Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211154
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111211154.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: W. D., nar. X. Z. XXXX, bytom U. - I., G. XX, zast.
advokátkou: JUDr. Katarína Bajová, Trnava, Hlavná 25, proti žalovanej: FARMA FRESH Slovakia,
s.r.o., Trnava - Modranka, Sereďská 247/4012, IČO: 36238813, zast. splnomocnenkyňou: PROSMAN A
PAVLOVIČ advokátska kancelária s.r.o., Trnava, Hlavná 31, o 9.150,24 eur a príslušenstvo, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 5. februára 2015 č. k. 12C/76/2011-346 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej (výrok I/) a v
časti trov konania (výroky III/ a IV/) r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I/ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 7.955,44 eur
s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.663,68 eur od 1.6.2011 do zaplatenia, s 9,25% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.584,35 eur od 1.6.2011 do zaplatenia, s 8,05% úrokom z omeškania ročne

zo sumy 1.980,65 eur od 1.11.2014 do zaplatenia, s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.726,76
eur od 1.11.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia; II/ vo zvyšku
súd konanie zastavil; III/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania 540 eur za súdny
poplatok, 400 eur trovy konania spočívajúce v zloženom preddavku na trovy znaleckého dokazovania a
k rukám zástupkyne žalobkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 2.941,93 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia a IV/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava

trovy štátu titulom znalečného vo výške 239,98 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil, pokiaľ šlo o vec samu právne ust. § 451 ods. 1, § 456, § 458 ods.
1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne
potom názorom o užívaní pozemkov (nachádzajú v oplotenom areáli žalovanej) žalobkyne žalovanou
s tým, že medzi nimi nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno v
tom, že žalovaná užíva jej pozemky, ku ktorým ako spoluvlastníčka nemá prístup a pokiaľ žalovaná

aj tvrdí, že nie všetky pozemky užíva na podnikateľské aktivity /čo ani nepreukázala/, rozhodujúcou je
skutočnosť, že žalobkyňa ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka pozemkov nemá možnosť tieto riadne
užívať a realizovať výkon svojho vlastníckeho práva /nemôže s nimi naviac ani voľne nakladať, predať
inému subjektu okrem žalovanej, brať úžitky…/. Za daného stavu dochádza k zmenšovaniu majetku
žalobkyne a na jej úkor sa obohacuje žalovaná bez toho, aby medzi účastníkmi bola uzavretá nájomná
zmluva, a teda ku vzniku bezdôvodného obohatenia dochádza užívaním veci bez právneho dôvodu.

Všetky pozemky sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v zastavanom území
obce. Územný plán ich zahŕňa všetky a dovoľuje na nich tú istú zástavbu a to aj na zastavaných aj
na nezastavaných pozemkoch. Z hľadiska účinnosti tohto územného plánu nie je smerodajné, či platil
i v roku 2009. S prihliadnutím na výstavbu diaľnice a nákupného centra v bezprostrednej blízkosti
pozemkov výstavba bola plánovaná a samotné schválenie územného plánu /jeho účinnosť/ nie je v
tomto smere rozhodujúca, nakoľko zámer bol vopred známy a mal vplyv i na cenu pozemkov /

a teda aj ich nájmu/. Sama žalovaná uviedla, že pozemok bol oplotený a teda žalobkyňa nemala
možnosť sa dozvedieť o spôsobe využívania pozemku, čo nasvedčuje práve jej nemožnosti využívaťsvoje vlastnícke práva. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaná všetky pozemky skutočne užíva na
podnikateľské účely, ale rozhodujúcou je skutočnosť, že tieto sú situované tak, že v ich bezprostrednej
blízkosti žalovaná pozemky na podnikateľské účely užíva a v podstate bráni žalobkyni v užívaní

