Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809202820
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3809202820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: U. F., bytom F. XXX,
zastúpeného JUDr. U. M., advokátom so sídlom v F., M., proti odporcovi: P. M., bytom F., B. XXX/XX,
zastúpenému JUDr. U. W., advokátkou so sídlom v F., W. 6, o zaplatenie 1.082,60 eur s príslušenstvom,
na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. septembra 2014, č. k.
16C/58/2009-182, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,45
eur, titulom trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. U. M., advokáta, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.082,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 01.10.2008 do zaplatenia, všetko v
lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť
štátu trovy konania vo výške 428,21 eur na účet Okresného súdu Prievidza v lehote jedného mesiaca
od právoplatnosti rozsudku a zároveň v tejto lehote uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi

trovy konania vo výške 405,34 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. U. M.. Svoje
rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 657, 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
opodstatnený. Súd uviedol, že odporca v konaní poprel poskytnutie pôžičky jemu ako fyzickej osobe
od navrhovateľa v sume 100 000,- SK. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa súdu jednoznačne
však vyplýva, že navrhovateľ koncom roka 2000 poskytol odporcovi aj F. C., každému pôžičku po
100 000,- SK, čomu nasvedčujú viaceré skutočnosti. Uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojej svedeckej

výpovedi F. C. a skutočnosť o poskytnutí pôžičky vyplýva aj z toho, že táto pôžička bola do zániku
združenia splácaná z účtu združenia vedeného na meno navrhovateľa, ktorý sa však považoval za
spoločný účet združenia, a to v období od decembra 2000 počas celého roka 2001 a aj v nasledujúcom
období. Teda s vedomím všetkých členov združenia a aj odporcu, pričom po zániku združenia v roku
2003 sa uvedenú pôžičku zaviazal odporca aj F. platiť v splátkach zo svojho súkromného účtu na
súkromný účet navrhovateľa, čo taktiež vyplýva jednoznačne z výpovede navrhovateľa a aj svedka F.
C. a rovnako aj z výpisov z účtu navrhovateľa č. účtu XXXXXXX/XXX v J. z 01.03.2004 a 06.02.2004,

teda v období po zániku združenia. Zo zhodných výpovedí účastníkov, navrhovateľa a aj samotného
odporcu, súd zistil, že uvedenú splátku pôžičky v sume 1.527,- SK odporca splácal navrhovateľovi až
do konca roka 2006. Z výpovede navrhovateľa a svedka C. vyplýva, že uvedenú pôžičku, ktorú im
poskytol navrhovateľ sa odporca aj F. C. zaviazali splácať navrhovateľovi vo výške u každého po 1/3 zcelkovejsplátkyúveru,ktorúsplácalnavrhovateľvstavebnejsporiteľni,odktorejzískaluvedenéfinančné
prostriedky na základe zmluvy o úvere z 11.10.2000. Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľ
poskytol uvedenú pôžičku odporcovi aj svedkovi C. za obdobných podmienok, za akých mu uvedený

úver poskytla stavebná sporiteľňa, teda pri záväzku, že navrhovateľ (a teda navrhovateľovi odporca aj
svedok C.) zaplatí úver, resp. vráti pôžičku vrátane úrokov a poplatkov, ktoré navrhovateľ musel zaplatiť
stavebnej sporiteľni. Uvedené je zrejmé z toho, že hneď od decembra 2000 sa z účtu združenia platila
na účet navrhovateľa, podľa názoru súdu za všetkých členov združenia, suma celej splátky úveru vo
výške 4.580,- SK, pričom odporca v období po zániku združenia od roku 2004 do konca roku 2006

splácal navrhovateľovi túto pôžičku vo výške 1/3 splátky úveru, ktorú splácal navrhovateľ X., teda v
sume 1.527,- SK. Poskytnutiu pôžičky odporcovi aj svedkovi F. C. nasvedčuje aj tá skutočnosť, že
navrhovateľovi koncom roka 2000 boli skutočne vyplatené finančné prostriedky od X. X.. v celkovej sume
600 000,- SK vrátane nasporenej sumy, keďže priamo zo zmluvy o úvere vyplýva, že rozdiel medzi
cieľovou sumou a nasporenou sumou predstavoval sumu 288.200,-SK. Pravdivosti uvedených tvrdení
nasvedčuje aj tá skutočnosť, že v konaní sa nepreukázali ako pravdivé tvrdenia odporcu, že finančné

