Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414206552
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414206552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: F.. O. O. L. Š. G.
P. S. , trvale N. M. A. X, N., právne zastúpeného JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, advokátkou so sídlom
Pluhová 78, Bratislava, proti odporkyni: L.. M. O. L. Š. G. P. S. P. S. Á. , rodená B. trvale bytom M. A.
X, N., štátny občan SR, o rozvod manželstva, s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 01. júla 2015, č.k. 4C 77/2014-62, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 01. júla 2015, č.k. 4C 77/2014-62, p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 01.07.2015, č.k. 4C 77/2014-62, rozviedol manželstvo
účastníkov F.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, a L.. M. O., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto vo zväzku D.,
ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania, výsluchom oboch účastníkov, listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, mal za preukázané, že zo strany navrhovateľa obnova manželstva už nie je

možná. Problémy v manželstve nastali, keď zistil manželkinu neveru, pričom manželia žili v spoločnej
domácnosti, ale ako kamarát s kamarátkou. Dňa 01.07.2013, po tom ako odišiel do dôchodku, sa
rozhodol, že už s manželkou nechce žiť, a že podá návrh na rozvod manželstva. Následne odišiel
do rodičovského domu a odvtedy tam žije spolu so svojou partnerkou. Ako ďalší dôvod rozvratu ich
manželstva navrhovateľ uviedol, že manželka celé noci sedela pri počítači, on nemal pripravenú večeru,
pričom cez víkendy musel variť on. Vzťah s partnerkou má od roku 1997 a dôvodom pre podanie návrhu
na rozvod jeho manželstva s odporkyňou je jeho nový vzťah. V konaní pred súdom prvého stupňa na

otázky odporkyne uviedol, že nechce, aby sa odporkyňa o neho starala.

Odporkyňa vo svojich výpovediach poukázala na to, že do roku 1995 mali s navrhovateľom normálne,
bežné, manželstvo, vychovali tri deti. Nesúhlasí s dôvodom rozvratu manželstva tak, ako ho uviedol
navrhovateľ, nikdy mu nebola neverná. Manžel sa po odchode do dôchodku postupne odsťahoval na
rodičovský dom, kde žije. Posledných asi 10,11 rokov nepustil do domu ani vlastné deti, vnúčatá a
ona tam taktiež nebola. Manžel uhrádza všetky platby za byt v Bratislave, ktorý majú vo vlastníctve. O

intímnej priateľke vedela roky, ale nesúhlasí s rozvodom a chce žiť len so svojim manželom, chce sa
o manžela starať.Manželstvo účastníkov je dlhodobo a trvale rozvrátené, neplní si svoj účel, ktorým je harmonické a trvalé
spoločenstvo muža a ženy. Ako manželia nežijú od roku 2004, intímne sa nestýkajú, nevedú spoločnú
domácnosť, nehospodária od júla 2013, kedy sa navrhovateľ odsťahoval do Hrabičova. Každý z nich

žije svojim spôsobom života. Odporca nadviazal vzťah s inou ženou v roku 1997, ktorý pretrváva, žije
s ňou v spoločnej domácnosti, obnova manželstva nie je možná, práve naopak navrhovateľ radikálne
trvá na rozvode manželstva; pre úplné vzájomné citové odcudzenie nie je predpoklad na obnovenie
manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa v zmysle citovaných zákonných
ustanovení manželstvo ako neperspektívne rozviedol. Príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov

medzi manželmi, súd prvého stupňa ustálil predovšetkým v rozdielnych názoroch na manželské
spolužitie, ako aj v rozdielnych povahových vlastnostiach manželov. Dlhodobé pretrvávanie nezhôd
spočívajúce v neochote, či neschopnosti oboch manželov vyriešiť manželskú krízu cestou hľadania
kompromisov, záujmov, vzájomným porozumením a toleranciou v záujme zachovania rodiny, mali za
následok vážne narušenie vzťahov medzi manželmi, čo postupne viedlo k odchodu navrhovateľa zo
spoločnej domácnosti, až k ukončeniu spolužitia manželov, ktoré sa vzhľadom na okolnosti, postoj

