V., výpovede svedkýň J.
M., K. M., Z. C. a Q. W., znalecké posudky, prehraný obrazový a zvukový záznam (fotografie zranení
a hlasové záznamy), ako i vyššie podrobne popísané listinné dôkazy. Najmä o uvedené dôkazy súd
opiera svoje skutkové zistenia.

Súd konštatoval, že obžalovaný je trestne zodpovedný subjekt a to tak z hľadiska veku ako aj príčetnosti
tak v prípravnom konaní ako na hlavnom pojednávaní. Neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali,
že obžalovaný pre duševnú poruchu v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť
alebo ovládať svoje konanie. Nasvedčujú tomu aj závery znaleckého posudku o vyšetrení duševného
stavu obžalovaného znalcami z odboru psychiatrie.

Súd sa musí pri rozhodovaní o vine obžalovaného oprieť o fakty jednoznačne zistené a preukázané bez
rozumných pochybností.

Za rozumnú pochybnosť by súd považoval takú pochybnosť, ktorá spôsobí, že súd po starostlivom,

objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov je taký nerozhodný, že nemôže povedať, že
získal ustálené presvedčenie o vine obžalovaného. V konkrétnej trestnej veci súd pri posudzovaní viny
obžalovaného k takýmto pochybnostiam nedospel.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov súd uvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne.

Skúmal, či výpovede sú logické, či sa neodchyľujú od predchádzajúcich výpovedí, pričom vychádzal
vždy z celej výpovede, berúc do úvahy aj ostatné vykonané dôkazy, posúdil rozpory medzi nimi, a takto
získajúc bezpečný základ pre skutkové zistenia a pre záver o vine obžalovaného dospel k záveru, že
neexistujú dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov
súd získal naopak presvedčenie o vine obžalovaného.

Súd je toho názoru, že v dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia opieral a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení dôkazov.
Dôkaznú situáciu považuje za natoľko jednoznačnú, že mohol rozhodnúť o vine obžalovaného. Súd
vyhodnotil vykonané dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne.

Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovaného súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd tiež prihliadal na
účeltrestuvzmysle§34ods.1Tr.zák.Obžalovanýnebolsúdomdoposiaľpotrestanýavmiestebydliska
nebol riešený pre priestupky. Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného

zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život, priťažujúcu okolnosť nezistil. U obžalovaného teda prevládli poľahčujúce
okolnosti nad priťažujúcimi. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí
súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa
§ 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V danom prípade prevažuje pomer poľahčujúcich okolností
a podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., teda horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby (15 rokov) sa zníži
o jednu tretinu a trest musí byť uložený v takto určenej trestnej sadzbe, teda od 7 rokov do 10 rokov.

S poukazom na spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, s prihliadnutím na účel trestu,

súd považoval za primerané uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Takýto trest
považoval súd za dostatočný, ktorý zabezpečí nápravu obžalovaného, pričom rešpektuje aj hľadiská
individuálnejagenerálnejprevencieasúčasnejeobjektívnymvyjadrenímspáchanejtrestnejčinnosti.Za
splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obžalovaného pre výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodená, ani opatrovník maloletých poškodených detí si náhradu škody voči obžalovanému
neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.