prostriedky, ktoré získal navrhovateľ z titulu úveru v sume 300 000,- SK navrhovateľ vložil ako pôžičku
do združenia, ktorú skutočnosť tvrdila v konaní aj svedkyňa U. M., dcéra odporcu, čomu nasvedčujú
závery znaleckého posudku č. 2/2013 vypracovaného Ing. G. U., ako aj z vyjadrenia uvedenej znalkyne
na pojednávaní, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v prípade tvrdenej sumy odporcom v sume 343 500,-
SK, ktorá údajne mala byť vložená do združenia ako vklad podnikateľa - navrhovateľa z titulu pôžičky,

sa neukázali ako pravdivé. Podľa znalkyne v danom prípade sa jednalo o výdavok z pokladne združenia
a zároveň príjem do banky združenia na účet združenia. Aj s prihliadnutím na zistenú skutočnosť
znalkyňou, že stav hotovosti v pokladni združenia dňa 08.02.2001 pred prevodom sumy 343.500,- SK
na účet združenia bol vo výške 2.847.212,94,- SK, je nepravdepodobné, že by bolo potrebné vkladať
zo strany navrhovateľa na účet združenia pôžičku, ktorú by sa potom zaviazali splácať všetci účastníci

združenia formou odmeny podnikateľa, resp. všetkých členov združenia. Vzhľadom na uvedené mal súd
za to, že navrhovateľom uvádzané tvrdenia, že poskytol odporcovi koncom roka 2000 pôžičku v sume
100.000,- SK za podmienok, za akých musel splácať uvedený úver v stavebnej sporiteľni, sa v konaní
preukázali ako nepravdivé, preto súd podanému návrhu ako opodstatnenému v celom rozsahu vyhovel.
Z výpisu z úverového účtu navrhovateľa č. XXXXXXX/XXX vo Q. K. X., a.s. za obdobie

január 2007 až september 2008 vyplýva, že v uvedenom období navrhovateľ zaplatil z titulu vrátenia
úveru celkovo spolu sumu 97.843,30,- SK, z čoho pripadajúci záväzok na odporcu v zmysle uvedených
skutočností predstavuje 1/3, teda sumu 32.614,43,- SK, čo predstavuje v prepočte sumu 1,082,60 eur,
preto súd návrhu v tejto časti ako dôvodnému vyhovel. Vzhľadom k tomu, že odporca sa zaviazal
uvedené splátky pôžičky poukazovať na účet navrhovateľa každý mesiac až do doby, kedy nebude

celkovo splatený úver navrhovateľom voči stavebnej sporiteľni, k čomu došlo 04.09.2008, čo nedodržal,
súd v zmysle návrhu navrhovateľa zaviazal odporcu v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. aj k zaplateniu úrokov z omeškania,
výška ktorých bola uplatnená v súlade so zákonom. Pokiaľ sa týka vznesených započítacích námietok
zo strany odporcu v konaní, že uvedená vymáhaná pohľadávka navrhovateľa zanikla jednostranným

započítaním v roku 2006, a to s pohľadávkou, ktorú ma voči nemu z titulu nezaplateného podielu
na pohľadávkach a krátkodobom finančnom majetku, počnúc januárom 2007, prípadne so mzdovými
nárokmi, ktoré sa vo vzťahu k nemu zaviazal uhrádzať navrhovateľ z titulu odmeny vrátnikom, ktoré
uhrádzal odporca aj za navrhovateľa, v tejto súvislosti súd uviedol, že odporca v konaní nepreukázal
existenciu pohľadávky odporcu spôsobilej na započítanie s pohľadávkou navrhovateľa vymáhanou v

konaní, či už vzniknutej v súvislosti so zánikom združenia, resp. v súvislosti s hradením nákladov - mzdy
vrátnikom, ktoré služby mal údajne v roku 2006 využívať aj navrhovateľ. Súd vychádzal predovšetkým z
výpovede svedka F. C., ďalšieho člena združenia, ktorý vo výpovedi potvrdil, že vzťahy medzi všetkými
členmi združenia, teda medzi navrhovateľom, odporcom aj samotným svedkom boli do konca roku 2007
veľmi dobré, čiže ak sa v tomto období vymohli nejaké pohľadávky zo združenia, určite si to medzi sebou