jej patriacich pozemkov svojou činnosťou. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že na spevnených
plochách parkujú nákladné vozidlá a teda aj tieto priestory sú podnikateľsky využívané, preto obrana
žalovanej aj v tomto smere je účelová a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že namietala v zásade
len výšku nájmu a ostatné skutočnosti ňou uvádzané žiadnym spôsobom nepreukázala a tvrdenia a
dôkazy žalobkyne relevantným spôsobom nevyvrátila. Pri určení výšky nájmu vychádzal prvostupňový

súd zo znaleckého posudku č. 140/2014 Ústavu stavebnej ekonomiky Bratislava, ktorý nadväzuje na
posudok č. 184/2013, z ktorého závermi sa prvostupňový súd s poukazom na uvedené stotožnil v celom
rozsahu vzhľadom na jeho objektívnosť a komplexnosť, keď znalecký ústav pri vypracovaní posudku
použil okrem platných právnych predpisov i poznatky ekonomickej teórie a praxe a tieto aplikoval v
stavebníctve ako aktuálne a inovatívne v záujme objektivity a súčasných ekonomických ukazovateľov a
všeobecného ekonomického trendu, teda flexibilnejšie v porovnaní so znaleckým posudkom Ing.

Chotára. Práve premietnutím ekonomických svetových /európskych/ ukazovateľov do stavebníctva je
potomznaleckýposudokústavuprepoužitievpredmetnejveciobjektívnejšíasúdhopoňalakoskutočne
presvedčivý a dôkladný v záujme úplne objektívneho rozhodnutia. Posudok vyčerpávajúcim spôsobom
zodpovedal zásadné otázky, ktoré mu súdom boli uložené, rozhodujúce ekonomické ukazovatele riadne
a presvedčivo zdôvodnil, na pojednávaní zdôvodnenie doplnil a súd /keďže sa s ním stotožnil/ preto v

tejto časti odkazuje na podrobný výklad uvedený vo výpovedi znalca. Znalecký ústav určil všeobecnú
hodnotu nehnuteľností spolu sumou 92.379,50 eur, cenu nájmu určil za r. 2009 sumou 7.833,92
eur/rok - 2,349 eur/m2/rok, za r. 2010 sumou 7.460,40 eur/rok - 2,237 eur/m2/rok, za r. 2011 sumou
7853,93 eur/rok - 2,355 eur/m2/rok, za r. 2012 sumou 7.337,00 eur/rok - 2,200 eur/m2/rok. Hodnota za
užívanie pozemkov žalobkyne v nadväznosti na uvedený posudok Ústavu stavebnej ekonomiky s. r. o.

je potom nasledovná: - za r. 2009 v sume 2,349 eur za 1 m2 plochy a v časti 1 /podiel/ - od 1.1.2009 do
31.12.2009 v sume 2,349 eur x 2833 m2 = 6.654,72 eur : 4 = 1.663,68 eur za rok 2010 - od 1.1.2010 do
31.12.2010 v sume 2,237 eur x 2833 m2 = 6.337,42 eur : 4 = 1.584,35 eur, - za obdobie r. 2011 v časti
1/4-íny /podiel/ od 1.1.2011 do 30.9.2011 v sume 2,355 eur x 2833 m2 = 6.671,71 eur : 4 = 1.667,92 : 12
mesiacov x 9 mesiacov = 1.250,94 eur, - podiel 7/16-in za obdobie od 1.10.2011 do 31.12.2011 v sume

2,355 eur x 2833 m2 = 6671,71 eur : 16 = 416,98 x 7 = 2.918,87 eur : 12 mesiacov/x 3 mesiace = 729,72
eur. Cena za užívanie pozemku v r. 2011 predstavuje čiastku 1.250,94 eur + 729,72 eur = 1.980,65 eur
- za r. 2012 od 1.1.2012 do 31.12.2012 pri podiele 7/16-ín v sume 2.200 eur x 2.833 m2 = 6.232,60
eur : 16 = 389,53 x 7 = 2.726,76 eur. Spolu potom hodnota nájmu predstavuje za sporné obdobie čiastku
7.955,44 eur. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd žalobe /po jej rozšírení a úprave/ vyhovel, keď

