Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114200928
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114200928.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO : 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: G. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX J. J., D. - J. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený

splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec,
Janka Kráľa 5/A, o zaplatenia 249,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 23.12.2014
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 13C/194/2014-61 zo dňa 11.11.2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu p
o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Vedľajšiemuúčastníkovi nastraneodporcuZdruženiunaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlom
080 05 Prešov, Važecká 16, IČO: 42176 778 trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh v celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko
konštatoval, že Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2009 uzatvorená medzi právnym
predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok a odporcom,
ktorou právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné prostriedky na nákup tovaru vo
výške 667,80 eur, neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písmena g/, i/, j/
zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 4 ods.

3 zák. č. 258/2001 Z.z. súd posúdil daný spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov. Keďže
odporcovi bolo poskytnuté finančné plnenie vo výške 667,80 eur, pričom doposiaľ zaplatil právnemu
predchodcovi navrhovateľa sumu 712,- eur, teda viac, než si požičal, súd návrh ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. a keďže procesne úspešný účastník konania - odporca si trovy
konania neuplatnil, súd priznal náhradu trov konania len vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu

voči navrhovateľovi, ako procesne neúspešnému účastníkovi konania a uložil mu povinnosť nahradiť na
špecifikovaný účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania v sume 71,09 eur, v lehote
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a/, c/
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 10.10.2014 a vyjadrenie vo
veci samej zo na 23.10.2014) a k nim prináležiace režijné paušály s DPH.

Proti výroku uznesenia o trovách konania vedľajšieho účastníka podal navrhovateľ v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade bola namieste aplikáciaustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor. V prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov

konania podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Podobný záver prijali viaceré všeobecné súdy, tento záver
vyplynul aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2003. Nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových,
procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez
znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Zastáva

názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť samo z podstaty svojej
existencie schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Ak
združenie už v čase svoje registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to,
že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie
aktívnej činnosti v tejto oblasti. Spotrebiteľské združenie musí byť spôsobilé poskytnúť kvalifikovanú
pomoc spotrebiteľovi, pretože ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. Navrhovateľ

má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav
konania a vôľu odporcu. Tým, že sa dáva spotrebiteľské združenie v konaniach pred súdmi zastupovať,
dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a navodzuje tak dojem, že účelom vstupu do
konania nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady
trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ v závere odvolania zhrnul, že právne zastúpenie vedľajšieho

účastníka v predmetnom konaní považuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhuje preto
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi odvolací
súd náhradu trov konania neprizná. Pre prípad úspechu si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadroval vedľajší účastník na strane odporcu. Argumentuje, že združenie,

ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa, do konania vstúpilo legitímne, v súlade s
ustanovením § 93 ods. 2,3 O.s.p. Podstatnou skutočnosťou je, že spotrebiteľ bol úspešný v dôsledku
aktivity vedľajšieho účastníka. Pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho
zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu, až k znefunkčneniu
aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa.

Navrhovateľ je ekonomicky silným a odborne pripraveným podnikateľským subjektom a je to práve
navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb
a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor odporcov - spravidla nemajetných spotrebiteľov.
Pokiaľ navrhovateľ poukazuje v odvolaní na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., má vedľajší účastník za
to, že súd rozhodol správne, keď predmetné ustanovenie neaplikoval na prejedávanú vec. Zarážajúca

je skutočnosť, že práve navrhovateľ podáva na súdy tisícky nedôvodných a neoprávnených žalôb
a následne, keď je v konaní neúspešný a súdom zaviazaný na náhradu trov konania, v odvolaniach
žiada náhradu trov konania úspešnej protistrane nepriznať. Vedľajší účastník poukázal na dôvodnosť
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V množstvách súdnych konaní boli žaloby zamietnuté ako
nedôvodné a spotrebitelia tak boli ochránení pred nedôvodnými nárokmi dodávateľov. Argumentuje,

že zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo
takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. Podania vedľajšieho účastníka však nemožno vypracúvať
bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské vzdelanie. Taktiež neobstojí argument
navrhovateľa poukazujúci na vstup vedľajšieho účastníka do viacerých konaní bez znalosti veci. Vedľajší
účastník nemôže obdržať relevantné podklady zo strany súdu bez vstupu do konania. Vedľajší účastník

napodporusvojhostanoviskapoukázalinaviacerérozhodnutiavšeobecnýchsúdov.Vzáverevyjadrenia
k odvolaniu navrhovateľa zhrnul, že mu vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastúpenia, ktoré si
riadne uplatnil a má na ne zákonný nárok. Vedľajší účastník svojou činnosťou napĺňa ciele politiky EÚ
v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Na základe uvedeného potom vedľajší účastník na strane odporcu
navrhuje uznesenie prvostupňového súdu v napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka na

strane odporcu ako vecne správne potvrdiť a súčasne si uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania
vo výške 23,02 eur za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.

Trovy konania sú, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.).
Súd meritórne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/194/2014-61 zo dňa 11.11.2014 a návrh ako
nedôvodný zamietol, pričom v odôvodnení rozsudku konštatoval, že Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX

zo dňa 8.12.2009 uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., a odporcom, ktorou právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné
prostriedky na nákup tovaru vo výške 667,80 eur, neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 1 písmena g/, i/, j/ zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. súd posúdil daný spotrebiteľský úver ako bezúročný
a bez poplatkov. Rozsudok súdu vo veci samej už nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.).

