Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Magdaléna Floreková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/394/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710210287
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710210287.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. L., X. O., O. XX, 2/ L. L., X. O., O. XX, 3/ H.
X.Á., X. X., R. X, navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ zastúpení JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, Bratislava,
Mokráň záhon 2, proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo v Tomášove, Tomášov, Hlavná 111, IČO:
00 190 721, zastúpené JUDr. Ľudovítom Mrázom, advokátom, Bratislava, Bajzova 4, o odstránenie
stavieb, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. 6.
2015, č. k. 9C/253/2010 - 232, pomerom hlasov 3 : 0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol už len o trovách prvostupňového konania, keďže
vo veci samej už právoplatne rozhodol svojím rozsudkom č. k. 9C/253/2010-193 zo dňa 5. 6. 2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 9. 2014 č. k. 8Co/476/2013 - 221, a to
tak, že návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania tak odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi vzhľadom na jeho
úspech v konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia celkom vo
výške 738,74 €. Právnemu zástupcovi priznal tarifnú odmenu za príslušný úkon právnej služby podľa ust.
§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď vychádzal z výpočtového základu za úkony vykonané v
r. 2011 vo výške 741,- €, z čoho činí 1/13 sumu 57,- €; ďalej z výpočtového základu v r. 2012 vo výške
763,- €, z čoho činí 1/13 sumu 58,69 € a z výpočtového základu v r. 2013 vo výške 781,- €, z čoho činí
1/13 sumu 60,07 €.
Právny zástupca odporcu vykonal vo veci nasledovné úkony právnej služby: 1/ prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 7. 9. 2011, 2/ vyjadrenie k návrhu dňa 13. 9. 2011, 3/ účasť na pojednávaní
dňa 29. 2. 2012, 4/ účasť na pojednávaní dňa 28. 11. 2012, 5/ písomné vyjadrenie vo veci
samej zo dňa 27. 2. 2013, 6/ účasť na pojednávaní dňa 1. 3. 2013, 7/ účasť na pojednávaní dňa
22. 5. 2013, 8/ písomné vyjadrenie k odvolaniu dňa 26. 7. 2013, (t. j. odmena 2 x 57,- €, 2 x 58,69
€, 4 x 60,07 €), odmena spolu 471,66 €. Právnemu zástupcovi odporcu ďalej priznal režijný paušál: 2 x
7,41 €, 2 x 7,63 € a 4 x 7,81 €, spolu režijný paušál 61,32 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.).
Titulom náhrady za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.) patrí právnemu zástupcovi 1/60 z výpočtového
základu, a to: za r. 2011 v sume 12,35 €, za r. 2012 v sume 12,71 € a za r. 2013 v sume 13,01 €. Náhrada
za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 29. 2. 2012 (1 x 4 polhodiny á 12,71 €) činí 50,84 €; za
účasť na pojednávaní dňa 28. 11. 2012 tiež 50,84 €, za účasť na pojednávaní dňa 1. 3. 2013 (1 x 4
polhodiny á 13,01 €) 52,04 € a rovnako za účasť na pojednávaní dňa 22. 5. 2013 sumu 52,04 €, spolu
náhrada za stratu času 205,76 €. Trovy právneho zastúpenia odporcu úhrnom predstavujú 738,74 €.Uvedené uznesenie napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovatelia 1/, 2/ a 3/, v celom rozsahu,
domáhajúc sa jeho zmeny odvolacím súdom tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov
konania. Navrhovatelia poukazovali na to, že sa návrhom na začatie konania domáhali určenia
povinnosti odporcu odstrániť stavby na pozemkoch parcely registra C zapísaných na LV č. XXX pre
kat. územie O., ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Stavby, ktorých odstránenia
sa navrhovatelia domáhali boli zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. O.. Súd prvého stupňa návrh
navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, pričom na odvolanie navrhovateľov odvolací súd napadnutý
prvostupňový rozsudok potvrdil. Účastníci konania dňa 16. 2. 2015 uzavreli Dohodu o urovnaní, ktorá
sa týkala navzájom sporných a nejednoznačných práv, povinností a nárokov v súvislosti s vyššie
označenými nehnuteľnosťami - pozemkami navrhovateľov a stavbami odporcu. Podľa čl. III ods. 4
Dohody o urovnaní sa účastníci zaviazali, že z titulu ich vzájomných vzťahov, ktoré vznikli pri užívaní
pozemkov vo vlastníctve účastníkov, resp. ich právneho predchodcu pred uzavretím tejto dohody,
nebudú navzájom uplatňovať žiadne nároky. Navrhovatelia s poukazom na ust. § 140 ods. 1 prvá veta
O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. b/ O. s. p. v odvolaní argumentovali tým, že sporové strany v konaní dospeli
k mimosúdnej dohode, v rámci ktorej si jednoznačne určili svoje sporné práva a nároky, ako aj povinnosti
vyplývajúce z predošlého stavu, priamo súvisiace s vlastníctvom pozemkov a stavieb. Odporca sa v
danom prípade nemôže považovať za úspešného v plnom rozsahu vzhľadom na okolnosti prípadu a
uzavretie Dohody o urovnaní, v rámci ktorej došlo k vyhovujúcej a oboma stranami akceptovanej úprave
sporných práv a povinností. Podľa navrhovateľov 1/, 2/, 3/ tak neboli naplnené zákonné požiadavky
na priznanie trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. K odvolaniu pripojili navrhovatelia aj kópiu
Dohody o urovnaní medzi účastníkmi konania zo dňa 16. 2. 2015.
