Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/333/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220702
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115220702.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: T. M., F..M.. M. M. W. X, Z., R. XX XXX XXX, zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: W. M., I.. X.X.XXXX,
Z. Z. Y. XX, XXX XX L., o zaplatenie 289,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 136,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25

% ročne od 24.1.2014 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.7.215 domáhal súdneho výroku, v
ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy výške 289,14 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 24.1.2014 do zaplatenia a trovy konania. Svoj
návrh odôvodňoval tým, že uzatvoril s odporcom zmluvu č. F., ktorej neoddeliteľnými súčasťou sú
všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá
umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ sa
týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáhal nároku vo výške škody voči
odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie HTC

Desire 200 white a to vo výške 152,38 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z.
predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa
zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu

za poskytnuté služby. Odporca si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal
užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že
navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia). Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške

136,76 eur vyfakturovaných v období 2013/09 - 213/11. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa
9.1.2014 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus
o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Zároveň si navrhovateľ uplatnil
úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.1.2014.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.S poukazom na vyššie uvedené zák. ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor,
nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie cit. zák. ust., súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa
XX.X.XXXX.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa listinnými dôkaznými prostriedkami

nachádzajúci sa v spise a to najmä zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. F. zo dňa
16.8.2013 s dodatkom, pokusom o pokonávku z 9.1.2014, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T. M., F..M.., a celým spisovým materiálom
zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 16.8.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. F. v

programe Delfin 20 eur. Dňa 16.8.2013 uzatvorili účastníci dodatok k uvedenej zmluve, predmetom
ktorého bola v čl. 1 bod 1.2. dohoda strán o predaji MT HTC Desire 200 white so zľavou z jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- euro. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá na 24
mesiacov. Cenu za poskytované služby navrhovateľ odporcovi fakturoval faktúrami XXXXXXXXXX F.
XXXXXXXXXX v celkovej výške 136,76 eur. Odporca v lehote splatnosti faktúry neuhradil. Navrhovateľ

vyzval dňa 9.1.2014 odporcu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby
v celkovej výške 136,76 eur v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie do 23.1.2014, pričom uviedol, že
pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie 09/2013 - 11/2013. Odporca na pokus
o pokonávku nereagoval.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12, písm. b / účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o

poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená
zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. § 44 zákona o elektronických komunikáciách.
V zmluve a vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytovania elektronických komunikačných
služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, bol dostatočne určito dojednaný predmet
záväzkov na strane navrhovateľa i odporcu. Na základe predmetnej zmluvy a v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť vyúčtovanú cenu za poskytnutú verejnú
službu, tak ako bola táto cena vyúčtovaná navrhovateľom. Pretože odporca túto vyúčtovanú cenu riadne
nezaplatil, a to ani napriek výzve navrhovateľa, súd zaviazal odporcu zaplatiť dlžnú vyúčtovanú sumu
vo výške 136,76 eur ako cenu služieb.Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 24.1.2014 do zaplatenia
titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že odporcu vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do

23.1.2014. Odporca však na uvedený pokus o pokonávku nereagoval, čím sa dostal do omeškania s
plnením peňažného dlhu a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. odo dňa 24.1.2014, preto je
povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania. Výška úrokov je určená podľa vládneho nariadenia
87/1995 Z. z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálne banky ku dňu 24.1.2014 bola 0,25
%, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 5,25 % ročne. S poukazom na

vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa aj v časti úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel.
Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 152,38 eur titulom náhrady škody zamietol. Navrhovateľ
výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi právo pri
porušení záväzku odporcu riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24
mesiacov. Uvádzal, že odporca si bola vedomý, že mobilný telefón je jej predávaný za cenu, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že odporca

sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Cena mobilného telefónu za ktorú bol predaný
odporcovi bola 1,- euro a predajná cena je 160,- eur, poskytnutá zľava 159,- eur, uplatnená škod 152,38
eur.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka
sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov,
zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie
priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa

nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti
za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak
ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk
a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v

dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že
je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité
pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny

úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník
zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti
za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému

protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel,
alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať
všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi
nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané
nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej

povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,
ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že
na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti
a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.
Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,

že nie sú splnené uvedené podmienky a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú
si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu spočíva
v tom, že porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby a tak nedodržal lehotu
viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o pripojení. Následkom tohto a teda v príčinnej súvislosti
s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu a to

akciovej cene, za ktorú bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané
už splnenie prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ
nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho,že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy)
všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),
ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.
V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení
nepreukázal. Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo a teda
odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č.

1 vzniku škody.
Pokiaľ navrhovateľ odvíjal svoj návrh na náhradu škody aj od porušenia povinnosti odporcu platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie odporcu nie je v príčinnej súvislosti so vznikom
škody tak, ako si ju uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového
stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnený

mobilný telefón, čo bolo dňa 16.8.2013, keď bol uzavretý predmetný dodatok k zmluve o pripojení.
Tým, že navrhovateľ predal zľavnený telefón odporcovi podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo k vzniku
škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilný telefón. Až následne odporca nedodržal svoju
povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo
k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí

času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za služby v mesiacoch 09/2013 - 11/2013 ako
vyplýva z predložených faktúr. Nebola teda splnená základná podmienka, a to že existuje protiprávne
konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom najskôr
je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody, táto časová postupnosť v danom prípade
nebola zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej

škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a
akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,

ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa
tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už súd uviedol
vyššie, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku
protiprávneho konania odporcu a to neplatenia za služby poskytované navrhovateľom a následne
ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o pripojení

navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu na cenu mobilného telefónu a s týmto poskytnutím zľavy nie sú
spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti odporcu. V danom prípade neboli splnené
základnépredpokladyvznikuzodpovednostizaškodupodľacitovaného§420Občianskehozákonníkaa
tak vtejtočastiozaplateniesumy152,38eurakonáhradyškodysúdnávrhnavrhovateľaakonedôvodný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Nakoľko
úspech navrhovateľa a odporcu v konaní je v zásade rovnaký, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).