Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010452
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114010452.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr.
Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovanej N. K., pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
3T/29/2014 zo dňa 05.06.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej N. K., nar. XX.XX.XXXX v H. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T/29/2014 zo dňa 05.06.2015 bola obžalovaná N. K.
uznaná vinnou z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 04. decembra 2008 o 16,53 hodine v H. po W. ulici v smere od centra mesta k mostu Z. viedla
osobné motorové vozidlo značky G. G evidenčného čísla DT-XXXAN, striebornej metalízy, pričom v

strednom jazdnom pruhu na vyznačenom priechode pre chodcov pred križovatkou s Q. ulicou došlo
k stretu s chodcom S. B., ktorý vyšiel spred spomaľujúceho motorového vozidla - dodávkou, idúcou
v ľavom odbočovacom pruhu pred osobným motorovým vozidlom vedeným obžalovanou, v dôsledku
čoho poškodený S. B. utrpel pomliaždenie mozgu so zakrvácaním do komorového systému mozgu pri
zlomenine klenby a spodiny lebečnej a ďalšie poranenia (zlomeniny tvárovej aj mozgovej časti kostry
hlavy, sériové zlomeniny rebier obojstranne, zlomenina panvy, ramenne kosti a kostí predkolenia vpravo,

vzduch v pohrudnicovej dutine) vpravo následkom ktorých dňa 05. decembra 2008 o 12.40 hodine v
nemocnici zomrel,

za čo jej bol uložený podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere dva mesiace, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej bola určená skúšobná doba v trvaní jeden rok.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, ktoré písomne odôvodnila prostredníctvom
obhajcu.

Vdôvodochdovolaniauviedla,žepoškodenýchodecsapohybovalpredbledýmdodávkovýmvozidloma
vzhľadom na veľkosť tohto vozidla nemala vôbec možnosť tohto chodca vidieť. Zbadala ho na poslednú

chvíľu a aj pri brzdení zrážke nemohla zabrániť. V danom čase mala minimálnu rýchlosť nad 40 km/h,
keďže opúšťala križovatku, kde stála na svetelnej signalizácii. Znalec uviedol, že z technického hľadiska
bol príčinou dopravnej nehody chodec a možno dedukovať, že nemala dôvod na zastavenia alebo
spomalenie vozidla. Z celého rozsudku je zrejmý dojem súdu, ktorý sa ako červená niť tiahne ako
apel na osobu obžalovanej ako vodičku motorového vozidla, ktorá mala povinnosť zachovať primeranú
mieru opatrnosti spomaliť, zastaviť, predvídať a dokonca vzhľadom na poveternostné podmienky mala

zachovať ešte vyššiu mieru opatrnosti. Súd pritom konštatuje značnú mieru porušenia povinnosti zo
strany chodca - poškodeného. Celá situácia v nej evokuje pocit, že v trestnom konaní je prvoradýnásledok. Záverom obhajoba podotkla, že napadnutý rozsudok sa v mnohých veciach odvoláva na
stanoviská NS SR, avšak každá dopravná nehoda je svojím priebehom vysoko individuálna a uvedené
judikatúry sa vzťahujú výlučne na okolnosti konkrétneho prípadu, ktorého sa v danom momente týkala.

Slovenskétrestnéprávonepoznáprecedentnérozhodovanieauvedenépredchádzajúcerozsudkymôžu
byť len pomôckou avšak nie rozhodujúcou veličinou pre uznanie viny. Na záver obžalovaná uviedla,
že je jej úprimne ľúto, že k danej situácii došlo, a že došlo k úmrtiu človeka, to však nič nemení na
skutočnosti, že sa okolností, za akých sa táto dopravná nehoda stala, cíti byť nevinná. Požiadala preto,
aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd po preskúmaní veci zmenil napadnutý rozsudok a spod

obžaloby ju oslobodil.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovanej
a opatrovníka poškodeného.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovanej uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov

písomného odvolania. Navrhol, aby alternatívne bola obžalovaná buď oslobodená spod obžaloby, alebo,
ak súd dospeje k záveru, že je vina preukázaná, aby jej bol uložený primeraný peňažný trest vzhľadom
na všetky poľahčujúce okolnosti ako a dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku.