Na odvolanie navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca tak, že navrhoval napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Náhradu trov v tomto odvolacom konaní si odporca
neuplatňoval. Poukazoval na to, že o náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom vo
veci samej, keď v rozsudku č. k. 9C/253/2010 - 193 zo dňa 5. 6. 2013 rozhodol, že odporcovi
priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku. krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 8Co/476/2013 - 221 zo dňa
30. 9. 2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu, t. j. aj výrok o trovách konania a
zároveň priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovi tak vznikol nárok na náhradu
trov konania právoplatným rozhodnutím súdu, a preto súd prvého stupňa v súlade s právoplatným
rozsudkom - rozhodol napadnutým uznesením o náhrade trov konania. Odporca dodal, že navrhovatelia
predmetný spor vyvolali nedôvodne - neznalosťou právnych predpisov, keď zákony o JRD, resp.
poľnohospodárskom družstevníctve - vylučovali neoprávnenosť stavieb - a navyše po zistení tejto
skutočnosti v konaní nedôvodne pokračovali. Z tohto dôvodu sú povinní znášať náhradu trov konania
odporcu, ktoré odporcovi vznikli.
Pokiaľ ide o účastníkmi uzavretú Dohodu o urovnaní, odporca poukazoval na čl. II Dohody, z ktorého
plynie, že táto Dohoda rieši výlučne spornú výšku nájomného za pozemky, resp. bezdôvodného
obohatenia za ich užívanie a právny titul užívania; jej výsledkom mala byť dohoda o urovnaní, na základe
ktorej navrhovatelia vezmú späť návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 7.942,50 €. Dohodou
sa tak upravujú výlučne sporné nároky vo vzťahu k odplate za užívanie pozemkov a právnemu titulu
užívania (konanie vedené pod sp. zn. 37C/128/2013). Návrh Dohody spočiatku obsahoval aj text týkajúci
sa konania sp. zn. 9C/253/2010, t. j. súdenej právnej veci, tento text však bol z definitívneho znenia
Dohody vypustený, keďže v tom čase už krajský súd rozhodol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,
o čom druhá strana zrejme nemala vedomosť. Dohoda sa teda vzťahovala výlučne na konanie sp. zn.
37C/128/2013 o zaplatenie žalovanej sumy a nie aj na konanie o odstránenie stavieb, v ktorom spornosť
práv a povinností zanikla právoplatným rozhodnutím súdu. Tvrdenie navrhovateľov, že na neuplatnenie
náhrady trov konania odporcom v konaní o odstránenie stavieb sa vzťahuje čl. III ods. 4 je účelovým
výkladom dohody. Z textu tohto článku vyplýva, že účastníci nebudú z titulu vzájomných vzťahov pri
užívaní pozemkov - nie odstránenia stavieb - uplatňovať žiadne nároky. Takáto úprava v dohode ich
môže zaväzovať len do budúcna. V súdenej právnej veci si ale odporca náhradu trov konania už uplatnil
a táto mu aj bola priznaná právoplatným rozsudkom, ešte pred uzavretím Dohody o urovnaní (rozsudok
odvolacieho súdu zo dňa 30. 9. 2014 bol odporcovi doručený dňa 5. 11. 2014 a dohoda o urovnaní
bola posledným účastníkom podpísaná až dňa 16. 2. 2015, kedy sa tiež stala platnou). Odporca si teda
neuplatnil žiadny nový nárok z titulu užívania pozemkov navrhovateľov, pričom nárok na náhradu trov
konania mu bol súdom právoplatne priznaný už v novembri 2014.Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t. j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)azistil,žeodvolaniunavrhovateľovnemožno
priznať úspech.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Citované ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. vyjadruje logickú požiadavku spočívajúcu v tom, že účastník
konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. V teórii i praxi sa zaužívalo hovoriť
o zásade zodpovednosti za výsledok alebo o zásade úspechu ako základnom princípe, ktorý určuje,
ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov.
V danom prípade rozhodoval prvostupňový súd už len o výške trov konania, ktoré už boli v konaní
úspešnému odporcovi právoplatne priznané rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. 9C/253/2010 - 193
zo dňa 5. 6. 2013 (jeho súčasťou bol aj výrok o tom, že súd prvého stupňa odporcovi priznáva náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku),vspojeníspotvrdzujúcim rozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.k.8Co/476/2013-221zo
dňa 30. 9. 2014. Prvostupňový súd bol teda (právoplatným) rozhodnutím (aj vo výroku o trovách konania)
viazaný a nemohol o trovách konania rozhodnúť v zmysle návrhu navrhovateľov a tieto odporcovi
nepriznať.
Na tejto skutočnosti už nemohla nič zmeniť ani Dohoda o urovnaní, nakoľko táto sa netýkala konania
o odstránenie stavieb, a to ani jej čl. III ods. 4, ako argumentovali v odvolaní navrhovatelia, keďže čl.
III ods. 4 Dohody o urovnaní riešil otázky nárokov vyplývajúce z užívania pozemkov navrhovateľov a
navyše nemohol zmeniť už predtým (súdom) priznané - a teda už skôr odporcom uplatnené - nároky.
Súd prvého stupňa preto správne na základe ust. § 142 ods. 1 O. s. p. priznal odporcovi ako v konaní
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Tieto tiež
správne vyčíslil, v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s.
p. v tomto odvolacom konaní bol odporca úspešný, trovy tohto odvolacieho konania si ale neuplatňoval,
z ktorého dôvodu mu ich náhrada nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.