Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209837
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714209837.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu

Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140,
zast. advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/
B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému I. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX,
XXX XX R., občanovi SR, t. č. na neznámom mieste, zast opatrovníčkou Danielou Ťažkou, zam ako
súdny tajomník na Okresnom súde Brezno, o zaplatenie 4.220,14 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 620,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 456,38 Eur od 21. 06. 2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 738,10 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 07. 07. 2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
4.220,14 Eur, pričom pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania a právneho
zastúpenia.

Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, z
tohto dôvodu mu bol ustanovený opatrovník.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 03. 07. 2014, predložených listinných dôkazov a to zmluvy o bežnom účte a balíku
produktov a služieb zo dňa 28. 07. 2009, úrokových sadzieb platných od 01. 07. 2014, oznámenia
o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 25. 11. 2009, obchodných podmienok pre povolení
prečerpanie bežného účtu, oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 06. 11. 2012, vrátenej zásielky
adresovanej žalovanému, úrokových sadzieb platných k 01. 07. 2014 pre povolené prečerpanie účtu pre

fyzické osoby, Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 07. 2009, obchodných podmienok pre
ČSOB spotrebiteľské úvery, oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 19. 06. 2012. Fotokópie nedoručenej
zásielky adresovanej žalovanému, vyčíslenie pohľadávky ku dňu 20. 06. 2014, ako aj ďalších vyjadrení.Špecifikácia nároku zo dňa 24. 03. 2015 a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový
stav:

Dňa 28. 07. 2009 uzatvoril žalobca so žalovaným, v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka
Zmluvu o bežnom účte a balík produktov a služieb ČSOB pohoda, pričom na jej základe sa
žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet v mene EUR. Podľa čl. I predmetnej
zmluvy sa žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky
voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne

nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročil žalobca vzniknutý debetný
zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom.

Žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky, v dôsledku čoho evidoval žalobca nepovolený debetný
zostatok na bežnom účte vo výške 102,44 Eur tak, ako bol vyčíslený ku dňu 20. 06. 2014. Podľa čl. I.
zmluvy o bežnom účte v prípade nepovoleného prečerpania úročí žalobca vzniknutý debetný zostatok

debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Táto ku dňu nasledujúcom po dni posledného
vyčíslenia debetného zostatku predstavovala výšku 25 % ročne. Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdil,
že má nárok na zaplatenie sumy 102,44 Eur, ako aj požadovať úrok z nej vo výške 25 % ročne od 21.
06. 2014 do zaplatenia.

Na základe žiadosti žalovaného, vystavil žalobca žalovanému Oznámenie o poskytnutí povoleného
prečerpania k žiadosti reg. č. 003430249R zo dňa 25. 11. 2009, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy
o povolenom prečerpaní č. 003430249R v zmysle bodu 2. Obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie bežného účtu.

Na základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalobca žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte
do výšky limitu 250,- Eur formou úveru. Úver mohol byť čerpaný od 25. 11. 2009. Zmluvné strany sa
dohodli, že výška úrokovej sadzby je 15 % ročne a výška sadzby úroku z omeškania je určená vo VZP
pre prečerpanie a je platná, kým nedôjde k zmene úrokovej sadzby/úrokových sadzieb podľa čl. III VZP
pre prečerpanie. V zmysle čl. III ods. 1 VZP pre prečerpanie je aktuálna úroková sadzba zverejňovaná

v priestoroch žalobcu a na jeho internetovej stránke. V zmysle č. II. ods. 5 VZP pre prečerpanie bol
žalovaný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca povinný zabezpečiť na jeho bežnom účte dostatok
peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania.

Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca dňa 31. 10. 2012 určil

splatnosť úveru v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a) VZP pre prečerpanie a vyzval žalovaného na úhradu
celkovej dlžnej sumy vo výške 413,65 Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby je 15
% ročne a výška sadzby úroku z omeškania je určená vo VZP pre prečerpanie a je platná, kým nedôjde
k zmene úrokovej sadzby/úrokových sadzieb podľa III VZP pre prečerpanie. Navrhovateľ zverejňuje
úrokové sadzby na svojej internetovej stránke a v priestoroch pobočiek, ak klient nesúhlasí so zmenou

úrokovej sadzby, je oprávnený zaslať žalobcovi písomný nesúhlas, ktorý sa považuje za výpoveď od
zmluvy o prečerpaní. V prípade, ak klient nezašle banke písomný nesúhlas, považuje sa to, že súhlasí
s novou úrokovou sadzbou. V zmysle zmluvy o prečerpaní sa zmluvné strany dohodli, že výška sadzby
úroku z omeškania je určená vo VZP pre prečerpanie a je platná, kým nedôjde k zmene úrokovej
sadzby/úrokových sadzieb podľa čl. III VZP pre prečerpanie. Výška úroku pri povolenom prečerpaní

predstavovala ku dňu 01. 07. 2014 sadzbu 18,9 % ročne, výška úroku z omeškania je v súlade s § 517
Občianskeho zákonníka ku dňu 01.11. 2012 (deň nasledujúci po dni splatnosti - zosplatnení úveru) vo
výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy.

Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaného

evidoval ku dňu 20. 06. 2014 pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní vo výške 517,70 Eur, ktorú
predstavovala istina vo výške 250,- Eur, úrok vo výške 91,38 Eur vyčíslený ku dňu 20. 06. 2014, úrok z
omeškania vo výške 61,32 Eur vyčíslený ku dňu 20. 06. 2014 a dlžné poplatky vo výške 115,- Eur.

Dňa 28. 07. 2009 uzatvorili v súlade s príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka, ako aj zákona

č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, žalobca a žalovaný Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom
úvere č. 003281555R. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli tiež obchodné podmienky pre ČSOB
spotrebiteľské úvery. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia dohodnutýchpodmienok peňažné prostriedky na čerpanie do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými
stranami na sumu 3.500,- Eur. Žalovaný bol oprávnený úver čerpať jednorázovo ku dňu 28. 07. 2009.
Dňa 28. 07. 2009 bol úver čerpaný.

Žalovaný sa v súlade s čl. V Zmluvy, ako aj čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok, zaviazal splácať
úver v 60 mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15. 08.
2009, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov podľa čl. IV zmluvy. Splátky č. 1 až
č. 59 boli dohodnuté vo výške 84,30 Eur a výška poslednej splátky mala byť určená žalobcom na základe

priebehu splácania úveru. Zmluvné strany sa v čl. IV zmluvy dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver
sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,8 % ročne.

Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, v dôsledku čoho žalobca v súlade s
ustanoveniami bodu 9.1 Všeobecných obchodných podmienok, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
poskytnutú na základe zmluvy ku dňu 15. 06. 2012.

V zmysle čl. VI zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek
záväzkov podľa zmluvy, je žalobca oprávnený úročiť dlžnú sumu so zaplatením ktorej bude žalovaný v
omeškaní, úrokom z omeškania. Podľa bodu 4.2 VOP splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa budú
naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve a navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z

omeškania. Úroky a poplatky, ako aj ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou neuhradené v termínoch ich
splatnosti sa úročia len sadzbou úroku z omeškania.

Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 16. 06. 2012 (prvý deň
omeškania nasledujúci po dni zosplatnenia úveru) 9 % ročne z dlžnej sumy.

Vzhľadom na uvedené potom žalobca tvrdil že má nárok úročiť nesplatenú istinu úveru po termíne
splatnosti úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve, t. j. úrokovou sadzbou vo výške 15,8 % ročne popri
úročení sadzbou úroku z omeškania vo výške 9 % ročne a ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou (napr.
kapitalizované úroky, poplatky) úročiť sadzbou úroku z omeškania vo výške 9 % ročne.

Žalobca teda poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany
žalovaného evidoval ku dňu 20. 06. 2014 voči nemu pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy spolu vo výške
3.600,- Eur, ktorú predstavovala istina vo výške 2.148,21 Eur, úrok vo výške 849,15 Eur vyčíslený ku
dňu 20. 06. 2014, úrok z omeškania vo výške 487,30 Eur vyčíslený ku dňu 20.06.2014 a neuhradené

poplatky vo výške 115,34 Eur.