rozdelili, a ak navrhovateľ zaplatil nejaké záväzky zo združenia, oni mu na to prispeli každý rovnakým
dielom. V roku 2007 odporca teda nemohol mať nijaké pohľadávky voči navrhovateľovi v súvislosti so
zánikomzdruženia.Uviedol,ženemávedomosťožiadnomzapočítanípohľadávkyodporcuzozdruženia
voči pohľadávke navrhovateľa z titulu pôžičky. Tieto tvrdenia sa súdu javili ako hodnoverné, keďže
odporca do podania žaloby v tejto veci neučinil vo vzťahu k navrhovateľovi žiadne kroky smerujúce

k vymáhaniu nejakej pohľadávky vzniknutej v súvislosti so zánikom združenia, resp. v súvislosti s
vymožením nejakých finančných prostriedkov z činnosti združenia po zániku združenia. Taktiež v čase
zániku združenia nebola medzi členmi združenia uzavretá žiadna písomná dohoda, v zmysle ktorej
by sa navrhovateľ zaviazal vo vzťahu k odporcovi zaplatiť nejakú finančnú čiastku, bola uzavretá ibadohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z 27.11.2003, z ktorej mal súd za
preukázané, že všetci členovia združenia sa v uvedenej dohode dohodli na vyporiadaní spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam, u každého pôvodne v podiele 1/3, nachádzajúcich sa v k. ú. F., tak že

uvedené nehnuteľnosti nadobudol v celom rozsahu odporca, čomu potom nasvedčuje to, že odporcovi
nevznikolpotomnároknavýplatuzostatnéhomajetkuzdruženia.AjzpísomnéhovyjadreniaJUDr.U.O.,
súdneho exekútora, u ktorého údajne podľa tvrdení odporcu prebiehali exekučné konania, v ktorých sa
mali vymôcť pohľadávky z činnosti združenia vyplýva, že v prospech oprávnených U. F., P. M., F. C. boli
vymožené tam uvedené finančné prostriedky v konaniach Ex 67/04, v ktorom konaní bola 10.11.2004

vyplatená suma 19.846,50,- SK oprávnenému č. 3, teda F. C. a v konaní č. Ex XXX/XX bola vymožená
suma 2.102,- SK, ktorá bola 05.12.2005 vyplatená oprávnenému č. 3 F. C., z čoho potom vyplýva, že
finančné prostriedky vymožené v exekučných konaniach boli vyplatené F. C., na základe čoho mohol
potom vzniknúť odporcovi prípadný nárok na vyplatenie 1/3 z uvedených súm iba vo vzťahu k F. C. a
nie vo vzťahu k navrhovateľovi. Rovnako odporca v konaní nepreukázal, že medzi ním a navrhovateľom
bola uzavretá či už ústna alebo písomná dohoda, v zmysle ktorej by sa navrhovateľ zaviazal mu

uhrádzať časť nákladov v súvislosti s vyplácanou odmenou vrátnikom, na základe čoho by mu potom
vznikol nárok na zaplatenie časti tejto vyplatenej odmeny uvedeným vrátnikom. Odporca taktiež v konaní
ničím nepreukázal, že by bol nejakú časť odmeny vôbec zaplatil nejakým vrátnikom. S prihliadnutím na
uvedené skutočnosti mal súd za to, že odporca v konaní nepreukázal, že by mal vzájomnú pohľadávku
voči navrhovateľovi spôsobilú na započítanie, na základe čoho by vymáhaná pohľadávka navrhovateľa v

tomto konaní zanikla jednostranným započítaním v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie
o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi
priznal plnú náhradu trov konania za 6 úkonov právnej pomoci po 61,41 eur (prevzatie vecí, 4x účasť na
pojednávaní, pričom za účasť na pojednávaní 04.11.2010 má nárok na 2x odmenu, keďže pojednávanie
trvalo od 10.30 do 14.30 hod), k tomu 4x režijný paušál po 7,21 eur, 1x režijný paušál po 8,04 eur, teda