mal za to, že je priznanom rozsahu dôvodná a preukázaná. Úpravu petitu zo dňa 14.1.2015, ktorou sa
žalobkyňa domáhala zaplatenia čiastky 7.955,44 eur s prísl. považoval za čiastočné späťvzatie návrhu /
po úprave petitu zo dňa 29.12.2013 na sumu 9.150,24 eur/, keď k tejto úprave došlo v nadväznosti na
závery znaleckého dokazovania, preto podanie považoval za čiastočné späťvzatie a vo zvyšnej časti
konanie podľa § 96 ods. 1, 2 O. s . p. zastavil. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania zohľadnil aj

námietku žalovanej o bezdôvodnom odopretí žalobkyne prijať čiastočné plnenie. Podľa § 566 O.z. veriteľ
je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom
plnení platí, že má byť riadne. V danom prípade žalovaná zaslala žalobkyni 2.486 eur až v priebehu
konania, pričom výška bezdôvodného obohatenia bola medzi účastníkmi sporná a teda sú má za to, že
nedošlo k bezdôvodnému odmietnutiu plnenia, ktoré by malo vplyv na rozhodnutie o tejto časti nároku.

Čiastočné plnenie žalovanej až v priebehu konania sa javí ako účelové a jeho odmietnutie nemožno za
týchto okolností dávať na ťarchu žalobkyne. Žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa splatnosti
jednotlivých čiastok /obvyklá splatnosť nájmu v prípade uzavretia nájomnej zmluvy/ v súlade s návrhom /
kedy nepochybne bola žalovaná v omeškaní a toto v zásade ani nenamietala/ až do ich zaplatenia. O
trováchkonaniarozhodolpodľa§podľa§142ods.3O.s.p.,keďpriznal žalobkyni náhradutrovkonania

za súdny poplatok, preddavok znalečného /ktorý bol použitý na zaplatenie trov znalečného/, ako aj trovy
právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby á 237,34 eur, paušál 2 x 7,41
eur, písomné podanie 12.10.2012, pojednávanie 12.10.2012 á 237,34 eur, paušál 2 x 7,63, ohliadka
so znalcom, vyjadrenie k posudku á 237,34 eur, paušál á 7,81 eur, pojednávanie 9.1.2014, 4.3.2014,
podanie - rozšírenie návrhu dňa 27.10.2014 - á 237,34 eur, paušál 3 x 8,04 eur, pojednávanie 15.1.2015

- 237,34 eur, paušál 8,39 eur, DPH 20% v zmysle § 10 ods. 1, § 13a, § 15 vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď
takto vyčíslené trovy považoval za účelné na uplatňovanie práva. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov
konania /i keď bolo konanie sčasti zastavené/, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
dokazovania.Proti takémuto rozsudku podala včas odvolanie čo do výrokov I/ III/ a IV/ žalovaná, ktorá napadla
rozsudok vo vyhovujúcej časti vo veci samej, ako aj v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania s

návrhom na zmenu rozsudku zamietnutím žaloby aj v takejto časti. Podľa nej nemôže obstáť záver o
výpočte ceny nájmu v znaleckom posudku vypracovanom ÚSE, pretože tento je v rozpore s účinnými
právnymi predpismi, keď do úrokovej miery ako rozhodujúcu veličinu pri výpočte hodnoty nájmu bral do
úvahy výnosy štátnych dlhopisov vo výške 5%.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O.s.p. vec), teda ako v napadnutej časti vo
veci samej, kde došlo k vyhoveniu žalobe, tak i v časti trov konania (výrok III/ a IV/ rozsudku súdu prvého
stupňa, keď inak rozhodnutie napadnuté žalovanou by i nebyť jej odvolania malo povahu rozhodnutia
závisléhonačoajlenčiastočnenapadnutomrozhodnutívovecisamej)atopodľa§214ods.1acontrario
a ods. 2 O.s.p. bez pojednávania, pretože tu síce šlo o vec samu, zároveň však i o prípad dôvodnosti
uplatnenia namietania žalovanou námietky premlčania, pre ktoré takto logicky musela byť vylúčená

i možnosť rozhodovania odvolacieho súdu s konečnou platnosťou (rozsudkom, ktorým by mohol byť
napádaný rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti vo veci samej buď potvrdený
alebo zmenený).