Zástupca Krajskej prokuratúry Bratislava navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavných pojednávaniach všetky potrebné a dostupné dôkazy na
rozhodnutieoobžalobnomnávrhutak,akotopredpokladáustanovenie§2ods.10Tr.por.,atietodôkazy
aj správne, podrobne, vyčerpávajúco a kvalifikovane jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle

§ 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že má za nepochybné, že obžalovaná dňa 04. decembra
2008 o 16,53 hodine viedla motorové vozidlo zn. G. G evidenčného čísla DT-XXXAN, striebornej
metalízy v strednom jazdnom pruhu po W. ulici v H. v smere od centra mesta k mostu Z., pričom pred

križovatkou s Q. ulicou (na ktorej nefungovala svetelná signalizácia) išlo pred ňou v ľavom odbočovacom
pruhu dodávkové vozidlo, ktoré buď stálo alebo spomaľovalo pred priechodom pre chodcov. Spred tohto
vozidla vyšiel chodec - poškodený S. B., ktorého obžalovaná ako vodička druhého vozidla nevidela,
nakoľko jej vo výhľade na chodca v čase jeho vstupu na vozovku na vyznačenom priechode pre
chodcovbrániloprávepredňouidúceaspomaľujúce(stojace)dodávkovévozidlovľavomodbočovacom

pruhu. Následne došlo k zrážke menovaného s vozidlom vedeným obžalovanou, v dôsledku čoho
poškodený S. B. utrpel zranenia uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku (vyplývajúce zo znaleckého
dokazovania). Z hľadiska právneho posúdenia rozhodujúci výklad § 4 odsek 2 písmeno f, § 4 odsek
4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov
v tom smere, či vodička porušila alebo neporušila povinnosti predpokladané v týchto ustanoveniach, v

kladnom prípade, či je daný kauzálny nexus (príčinná súvislosť) medzi porušením povinnosti vo vzťahu k
spôsobenému následku a v konečnom dôsledku, či je konanie obžalovanej (z hľadiska všetkých znakov
objektívnej stránky) pokryté nedbanlivostnou formou zavinenia. V znaleckom posudku č. 14/2009 zo
dňa 28.09.2009 znalec V.. N. H. konštatuje, že posúdenie príčiny vzniku dopravnej nehody vo vzťahu kzákonným ustanoveniam je otázkou právnou a jej riešenie neprináleží technickému znalcovi, avšak pri
vyhodnocovaní technickej príčiny vzniku dopravnej nehody je nevyhnutné posúdiť správanie účastníkov
cestnej premávky, a to práve vo vzťahu k zákonným ustanoveniam. V tomto smere sa v predmetnom

znaleckom posudku poukazuje na viaceré ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z., avšak vyššie uvedené
ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno f, § 4 odsek 4 citovaného zákona sa v ňom neuvádzajú a ani
nezohľadňuje z hľadiska technických príčin dopravnej nehody. Až na hlavnom pojednávaní pri svojom
výsluchu znalec uviedol, že ak vodička vedela, že vozidlo pred ňou odbočuje doľava, je pre neho
nepredstaviteľné, aby bola povinná spomaliť alebo zastaviť vozidlo. Dá sa aj odôvodnene predpokladať,

že vozidlo idúce pred ňou dávalo znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Z technického hľadiska teda
nemala dôvod na zastavenie alebo spomalenie vozidla, ktoré viedla.