navrhovateľa a vážnosť jeho známosti s inou ženou od roku 1997 stalo odstupom času nezvratným.
Rozsudok odôvodnil ustanovením § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. l, 2 Zákona o rodine. Účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že tvrdenia o jej údajnej nevere

sa nezakladajú na pravde, nakoľko nikdy navrhovateľovi nebola neverná. Uviedla, že prvých 10 rokov ich
manželstva bolo náročných, vzhľadom na spolunažívanie a rodinný život s navrhovateľom z dôvodu
častého sťahovania, z dôvodu štúdia, ako aj z dôvodu starostlivosti o tri maloleté deti. Napriek
tomu, že to bolo ťažké obdobie, všetko spolu s navrhovateľom prekonali a majú tri krásne deti. V rámci
odvolania ďalej poukázala na to, že potom, ako navrhovateľa prišla navštíviť na rehabilitáciu spolu s 12-

ročnou dcérou do Tatier tento ju obvinil, že mu bola neverná, a následne čelila zo strany navrhovateľa
psychickémutýraniu.Napriekuvedenémujejk40.výročiusvadbynavrhovateľvenovalprsteň,poktorom
túžila. O dvojitom živote navrhovateľa sa dozvedela až v roku 2010, po návrate z dovolenky, kedy našla
stopy po ženskej prítomnosti v ich manželskej spálni. Súčasne v rámci odvolania poukázala na to, že
vysoké dávky alkoholu, ktoré navrhovateľ najskôr toleroval, začali neskôr ovplyvňovať jeho kognitívne

schopnosti. Prejavujú sa u neho väčšie výpadky krátkodobej pamäte, pričom navrhovateľ má problémy
s počítaním, je nepozorný, jeho výroky, možno úmyselne, sú často zavádzajúce a jednotlivé vety počas
rozhovoru si navzájom odporujú. Už v roku 2012 mu bola diagnostikovaná počiatočná demencia, ktorá
sa len stupňuje. Odporkyňa ďalej uviedla, že po odchode navrhovateľa zo spoločného bytu
sa ho snažila kontaktovať, avšak neúspešne. Navrhovateľ nekomunikoval ani so svojimi deťmi, prišiel

ich iba sporadicky navštíviť. Uviedla, že potom, ako sa navrhovateľ odsťahoval z Bratislavy, stratil
záujem o celú rodinu. Konanie navrhovateľa po odchode zo spoločnej domácnosti len potvrdzuje, že
navrhovateľ konal a vypovedal pred súdom na nátlak omnoho mladšej a rozvedenej partnerky, ktorá
potrebovala rýchly rozvod. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje odporkyňa za nesprávne aj z toho
dôvodu, že konajúci súd sa nezaoberal zdravotným stavom navrhovateľa a hlavne v tom, aký bude mať

rozvod emocionálny a ekonomicky dopad na ňu ako odporkyňu. Odporkyňa považuje rozsudok súdu
prvého stupňa za nesprávny, nakoľko súd prvého stupňa sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, prípadne zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňapotvrdiťakovecnesprávny.Mázato,žesúdprvéhostupňasadostatočnýmspôsobomoboznámil
a správne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom veci a na základe uvádzaných skutočností,
tvrdení, dôkazov, ako aj z vlastnej činnosti, dospel na základe svojho hodnotenia a úvah k správnemu

právnemu posúdeniu veci a k rozhodnutiu o rozvode manželstva účastníkov. Skutočnosť, že
odporkyňa nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ho nerobí nesprávnym. V rámci svojho vyjadrenia uviedol,
že strata dôvery medzi partnermi nebola jediným dôvodom rozvratu manželstva účastníkov. Súd prvého
stupňasprávneuviedol,žemanželstvoúčastníkovneplníaninemôžeplniťsvojúčelvzhľadomnarozvrat
ich vzťahu, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií. So zreteľom na