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa vo

vyhovujúcej časti a súvisiacej časti trov konania.

Počas odvolacieho konania žalovaná vzniesla námietku premlčania priznaného žalovaného nároku, v
ktorej uviedla, že žalobkyňa na prvom pojednávaní vo veci dňa 12. októbra 2012 výslovne
sama uviedla, že žalovaná pozemky užíva od roku 2001. Žalobkyňa prvým januárom 2009 (resp.

už na začiatku celého žalovaného obdobia) mala vedomosť o užívaní pozemkov žalovanou, čiže pre
ňu subjektívna dvojročná premlčacia lehota vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia v rámci
žalovaného obdobia začala plynúť už 1. januára 2009 (§ 107 ods. l O. z.), pričom v tomto prípade
nie je možné aplikovať predlženie v zmysle objektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 O. z. v
prospech žalobkyne, keďže táto o existencii bezdôvodného obohatenia o tom, kto pozemky užíva mala

vedomosť hneď v prvý deň reálneho užívania pozemkov v rámci žalovaného obdobia a táto vedomosť
trvala po celé žalované obdobie (t.j. v rámci obdobia kalendárnych rokov 2009 až 2012). Vydanie
bezdôvodného obohatenia (resp. nárok na peňažnú náhradu z dôvodu užívania veci) sa premlčuje
vždy v rámci čiastkových období, v rámci ktorých dochádza k bezdôvodnému obohateniu užívateľa
pozemkov (viď. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo/52/2005). Nárok žalobkyne na úhradu peňažnej

náhrady z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za deň 1. januára 2009 sa z uvedených dôvodov v
zmysle § 107 O. z. premlčal dňa 2. januára 2011, nárok za užívanie za deň 2. januára 2009 sa premlčal
dňa 3. januára 2011 atď. Nie je správny právny názor, podľa ktorého by sa za samostatné čiastkové
obdobie na účely premlčania v rámci vydania bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemkov mal
považovať kalendárny rok, t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia za kalendárny rok 2009 sa premlčí

dňa 1.1.2012, atď. Takéto vymedzenie premlčania vydania bezdôvodného obohatenie totiž nevyplýva
zo žiadneho právneho predpisu a nie je ani v súlade so súdnou praxou. V rámci extenzívneho výkladu
môžemedokoncapovedať,žebezdôvodnéobohatenieztituluužívaniapozemkovvznikápojednotlivých
sekundách (resp. aj menších časových jednotkách) užívania, pričom ale na účely praxe a dokazovania,
resp. vyhotovovania znaleckých posudkov pre stanovenie nájomného a tržnej odplaty za užívanie je

minimálnou časovou jednotkou pre určenie doby užívania pozemkov jeden deň, resp. každý (aj začatý)
deň užívania. Námietka premlčania pre kalendárny rok 2009, keď zaplatenie peňažnej náhrady z titulu
bezdôvodného obohatenia za kalendárny rok 2009 bolo uplatnené už samotným kmeňovým návrhom
na začatie konania (resp. kmeňovou žalobou) zo dňa 2. mája 2011, ktorý bol súdu prvého stupňa
dourčený dňa 18. mája 2011. Z uvedených dôvodov v čase doručenia žaloby konajúcemu súdu došlo

k premlčaniu peňažnej náhrady z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1. januára
2009 do 17. mája 2009. Nepremlčaná časť bezdôvodného obohatenia tu existuje len za obdobie: od
18. mája 2009 do 31. decembra 2009 (celkovo ide o 227 dní bezdôvodného obohatenia). Na základe
uvedeného žalovaná vzniesla námietku premlčania peňažnej náhrady z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 1. januára 2009 do 17. mája 2009, ktorej zodpovedá peňažná suma 628,98