Procesne úspešným účastníkom tak je odporca a vedľajší účastník na jeho strane, ktorým v zmysle
zásady obsiahnutej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. prináleží právo na náhradu trov konania za
predpokladu vyplývajúceho z ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.
Ohľadom úvahy súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania však je nevyhnutné dôsledne skúmať
účelnosť vynaloženia a dôvodnosť uplatnenia trov, ktorých náhrada sa má priznať a vždy v každej veci

vychádzať z konkrétnych okolností daného konania. Nie všetky trovy konania aj procesne úspešného
účastníka možno mať za účelne vynaložené na bránenie či uplatňovanie práva.
VkonkrétnomprípadeZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomv Prešove,Važecká
16, IČO: 42176 778, ohlásilo svoj vstup do konania na strane odporcu procesným podaním zo dňa
10.02.2014, s ohľadom na predmet konania - spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu a vzhľadom

na postavenie odporcu, ako spotrebiteľa. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázané, že ide
o právnickú osobu založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, pričom jeho vstup do konania umožňovalo ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom
ku dňu ohlásenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Procesným podaním zo dňa 23.10.2014
vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, sa vyjadril k

meritu veci a namietal viaceré neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o pôžičke, od ktorej
sisvojnároknavrhovateľvyvodil,atospoukazomnazákonnéustanoveniazabezpečujúceochranupráv
spotrebiteľa podľa ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na ustanovenie
§ 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom možno konštatovať, že vedľajší účastník
vytýkal zmluve o pôžičke rovnaké zákonné nedostatky, na základe akých aj súd nárok ako nedôvodný

v meritórnom rozsudku zamietol a svoje rozhodnutie právne zdôvodnil.
Súd vo veci meritórne rozhodol a nárok voči odporcovi zamietol v dôsledku konkrétnych a právne
opodstatnených argumentov produkovaných vedľajším účastníkom a táto skutočnosť je potom zásadná
aj z hľadiska rozhodovania súdu o náhrade trov konania. Procesný úspech odporcu v konaní bol v
priamej príčinnej súvislosti s aktivitou vedľajšieho účastníka, ktorý na podporu jeho záujmov produkoval

konkrétne argumenty spochybňujúce zákonnosť uplatneného nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi,
tieto argumenty vyplývali priamo z dôsledného rešpektovania spotrebiteľského práva a preto je zrejmé,
že pôsobenie tohto vedľajšieho účastníka v danom konkrétnom konaní bolo účelné a efektívne. Jeho
procesné úkony mali zásadný vplyv na ďalší priebeh konania a na výsledok konania, nakoľko odporca
sa celkom zjavne v konaní sám hájiť nedokázal (bol nečinný) a preto vedľajšiemu účastníkovi prináleží

právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

Navrhovateľ argumentuje, že zo samotnej podstaty, predmetu činnosti a účelu, za ktorým bolo občianske
združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené (spotrebiteľského združenia) by malo vyplývať, že
je (malo by byť) spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc špecifickému subjektu zmluvného

vzťahu na ochranu a hájenie práv ktorého bolo založené (spotrebiteľa), pretože ide o oblasť, v ktorej
by sa malo združenie vyznať a niet preto dôvodu dať sa zastupovať advokátom. Tento záver nie je
udržateľný a je v priamom rozpore nielen s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, s ustanoveniami § 18, § 24,
§ 25 ods. 1 O.s.p., § 93 ods. 4 O.s.p. a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore
so základnými a nosnými zásadami súdneho konania - práva každého na účinnú súdnu ochranu a

zásadu rovnosti účastníkov konania. Pokiaľ určité právo je priznané „každému“, respektíve v užšom
ponímaní „každému účastníkovi konania“, prináleží takémuto subjektu bez ohľadu na jeho právny status
fyzickej či právnickej osoby, a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na predmet jej činnosti a účel
založenia. V občianskom súdnom konaní majú všetci účastníci rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.) a vkonaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19 ods. 4 O.s.p.).
Prípadné obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo zákona a z platnej právnej úpravy a výlučne
v ich intenciách. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by vedľajší účastník nemal právo dať sa v

konaní pred súdom zastúpiť advokátom. V súlade s ustanovením § 137 O.s.p. sú trovy konania, okrem
iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát.

Z uvedeného dôvodu potom súd 1. stupňa správne podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., po
konštatovaní plného procesného úspechu odporcu, uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy

vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže si trovy konania riadne a včas uplatnil a vyčíslil a to za
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd -vyjadrenie k návrhu
a meritu veci), 2 x po 21,58 eur + týmto úkonom prináležiaci režijný paušál 2 x 8,04 eur a 20% DPH,
takže odvolací súd konštatuje priznanie výlučne len nevyhnutných a aj účelných trov prvostupňového
konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi jeho kvalifikovaným právnym zastúpením. Súd priznal
trovy právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods.

3, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách prvostupňového
konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

so sídlom 080 05 Prešov, Námestie legionárov 5, potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správny.

Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu Združeniu na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05 Prešov nepriznal náhradu trov druhostupňového
konania, aj napriek tomu, že si trovy odvolacieho konania riadne uplatnil. Odvolací súd striktne
vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania a povinnosti súdu skúmať účelnosť a nevyhnutnosť

vynaloženia trov v konaní, nepovažoval vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu za
nevyhnutné, nakoľko sa vyjadroval len k odvolaniu navrhovateľa ohľadom trov konania, ktorých
skúmanie účelnosti však prináleží výlučne súdu v zmysle platnej právnej úpravy. Vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa preto nebolo potrebné a trovy spojené s týmto vyjadrením odvolací súd neuznal ako účelne
vynaložené.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.