jednoznačný postoj navrhovateľa nemožno očakávať obnovenie manželstva. Odporkyňa neuvádza vo
svojom odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že manželstvo medzi účastníkmi konania
nie je vážne a trvalo rozvrátené. Práve naopak, sama poukazuje na problémovú komunikáciu a jej
nespokojnosť vo vzťahu. Ostatné skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, ktoré mali nastať po rozvodemanželstva, nie sú relevantné a netýkajú sa merita veci, ktorými je posúdenie otázky rozvratu a
možnosti obnovy manželstva. Podľa navrhovateľa možno predpokladať, že odporkyňa nemá skutočnú
snahu o obnovu manželstva (poslanie dvoch listov po obdržaní návrhu na rozvod manželstva),

ale v jej prípade ide zjavne len o účelové predlžovanie konania za účelom udržania si statusu
vydatej ženy, čo možno najdlhšie aj vzhľadom k veku účastníkov konania, čo dokumentuje žiadosť
o odročenie pojednávania, či iniciovanie manželskej poradne rok po pojednávaní, ako aj v odvolaní
obsiahnuté tvrdenie, že súd prvého stupňa sa nezaoberal ekonomickým dopadom rozvodu manželstva
na odporkyňu, pričom z tvrdení účastníkov mal za preukázané, že účastníci spolu nehospodária.

Účastníci konania spolu viac ako dva roky nežijú, nekomunikujú, intímne sa nestýkajú a nehospodária.
Má dlhodobý vzťah s inou ženou, s ktorou žije a ktorú ľúbi; ide o dlhodobo nemenný stav. Je
zjavné, že prípadnou zmenou rozhodnutia by nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia, a preto ani k
zlepšeniu emocionálneho stavu odporkyne. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez
nariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.),keďprenariadeniepojednávaniapodľaustanovenia§214
ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je
dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 20. apríla 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právna zástupkyňa navrhovateľa, upovedomení
zákonným spôsobom.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a
keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už
ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné zdôrazniť
nasledovné. Zostalo v konaní nepochybné, že manželstvo účastníkov trvá od roku 1965, že z tohto
vzťahu pochádzajú tri deti, už plnoleté, že viac ako dva roky si neplní žiadnu z funkcií manželstva. V
súčasnosti žije navrhovateľ so svojou partnerkou, pričom obnovenie manželského spolužitia je podľa
jeho názoru nemožné. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva,

a síce, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Na
zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu
medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva v oblasti

biologickej, výchovnej, hospodárskej, funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné
prostredie, bezpečie a istotu deťom pochádzajúcim z manželstva. Prechodný a krátkodobý nesúlad
medzi manželmi nemôže byť za žiadnych okolností dôvodom na rozvod manželstva.

V prejednávanej veci po vykonanom dokazovaní bolo ustálené, že sú splnené všetky hmotnoprávne

podmienky ustanovené pre rozvod, a síce vážnosť narušenia manželských vzťahov, trvalosť rozvrátenia
manželských vzťahov, manželstvo si nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo; od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Za týchto okolností, ak súd prvého stupňa vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov, rozhodol

vecne správne. Ani v odvolacom konaní nenastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu
rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu ako potvrdenie napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa. Odporkyňa v odvolaní uvádzala dôvody také, ktoré uvádzala už v konaní
pred súdom prvého stupňa, a s ktorými sa súd prvého stupňa vyporiadal. Na tomto mieste je potrebné
zdôrazniť, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, nemožno nikoho nútiť nasilu v ňom zotrvať

v prípade, ak sú pre jeho zánik splnené zákonné podmienky, o čo ide v prejednávanej veci.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým

odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7

Cdo 56/2011).

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal v súlade s ustanovením § 224
ods. 1, § 144 veta prvá O.s.p. Okolnosti prípadu a ani pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie o
náhrade trov konania podľa § 144 veta druhá O.s.p.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.