Okresný súd uviedol, že takéto konštatovanie znalca z právneho hľadiska nemožno akceptovať. Za
dostatočne odôvodnený a relevantný nepovažoval súd ani jeho záver uvedený v bode 5 predmetného
znaleckého posudku, v zmysle ktorého bola z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody iba

nesprávna technika chôdze chodca v koridore pohybu vozidla značky Suzuki. Z hľadiska právneho
posúdenia boli významné závery tohto znaleckého posudku uvedené v jeho bode 6., v zmysle ktorého z
technického hľadiska bolo možné zrážke s vozidlom G. zabrániť pri správnej technike chôdze chodca pri
prechádzanípopriechodeprechodcovnadruhústranuvozovkyatakistobolomožnézrážkezabrániť,ak
byrýchlosťvozidlaznačkyG.bola25km/hvmiestereakcievodičkynavzniknutúsituáciu,teda14mpred

miestom zrážky. Podľa názoru okresného súdu ustanovenia § 4 zákona č. 315/1996 Z. z. vo vzájomnej
spojitostinemožnovykladaťtakýmspôsobom,žesapovinnosťvnichstanovená(spomaliťalebozastaviť
vozidlo)vzťahujenavodičalenvtedy,aksistotouviežeprednímspomaľujúcealebozastavujúcevozidlo
pred priechodom pre chodcov tak robí iba z dôvodu, aby dalo prednosť chodcovi. Túto povinnosť má
vodič pred prechodom pre chodcov vždy, ak vlastnými zmyslami vníma (resp. takúto povinnosť sledovať

situáciu v cestnej premávky v prípade vozidla idúceho pred ním pred prechodom pre chodcov má), že
prednímidúcevozidlospomaľujealebozastavuje,atobezohľadunato,čichodcavidíalebonieatakisto
bez ohľadu na to, či pred ním idúce vozidlo je v odbočovacom pruhu a dáva znamenie o zmene smeru
jazdy. Takisto ako totiž možno predpokladať, že vpredu idúce vozidlo pred križovatkou s prechodom
pre chodcov spomaľuje z dôvodu zmeny smeru jazdy, takisto možno dôvodne predpokladať, že tak

robí z dôvodu aby dalo prednosť chodcovi. V danom prípade to platí o to viac, že spomaľujúce vozidlo
bola dodávka, ktorá svojimi rozmermi neumožňovala vodičovi idúcemu za ním rozhľad na dopravnú
situáciu pred týmto vozidlom na mieste, kde sa nachádzal prechod pre chodcov. V takejto situácii sa
v plnej miere musí uplatniť požiadavka primeranej miery opatrnosti (z hľadiska nedbanlivostnej formy
zavinenia) vodiča idúceho za spomaľujúcim alebo zastavujúcim vozidlom. Okresný súd vychádzal z

predpokladu spomaľujúceho vozidla, nakoľko táto alternatíva je pre obžalovanú priaznivejšia než tá,
ak by vozidlo pred ňou stálo (vykonaním dokazovaním nebola potvrdená jedna z týchto alternatív).
Takáto primeraná miera opatrnosti vodiča je nevyhnutná so zreteľom na povahu prevádzky motorového
vozidla, obzvlášť na mieste s vyznačeným prechodom pre chodcov. To samozrejme neznamená, že
aj iní účastníci cestnej premávky vrátane chodcov nemajú povinnosť dodržiavať dopravné predpisy.

Pokiaľ dôjde k porušeniu dopravných predpisov aj z ich strany, súd nemôže túto skutočnosť opomenúť
predovšetkým z hľadiska posudzovania miery zavinenia. To však neznamená automaticky vylúčenie
trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla, ak aj z jeho strany došlo k porušeniu zákonom
stanovenej povinnosti upravenej dopravnými predpismi. V predmetnej trestnej veci je preto z hľadiska
posudzovaniapovinnostívodičky(obžalovanej)aotázkyzavineniavýznamnéto,čivozidloidúcevľavom

odbočovacom pruhu stálo, resp. spomaľovalo pred prechodom pre chodcov. Túto okolnosť potvrdil vo
svojej výpovedi svedok N. K.. Ak takto dopravnú situáciu vnímal on ako spolujazdec, o to viac mala
túto povinnosť obžalovaná ako vodička vozidla G.. Preto s ohľadom na túto situáciu nestačilo iba to,
že obžalovaná iba spomalila vozidlo, ale mala spomaliť natoľko, aby mohla vozidlo zastaviť v prípade,
že spred vozidla idúceho pred ňou vyjde chodec po prechode pre chodcov, resp. spomaliť alebo viesť