eur (počítaná zo sumy 1.663,63 eur uplatnenej navrhovateľom v petite žaloby po úpravách). Vo zvyšnej
časti, resp. za obdobie od 18. mája 2009 do 31. decembra 2009 námietku premlčania nevznáša, pričom
nárok na peňažnú náhradu za toto obdobie je nepremlčaný a vymáhateľný. Vo vzťahu k nároku za
obdobie od 18. mája 2009 do 31. decembra 2009 namieta výšku nároku určenú znaleckým posudkomv rámci dokazovania, kde zotrváva na svojich predchádzajúcich podaniach vychádzajúcich najmä
z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16. februára 2015. V zmysle vykonaného znaleckého
dokazovania, nepremlčanému obdobiu (18.5.2009 do 31.12.2009) zodpovedá peňažná suma 1.034,64

eur, pričom ale použitý znalecký posudok bol vypracovaný v rozpore so zákonom. Ako ale vyplýva z
podania žalobkyne zo dňa 4. augusta 2015, peňažná náhrada pre rok 2009 jej bola uhradená v sume
1.107 eur, čo v plnom rozsahu pokrýva nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia pre rok 2009.
Námietku premlčania pre kalendárny rok 2010 nie je možné vzniesť, pretože návrh na začatie konania
zo dňa 2.5.2011 doručený súdu dňa 18.5.2011 už obsahoval žalobnú žiadosť o priznanie peňažnej

náhrady pre rok 2010. Vo vzťahu k peňažnej náhrade pre rok 2010 však odvolateľka namietla výšku
nároku určenú znaleckým posudkom v rámci dokazovania, kde zotrvala na svojich predchádzajúcich
podaniach vychádzajúcich najmä z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16. februára 2015, pričom
s vyčísleným nárokom pre rok 2010 v sume 1.584,35 eur nesúhlasila. Zaplatenie peňažnej náhrady z
titulu bezdôvodného obohatenia za kalendárny rok 2011 bolo prvýkrát uplatnené podaním žalobkyne z
29. decembra 2013, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 30. decembra 2013, preto z uvedeného

dôvodu došlo k premlčaniu peňažnej náhrady z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od
1.1.2011 do 29.12.2011. Nepremlčaná časť bezdôvodného obohatenia tu existuje len za obdobie od 30.
decembra 2011 do 31. decembra 2011 (celkovo ide len o 2 dni bezdôvodného obohatenia). Na základe
uvedeného odvolateľka vzniesla námietku premlčania peňažnej náhrady z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 1. januára 2011 do 29. decembra 2011, ktorej zodpovedá peňažná suma

1.969,80 eur (počítaná zo sumy 1.980,65 eur uplatnenej žalobkyňou v petite žaloby po úpravách). Vo
zvyšnej časti, resp. za obdobie od 30.12.2011 do 31.12.2011 námietku premlčania nevzniesla. Opäť
namietla vo vzťahu k nároku za obdobie od 30.12.2011 do 31.12.2011 namieta, ale výšku nároku
určenú znaleckým posudkom v rámci dokazovania, kde žalovaná zotrváva na svojich predchádzajúcich
podaniach vychádzajúcich najmä z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16.2.2015. V zmysle

vykonaného znaleckého dokazovania, nepremlčanému obdobiu (30.12.2011 do 31.12.2011) zodpovedá
peňažná suma 10,85 eur, pričom ale použitý znalecký posudok bol vypracovaný v rozpore so zákonom.
Ako však vyplýva z podania žalobkyne zo dňa 4. augusta 2015, peňažná náhrada pre rok 2011 jej bola
uhradená v sume 1.107 eur, čo v plnom rozsahu pokrýva nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia
pre rok 2011. Keďže podanie žalobkyne zo dňa 29. decembra 2013 obsahovalo žalobnú žiadosť o

priznanie peňažnej náhrady pre rok 2012, námietku premlčania pre rok 2012 nie je možné podať, preto
vo vzťahu k peňažnej náhrade pre rok 2012, ale namietla výšku nároku určenú znaleckým posudkom
v rámci dokazovania, kde zotrvala na svojich predchádzajúcich podaniach, s tým, že s vyčísleným
nárokom pre rok 2012 v sume 2.726,76 eur nesúhlasí.