spolu 405,34 eur. Rozhodnutie o povinnosti odporcu zaplatiť aj náhradu trov konania štátu súd odôvodnil
ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že v danej veci vznikli v súvislosti s vykonávaným dokazovaním aj
trovy štátu, a to z titulu vyplatenej odplaty banke za poskytnutie informácií v sume 19,20 eur a z titulu
znalečného vyplateného znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku v sume 393,07 eur a za výsluch
znalkyne na pojednávaní v sume 15,94 eur, čo je spolu 428,21 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu a
zaviazanianavrhovateľaknáhradetrovkonania.Namietal,žesúdprvéhostupňanazákladevykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. d) O.s.p. S poukazom na ust. § 657 Občianskeho zákonníka má za to, že v celom konaní

nebolo preukázané reálne odovzdanie pôžičky navrhovateľom ako veriteľom odporcovi ako dlžníkovi.
Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi X.. a navrhovateľom nie je zrejmé, aká suma bola navrhovateľovi
titulom poskytnutého medziúveru vyplatená, kedy a v akých čiastkach. Suma 600.000,- SK mala byť
cieľovou sumou. Suma úveru podľa zmluvy mohla byť čerpaná aj postupne, naviac ide o zmluvu o
stavebnom sporení, pri ktorej poskytnutie finančných prostriedkov je účelovo viazané na stavbu, resp. jej

rekonštrukciu. Ak navrhovateľ časť sumy úveru poskytol ako pôžičku odporcovi, z čoho potom financoval
kúpu nehnuteľností, na kúpu ktorej čerpal úver? Navrhovateľ v konaní nepreukázal výšku sumy, ktorá
mu bola bankou vyplatená, ktorá suma sa mala podľa jeho vyjadrenia rovnaký dielom rozdeliť medzi tri
osoby. Z doloženej úverovej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ mal úver splácať v mesačných splátkach
po 4.450,- SK, neskôr sa mali splátky znížiť. Teda ak mali splácať splátky tri osoby pomerne, bola

by suma splátky pripadajúca na jedného vo výške 1.483,33,- SK a nie sume 1.527,- SK ako uvádza
navrhovateľ. Z výpovedí účastníkov vyplýva, že v uvedenom čase účastníci spoločne podnikali formou
združenia ako aj spoločnej s.r.o. Odporca v priebehu konania opakovane tvrdil, že príjmy z podnikania
boli vysoké, preto nebol odkázaný na poskytnutie pôžičky v sume 100.000,- SK. Aj vo svojej výpovedi na
pojednávaní uvádzal, že v tej dobe mali zo združenia aj z s.r.o. výplaty, resp. podiely na zisku po 80.000,-

SK mesačne. Túto skutočnosť podporne potvrdzuje daňové priznanie odporcu doložené do spisu a
rovnako vyplýva aj z vyjadrenia znalkyne na pojednávaní, ktorá potvrdila, že združenie v uvedenom čase
disponovalo dostatkom finančných prostriedkov. Z výpovede znalkyne Ing. U. vyplynulo, že spoločnosť
s.r.o. nemohla len tak vyplácať sumu 4.500,- SK na účet navrhovateľa (združenia) mohli sa vyplácať len
na základe účtovného predpisu, ktorý vzniká na základe jasného záväzku. Ďalej uviedol, že navrhovateľ

na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne priame dôkazy, naopak svoje tvrdenie v priebehu
konania viackrát zmenil. Najprv sa malo jedna o pôžičku v súvislosti s podnikaním účastníkov, potom
to mala byť súkromná pôžička. Svoje rozhodnutie opiera najmä o výpoveď svedka F. C., napriek tomu,
že hodnovernosť tohto svedka on v konaní namietal. Poukázal aj na to, že v prípade ak by sa v konanípreukázalo,žepredmetnápohľadávkajepohľadávkouzpodnikaniaúčastníkovavšetkyzáväzkyprevzal
pán C., tak ako to uvádzal navrhovateľ v konaní, tak by bol v spore o uplatnenom nároku v danom konaní
pasívne legimitovaný pán C. a nie on. Je toho názoru, že súd pri hodnotení dôkazov nezohľadnil všetky

dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané.