vozidlo spôsobom, aby zabránila zrážke s chodcom. V zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke
súdnych rozhodnutí pod č. 24/1984, sp. zn. 11 Tz 42/83, ak prichádza vodič motorového vozidla k
vyznačenému prechodu pre chodcov a ak mu bránia vozidla stojace v iných jazdných pruhoch vo
výhľade na prechod, smie ísť len takou rýchlosťou, aby pre prípad, že sa na prechode nachádza chodec,
ktorý už vstúpil do vozovky, tohto chodca neohrozil. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť upravenú v

citovanom ustanovení treba vykladať v súlade so záverom, resp. právnou vetou uvedeného rozhodnutia
z hľadiska povinnosti vodiča predvídať situáciu na križovatke s vyznačeným prechodom pre chodcov
v prípade, že sa pred nimi nachádza vozidlo (v danom prípade spomaľujúce), ktoré vodičovi bráni
vo výhľade na celý priestor prechodu pre chodcov. V tomto smere nemožno uplatniť zásadu, podľaktorej môže oprávnene predpokladať, že aj ostatní účastníci cestnej premávky budú plne dodržiavať
pravidla cestnej premávky. K povinnosti zachovávať primeranú mieru opatrnosti, okresný súd uviedol,
že možno na obžalovanú v čase spáchania skutku klásť vyššie nároky so zreteľom na poveternostné

podmienky (zhoršená viditeľnosť - súmrak, mrholenie). Je zrejmé, že s ohľadom na § 15 odsek 1 veta
prvá zákona č. 315/1996 Z. z. mala obžalovaná zachovávať ešte vyššiu mieru opatrnosti z hľadiska
predpokladu možnosti vstupu chodca na vozovku pred ňou idúcim spomaľujúcim vozidlom. Pritom
nemožnoopomenúťtenfakt,žeprechodprechodcovboloznačenýzvisloudopravnouznačkou.Okresný
súd dospel k záveru, že obžalovaná porušila povinnosť uvedenú v citovaných ustanoveniach zákona č.

315/1996 Z. z., ktorá bola príčinou, resp. jednou z príčin následku v podobe smrti poškodeného S. B.. S
poukazom na už uvedené je možné obžalovanej pričítať aj zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti.

Okresný súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, v zmysle ktorej
obžalovaná mala porušiť dôležitú povinnosť uloženej jej podľa zákona, (závažnejší spôsob konania
podľa § 138 písmeno h/ Trestného zákona), v dôsledku čoho bol skutok v podanej obžalobe právne

kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a
uviedol, že súd nemá žiadne stanovené kritéria, na podklade ktorých by mohol posúdiť, resp. založiť
svoju úvahu o tom, či v konkrétnom prípade išlo o porušenie dôležitej povinnosti alebo nie, najmä ak
osobitný zákon (zákon č. 315/1996 Z. z.) ani sám neurčuje, čo je dôležitá povinnosť. V tomto smere preto
porušenie dôležitej povinnosti podľa § 138 písmeno h/ Trestného zákona v kontexte súčasnej právnej

úpravy je pojem značne neurčitý a v podstate sa súdy aj tak budú musieť vysporiadať nielen s tým, o
porušenie akej konkrétnej povinnosti v danom prípade išlo, ale aj s tým, akým spôsobom a za akých
okolností k jej porušeniu došlo a samozrejme s akou mierou zavinenia. Posudzovanie pojmu dôležitá
povinnosť bez zohľadňovania všetkých vyššie uvedených skutočností by znamenalo strohý a prísny
formalizmus vymykajúci sa požiadavke spravodlivého posudzovania tak otázky viny, ako aj trestu. Je