Vustanovení§205aO.s.p.vzneníúčinnomod1.januára2002nazákladenovelyvykonanejzákonomč.
501/2001 Z.z., je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací súd naďalej zostáva súdom apelačným
(t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a ktorý
môže vykonať dokazovanie k zisteniu skutkového stavu), nesmie však pritom zásadne - na rozdiel od
systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutia vo veci
samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p.. Okrem nedostatkov týkajúcich sa
podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných
prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa. V § 120 ods. 4 O.s.p. sa ukladá súdu,
aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie

v odvolacom konaní; ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia
nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti
a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Aj keď ide o dôvody obnovy konania, ide o také skutočnosti a dôkazy, ktorých novosť
možno zistiť bez prieťahov; je preto možné pripustiť, aby k nim bolo v odvolacom konaní prihliadnuté.

Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ustanovení § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. sú také skutočnosti a
dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre
rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa § 101
ods. 1 O.s.p. (prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíše všetky

potrebné skutočnosti a označí dôkazné prostriedky). Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností
rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate
znamenajú, že právo (nárok) nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípade je tu iná prekážka pre jeho súdne
uplatnenie (napr. preklúzia, ktorá spôsobuje nežalovateľnosť).Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez
toho,žebyprávobolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniu

práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na
námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva
je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle §
101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci

samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaná musela
uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej
hmotným právom (§ 100 ods. 1 O.z.) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu
konania až do právoplatného skončenia veci (pozri napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník,
stručnýkomentár,Bratislava,IURAEDITION,s.r.o.,2008,str.201).Námietkypremlčaniasapretonetýka
koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. s výnimkou,

ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností
a dôkazov avšak skutočnosťou alebo dôkazom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a § 205a O.s.p. tu nie je
námietka premlčania práva uplatnená žalovanou.

Vychádzajúc z obsahu ustanovení citovaných zhora potom bolo treba uplatnenú námietku žalovanej

akceptovať, keďže právne posúdenie námietky premlčania uplatnenej v odvolacom konaní je takou
skutočnosťou, s ktorou sa musí zaoberať a vysporiadať prvostupňový súd, pretože nie je dostačujúce,
aby na ňu prihliadol iba odvolací súd, s ohľadom na dodržanie dvojinštančnosti konania. Taktiež
je potrebné vziať do úvahy, že počas odvolacieho konania vzala žalobkyňa návrh v časti zaplatenia istiny
4.099 eur späť, pretože v tejto časti došlo zo strany žalovanej k plneniu, preto bude potrebné s ohľadom

na uplatnenú námietku premlčania, samozrejme ak sa preukáže dôvodnou, ustáliť výšku žalobného
nároku (istiny) a následne jej príslušenstva, ktorý žalobkyňa podaním zo dňa 4. augusta taktiež
navrhla zmeniť s ohľadom na čiastočné plnenie.

Na margo žalovanou namietanou nesprávnosťou zistenia výšky bezdôvodného obohatenia sa z

doterajšieho konania javí správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žalovaná doposiaľ žiadnym
relevantným dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom nespochybnila, naopak prvostupňový súd v tomto
smere výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a podľa
odvolacieho súdu dospel i k správnym skutkovým záverom.

Pri riadení sa takýmito úvahami tak odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok súdu prvého stupňa
v oboch napadnutých čiastkových výrokoch podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2
rovnakého ustanovenia vec súdu prvého stupňa vrátiť (v rozsahu zrušenia) na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,

ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, v závislosti na príslušných návrhoch účastníkov doplniť
dokazovanie, výsledky celého konania podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť a následne opätovne
rozhodnúť o veci (v časti, v ktorej ostalo predmetom konania) i o trovách konania.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.