K podanému odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,45 eur.
Zdôraznil, že odporca opakovane v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ktoré uvádzal aj v konaní pre

súdom prvého stupňa, taktiež rovnako právne argumentuje. Súd prvého stupňa v danej veci rozhodol
podľa jeho názoru správne po vykonaní všetkých dostupných a aj odporcom označených dôkazov,
vrátane znaleckého dokazovania, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutkovými tvrdeniami
odporcu a jeho právnou argumentáciou. Nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že v konaní nebolo
preukázané reálne odovzdanie pôžičky, pretože súd pri ustálení skutkového stavu, že pôžička bola
poskytnutá vychádzal tak z jeho výpovede, že on pôžičku teda peniaze odovzdal, ako aj z výpovede

svedka C., z obsahu ktorej nemožno mať pochybnosti, žeby odporca nebol pôžičku od neho prevzal.
Peniaze boli odovzdané v kancelárii v priestoroch ich firmy a prevzatie pôžičky zo strany odporcu
vyplýva aj z ďalších vykonaných dôkazov, najmä z bankových výpisov potvrdzujúcich splácanie pôžičky
oboma dlžníkmi. Argument odporcu v odvolaní, že je nelogické, aby mu poskytol pôžičku z úveru, ktorý
potreboval na kúpu nehnuteľností uviedol, že je účelový, pretože on mal aj z ďalších zdrojov dostatok

prostriedkov na financovanie svojich potrieb, ale keďže na predmetnej pôžičke od stavebnej sporiteľne
bol výhodný úrok, rozhodoval sa, či takúto výhodnú pôžičku vezme a ešte pred tým ako si pôžičku
vzal, sa odporcu ako aj svedka pýtal, či majú záujem o takéto peniaze za taký úrok, za aký pôžičku
stavebná sporiteľňa poskytovala. Obaja súhlasili, tak ním bola čerpaná celá možná pôžička, keďže bola
výhodná. Odporca v odvolaní mylne uvádza splátky 4.550,- SK, pretože skutočné splátky boli vo výške

4.580,- SK , z čoho tretina po bežnom zaokrúhlení je 1.527,- SK. Pokiaľ odporca uvádzal, že nebol
odkázaný na poskytnutie pôžičky, keďže mali dostatok prostriedkov zo zisku združenia, je potrebné
uviesť, že v združení síce bol peňažný kapitál, ale tento bol určený na obrat, pretože firma aktívne
podnikala a musela mať vzhľadom na rozsah podnikateľskej činnosti dostatočný prevádzkový kapitál,
teda aj hotové finančné prostriedky. Keďže sa naskytla možnosť získať voľné prostriedky pre osobné

potreby z výhodnej pôžičky, využili túto možnosť všetci traja. Pokiaľ odporca ďalej argumentuje tým, že
dispozičné právo na účet s.r.o., z ktorého boli poukazované splátky pôžičky cez jeho účet mal aj svedok
C., a že teda odporca nemohol ovplyvniť splácanie splátok, ide podľa neho o neuveriteľné a nepravdivé
tvrdenie, pretože odporca vedel o týchto splátkach, boli vykonávané s jeho súhlasom a jeho vedomím,
inak by určite mal výhrady k týmto splátkam a nebol by zostal nečinným. Že ide o účelové tvrdenie

odporcu dokazuje aj skutočnosť, že odporca aj po ukončení spoločného podnikania splácal dohodnuté
splátky zo svojho vlastného účtu, tak ako to bolo v konaní preukázané. Má za to, že súd prvého stupňa
v danej veci s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania správne ustálil, že nárok, ktorý bol ním
uplatnený a priznaný rozhodnutím nie je pohľadávkou z podnikania, resp. zo spoločného podnikania a
preto sa nemožno stotožniť s tvrdením odporcu v odvolaní, že je preukázané, že jeho pohľadávka je

pohľadávkou voči C. z dôvodu, že tento prebral záväzky zo spoločného podnikania. Práve naopak toto
tvrdenie odporcu sa nepreukázalo a v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka C., ako aj závery
znaleckého posudku Ing. U., keď okresný súd sa aj s týmto tvrdením odporcu dôkladne zaoberal a
podrobne v odôvodnení rozsudku aj zdôvodnil svoje skutkové zistenia.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.

§ 205 ods. 2 O.s.p .odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) - f) cit. zákonného ustanovenia.