nepochybné, že vodička neprekročila maximálne dovolenú rýchlosť (išla rýchlosťou 49 km/h), pričom
v tom čase bola na danom mieste maximálne povolená rýchlosť 60 km/h. Vzhľadom na to, že nebolo
vyvrátené jej tvrdenie, že spomalila, je potrebné brať zreteľ aj na túto skutočnosť. V tejto súvislosti
okresný súd prihliadol aj na to, že pred obžalovanou idúce vozidlo odbočovalo doľava, čomu obžalovaná
pripisovala význam z hľadiska jeho spomaľovania (čo však nič nemení na už vyššie uvedených úvahách

súdu, že mala predpokladať spomalenie vozidla aj s ohľadom na chodca na prechode pre chodcov) a
v neposlednom rade aj na v značnej miere porušenie povinností poškodeného ako chodca a účastníka
cestnej premávky (ako to vyplýva zo znaleckého posudku, pričom v tomto smere ďalšie dokazovanie
už do úvahy neprichádzalo), pričom záveru o porušení povinností účastníka cestnej premávky zo strany
tohto poškodeného nasvedčuje aj ten fakt, že jeho správanie ako účastníka cestnej premávky mohlo byť

významnéovplyvnenieaktívnoulátkouKarbamazepín,ktorásaznaleckýmskúmanímnašlavbiologickej
vzorke poškodeného v rámci vykonanej toxikologicko-chemickej analýzy nekroptických biologických
materiálov. S prihliadnutím na uvedené teda okresný súd neakceptoval právnu kvalifikáciu s použitím
osobitného kvalifikačného pojmu (závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písmeno h/ Trestného
zákona) a skutok kladený obžalovanej za vinu právne posúdil ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek

1 Trestného zákona.

Krajský súd k otázke viny obžalovanej poukazuje na toto odôvodnenie okresného súdu bez potreby
ho opakovať, pretože dospel k rovnakým právnym záverom. Správne a zákonne rozhodol okresný
súd, keď po vykonanom dokazovaní uznal obžalovanú vinnou pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek

1 Trestného zákona bez akceptácie osobitného kvalifikačného pojmu (závažnejší spôsob konania v
zmysle § 138 písmeno h/ Trestného zákona). Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že obžalovaná konaním opísaným vo výroku napadnutého rozsudku porušila
povinnosť uvedenú v hore citovaných ustanoveniach zákona č. 315/1996 Z. z., ktorá bola príčinou, či
jednou z príčin následku v podobe smrti poškodeného S. B..

Krajský súd k dôvodom napadnutého rozhodnutia a zároveň vo vzťahu k uplatneným odvolacím
námietkam dodáva, že vodič motorového vozidla sa nemôže spoliehať na to, že chodec veľmi vysokého
veku sa bude správať v cestnej premávke s potrebnou opatrnosťou, a že bude primerane reagovať na
dopravnú situáciu. Na takéto osoby treba brať osobitý ohľad. Navyše, okolnosť, že poškodený chodec
spoluzavinil dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky neznamená sama o sebe zánik

trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na vzniku dopravnej
nehody a jej následkoch na zdraví poškodeného.Čo sa týka uloženého druhu a výmery trestu, krajský súd uvádza, že okresný súd ani pri jeho ukladaní
nepochybil, a uložený samostatný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace s odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu jeden rok, nemožno považovať za neprimeraný. Pri jeho ukladaní správne

okresný súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, , pohnútku, priťažujúce okolnosti
nezistil, poľahčujúce okolnosti - bezúhonnosť obžalovanej, na jej osobu, pomery a možnosť jej
nápravy, nedbanlivostnú formu zavinenia a jeho mieru, mieru zavinenia poškodeného, pričom správne
konštatoval, že s ohľadom na daný skutok a okolnosti jeho spáchania sa v obdobnej situácii môže
ocitnúť ktorákoľvek osoba vedúca inak riadny a slušný život, ktorej postih v podobe trestnej represie sa

celkom míňa účinkom. Možno len súhlasiť, že obžalovaná nie je vodičkou, ktorá by porušovala dopravné
predpisy, o čom svedčí, že nemá záznam v evidenčnej karte vodiča.

Záverom teda odvolací súd uzatvára, že vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre
zmenu výrokov napadnutého rozsudku odvolanie obžalovanej ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.