Z obsahu spisu, žalobcom predložených listín, ako aj vykonaného dokazovania je nepochybné, že
v predmetnej veci došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o bežnom účte a balíku
produktov a služieb ČSOB pohoda dňa 28. 07. 2009, je taktiež nepochybné, že medzi účastníkmi došlo

k uzavretiu Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 003281555R dňa 28. 07. 2009. Je nepochybné,
že druhá uvádzaná zmluva je zmluvou považovanou za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí
obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 písm. k) citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods. 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných
mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s.31).

SmernicaRady89/552/EHSz3.októbra1989okoordináciiurčitýchustanovenízákonov,inýchprávnych

predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho
vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).

Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb
(Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.
v. ES L 95, 21.4.1993, s.29).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom

na zmluvy na diaľku (Ú.v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja
spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch
služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o
elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s.1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje

Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných
služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES s 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom
trhu (Ú.v EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú
predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma
službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto

smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov.
Je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná
právna úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza doúvahy najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy,
ak treba posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.

V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a
inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie
medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom
prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava
spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v

ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to,
či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

Podľa článku 2 písm. b) smernice 93/113/EHS „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

Podľa ust. č. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežne formulovanúštandardnúzmluvu,keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Z obsahu zmluvy vyplýva, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, aj keď sa Zmluva o
úvere spravuje Obchodným zákonníkom. Aj napriek uvedenému žalovaná požíva ochranu spotrebiteľa

vzhľadom na zhora citované smernice.

Podľa § 1 ods. 1 zákona NS SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvárania
úverovej zmluvy „tento zákona upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsobom výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 citovaného zákona „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona „zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platnom do 31. 07. 2008),
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 posledná alinea citovaného zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s predmetnou Zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere
zo dňa 28. 07. 2009, ktorú uzatvoril žalobca a žalovaný a ktorý okrem iného tvoril základ druhej časti
žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanému nie je zrejmé, aká časť z výšky mesačnej splátkypripadá na istinu, aká časť na úroky, eventuálne aká časť pripadá na poplatky, čím došlo k nesplneniu
zákonnej povinnosti žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., kedy sa na úver
hľadí ako na úver poskytnutý (v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona) za úver poskytnutý bezúročne

a bez poplatkov. Súd následne žalobe žalobcu v prvej časti uplatneného nároku ktorým sa domáhal
zaplatenia sumy 620,14 Eur vyhovel pokiaľ ide o istinu, zároveň v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka
mu priznal úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 456,38 Eur od 21. 06. 2014 do zaplatenia.
Súd pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal zo skutočnosti, že v deň kedy bol úrok priznaný,
bola fixná sadzba historického časového radu sadzieb ECB vo výške 0,15 % (od 11. 06. 2014), k čomu

súd pripočítal základný úrok, ktorý po 01. 02. 2013 predstavuje výšku 5 %.

Pokiaľ ide o uplatnenú istinu vo výške 3.600,- Eur, súd priznal žalobcovi len rozdiel z poskytnutého
úveru 3.600,- Eur a uhradenej sumy vo výške 2.861,90 Eur, ktorú podľa slov právneho zástupcu
žalobcu žalovaný na mesačných platbách žalobcovi zaplatil. Tento rozdiel predstavuje čiastku 738,10
Eur. V tomto prípade súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne v zmysle

predchádzajúceho výkladu s tým, že fixná úroková sadzba historického časového radu sadzieb ECB
ku dňu 07. 07. 2014 predstavovala 0,05 % - od 10. 09. 2014, resp. (od 10. 09. 2014). Súd nepriznal
žalobcovi úrok z omeškania od ním požadovaného dátumu vzhľadom k tomu, že právne relevantným
spôsobom súdu nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 06. 11. 2012.

S poukazom na zhora citované ustanovenia a vykonané dokazovanie, súd potom žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol.

Vzhľadom na charakter sporu, žalobcom uplatnenú výšku sumy a výrok súdneho rozhodnutia vo veci
samej, súd o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).