Odporca vo svojom odvolaní uplatňuje dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávneskutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá

postupu vyplývajúcemu z ust.§ 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom
prihliadanavšetko,čovyšlozakonanianajavo,vrátanetoho,čouviedliúčastníci.Nesprávnehodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,

prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 - 135 O.s.p. Odvolacím
dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možno usudzovať len zo spôsobu ako k nemu súd dospel. Ak nie je

možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými
závermi.

V preskúmavanej veci neboli zistené žiadne zásadné rozpory, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Zmluvou o pôžičke, ktorá je upravená v ust. § 657 Občianskeho zákonníka, prenecháva podľa jeho
znenia veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami takejto zmluvy je predovšetkým
dohoda o reálnom odovzdaní takýchto vecí, druhovom určení vecí, povinnosti vrátiť veci rovnakého

druhuaurčeniečasuvrátenia.Zmluvaopôžičkejetedareálnouzmluvou.Vzhľadomnacharakterzmluvy
o pôžičke je významné, či skutočne došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky, za akých okolností a čo bolo
dohodnuté medzi účastníkmi najmä v otázke vrátenia pôžičky. V prípade, pokiaľ je o takomto úkone
vyhotovená písomná zmluva, táto zmluva sa posudzuje ako dôkaz o úkone, a to o poskytnutí pôžičky. Jej
obsah sa hodnotí vždy v kontexte s tvrdeniami účastníkov takejto zmluvy, prípadne s inými vykonanými

dôkazmi.

Preskúmanímveciodvolacísúdzistil,žesúdprvéhostupňapostupovalsprávne,aknávrhunavrhovateľa
na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom vyhovel. Skutočnosť, že v danej veci došlo k pôžičke
medzi účastníkmi konania v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, bola v konaní preukázaná

výpoveďou navrhovateľa, ale predovšetkým svedka F. C., keď z týchto dôkazov vyplýva, že uvedená
suma 100 000,- SK bola odporcovi vyplatená v priestoroch ich firmy koncom roka 2000. Skutočnosť, že
v danom prípade išlo o pôžičku medzi fyzickými osobami jednoznačne preukazuje aj znalecký posudok
v konaní vypracovaný Ing. G. U., a rovnako skutočnosť, že odporcovi bola predmetná pôžička zo strany
navrhovateľa poskytnutá preukazuje aj to, že od nasledujúceho obdobia bola splátka na tento úver

hradená zo spoločného účtu združenia vo výške 4.580,- SK mesačne, a to až do zániku združenia v
roku 2003, odkedy sa odporca aj svedok C. zaviazali splácať predmetnú splátku (podiel na tejto splátke
v 1/3) každý v sume 1,527,- SK samostatne. Uvedenú sumu odporca platil až do konca roku 2006
a od nasledujúceho roka 2007 odporca žiadnu splátku úveru nezaplatil. Z výpisu z úverového účtu
navrhovateľa, vedeného vo Q. K. X., a.s. č. XXXXXXX/XXX za obdobie január 2007 až september

2008, kedy došlo k úplnému splateniu úveru vyplýva, že v uvedenom období navrhovateľ zaplatil z titulu
vrátenia úveru celkovo sumu 97.843,30,- SK, z čoho pripadajúci záväzok na odporcu predstavuje sumu
32.614,43,- SK, v prepočte suma 1.082,60 eur, ktorú v danej veci navrhovateľ aj žaloval. Námietkami,
ktoré odporca opakovane uvádza v odvolaní sa zaoberal už súd prvého stupňa a vyporiadal sa s nimi
v odôvodnení svojho rozsudku, na ktoré odôvodnenie aj odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p

poukazuje.

Z postupu súdu prvého stupňa týkajúceho sa hodnotenia dôkazov významných pre záver súdu v danej
veci nezistil odvolací súd rozpor s ust. § 132 O.s.p. a nezistil tak opodstatnenosť uplatneného dôvodu
na odvolanie. Preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, keď okresný súd

správne rozhodol v danej veci aj o trovách konania štátu a náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a
v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania titulom trovprávneho zastúpenia, a to za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 61,41 eur (§ 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) a 1x režijný paušál v sume 8,04 eur (§ 16
ods. 3 cit. vyhlášky). Spolu náhrada trov odvolacieho konania predstavuje sumu 69,45 eur, ktorú sumu

má odporca povinnosť zaplatiť navrhovateľovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p, k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa.

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .